Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Bohuš Hruška

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/209/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211246
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6713211246.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu GENERAL

FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zast. Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o. IČO: 47 255 706 so sídlom 811 03 Bratislava, Michalská 14 proti žalovanému Petr V., nar. XX. 7.
XXXX, trvale bytom J. cesta XXX/X, XXX XX X. D., t.č. bytom E. XX, XXX XX J., ČR, o zaplatenie sumy
X 590,52 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 326,76 Eur spolu s úrokom vo výške 17,3 %
ročne zo sumy 326,76 Eur od 21. 12. 2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 326,76 Eur od 21. 12. 2010 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 50,- Eur, vždy

od 20-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom marec 2017 až do úplného zaplatenia žalovanej istiny s
príslušenstvom s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Súd žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 59 %.

III. Súd Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z. IČO: 42 309 166 so sídlom v Banskej Bystrici, J. Kráľa
7 p r i z n á v anáhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 59 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 24. 6. 2013 pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1 590,52 Eur

s príslušenstvom na tom základe, že predmetná pohľadávka bola postúpená na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 21. 12. 2010 spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. právny predchodca
žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 7. 9. 2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0402701635, na základe
ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 866,36 Eur, pri úrokovej sadzbe
17,3 % p.a. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vždy k 10-temu dňu toho,
ktorého mesiaca. Právny predchodca žalobcu vyčíslil pohľadávku ku dňu 21. 12. 2010 s tým, že vtedy
bol celkový zostatok v sume 1 620,52 Eur, pozostávajúci z istiny 1 326,37 Eur, riadneho úroku v zmysle

zmluvy v sume 84,77 Eur a úrokov z omeškania v sume 209,38 Eur. Po postúpení pohľadávky bola na
úhradu pohľadávky na účet žalobcu zaplatená dňa 26. 4. 2012 suma 15,- Eur a dňa 30. 5. 2012 suma
15,- Eur, ktorú žalobca započítal na úhradu časti úroku z omeškania. Po započítaní úhrad tak zostala
nezaplatená suma 1 590,52 Eur, ktorá pozostáva z istiny 1 326,37 Eur, riadneho úroku v zmysle zmluvy
vo výške 84,77 Eur a úrokov z omeškania v sume 179,38 Eur.

2. Právny zástupca žalobcu svojím podaním zo dňa 16. 3. 2015, doplneného podaním zo dňa 17. 4. 2015

zobral svoju žalobu čiastočne späť o zaplatenie istiny 1 263,76 Eur a ďalej sa domáhal len zaplatenie
istiny 326,76 Eur spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania.3. Okresný súd Zvolen, svojím uznesením 17C 209/2013-110 zo dňa 7. 9. 2015 konanie zastavil v časti
o zaplatenia sumy 1 263,76 Eur. Uznesenie sa stalo právoplatným dňa 30. 3. 2016.

4. Žalovaný uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie istiny 326,76 Eur s príslušenstvom uznáva a je
ochotný ho uhradiť a to v splátkach po 50,- Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc
mesiacom marec 2017. Poukázal na to, že jeho jediným príjmom je mzda od zamestnávateľa, ktorej
výška je priemerne okolo 18 000,- - 19 000,- Kč. Z tohto príjmu platí nájom 6 500,- Kč a 1 000,- Kč
za služby, spojené s bytom. Okrem tohto z tohto príjmu si hradí stravu, oblečenie, drogériu, nákupy do

domácnosti a ďalej spláca splátku úveru z firmy Pohotovosť vo výške 30,- Eur mesačne. Ďalej poukázal
na to, že žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá je nezamestnaná a v podstate musí živiť aj ju.

5. Súd zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0402701635 zo dňa 7. 9. 2005 zistil, že túto uzatvoril ako
veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. t.j. právny predchodca žalobcu a žalovaný ako dlžník. Výška úveru bolo
dohodnutá na čiastku 26 100,- Sk s tým, že bola ďalej dohodnutá úroková sadzba 17,30 % p.a. Výška

splátok bola dohodnutá na sumu 703, Sk mesačne k 10temu dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky
bola stanovená na 10. 9. 2005 a konečná splatnosť úveru na 10. 8. 2010. Súd zo zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21. 12. 2010 zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca
postúpila svoje pohľadávky na žalobcu. Z prílohy k zmluve súd zistil, že bola postúpená aj pohľadávka
voči žalovanému v celkovej výške 1 620,52 Eur.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

9. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak,súdmôžerozhodnúť,žeomeškaniesplnenímjednejsplátky,alebodávkymázanásledoksplatnosť
celého plnenia.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere

č. 0402701635 dňa 7. 9. 2005. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 26
100,-Skaboladohodnutáúrokovásadzbavovýške17,3%p.a. Bolatieždohodnutávýškasplátok703,-
Sk mesačne k 10-temu dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10. 9. 2005 a konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá na 10. 8. 2010. Ďalej bolo preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s.
postúpila túto svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu a to zmluvou o postúpení pohľadávok č.

1424/2010/CE zo dňa 21. 12. 2010. Potom, ako žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť ďalej sa
domáhal už len zaplatenia istiny 326,76 Eur spolu so 17,3 % úrokom od 21. 12. 2010 do zaplatenia
a s 9 % úrokom z omeškania od 21. 12. 2010 do zaplatenia. Žalovaný uviedol, že túto pohľadávku
žalobcu uznáva a je ochotný ju uhradiť. Nakoľko bolo preukázané, že žalovaný žalovanú istinu 326,76
EurnezaplatilanipôvodnémuveriteľoviSlovenskejsporiteľniaanižalobcovianaopaktútočiastkuuznal,

súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi čiastku 326,76 Eur. Nakoľko v zmluve o splátkovom úvere č.
0402701635boladohodnutáajúrokovásadzba17,3%ročnesúdzaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovi
z istiny 326,76 Eur aj dohodnuté úroky 17,3 % ročne a to od 21. 12. 2010 do zaplatenia. Keďže žalovaný
sa dostal do omeškania so zaplatením istiny 326,76 Eur, súd ho zaviazal zaplatiť žalobcovi z tejto čiastky
aj úroky z omeškania a to od 21. 12. 2010 do zaplatenia tak, ako to žiadal žalobca, keďže v tomto čase

bol už žalovaný v omeškaní s úhradou istiny. Súd stanovil výšku úroku z omeškania na 9 % ročne tak,
ako to žiadal žalobca, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1 % a
o 8 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 9 %.11. Súd vzhľadom na ustanovenie § 232 ods. 4 CSP a na finančné možnosti žalovaného, ktorý požiadal
o možnosť zaplatiť dlžnú sumu v splátkach skúmal odôvodnenosť takejto požiadavky žalovaného. Súd
prihliadal na tú skutočnosť, že nesplatená istina predstavuje len čiastku 326,76 Eur. Súd ďalej prihliadol

aj na tú skutočnosť, že jediný príjem žalovaného, jeho čistá priemerná mzda vo výške 18 000,- - 19 000,-
Kč, z ktorej však musí platiť nájomné vo výške 6 500,- Kč a 1 000,- Kč za služby, spojené s užívaním
bytu. Z tohto príjmu ďalej spláca úver mesačne vo výške 30,- Eur a ďalej si hradí stravu, nákup drogérie,
ošatenia a finančne ešte vypomáha svoje družke, s ktorou žije a ktorá je nezamestnaná. Súd mal za to,
že splátky vo výške 50,- Eur mesačne sú primerané vzhľadom na výšku žalovanej istiny a na finančné

možnosti žalovaného. Súd súčasne stanovil, že v prípade omeškania s plnením jednej splátky toto má
za následok splatnosť celého plnenia. Súd stanovil povinnosť splácať splátky tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

12. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal na tú skutočnosť, že pôvodne sa žalobca
domáhal zaplatenia istiny 1 590,52 Eur, avšak následne svoju žalobu zobral čiastočne späť o istinu 1

263,76 Eur s tým, že v tejto časti bolo konanie zastavené. Súd mal teda za to, že žalobca procesne
zavinil zastavenie konania o istinu 1 263,76 Eur a teda žalovaný bol úspešný pokiaľ sa týka zastavenej
istiny 1 263,76 Eur, čo z pôvodne žalovanej istiny 1 590,52 Eur predstavuje 79, 5 %. Naopak žalobca
bol úspešný pokiaľ sa týka zaplatenia čiastky 326,76 Eur a teda jeho úspech k pôvodne žalovanej istine
1 590,52 Eur predstavuje 20,50 %. Pomer úspechu a neúspechu je na strane žalovaného a to 79,50 %

- 20,50 % a rozdiel predstavuje 59 %. Z týchto dôvodov súd priznal žalovanému náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 59 %.

14. Súd súčasne poukazuje na to, že pôvodne v konaní vystupoval ako vedľajší účastník na strane
žalovaného aj Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. IČO: 42 309 166 so sídlom J. Kráľa 7, 974

01 Banská Bystrica. V priebehu konania však nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok a to dňom
1. 7. 2016. Týmto dňom už Občianske združenie ďalej v konaní nevystupovalo ako vedľajší účastník.
Podľa názoru súdu toto Občianske združenie má právo na náhradu trov konania do 30. 6. 2016. Z
tohto dôvodu súd priznal Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z. Banská Bystrica náhradu trov konania
voči žalobcovi, keďže žalovaný, na ktorého strane vystupovalo Združenie spotrebiteľov Slovenska bol

úspešný v rozsahu 59 % takisto náhradu trov konania v rozsahu 59 %.

15. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý

odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k

podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369

ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370

ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.