Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9Er/2179/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817210256
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817210256.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokát, IČO: 36 613
843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti povinnému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. A. L.
XXX/XX, XXX XX K. J., o vymoženie istiny 93,24 eur s prísl., o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka
60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom spísaným formou zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 28.03.2017
domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 93,24 eur s prísl., na

základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Asociácii pre arbitráž, IČO: 45744971 sp. zn. SRSAspA 07164/16, ktorý bol vydaný v konaní pred
rozhodcom Mgr. Petrom Senovským dňa 15.08.2016. Predmetný rozhodcovský rozsudok mal podľa
vyznačenej doložky nadobudnúť právoplatnosť dňa 20.03.2017 a vykonateľnosť dňa 23.03.2017.
2. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doručil súdu dňa 21.06.2017.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
5. Podľa ustanovenia § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie povereniana vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v
spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského

konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie
rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu
a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej
vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

6. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.
7. Podľa § 73 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
8. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom
a dospel k záveru, že exekučný titul- rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý
by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie.
9. Z predloženého exekučného titulu- vyššie špecifikovaného rozhodcovského rozsudku súd zistil
nasledovné skutočnosti. Dňa 27.07.2004 bola medzi GE Money, a.s. a povinným uzavretá Zmluva č.

1247762087, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky zo strany spoločnosti
GE Money, a.s., pričom žalovaný porušil zmluvné dohodnuté podmienky splácania úveru a bol vyzvaný
na úhradu dlžnej sumy. Spoločnosť GE Money, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009
postúpila pohľadávku v celkovej výške 117,28 eura proti povinnému súčasnému oprávnenému-
obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. Dňa 15.01.2010 bola medzi oprávneným a povinným

uzavretá Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, súčasťou ktorej je
rozhodcovská doložka uzavretá v bode 4. dohody.
10. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na to, že predmetný zmluvný vzťah vznikol dňa
27.07.2004 a definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona, ku dňu vzniku zmluvy sa spotrebiteľom rozumie fyzická

osoba, ktorá nakupuje výrobky, alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, §
23a ods. 1 (typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje). Predmetná
zmluva je tak zmluvou typovou, povinný nepoužil predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne
vyplýva z uzavretej zmluvy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania

bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní
tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z tohto
dôvodusapovažujezaspotrebiteľa.Nadruhejstranejenepochybné,žeoprávnenýuzatváralpredmetnú
zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu
z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie úverov“. Z tohto dôvodu

sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé,
že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom
formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy,
s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že finančné prostriedky bola
povinnému poskytnuté ako spotrebiteľovi. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako to majú na mysli

ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
11. Súd v prvom rade skúmal Zmluvu č. 1247762087 zo dňa 27.07.2004 , ktorú s povinným uzavrela
spoločnosť GE Money, a.s., ktorá postúpila pohľadávku voči povinnému oprávnenému, Všeobecné
obchodné podmienky a Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach s rozhodcovskou
doložkou zo dňa 15.01.2010. Súd uzavrel, že tento právny vzťah založený zmluvou je potrebné

posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi
konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri
uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a
z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že pôvodný veriteľ GE
Money, a.s. uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) bolo
v čase uzavretia zmluvy „poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom “. Z toho dôvodu
sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé,že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom
formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.

12. Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označenie zmluvy a bez ohľadu na povahu
účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov,
obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom
(oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa ( neprijateľná podmienka).
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
15. Podľa čl. 2 písm.a) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34)
(ďalej len smernica „Rady 93/13/EHS“) na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v čl.3.
16. Podľa čl. 3 ods.1-3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok

zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

17. Podľa bodu 1 písm.q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku
3 ods.3) za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je:
neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať

mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

18. Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá
Smernica Rady č. 93/13/EHS. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo

k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je
podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98,
C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J.
L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné
aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny
vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
19. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti

vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní
v zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej doložky z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach zo dňa 15.01.2010, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok.
20. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej doložky, konkrétne bodu 4. Dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach ( Rozhodcovská doložka) vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom

dojednaní nekalú podmienku z nasledovných dôvodov.
21. V rozhodcovskej doložke bol upravený spôsob riešenia sporov zo zmluvy tak, že: „ zmluvné strany
sa dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe tejto Dohody alebo s
ňou súvisiacich, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik, budú riešené:a) pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského

súdu, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo
b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova
13, 040 01 Košice (ďalej len "rozhodcovský súd") jediným rozhodcom ustanoveným predsedom
rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského rozsudku
c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody vrátane sporu a jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými

predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
22. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné
ustanovenie rozhodcovskej doložky je súčasťou predtlačeného formulára Dohody o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach povinným zo dňa 15.01.2010. Jednostrannosť a nekalosť tohto
zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto

prípade je veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred
pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v
prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Ak by aj rozhodcovská doložka
dávala na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského
konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť

súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným
je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje princípu zákazu
jednostrannosti určenia riešenia sporov aj s prihliadnutím na § 106 O.s.p. platného v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy (ktorý pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom),
ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými

zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu spotrebiteľského vzťahu a teda dokonca
aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver a preto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok

na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenie pre exekútora. O túto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak by spotrebiteľ podľa neho mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak
by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

23. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám
alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože
rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový
vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od

subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len
od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje
značnú nerovnováhu. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd
opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ

ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, čo
v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné
obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok

resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko
možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie.24. Súd vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom

bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat
Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro,
C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25).

25. Súd pritom prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa,

ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom
a spotrebiteľom. Pri tejto príležitosti dáva súd do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo
veci C-40/08 z 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v
ktorombolariešenápredbežnáotázka,ktorásatýkalavýkladusmernice93/13/EHSzodňa05.04.1993o
neprijateľnýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchvtomzmysle,žesúd,ktorýrozhodujeonávrhu
na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez

návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku
vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené
v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

26. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine
prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu
rozhodcuoprávnený.Vprevažnejväčšinesporovzospotrebiteľskýchúverovjenastranežalobcuveriteľ,
pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej
úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom

konaní oprávneným, stratil povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom.
Úpravu zmluvne zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky,
súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.
27. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky v danom prípade od jednostrannosti výberu
riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie a označenie rozhodcovského súdu, ktorý bude

spor rozhodovať až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali
riadiť, považuje súd takto upravenú rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku. Takto
stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je
domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii Veriteľom vopred určeným rozhodcovským
súdom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany-

spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu.

28. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany
spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní
(podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ) ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek

dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Výpočet neprijateľný podmienok môže a má dopĺňať judikatúra. Súdny dvor
v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že podmienka
obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do
nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode

sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Rozhodcovská doložka
obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu
ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu
Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby mohla byť
kvalifikovaná ako nekalá. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti.

29. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané
osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie

neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.03.2017 vedená exekúcia.30. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
navykonanieexekúciepodľa§44ods.3 Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017zamietol.
Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to

s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre
uvedený rozpor exekučného titulu a tým aj i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia nielen s Exekučným
poriadkom ale aj úniovým právom, súd žiadosť zamietol v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach (§ 355

ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti,
v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.