Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Monika Jakubová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/166/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216217816
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216217816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu:

BENCONT COLLECTION a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská č. 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Bratislava, Martinčekova č.
13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: E. H., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XXX, XXX XX W. Ž., o zaplatenie
973,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Súdpripúšťa,abydokonanianamiestopôvodnéhožalobcu:Poštovábanka,a.s.,sosídlomDvořákovo
nábrežie4,Bratislava,IČO:31340890vstúpilaSpoločnosťBencontCollection,a.s.,sosídlomVajnorská
100/A, Bratislava, IČO: 47967692.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.104,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 973,93 eur od 23.04.2014 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 18,12 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 18.11.2016 sa právny predchodca žalobcu domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 973,93 eur s príslušenstvom, a to zmluvný
úrok vo výške 851,42 eur, zmluvný úrok vo výške 25,5% ročne zo sumy 973,93 od 10.11.2016 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 973,93 eur od 10.112016 do zaplatenia a

poplatok 44,52 eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným bola uzatvorená dňa 25.10.2013 zmluva o
úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky a Všeobecné obchodné podmienky.
Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver, žalovaný sa zaviazal vrátiť istinu a zaplatiť úroky,
poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas, v
dôsledkuomeškaniažalovanéhosplnenímúveruprávnypredchodcažalobcuvyhlásilúverzapredčasne
splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil. Jednotlivé
splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového

informačného systému.
2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk
dňa 03.11.2017 s výzvou, aby s k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril, v
konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa
stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.
3. V priebehu konania podal žalobca na tunajší súd (20.11.2017, č.l. 57) návrh na zmenu strany sporu
na strane žalobcu. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky ku dňu

10.10.2017 v súlade s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpil žalobca pohľadávku,
ktorá súvisí s predmetom tohto súdneho sporu, s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými
na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 83104 Bratislava, IČO:
47967692.4. Podľa ustanovenia § 80 ods. 1 až 3 C.s.p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa
spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do
konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti

prevedené alebo na koho prešli. (2) Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí
konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť
na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. (3) Ten, kto vstupuje
do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
5. Súd preskúmal návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu, pričom z predložených dokladov je

zrejmé, že na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. prešlo právo žalobcu voči žalovanému, teda
vstúpila do práv žalobcu voči žalovanému a došlo k prevodu práv. Zároveň postupník vyjadril v návrhu
na zmenu zo dňa 09.11.2017 súhlas so vstupom do konania, ktoré je vedené na tunajšom súde pod
sp. zn. 14Csp/166/2016.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol o zmene strany sporu na strane žalobcu tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal
dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného
návrhu,obsahomzmluvyoúvere,obchodnýmipodmienkami,sadzobníkompoplatkov,výzvounaúhradu

z 22.04.2014, aktuálnym stavom úveru, stanoviskom žalobcu zo 14.03.2017, pričom zistil nasledovný
skutkový a právny stav:
8. Dňa 25.10.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
zmluvu o úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 1000 eur s
počtom mesačných splátok 24, dátumom prvej splátky 20.11.2013, dátumom konečnej splatnosti úveru

20.10.2015, RPMN 28,7%, priemerná RPMN 46,06%, úrokovou sadzbou 25,5%, výškou mesačnej
úhrady 56,62 eur, celkovou výškou nákladov 278,65 eur, dátumom ďalšej platby k 20.dňu v mesiaci.
9. Upomienkou zo 7.01.2014 bol žalovaný upozornený na nedoplatok splátky vo výške 55,56 eur, z toho
45,6 eur nedoplatok a 9,96 eur poplatok. Zároveň bol upozornený na možnosť predčasného vyhlásenia
splatnosti úveru. Výzvou z 22.04.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu zosplatneného dlhu vo

výške 1104,40 eur, a to na istine 973,93 eur, na úrokoch 85,95 eur a na poplatkoch za upomienky 39,28
eur a na poistnom 5,24 eur.
10. Podaním zo 14.03.2017 žalobca doplnil, že žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil celkovo sumu
vo výške 69,20 eur, ktorá bola započítaná na poplatky v sume 15,20 eur, na zmluvné úroky a úroky z
omeškania v sume 32,91 eur a na istinu vo výške 26,07 eur.

11. Z aktuálneho stavu úveru (č.l. 57) je zrejmé, že žalovaný čerpal úver dňa 25.10.2013 vo výške 1000
eur a na splátkach za obdobie od 20.11.2013 do 20.12.2013 zaplatil sumu celkom vo výške 77,60 eur.
Táto suma bola započítaná na istinu vo výške 26,07 eur, na úrokoch vo výške 36,33 eur a na poplatkoch
vo výške 15,20 eur.
12. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

13. Podľa ustanovenia. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebo na základe zákona.
15. Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

16. Žalobca je obchodnou spoločnosťou (bankou), pričom jedným z predmetom jeho podnikania
(činnosti) je poskytovanie úverov. Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva
je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako
aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení
uvedenej zmluvy vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj

všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona jedočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 1 ods. 8 z.č. 129/2010 Z.z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia

Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa).
19. Podľa § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 - 3 a 5 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne.

26. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
27. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo

určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
28. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 Výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla
nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“). Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 Obč.

zák.). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej
viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s
poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný
vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
30. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené

prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného
nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je
dôvodnývrozsahuuplatnenejistiny,úrokov,častiúrokovzomeškaniaapoplatkuzapoistenieschopnosti
splácať úver.31. Na základe zisteného skutkového stavu posúdil súd zmluvný vzťah strán ako spotrebiteľskú zmluvu.
Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému vyplývajúci
zo štandardnej formulárovej Zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako

fyzickou osobou. Zmluva má tak charakter spotrebiteľského právneho vzťahu. Spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu. Na základe takto zisteného skutkového stavu posúdil
súd zmluvný vzťah strán ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú vyššie citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie okolnosti, či ide o spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce,
akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale dôležité je, že ide o poskytnutie peňažných

prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu, pričom ide o charakter subjektov takéhoto vzťahu.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu čo do zaplatenia predmetnej
istiny vo výške 973,93 eur a vyčísleného príslušenstva vo výške 130,47 eur (úrok 85,95 eur, poplatky
39,28 eur a poistné 5,24 eur) je dôvodná, pretože na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru uzatvorenej dňa 25.10.2013 poskytol žalovanému úver vo výške 1.000 eur s dohodnutou výškou
celkových nákladov 278,65 eur, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach v počte

24 po 56,62 eur, ktorú povinnosť si žalovaný riadne neplnil a dohodnuté mesačné anuitné splátky riadne
a včas žalobcovi riadne neuhrádzal. Na základe výzvy na úhradu dlhu listom zo dňa 22.04.2014 žalobca
vyzval žalovaného na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v celkovej výške 1104,40
eur, z tohto na istine 973,93 eur, na úroku 85,95 eur, na poplatkoch za upomienky 39,28 eur a na
poistnom 5,24 eur, z ktorej sumy žalovaný nezaplatil nič. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.
33. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 517 OZ a § 3
Nariadenia vlády, keď si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 973,93 eur
odo dňa nasledujúceho po dni 10.11.2016 do zaplatenia. Súd mu teda priznal príslušenstvo k istine v
podobe úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne, z uplatnenej a priznanej sumy 973,93 eur počnúc

od 11.11.2016.
34. Podľa ustanovení § 502 a § 503 Obch. zák. vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere
platiťúrokyvdojednanejvýškeoddobyposkytnutiapeňažnýchprostriedkovaždodobyurčenejzmluvou
ako lehota splatnosti úveru. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú
splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

35. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu vo zvyšnej časti nie je dôvodná a nie je listinnými dôkazmi
preukázaná. Je nepochybné, že žalovaný uzavrel so žalobcom úverovú spotrebiteľskú zmluvu, pričom
svoju povinnosť riadne a včas platiť splátky úveru neplnil. Doručením oznámenia o splatnosti úveru mu
preto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok nesplateného úveru. Úver sa tak stal dňa 22.04.2014
splatným. V tomto oznámení si žalobca uplatnil dlžnú sumu vo výške 1104,40 eur, pozostávajúcu z

úverovej istiny 973,93 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 130,47 eur. Týmto fakticky
došlo zo strany žalobcu k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným. Z tohto dôvodu si potom žalobca
už nemôže voči žalovanému uplatňovať ďalšie nároky z úverovej zmluvy - úrok vo výške 25,5% ročne
z dlžnej sumy, pretože zmluvný vzťah medzi stranami skončil vyčísleným zostatku úveru, ktorý je
predmetom tohto konania. Nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ

tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len
do splatnosti dlhu. Súd v tomto poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 143/98, ktorý
skonštatoval, že keďže povinnosť platiť úroky z omeškania je už dôsledkom omeškania, za omeškanie
s ich platením už ďalšie úroky nepatria.
36. Vyššie uvedené vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/190/2014, kde sa

uvádza, že niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona
platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za
zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným
limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci č. k.
6Co/182/2011, zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania je obchádzanie

zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o administratívnom strope
úrokov z omeškania.
37. Žalovaný svoj záväzok platiť úver riadne a včas nesplnil, v dôsledku čoho bol žalobca nútený od
zmluvy odstúpiť, čím sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania. Zosplatnenie ako
jednostrannýprávnyúkonveriteľazásadnemenípôvodnedohodnutýúverový/zmluvnývzťah.Priznaním

žalobcom uplatneného úroku vo výške 25,5 % ročne, by došlo k hrubej nadvláde veriteľa a k vzniku
právneho stavu, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ
by úroky inkasoval ako keby k tejto zmene záväzku nedošlo. Keď už spotrebiteľ nemá právny titul maťpeňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by
mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom.
38. Preto vo zvyšku, čo do úroku vo výške 25,5% ročne zo sumy 973,93 eur od 11.11.2016 do zaplatenia,

ako aj v časti vyčísleného úroku k 10.11.2016 v sume 851,42 eur, a tiež poplatku vo výške 44,52 eur,
súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Predmetnú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú. S
poukazom na ustanovenie § 52 OZ, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. V danej veci uplatňuje

žalobca svoj nárok na úrok vo výške 25,5% ročne v súlade s úverovou zmluvou. Je pravdou, že úroky
predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, avšak povinnosť platiť úroky z úveru má svoje limity v tom
zmysle, že táto zásada platí až do zosplatnenia úveru, pretože po zosplatnení úveru nastupujú sankčné
úroky z omeškania. Kumulácia úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania by predstavovala neúmernú
a neprijateľnú záťaž pre žalovaného ako spotrebiteľa. V danom prípade lehota splatnosti úveru nastala
dňom 22.04.2014 a týmto dňom nastala splatnosť aj úrokov. Čo sa týka poplatkov za upomienky a

poistenie tieto žalobca súdu nepreukázal, že boli so spotrebiteľom individuálne dohodnuté (§ 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka), navyše tieto poplatky ani nie sú uvedené v zmluve.
39. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o
uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

40. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3
CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 18,12% (z hodnoty
sporu 1869,87 eur - uplatnená istina s vyčísleným príslušenstvom), a to podľa pomeru úspechu v spore
(59,06% : 40,94%). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania,
o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.