Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. február 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887495
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116887495.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marek Bujňákom, v právnej veci žalobkyne Prima banka
Slovenskoa.s.,sosídlomvŽiline,ul.Hodžova11,IČO:31575951,protižalovanejZ.O.,X..XX.X.XXXX,
L. V. XX, XXX XX V., S. R., o zaplatenie 1,996,05 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta

II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou na súde dňa 11.7.2016 uplatnila proti žalovanej nárok na zaplatenie
sumy 1.996,05 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaná
uzatvorili dňa 18.6.2010 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb.

Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako „VOP“) banky Zmluvu č.
XXXXXXXXXX. Na základe Zmluvy žalobkyňa zriadila a viedla pre žalovanú účet č. R. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať na účte dostatok finančných
prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle
Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej
povinnosti žalovanou tým, že sa dostala do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento

dlh nevyrovnala, žalobkyňa zatvorila účet. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok,
preto žalobkyňa pred zatvorením účtu vykonala dňa 19.8.2015 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy
debetný zostatok na účte žalovanej previedla na svoj vnútorný pohľadávkový účet - táto transakcia má
spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“,
pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej. V zmysle 3.12 VOP: „Pri
zučtovaní úrokov, poplatkov, operácii prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení

zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť
k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie,
pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ V súlade s VOP

v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročené
úrokom vo výške 28% p.a..

2. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:4. Medzi stranami konania bola dňa 18.6.2010 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bol záväzok banky zriadiť pre žalovanú osobný účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX.

5. V bode 3.11.5 VOP je uvedené, že banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak
klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi.
Odstúpenie musí byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia.
Odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich bankových produktov a služieb viažucich sa k bežnému

účtu. Zároveň sa rušia všetky platobné prostriedky vydané k bežnému účtu. Klient musí tieto platobné
prostriedky banke bezodkladne vrátiť.

6. Listom zo dňa 5.8.2015 žalobkyňa od Zmluvy odstúpila.

7. Z predložených výpisov z účtov vyplýva, že žalovaná od 10.7.2013 celkovo čerpala úver vo výške

1.391,95 eura (bez poplatkov a úrokov) a poukázala úhrady v celkovej výške 1.547,94 eura.

8. Zistený skutkový stav súd právne posúdil

9. Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej

doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

10. Podľa § 709 ods.1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok

určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

11. Podľa § 716 Obchodného zákonníka Zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť tento
účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa
zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke.

12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13.Podľa§53ods.1až3a5 OZSpotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

16. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

17. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 456 OZ Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

19. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

20. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

21. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

22. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

24. Zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou má charakter spotrebiteľskej zmluvy, lebo žalovaná
v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ
a žalobkyňa pri uzatvorení zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

25. Z obsahu uzatvorenej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany uzatvárajú zmluvu o bežnom účte podľa §
708 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobkyňa svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku
voči žalovanej odôvodňuje tým, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z uvedenej zmluvy.
Žalobkyňa využila svoje právo na odstúpenie od zmluvy a listom dňa 5.8.2015 od uvedenej zmluvy
odstúpila. V zmysle citovaného § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva pri odstúpení ruší ex tunc

(od začiatku), pokiaľ účastníci sa nedohodnú inak. Žalobkyňa si teda mala byť vedomá, že pokiaľ sa
rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa ust.
§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo zrušenie zmluvy s účinkami ex tunc, zrušili sa i ustanovenia
zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru a poplatky. Zo zrušenej zmluvy žalobkyni vzniklo právodomáhať sa iba vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka).

26. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci
ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na

premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od
okamihu,keďkbezdôvodnémuobohateniuskutočne(fakticky)došlo,atobezohľadunato,čioprávnený
o ňom vedel alebo nie. Žalobu podala žalobkyňa na súd dňa 11.7.2016, teda premlčané sú všetky

žalobkyňou poskytnuté peňažné prostriedky pred 11.7.2013. Súd v predmetnom spore ex offo prihliadol
na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, a preto mu nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa,
ktorou sa domáhal premlčaného práva v tejto časti bez ďalšieho zamietnuť.

27. Pokiaľ ide o použitie Občianskeho zákonníka na premlčanie, tak súd poukazuje na ust.§ 52 ods. 2

občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aj napriek tomu, že ide o ustanovenie, ktoré nebolo platné
a účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy, časovo pôsobí aj na právne vzťahy pred jeho účinnosťou.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora) sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015 cit.: „V preskúmavanom
prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že
premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka
- zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“
bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež
zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a

právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“

28.Pokiaľideozvyšnýnároktakpo11.7.2013žalobkyňaposkytlažalovanejcelkovosumu1.391,95eura
(bez poplatkov a úrokov) a žalovaná poukázala úhrady v celkovej výške 1.547,94 eura. Keďže úhrady

žalovanej prevyšujú sumu, ktorú po 11.7.2013 žalovaná čerpala, súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd priznal náhradu trov konania

v rozsahu 100%. O výške trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).