Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/269/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716204580
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716204580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
ErikyZajacovejaJUDr.MárieVrtochovejvsporežalobcuR.U.,nar.XX.XX.XXXX,bytomW.XXXX/XXX,
T. - Q. V., zastúpeného Mgr. Melániou Holeščákovou, bytom Sadová 619/43, Púchov proti žalovanej
Slovenskej správe ciest, so sídlom Miletičova 19, Bratislava, IČO: 003 328, o zaplatenie 1.832,45 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k.

9C/10/2016-88 zo dňa 31. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi 1.630,18 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.07.2016 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e.
II. Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
ktorú náhradu trov konania j e žalovaná p o v i n n ážalobcovi zaplatiť v sume aká bude vyčíslená
rozhodnutím súdu prvej inštancie .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.630,18 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.07.2016 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 76,22 % . Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že podanou žalobou
sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 1.832,45 eur, spolu s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania od 19. 05. 2016 do zaplatenia s tým, že je výlučným vlastníkom pozemku parc.

č. KN-C 1720/1 vedeného ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2, v k.ú. Horné Kočkovce,
zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX a spoluvlastníkom v podiele 13/24 - ín pozemkov: parc. č.
KN-C 1720/9, vedeného ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2 a parc. č. KNC 1720/11,
vedeného ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, nachádzajúcich sa v k.ú. Horné Kočkovce,
zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX. Uvedené pozemky sa nachádzajú pod cestu prvej triedy
I/49, ktorej vlastníkom je žalovaná. Pretože predmetné pozemky užíva žalovaná bez právneho dôvodu a
bez akéhokoľvek finančného vysporiadania, predložil žalobca žalovanej návrh finančného vysporiadania

listom zo dňa 03. 09. 2013. Žalovaná listom zo dňa 16. 07. 2014 jeho nárok neuznala. V podaní zo dňa
30.05.2017 žalobca doplnil, že bezdôvodné obohatenie žiada za obdobie 2 roky dozadu od podania
žaloby.

2. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku
reg. „C“ - parc. č. 1720/1 - „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 234 m2 za písanej na LV č. XXXX

pre k.ú. Horné Kočkovce a v podiele 13/24-ín podielovým spoluvlastníkom pozemkov reg. „C“ - parc. č.
1720/9,„zastavanéplochyanádvoria“ovýmere29m2a parc.č.1720/11,„zastavanéplochyanádvoria“
ovýmere44m2,ktorésúzapísanénaLVč.XXXXprek.ú.HornéKočkovce.Zkópieznaleckéhoposudkuč. 28/2012 zo dňa 09. 12. 2012, ktorý vyhotovil znalec Ing. Jozef Polka pre účely konania vedeného na
Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C/46/2012 súd zistil, že znalec po vykonanej ohliadke
určil že z parcely KN-E 849/1 orná pôda o výmere 2.390 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v k.ú. Horné

Kočkovce, zabrala Slovenská správa ciest spolu 257 m2 a to: časť parcely KN-C č. 1720/1 o výmere
248 m2, parcelu KN-C č. 977/4 o výmere 5 m2, parcelu KN-C č. 978/2 o výmere 4 m2. Ďalej určil,
že z parcely KN-E č. 456/1, o výmere 1.259 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. Horné Kočkovce
zabrala Slovenská správa ciest spolu 786 m2 a to: časť parcely KN-C č. 1720/1 o výmere 49 m2 a
parcelu KN-C č. 1720/5 o výmere 737 m2. Z čiastočného výpisu z LV č. XX pre k.ú. Horné Kočkovce

súd zistil že vlastníkom pozemku na parcele KN-C č. 1720/5, „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere
737 m2 je Slovenská republika. Správcom tohto pozemku sú Železnice Slovenskej republiky. Z listu
Železníc Slovenskej republiky zo dňa 06.05.2014 súd zistil, že Železnice Slovenskej republiky oznámili
žalovanej, že majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, úprava komunikácie nadjazdu cesty I/49 v
rámci stavby ŽSR, Modernizácia trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, pred traťou rýchlosť do 160
km/hod, UČS 43, katastrálne územie Horné Kočkovce, bolo realizované na základe geometrického

plánu č. 073 - 2012, k.ú. Horné Kočkovce. V zmysle predmetného geometrického plánu bola vytvorená
aj parcela KN-C č. 1720/5 o výmere 737 m2, ktorá sa majetkovoprávne vysporiadala od pôvodných
vlastníkov parcely KN-E č. 456/1, ktorými boli aj pán R. U. a pani E. G.. Prechod vlastníckeho práva
spoluvlastníckych podielov uvedených vlastníkov k pozemku KN-C č. 1720/5, bol realizovaný na základe
rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Trenčíne číslo KSÚ 2012-701/3030-5/Ta a v zmysle lehoty

na vyplatenie vyvlastňovacích náhrad uvedených vlastníkov, boli tieto peňažné náhrady poukázané
poštovou poukážkou na adresy trvalých bydlísk predmetných vlastníkov. Z fotografií, ktoré listinné
dôkazy predložil žalovaná, je zrejmé, že popri ceste I/49 sa nachádzajú svahovité zatrávnené pozemky.
Z fotografie na č.l. 35 spisu je zrejmé, že sa na nej nachádza zatrávnený šikmý svahovitý pozemok
s niekoľkými stromami, ktorý je na ľavej strane ohraničený plotom a na pravej strane obrubníkom a

zábradlím, za ktorým nasleduje chodník a pokračuje vozovka. Na tejto fotografii ako aj na fotografii
na č.l. 38, ktorá tento pozemok zobrazuje z opačnej strany, je vidieť, že cesta vedie ponad železničnú
trať. Z katastrálnej mapy čl. 44 spisu vyplýva, že parcely k. ú. Horné Kočkovce - č. 1720/1 a 1720/11
bezprostredne na seba nadväzujú, medzi parcelou č. 1720/11 a č. 1720/9 je časť parcely 1720/5,
následne však parc. č. 1720/9 pokračuje v rovnakej línii ako parc. č. 1720/11. Zo znaleckého posudku č.

11/2017 zo dňa 19.04.2017, ktorý vyhotovil znalec z odboru geodézie a kartografie Ing. Jozef Polka súd
zistil, že znalec určil výmeru pod telesom cesty prvej triedy I/49 s pripočítaním nutnej výmery okolo cesty,
ktorá nemôže byť užívaná žalobcom, pričom zistil že žalovaný zaberá časť parcely KN-C č. 1720/1 o
výmere 220 m2, parcelu KN-C č. 1720/9 o výmere 29 m2 a parcelu KN-C č. 1720/11 o výmere 44 m2.
Uvedené skutočnosti znalec zakreslil do znaleckého náčrtu, ktorý tvorí prílohu č. 1 k jeho znaleckému

posudku. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Viliama Lejčíka č. 21/2013 zo dňa 26. 04. 2013, ktorý
vyhotovil ako súdom ustanovený znalec v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica, sp.
zn. 4C/46/2012 súd zistil, že znalec určil hodnotu nájmu pozemkov: parc. KN-C č. 1720/1, č. 977/4,
978/2, 1720/1, 1720/5 v k.ú. Horné Kočkovce za obdobie od 13.04.2010 do 13.04.2012 priemerne vo
výške 3,141 eur/m2/rok.

3. Uvedené zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2
Občianskehozákonníka,§1ods.2a3,§3dods.1a5zákonač.135/1961Zb.ocestnýchkomunikáciách
(cestný zákon), § 8 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „vyhláška č. 35/1984 Zb.“) a podľa § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013. Uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané

a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku reg.
„C“ - parc. č. 1720/1, „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 234 m2 a podielovým spoluvlastníkom
pozemkov reg. „C“ parc. č. 1720/9, „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 29 m2 a parc. č. 1720/11,
„zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 44 m2, všetky nachádzajúce sa v k.ú. Horné Kočkovce, v
podiele 13/24-ín. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalovaná je správcom cesty prvej triedy I/49,

ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Medzi stranami došlo k sporu v tom, či žalovaný skutočne
predmetné pozemky vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobcu užíva, keďže žalovaná sa v konaní
bráni tým, že štátna cesta sa nenachádza na pozemkoch, za ktorých užívanie sa žalobca domáha
vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaná v priebehu konania tvrdila, že pozemok pod cestou,
ktorý je predmetom žalobného návrhu bol v rámci modernizácie železničnej trate majetkovoprávne

vysporiadaný a v rámci vyvlastňovacích náhrad boli vlastníci vyplatení. Poukazovala pri tom na parcelu
reg. „C“ -parc. č. 1720/5, ktorá vznikla z pôvodnej parcely KN-E č. 456/1. Je síce pravdou, že samotná
cesta sa nenachádza na pozemkoch, za užívanie ktorých sa žalobca domáha vydania bezdôvodného
obohatenia od žalovanej (ďalej len „dotknuté pozemky“), avšak z fotografií predložených žalobcom, zkópie katastrálnej mapy je zjavné, že dotknuté pozemky bezprostredne susedia s cestou I/49. Je síce
pravdivé tvrdenie žalovaného, že vyhláška č. 35/1984 Zb. stanovuje, čo je cestný pozemok, cestné
pomocné pozemky, akým spôsobom je ohraničené teleso diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, ako aj

to, čo je ich súčasťami, z fotografií predložených žalovanou do konania je však zrejmé (pričom fotografia
konkrétne na čl. 35 spisu podľa vyjadrenia žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, zobrazuje pozemok parc.
č. 1720/1, k. ú. Horné Kočkovce), že táto parcela č. 1720/1 sa dvíha smerom hore k ceste, pričom ide o
strmý svah. Napriek tomu, že medzi cestou a týmto pozemkom je chodník, nemožno dospieť k záveru
že by tento svah žalovaný nevyužíval. Tento pozemok bol zámerne umelo navýšený s tým, že sa jednalo

o podklad pod cestné teleso s cieľom vybudovať cestu I/49 ponad železničnú trať. Tomuto svedčí aj fakt,
že v konaní žalobca tvrdil, že na uvedenom pozemku bola predtým rovina, a že tento bol užívaný ako
záhrada, ktoré tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel. Je teda zrejmé, že žalobca nemôže riadne užívať
daný pozemok, a to práve z dôvodu úprav, ktoré boli na pozemku v súvislosti so stavbou cesty I/49 v
minulosti vykonané; žalobca teda nemôže riadne vykonávať všetky práva vyplývajúce mu z vlastníctva.
Tento pozemok je nevyhnutný k ďalšej existencii cesty I/49, keďže bez existencie takéhoto svahu by

sa cesta znehodnotila a nemohla by slúžiť svojmu účelu. Pokiaľ ide o ďalšie pozemky - par. reg. „C“ -
parc. č. 1720/9 a 1720/11, k. ú. Horné Kočkovce, žalovaná nepredložila a ani nenavrhla žiadne dôkazy,
ktorými by vyvrátil závery vyplývajúce zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Polku, ktorý v znaleckom
posudku č. 11/2017 konštatoval, že ide o pozemky, ktoré sú pod telesom cesty I/49, resp., že tieto
žalobca nemôže užívať z dôvodu pripočítania nutnej výmery okolo cesty. Práve tento dôkaz a fotografie

preukazovali tvrdenie žalobcu o tom, že dotknuté pozemky nemôže žalobca riadne užívať. Súd teda
ustálil, že nevyhnutná výmera okolo telesa cesty, ktorú žalobca nemôže užívať je 259,50 m2 (z parc.
č. 1720/1 vo výmere 220 m2, z parc. 1720/9 vo výmere 15,7 m2 a z parc. č. 1720/11 vo výmere 23,8
m2 - s prihliadnutím na podiel žalobcu na daných parcelách), a teda že užívaním takejto výmery bez
právneho dôvodu sa žalovaná bezdôvodne obohacuje (keďže v konaní nebolo preukázané, že by mal

žalobca so žalovanou uzavretú nejakú zmluvu, ktorá by žalovanú na toto oprávňovala). Žalovaná v
písomnom podaní zo dňa 29.07.2016 uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že popiera právny základ
žaloby sa k výške žalovanej sumy nebude vyjadrovať, na pojednávaní k výške žalovanej sumy uviedol,
že žalobca ju nepreukázal. Súd sa s týmto tvrdením žalovanej nestotožnil. V konaní vykonaný dôkaz
- znalecký posudok Ing. Viliama Lejčíka č. 21/2013 zo dňa 26.04.2013 - preukazuje, že v období od

13.04.2010 do 13.04.2012 bola hodnota nájmu okrem iného i pozemku reg. „C“ - par. č. 1720/1,k.
ú. Horné Kočkovce v priemere 3,141 eur/m2/rok. Keďže je všeobecne známa skutočnosť, že ceny
nehnuteľností z roka na rok stúpajú, súd nemal dôvod pochybovať o tom, že aj v žalovanom období
od 19.05.2014 do 19.05.2016 bola cena nájmu nie nižšia, ako bola táto zistená znalcom Ing. Lejčíkom
pre obdobie rokov 2010-2012. Hoci žalobca pri výpočte bezdôvodného obohatenia vychádzal zo sumy

3,35 eur/m2/rok tvrdiac, že na takej výške sa dohodol žalovaná so žalobkyňou v konaní vedenom na
tomto súde sp. zn. 4C/46/2012, svoje tvrdenia však nepreukázal (z citovaného spisu navrhol vykonať len
dva znalecké posudky nachádzajúce sa na čl. 42 a 54 ). Znalecký posudok Ing. Lejčíka síce výslovne
nestanovuje cenu nájmu aj za parc. č. 1720/9 a č. 1720/11, k. ú. Horné Kočkovce, vychádzajúc však z
polohy týchto nehnuteľností, keď tieto na seba nadväzujú, nie je dôvod pochybovať aj o tom, že cena

nájmu týchto parciel v porovnaní s cenou nájmu parcely č. 1720/1, k. ú. Horné Kočkovce, by bola nižšia.
Nakoľko podľa znaleckého posudku Ing. Polku nevyhnutná výmera okolo telesa cesty, ktorú žalobca
nemôže užívať je 259,50 m2 (z parc. č. 1720/1 vo výmere 220 m2, z parc. 1720/9 vo výmere 15,7 m2
a z parc. č. 1720/11 vo výmere 23,8 m2 - s prihliadnutím na podiel žalobcu na daných parcelách), že
výška bezdôvodného obohatenia za m2/rok je 3,141 eur a žalované obdobie je 2 roky, súd zaviazal

žalovanú k zaplateniu čiastky 1.630,18 eur (259,50 m2 x 3,141 eur x 2 roky). Žalobca žiadal priznať i
úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.832,45 eur od 19.05.2016 do zaplatenia. Úroky z
omeškania možno priznať iba od času, kedy sa dlžník dostal do omeškania. Pri nároku z bezdôvodného
obohatenia treba vychádzať z toho, že dlžník je povinný platiť úrok z omeškania prvý deň po tom, čo
ho veriteľ o splnenie požiadal. Ak nedošlo požiadanie skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať

žalobu; v takom prípade dňom zročnosti takejto pohľadávky bude deň po doručení žaloby žalovanej
(analogicky R 27/1977). V súdenej veci žalobca nepreukázal, že by žalovanú na zaplatenie žalovanej
čiastky z uvedeného titulu vyzval, preto za deň splatnosti sa považuje deň po doručení žaloby žalovanej.
Keďže žaloba bola žalovanej doručená dňa 27.07.2016, dňom 28.07.2016 zostala pohľadávka žalobcu
splatná, preto súd priznal žalobcovi v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3

ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013 úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne (základná sadzba ECB bola k uvedenému dňu 0%) z priznanej sumy 1.630,18 eur od 29.07.2016
do zaplatenia. Vo zvyšku potom súd žalobu čo do istiny a úroku z omeškania zamietol.4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP vychádzajúc z pomeru
úspechu strán v spore (uplatnený nárok 1.928,28 eur = 1.832,45 eur + 95,83 eur /vyčíslený úrok z
omeškania/; priznaný nárok 1.698,96 eur = 1.630,18 eur + 68,78 eur /vyčíslený úrok z omeškania/).

Žalobca bol teda úspešný čo do zaplatenia 1.698,96 eur; pomer úspechu / neúspechu žalobcu je teda
88,11 % ku 11,89 %. Žalobca má tak nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu úspechu žalobcu
k úspechu žalovanej, t. j. v rozsahu 76,22 % (88,11 % mínus 11,89 %).
5. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, podala včas odvolanie žalovaná. Podľa
nej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa súdu prvej inštancie je
pozemok, parcela č. 1720/1 umelo navýšený s tým, že sa jednalo o podklad pod cestné teleso s cieľom,
vybudovať cestu 1/49 ponad železničnú trať. Je teda zrejmé, že žalobca nemôže riadne užívať daný
pozemok, a to práve z dôvodu úprav, ktoré boli na pozemku v súvislosti so stavbou cesty 1/49 vykonané;
žalobca teda nemôže riadne vykonávať všetky práva vyplývajúce mu z vlastníctva. Podľa súdu je tento
pozemok nevyhnutný k ďalšej existencii cesty 1/49, keďže bez existencie takéhoto svahu by sa cesta

znehodnotila a nemohla by slúžiť svojmu účelu. Pokiaľ ide o ďalšie pozemky, žalovaná podľa súdu
nepredložila a ani nenavrhla žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil závery vyplývajúce zo ZP Ing. Polku č.
11/2017, ktorý konštatoval, že ide o pozemky, ktoré sa rovnako nachádzajú na svahu susediacom s
cestou 1/49 a žalobca ich tiež nemôže užívať z dôvodu nutnej výmery okolo cesty. Súd teda ustálil, že
nevyhnutná výmera okolo telesa cesta, ktorú žalobca nemôže užívať je 259,50 m2 ( z parc. č. 1720/1

vo výmere 220 m2, z parc. č. 1720/9 vo výmere 15,7 m2 a z parc. č. 1720/11 vo výmere 23,8 m2) a
teda že užívaním takejto výmery bez právneho dôvodu s žalovaný bezdôvodne obohacuje. Uvedené
závery prvoinštančného súdu sú podľa žalovanej nesprávne a vo vzťahu k predmetu sporu irelevantné.
Žalobca sa podaným žalobným návrhom z 19.05.2016 domáhal od žalovanej vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 1 832,45 eur s príslušenstvom. Podľa znenia žalobného návrhu sa mal žalovaný

bezdôvodne obohatiť tým, že bezprávneho titulu užíva pozemky v k.ú. Horné Kočkovce KNC pare. č.
1720/1, vedená na LV č. XXXX, pare. č. 1720/9 a pare. č. 1720/11, vedené na LV č. XXXX a nachádzajú
sapodcestou1/49.Tietopozemkysúvjehovlastníctve,resp.spoluvlastníctve.Zdokazovaniavýpovede
žalovaného, fotodokumentácie, ZP, jednoznačne vyplýva, čo aj samotný prvostupňový súd konštatuje,
že predmetné pozemky sa nenachádzajú pod cestou 1/49 , žalovaný ich neužíva a nemožnosť žalobcu

tieto pozemky riadne užívať nie je a ani nebolo predmetom žalobného návrhu. Počas konania bolo
preukázané, že žalovaný riadne užíva len prejazdný úsek štátnej cesty 1/49, ktorý aj presne pomenoval
v súlade s vyhláškou č. 35/1984 Zb.. Jedná sa o intravilán a žalobca cestu 1/49 v tomto úseku určite
využíva rovnako ako aj ostatní účastníci cestnej premávky. Pokiaľ sa jedná o konštatovanie súdu,
že priľahlý svah cesty bol budovaný pri stavbe samotnej cesty a v súvislosti s budovaním nadjazdu

ponad železničnú trať, historicky by museli byť účastníkom tohto konania aj ŽSR. Pokiaľ sa jedná o
konštatovanie prvostupňového súdu, že žalovaná sa žiadnym spôsobom nevyjadrila ku ZP č. 11/2017
z 19.04.2017 vypracovaného Ing. Jozefom Polkom, tento bol predložený právnym zástupcom žalobcu
ako súkromný znalecký posudok v pojednávacej miestnosti na pojednávaní pred vydaním samotného
rozhodnutia, kedy bol odovzdaný krátkou cestou súdu aj zástupcovi žalovaného. Tento ZP rovnako

dokazuje skutočnosť, že pozemky, ktorých bezdôvodné užívanie je predmetom samotnej žaloby sa
nenachádzajú pod cestou 1/49 a žalovaný ich žiadnym spôsobom priamo nevyužíva. Nesprávne právne
posúdenievecipriamonadväzujenauvedenéskutočnosti.Súdprvejinštanciesaprednostnenezaoberal
podstatou sporu, teda či žalovaný bezdôvodne užíva predmetné pozemky, ktoré sa majú nachádzať pod
Štátnou cestou 1/49 ale venoval sa skôr skutočnosti, ktorá nebola predmetom žalobného návrhu, teda

otázkou ako nemôže žalobca užívať predmet svojho vlastníctva. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku, ktorým bolo žalobe
žalobcu vyhovené podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.
8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí o vyhovení
žalobe žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis,
správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvodynapadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím
námietkam žalovanej dodáva nasledovné:
9. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňoval právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od

žalovanej nielen s odôvodneným, že pozemky v jeho vlastníctve, resp. podielovom spoluvlastníctve
sa nachádzajú pod cestou prvej triedy I/49, ktorá je v správe žalovanej. Žalobca svoj uplatnený nárok
v žalobe odôvodňoval aj tým, že žalovaná jeho pozemky bez právneho dôvodu a bez akéhokoľvek
finančného vysporiadania užíva. Vo svojom záverečnom návrhu na pojednávaní pred súdom prvej
inštancie potom uviedol, že teleso cesty I/49 je postavené alebo podporené pozemkami vo vlastníctve

žalobcu, pričom táto cesta by bez tejto podpory, resp. tohto násypu nemohla existovať a tým vlastne
žalovaná obmedzuje žalobcu v užívaní jeho pozemku.
10. Z ustanovení § 8 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) a ktorú súd prvej inštancie v danom spore aplikoval, vyplýva, že teleso
ciest je ohraničené okrem iného aj vonkajšími hranami svahov cestných násypov a súčasťami ciest sú
tiež cestné svahy.

11. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že predmetom tohto sporu bolo právo žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej spočívajúceho v tom, že žalovaná bez právneho
dôvodu a finančného vysporiadania užíva pozemky vo vlastníctve, resp. podielovom spoluvlastníctve
žalobcu, ktoré pozemky sú súčasťou telesa cesty I/49 v správe žalovanej. Takéto vymedzenie predmetu
sporu zodpovedá žalobnému návrhu žalobcu, ktorý je nutné hodnotiť v celom komplexe textu žaloby,

s prihliadnutím na ďalšie prednesy žalobcu v spore /ak len nemenia rozhodujúce skutkové okolnosti
uplatneného práva/ ako aj v súvislosti s relevantnou právnou úpravou /tu vyhláškou č. 35/1984 Zb.,
ktorousavykonávacestnýzákonaktorástanovuječojetelesocestyajejsúčasť/.Posudzovaniežalobou
uplatneného práva len z pohľadu jednej v žalobe tvrdenej skutočnosti „Uvedené pozemky sa nachádzajú
pod cestou prvej triedy I/49...“ a bez naznačených súvislostí by bolo natoľko formalistické, neracionálne

a nespravodlivé, že by viedlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
12. Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky žalovanej, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozsudku uvádza, že uplatnené právo žalobcovi patrí z dôvodu, že nemôže svoje pozemky užívať, tak z
odôvodnenia napadnutého rozsudku vypláva, že uvedené súd prvej inštancie dáva vždy do súvislosti so
záverom, že tieto pozemky bez právneho dôvodu užíva žalovaná /“...nemožno dospieť k záveru že by

tento svah žalovaný nevyužíval.“, „, a teda užívaním takejto výmery bez právneho dôvodu sa žalovaný
bezdôvodne obohacuje...“ - všetko z bodu 35. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie/.
13. Podľa odvolacieho súdu je tak zrejmé, že dôvodom priznania uplatneného práva žalobcovi bol záver
súdu prvej inštancie, že žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje užívaním jeho pozemkov
bez právneho dôvodu, ktorý záver je založený na skutkových záveroch riadne zistených z vykonaného

dokazovania a po právnej stránke posúdených podľa relevantných ustanovená právnych predpisov.
14. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
vo výroku, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).