Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 18, 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/186/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313217904
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2313217904.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej veci
navrhovateľa: Z. V., N.. XX.XX.XXXX, A. Ž. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Ladislav Slovák, Čigérska
5464/62A, Dunajská Streda, proti odporcovi: X. X., N.. XX.XX.XXXX, A. A.Ľ. XXX/XX, Š., o neplatnosť
závetu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 09.07.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že
závet zo dňa 18.09.2012 napísaný poručiteľkou P. X., T.. V., N.. XX.XX.XXXX, D. XX.XX.XXXX N.
A. Š., je neplatný. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20.01.2013 zomrela P. X. a dedičské konanie
bolo vedené na Notárskom úrade JUDr. Karola Kovácsa pod sp. zn. XXD XX/XXXX, F. XX/XXXX.
V predmetnom dedičskom konaní bol odporkyňou predložený závet, ktorý mala údajne vlastnoručne
napísať a podpísať nebohá P. X.. V zmysle tohto závetu nebohá poručiteľka prenechala všetok hnuteľný
a nehnuteľný majetok odporkyni. Uznesením XXD/XX/XXXX zo dňa 03.06.2013 rozhodol tunajší súd
o prerušení predmetného dedičského konania a vyzval navrhovateľku k podaniu žaloby voči odporkyni
s určením že holografický závet poručiteľky zo dňa 18.09.2012 je neplatný. Navrhovateľka si dovoľuje
vysloviť presvedčenie, že listina označená ako závet, predložená v predmetnom dedičskom konaní nie
je napísaná, ani podpísaná vlastnou rukou poručiteľky. Bezprostredne po tom, ako bola táto listina v
dedičskom konaní predložená, konzultovala sa celá vec so súdnym znalcom z odboru písmoznalectva,
odvetvie, ručné písmo, V.. V. K., ktorý porovnával túto listinu s rukopisom odporkyne a iba potvrdil
podozrenie navrhovateľky. Má podozrenie, že predmetná listina je vyhotovená pani X. X., ktorá sa
takto snaží nadobudnúť dedičstvo ako testamentárny dedič vo väčšom rozsahu, ako by jej prináležalo
v prípade, ak by bol dôvod dedenia zo zákona. Je toto názoru, že na veci je daný naliehavý právny
záujem nakoľko v prípade preukázania neplatnosti závetu, má právo ako zákonný dedič nadobudnúť
zákonný podiel na dedičstve. Medzi účastníkmi existuje aktuálne stav objektívnej právnej neistoty. Tento
stav nemožno odstrániť inak ako určovacím výrokom a z tohto dôvodu bola navrhovateľka aj uznesením
tunajšieho súdu č.k. XXD /. zo dňa 03.06.2013 vyzvaná na podanie tejto žaloby. Aj v samotnom
odôvodnení tohto uznesenia súd konštatuje, že medzi dedičmi nebolo možné dospieť k zmieru ohľadom
tohto sporu. Taktiež jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, nakoľko bez tohto určenia by sa stalo
právne postavenie navrhovateľky neistým. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že v konaní je preukázaný
naliehavý právny záujem navrhovateľky ako jedna z podmienok úspešnosti určovacej žaloby.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že o predmetnom závete nevedela. Prvý krát sa o tom
dozvedela až v dedičskom konaní, keď ho spomínal notár. Krstná dcéra poručiteľky zobrala všetky

písomnosti po poručiteľke, ktoré odovzdala notárovi. Načo by písala testament, keď sa vzdala svojho
podielu. Nemá dôvod, aby niečo také písala.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka P. V., oboznámením sa
s poslednou vôľou, uznesením Okresného súdu v Galante pod č.k. XXD/XX/XXXX z 03.06.2013,
dedičským spisom tunajšieho súdu sp. z. XXD/XX/XXXX a i ďalším náležitým obsahom spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXD/XX/XXXX sa vedie konanie po poručiteľke P. X.A.,
T.. V., N.. XX.XX.XXXX, N. A. Š., zomrelej 20.01.2013, keď poručiteľka zomrela ako vdova, bezdetná,
rodičia ju predumreli, žila sama. Dedičmi zo zákona v sk. I. podľa § 475 ods. 1,2 Obč. z. sú súrodenci X.
X., T.. V., N.. XX.XX.XXXX, C. V., N.. XX.XX.XXXX, N. Z. V.T., T.. S., N.. XX.XX.XXXX, titulom dedičskej
reprezentácie po svojej matke, sestre poručiteľky, neb. Z. S., T.. V.. Poručiteľka zriadila holografický
závet zo dňa 18.09.2012, v ktorom za svoju univerzálnu dedičku ustanovila sestru X. X..

Uznesením tunajšieho súdu pod č.k. XXD/XX/XXXX, F. XX/XXXX - XX zo dňa 03.06.2013 Okresný
súd prerušil konanie a odkázal dedičku Z. V., T.. S., N.. XX.XX.XXXX, aby v lehote 20 dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia podala proti X. X. občiansko-právnu žalobu s určením, že holografický
závet poručiteľky zo dňa 18.09.2012 je neplatný.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä, o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 461 ods. 1 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Podľa § 461 ods. 2 OZ, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo
zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

Podľa § 475 ods. 1 OZ, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom
poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v
spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou
na poručiteľa.

Podľa § 475 ods. 2 OZ, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel
rovnakým dielom jeho deti.

Podľa § 476a OZ, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

V zmysle § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania
vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje skúma
súd ex offo t.j. z úradnej povinnosti. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie
tejto otázky) v konaní odporca vôbec urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého
stupňa. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k
zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v
čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v
spojení s § 211 ods. 3 O.s.p.).

Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.
Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia
naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol
v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že
právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho
vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len

určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho
vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
navrhovateľa alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho práve postavenie stalo neistým.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). K nadobudnutiu dedičstva
poručiteľovým dedičom však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského
práva vychádza z princípu ingerencie štátu do nadobúdania dedičstva; predpokladá okrem iného, že
dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, že konanie o dedičstvo
sa zahajuje i bez návrhu a že v konaní o dedičstvo musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý pri
pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve nebol známy, zistený. Podľa uznesenia súdu o potvrdení
dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.
V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným
uznesením súdu tu nemôže byť istota s akým výsledkom konanie o dedičstve skončí. Ak zanechal
poručiteľ viac dedičov, prejavuje sa stav aký tu vzniká v dobe od smrti poručiteľa až do vyporiadania
dedičov právoplatným uznesením súdu, tiež v ich vzájomných vzťahoch k majetku patriacemu do
dedičstva. Uvedený vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku má okrem iného za následok, že až do
vyporiadania dedičstva právoplatným uznesením súdu, sú dedičia považovaní za vlastníkov celého
majetku patriaceho do dedičstva a že z právnych úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv
patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich
dedičský podiel vyjadruje mieru akou sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach. V
sporoch s inými osobami týkajúcimi sa veci alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sa uvedený
vzťah dedičov k poručiteľovi majetku prejavuje tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v
zmysle § 91 ods. 2 O.s.p., lebo ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie v spore musí
vzťahovať na všetkých dedičov. Uvedené sa uplatní obdobne tiež vtedy, ak po právoplatnom rozhodnutí,
ktorým bolo pôvodné dedičské konanie skončené sa objaví nejaký nový v pôvodnom dedičskom konaní
neznámy poručiteľov majetok.

Z uvedeného vyplýva, že ak zanechal poručiteľ viac dedičov a dedičstvo medzi nimi nebolo vyporiadané
súdnym rozhodnutím ohľadne veci, o ktorú ide v občianskom súdnom konaní vedenom s inou osobou,
sú až do vyporiadania dedičstva ohľadne tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci;
z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a
nerozdielne a v konaní, v ktorom ide o túto vec majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle
§ 91 ods. 2 O.s.p. (porovnaj právny názor v rozsudku NS ČR z 10.11.1999 sp. zn. XXCdo XXXX/XX).

Pre sporové konanie začaté na základe návrhu podaného odkázanými dedičmi (§175k ods. 2 O.s.p.),
treba považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle
ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p., a to ako na strane navrhovateľov, tak i na strane odporcov. Postavenie
navrhovateľa je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, takže ostatní dedičia
musia v súdnom konaní vystupovať ako odporcovia, i keď v dedičskom konaní sa niektorí z nich k spornej
otázke nestavali odmietavo, prípadne vystupovali pasívne, či ešte vôbec nevystupovali. (R 65/2003)

Procesným dôsledkom nerozlučného spoločenstva je, že a) rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov
(s rovnakým výsledkom), b) práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné, c) procesné dôsledky
rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého
zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z
hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, bez zreteľa na ich vôľu. Preto ide o nútené spoločenstvo. Vo vzťahu
k tretím subjektom procesný úkon čo len jedného zo spoločníkov (napr. podanie odvolania) je účinný aj
vo vzťahu k ostatným spoločníkom (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XCdo XXX/XXXX)

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na tejto určovacej
žalobe. Dedičmi zo zákona v I. sk. sú okrem navrhovateľky a odporkyne, aj C. V., N.. XX.XX.XXXX a
na strane týchto dedičov ide o nerozlučné spoločenstvo. Tým, že okrem navrhovateľky a odporkyne v
dedičskom konaní ako dedič zo zákona v I. sk. podľa § 475 v prípade neplatnosti závetu by dedil ako
zákonný dedič aj C. V., bolo potrebné, aby v sporovom konaní o neplatnosť závetu vystupoval aj on ako
účastník konania. Nie je mysliteľné, aby vo vzťahu k jednému z dedičov bol závet vyslovený za neplatný
a vo vzťahu inému by bol platný. Preto z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že navrhovateľka za
daného stavu nemá na veci naliehavý právny záujem a preto súd nepripustil dokazovanie navrhnuté
zo strany navrhovateľky nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva, keď

je bezpredmetné vykonávať znalecké dokazovanie za účelom posúdenia písma na poslednej vôli
poručiteľky, pretože bez ohľadu na výsledok tohto znaleckého dokazovania by i tak nezvrátil výsledok
vo veci samej.

Preto z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd odporkyni priznal právo na náhradu
trov konania, avšak táto si ich nevyčíslila v zákonnej trojdňovej lehote, preto súd o nich rozhodol
spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.