Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 1T/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416010616
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8416010616.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

22. marca 2018 v Kežmarku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
G. I., narodená X.X.XXXX v Y., trvalé bydlisko Y.,
A.. Š. XXX/XX, okres T.,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

dňa 12.6.2015 v čase okolo 22.50 hod. potom čo požila alkoholické nápoje, ktoré zvýšili u nej hladinu
alkoholu v dychu na najmenej 0,89 mg/l vydychovaného vzduchu (1,86 promile), čo bolo zistené
znaleckým dokazovaním znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie súdneho lekárstva, z obce E. B.,
z priestorov parkoviska pri objekte reštaurácie „T. A. X.“, kde pri cúvaní narazila do zadnej časti tam
zaparkovaného osobného motorového vozidla továrenskej značky AUDI Q7, evidenčné číslo T. XXX I.,
čím takto spôsobila škodu pre vlastníka vozidla VÚB Leasing, a.s. Bratislava v hodnote okolo 1000,-€,
do obce Y., k objektu jej trvalého bydliska na A.. Š., M. T., viedla osobné motorové vozidlo továrenskej

značky RENAULT THALIA, evidenčné číslo T. XXX J., kde bola následne vypátraná hliadkou polície,

t e d a

vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l a

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona § 38 ods. 2, ods. 3

Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej výkon
uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanej trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel na dobu 18 ( osemnásť ) mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú stranu E. B., S..D.., C. L. X, J., IČO:
XXXXXXXX s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 17.11.2016 pod sp. zn. Pv 399/15/7703 obžalobu
na G. I. pre skutok, ktorého sa mala obžalovaná dopustiť tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto
rozsudku a ktorý prokurátor kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaná G. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.06.2017 vo vzťahu k vyhláseniam v zmysle

§ 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedla, že je nevinná zo spáchania skutku, ktorý je jej v obžalobe
prokurátora kladený za vinu. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovanej, svedkov R. T., C. I., K. T., W.. I. C., C. C., I. L. a K. Q., prečítaním zápisníc o výsluchu
svedkov C. D. a K. D., oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaná G. I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.06.2017 poprela, že by
viedla motorové vozidlo Renault Thalia. Ako uviedla, zhruba o 18.00 hod. prišla do reštaurácie T. A. X.
a to týmto osobným motorovým vozidlom, pričom počas posedenia v reštaurácii vypila asi 4 dvojdecové
poháre vína. Najprv volala svojmu manželovi, aby ju prišiel odviesť, ale nakoľko ten nemohol z dôvodu
požitého alkoholu, zavolala svojmu švagrovi R. T., ktorý jej prisľúbil odvoz. Keďže nevedela, kedy sa

tak stane, požiadala svojho spolužiaka K. T., ktorý bol v tom čase tiež na oslave v T., aby ju odviezol
domov, čo on urobil. Ako uviedla, motorové vozidlo Renault Thalia viedol K. T. a ona sedela v motorovom
vozidle na mieste spolujazdca. Žiaden náraz do iného auta nezaregistrovala. K. T. ju odviezol do Y., kde
motorové vozidlo zaparkoval pri škole na antuke, obaja z neho vystúpili, auto uzamkli, obžalovaná išla
za manželom na záhradu ich rodinného domu a K. T. jej neznámym smerom. V prvotnom výsluchu v

prípravnom konaní uvádzala, že viedla vozidlo ona, lebo si to myslela. V ten večer mala dosť vypité, a
preto si veľa nepamätala. Z uvedeného večera si pamätala len ako k nim neskôr prišli policajti vyšetrovať
nehodu, ktorá sa mala stať na parkovisku pred reštauráciou.

Obžalovaná vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 14.08.2017 zotrvala na svojej výpovedi

s tým, že ju v ten večer cestou videli ešte kolegovia K. T., ktorý je policajt, a to C. a L., ktorí v uvedený
večer počas vykonávania hliadkovej služby stáli na parkovisku neďaleko reštaurácie a pri ktorých sa
počas jazdy K. T. pristavil.

Z výpovede poškodeného majiteľa osobného motorového vozidla Audi Q7 prečítanej na hlavnom

pojednávanom dňa 26.06.2017 - VÚB Leasing, a.s. v zastúpení C.. C. J. vyplynulo, že poškodený si
uplatnil nárok na náhrady škody zhruba vo výške 1.000,- Eur, pričom poistné plnenie bude realizované
poisťovňou, ktorej leasingový nájomca už škodu na vozidle nahlásil.

Z výpovede svedka R. T., švagra obžalovanej, na tomto hlavnom pojednávaní vyplynulo, že tej noci

mal telefonát od K. T., aby prišiel odviesť jeho a obžalovanú domov. Svedok sa obliekol a za 15 až 20
minút prišiel na parkovisko pred reštauráciu T. A. X. vo E. B., pričom auto obžalovanej tam už nebolo a
videl tam políciu, ktorá riešila poškodenie motorového vozila Audi Q7. Políciou bol podrobený dychovej
skúške, pričom tam boli dva opití poliaci, ktorí mali byť očití svedkovia nehody. Preto volal švagrovi, kde
je obžalovaná, ktorý mu povedal, že je už doma. Na parkovisku stretol aj K. T..

Svedok C. I., manžel obžalovanej na tomto hlavnom pojednávaní vypovedal tak, že v ten večer mala
ísť obžalovaná na stretnutie spolužiakov zo základnej školy, ktoré sa malo konať v reštaurácii T. A. X.
vo E. B.. Obžalovaná tam mala ísť rovno z práce, teda asi o 18.00 hod. Najprv mu volala, či pre ňu
nepríde, že si chce dať víno, ale neskôr mu písala sms, že ju odvezie K. T.. Preto sa o to viac nestaral.

Obžalovaná prišla na záhradu asi okolo 22.00 hod. alebo 23.00 hod., posedeli pri ohni a potom prišli
policajti. Nevidel, ako prišlo auto, ale obžalovaná prišla do záhrady peši a tiež videl peši kráčať K. T.. Keď
prišla policajná hliadka, zaistila stopy na motorovom vozidle Renault Thalia, ktorého je on vlastníkom a
podrobilaobžalovanúdychovejskúške.Akouviedol,vtenvečermalamanželkavypitéalevrámcinormy,
pričom o žiadnom incidente, ktorý by sa mal odohrať na parkovisku pred reštauráciou mu v ten večernehovorila. Jemu obžalovaná povedala, že auto viedol K. T.. K tomu, že obžalovaná sa mala priznať, že
viedla motorové vozidlo pri prvotných výsluchoch sa svedok vyjadriť nevedel.

Svedok K. T., bratranec C. I. na tomto hlavnom pojednávaní uviedol, že sa ponúkol obžalovanej, že ju
odvezie domov z oslavy v reštaurácii, pretože v tom čase ešte nemal vypité. Obžalovanú odviezol na jej
aute domov a stopom sa vrátil do T., vypil dve pivá a následne vyšiel von pred T., kde sa už vyšetrovala
nehoda. Pri návrate na parkovisko tam nevidel žiadnych ľudí. Pán, ktorému mala byť spôsobená škoda
na jeho motorovom vozidle mu povedal, že do neho narazilo červené auto, ktoré mala šoférovať žena,

a to mali vidieť poľskí svedkovia z terasy reštaurácie. On sa ponúkol, že spíše záznam o dopravnej
nehode s tým, že škodu spôsobil on. Podľa svedka nie je možné, aby svedkovia videli na parkovisko,
lebo na parkovisku bola tma a terasa bola osvetlená. Svedok si nebol vedomý toho, že by pri vedení
motorového vozidla obžalovanej na parkovisku reštaurácie narazil do iného auta, pričom v tom čase na
parkovisku stáli ešte ďalšie dve červené autá. Obžalovaná mala mať dohodnutý odvoz s R. T., ktorého
on počas vyšetrovania nehody na parkovisku videl. O tom, že mala viesť motorové vozidlo obžalovaná

sa dozvedel od nej samotnej a jej manžela, spísal úradný záznam, ktorý odniesol kolegom na dopravný
inšpektorát. Škodovú udalosť nahlásil poisťovni.

Svedok W.. I. C., držiteľ poškodeného motorového vozidla Audi Q7 vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 14.08.2017 uviedol, že v ten večer bol v reštaurácii T. vo E. B. s priateľkou,

deťmi a so známymi, keď za ním prišli dvaja poliaci, ktorí mu povedali, že jeho auto bliká a že do jeho
nacúvaloinéauto,ktorézmiestazrážkyodišlo.Odišielnaparkovisko,kdevidel,akomublikajúsmerovky
na aute ale alarm nebol zapnutý. Nevidel škodu ale zavolal políciu, ktorá po príchode na miesto začala
nehodu vyšetrovať. Ako uviedol, počas vyšetrovania sa ho snažil ovplyvniť jeden pán, v tom zmysle,
aby nevolal políciu, že to urobila jeho známa, čo on odmietol s tým, že už políciu zavolal. Ten pán sa mu

nepredstavil ale mu ani netvrdil, že auto viedol on. O tom, že mala šoférovať žena mu povedali poliaci.
Poprel,žebytítopoľskísvedkoviaboliopitístým,žeparkoviskopredreštauráciouboloriadneosvetlené.
Poprel, že by týmto poľským svedkom pred nehodou platil alkohol, ak tak po ukončení vyšetrovanie
nehody ale z vďačnosti, bez snahy o ich uplácanie.

Na návrh obžalovanej súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.01.2018 vypočul svedka C. C.,
príslušníka OR PZ T., kolegu K. T., ktorý potvrdil, že v ten večer mal službu, pričom presne opísal jej
priebeh. Na otázku sudcu, ako si to po tak dlhom čase pamätá ním uvádzané detaily priebehu služby
uviedol,žesaotejtoslužbepredvýsluchomrozprávalsďalšímkolegomT..L..Počasvýkonuslužbysiasi
okolo 22.00 hod. urobil krátku prestávku na autobusovej zastávke vo E. B., kedy vystúpil zo služobného

auta a zapálil si cigaretu. Asi po minúte alebo dvoch minútach sa pri nich pristavilo červené auto, kde
na mieste vodiča sedel K. T., s ktorým prehodil dve alebo tri vety a auto odišlo v smere do obce E. B..
Svedok nevedel uviesť, či je na parkovisko reštaurácie z miesta, kde sa nachádzal vidieť, pričom alarm
auta nepočul, lebo v opačnom prípade, by to išiel preveriť, čo sa ale nestalo.

Jeho kolega I. L. ako svedok na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.03.2018 uviedol, že na presné
okolnosti si nespomína, ale v ten večer bol šoférom služobného motorového vozidla, s ktorým s kolegom
C. vykonávali hliadkovú službu. Počas služby sa zastavili vo E. B. na autobusovej zastávke, kolega C.
vystúpil z auta a s niekým sa rozprával, s nemenovaným fajčili cigaretu a ten pán odišiel. S odstupom
času sa dozvedel, že tou, jemu vtedy neznámou osobou, mal byť ich kolega T.. Auto, z ktorého vystúpil K.

T. nevidel, pretože stálo za ním a on ostal sedieť v aute, preto ani nevedel odpovedať na otázku, z ktorej
strany motorového vozidla K. T. vystupoval. Potom pokračovali v hliadkovej službe a až s odstupom
času sa dozvedeli o nehode pred reštauráciou T..

Na tomto hlavnom pojednávaní bol bez návrhu strán trestného konania v záujme náležitého objasnenia

veci vypočutý K. Q., príslušník dopravného inšpektorátu T., ktorý mal na starosti vyšetrovanie dopravnej
nehody na parkovisku pred reštauráciou T.. Ako uviedol, o tejto nehode bol informovaný informačným
strediskom G., ale nakoľko v tom čase vyšetroval inú dopravnú nehodu, na parkovisko reštaurácie T.
sa dostavil neskôr, keď sa tam už nachádzala hliadka polície. Na mieste sa nachádzalo poškodeného
motorové vozidlo košickej ŠPZ, majiteľ vozidla a svedkovia. Následne bolo vyhlásené pátranie po

vozidle Renault Thalia s kežmarskou ŠPZ, ktoré bolo ešte počas dokumentovania nehody na parkovisku
reštaurácie jeho osobou, lokalizované príslušníkmi PMJ na ulici Š. E. Y.. Na mieste nehody vykonal
dokumentáciu nehody a vypočul svedkov poľskej národnosti. Neskôr sa presunul na ulicu Š. do Y., kde
sa obžalovaná priznala, že viedla motorové vozidlo Renault Thalia, bola podrobená dychovej skúškes pozitívnym výsledkom a motorové vozidlo Renault Thalia bolo zadokumentované. Obžalovaná sa
priznala, že vycúvala s tým, že podľa svedka nemusela vedieť o náraze do iného vozidla, nakoľko tento
náraz bol slabý. ŠPZ motorového vozidla mu uviedli poľskí svedkovia. Ako svedok uviedol, na mieste

nehody bol prítomný K. T., ktorý mu uviedol, že zabezpečí, že vozidlo Renault Thalia príde na miesto
nehody s iným človekom a aby to on zadokumentoval ako škodovú udalosť. Nakoľko K. T. javil známky
požitia alkoholu a mal v ruke pohár s pivom, dal hliadke pokyn, aby ho z miesta nehody vyviedla. K.
T. sa pýtal, či videl udalosť, na čo on svedkovi odpovedal, že nie. Obžalovaná bola v čase dychovej
skúšky v mieste jej bydliska pod vplyvom alkoholu ale riadne komunikovala. Potvrdil, že poľskí svedkovia

mu uviedli, že na miesto vodiča nastúpila do motorového vozidla žena a na miesto spolujazdca muž.
Dychovú skúšku obžalovanej vykonávala hladka policajného zboru, pričom on pri nej prítomný nebol,
dostal len výstup z tlačiarne prístroja po príchode na ulici Š. E. Y..

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnice o výsluchu svedkov C. D. a K. D. preložených do
slovenského jazyka, ktorých výsluch bol realizovaný prostredníctvom dožiadaného súdu v Poľskej

republike. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že vo večerných hodinách dňa 12.06.2015 sedeli na terase
reštaurácie v dedine v okolí T., na názov si už nespomenuli, pričom vo vnútri reštaurácie sa konala
oslava. Obaja zhodne uviedli, že videli, ako nejaká žena išla cez parkovisko a sadla do auta. To auto
naštartovala, zapla svetlá a auto červenej farby sa trochu pohlo dozadu. O chvíľu videli, ako nejaký
pán ide cez parkovisko sa sadá si do auta na strane spolujazdca. V tom sa auto pohlo zadnou stranou

doprava a bolo počuť náraz o iné auto, do ktorého to červené auto narazilo. To auto bolo Audi, na ktorom
sa zapol alarm a blikali svetlá. Následkom nárazu sa Audi zatriaslo a červená auto veľmi rýchlo odišlo.
Obaja si zapamätali evidenčné číslo červeného auta a toto si zapísali. Keď na terasu prišli Slováci,
svedkovia sa ich opýtali, koho je to Audina, pričom oni im ukázali na jedného pána, ktorého oslovili. On
si všimol, že alarm na jeho aute je zapnutý a zatelefonoval na políciu. Výhľad na parkovisko mali dobrý,

parkovisko bolo osvetlené a vo výhľade im nikto nebránil. Vozidlo Renault bolo od nich vzdialené 10 -
15 metrov a videli pravú bočnú stranu, teda stranu spolujazdca. Ženu opísali ako štíhlu, strednej výšky.

Zo znaleckého posudku č. 32/2015 znalca z odboru zdravotníctvo C.. S. N. vyplynulo, že pri obidvoch
verziách množstva požitého alkoholu udávaných obžalovanou sa obžalovaná nachádzala na rozhraní

stredného až ťažkého stupňa opitosti s neschopnosťou bezpečne riadiť akékoľvek motorové vozidlo.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria C.. J. T. o duševnom stave obžalovanej vyplýva, že obžalovaná trpí duševnou poruchou a to
adaptačnouporuchou,ktorásaunejprejavujeemočnouaafektívnoulabilitou,smutnounáladou,útlmom

a unaviteľnosťou a spomaleným myslením. V čase skutku bola depresívna porucha u obžalovanej podľa
znalkyne kompenzovaná, nemala vplyv na jej kritičnosť, úsudok a chápavosť, netrpela psychotickými
symptómami. Obžalovaná nie je závislá na alkohole a v čase spáchania skutku sa u obžalovanej
nejednalo o patologickú opilosť. Do stavu opilosti sa priviedla sama a dobrovoľne, pričom obžalovaná
pri vyšetrení uviedla výpadok spomienok, čo podľa znalkyne mohlo predstavovať alkoholové okienko,

ale znalkyňa nevylúčila ani účelovosť zo strany obžalovanej. Znalkyňa nenavrhla ochranné liečenie
menovanej.

Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse, ktorý bol realizovaný dňa 06.08.2015 vyplynul záver, že k
dopravnej nehode medzi odstaveným motorovým vozidlom AUDI Q7 a Renault Thalia mohlo dôjsť jedine

nárazom zadného nárazníka vozidla Renault Thalia do zadného nárazníka ľavej časti na vozidle AUDI
Q7,čojezachytenéajnapredloženejfotodokumentácii.Zozáznamuoddopravnejnehodyvypracovanej
dňa 24.06.2015 K. Q. vyplýva, že vinníkom nehody je obžalovaná. Zo zápisu o dychovej skúške vyplýva,
že dňa 13.06.2015 o 00:58 hod. mala obžalovaná v dychu 0,96 mg/L alkoholu.

Obžalovaná doposiaľ nemá žiadne záznam v karte vodiča, žiaden záznam v registri trestov a ani v
evidencii priestupkov. Zo strany zamestnávateľa je hodnotená kladne, k práci pristupuje zodpovedne a
svedomito, disciplinárne riešená nebola. Z miesta bydliska je hodnotená všeobecne.

Na základe takto vykonaného dokazovania dôkazmi, ktoré súdu predložili alebo navrhli strany trestného

konania alebo ktoré vykonal súd v záujme náležitého objasnenia veci, súd dospel k záveru, že skutok
tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku sa stal a že tento skutok spáchala obžalovaná, ktorá
je plne trestnoprávne zodpovedná. Zo spáchania skutku je priamo usvedčovaná očitými svedkami C.
D. a K. D., ktorí zhodne a do detailov opísali, ako do osobného motorového vozidla továrenskej značkyRenault Thalia evidenčné číslo T. XXX J. na miesto vodiča nasadla žena štíhlej postavy, ktorá motorové
vozidlonaštartovalaapricúvanínaraziladozadnejčastizaparkovanéhomotorovéhovozidlatovárenskej
značky AUDI Q 7, evidenčné číslo T. XXX I. a z miesta nehody odišla. Napriek snahe obžalovanej o

spochybnenie dôveryhodnosti týchto svedkov, o dobrom rozhľade týchto svedkov na parkovisko pred
reštauráciou svedčí fakt, že si títo svedkovia zapamätali evidenčné číslo motorového vozidla Renault
Thalia a toto po príchode polície na miesto nehody jej ho oznámili, pričom na základe toho bolo vozidlo
vypátrané v mieste bydliska obžalovanej na ulici Š. E. Y.. Preto, ak svedkovia videli zo svojho miesta
na terase reštaurácie tak malú vec, akou je evidenčné číslo, museli mať nepochybne dobrý výhľad aj

na osobu, ktorá do motorového vozidla nasadla na miesto vodiča. To, že sa vo vozidle nachádzal aj
svedok K. T. je zrejmé z výpovedí týchto svedkov, ale len ako spolujazdec. Z vyšetrovacieho pokusu
vyplýva, že k nárazu vozidiel mohlo dôjsť iba tak, ako je opísané v skutkovej vete rozsudku. Obžalovaná
sa dobrovoľne podrobila v mieste bydliska dychovej skúške a podľa svedka K. Q., ktorý ako príslušník
dopravnej polície uvedenú nehodu vyšetroval, sa ku skutku na mieste priznala.

Neskoršie tvrdenie obžalovanej, že si nepamätá, kto motorové vozidlo viedol, považuje súd iba za
účelovú snahu vyhnúť sa trestno - právnemu postihu za svoje správanie. Rovnako tvrdenie svedka K. T.,
že motorové vozidlo viedol on považuje súd za klamlivé, pričom svedok to uviedol aj napriek poučeniu o
trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Z vedome nepravdivej výpovede tohto svedka nepriamo
usvedčuje aj výpoveď svedka K. Q., ktorého sa jeho kolega K. T. snažil ovplyvniť na mieste nehody tým,

žezabezpečí,abynaparkoviskopredreštauráciuprišlomotorovévozidloRenaultThaliasinýmšoférom,
ak sa to nebude prejednávať ako dopravná nehoda. To len svedčí o tom, že vedel, kto v skutočnosti
motorové vozidlo viedol. Navyše sám sa poškodenému W.. C. ponúkal, že škodu vezme na seba, čo
pri verzii, ktorú svedok súdu podal, nedáva zmysel. Svedok C. síce videl svedka T.Š. vystupovať z
motorového vozidla Renault Thalia z miesta šoféra, ale to bolo mimo parkoviska reštaurácie, kde sa

skutok stal, čo nevylučuje, že si obžalovaná a K. T. mohli počas jazdy na tomto úseku presadnúť. Svedok
L. nevidel, kto viedol motorové vozidlo. K. T.Š. sa navyše priznal svedkovi C. v ten večer, že vozidlo
viedla jeho známa. Ostatní svedkovia sa ku skutku na parkovisku vyjadriť nevedeli.

Zataktovykonanéhodokazovaniajenepochybné,žeobžalovanásadopustilakonania, ktoréjeuvedené

v skutkovej vete tohto rozsudku a ktoré súd kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaná vykonávala v stave vylučujúcom
spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej mohla ohroziť život alebo
zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Obžalovaná sa do stavu opitosti, ktorú znalec
hodnotil ako ťažkú, priviedla sama, čo ani nepoprela. V takom stave opitosti nemohla bezpečne viesť

žiadne motorové vozidlo. Obžalovaná teda čin spáchala vo forme nepriameho úmyslu, pretože vedela,
že svojím konaním môže ohroziť záujem chráneným týmto zákonom, ktorým je život a zdravie ľudí,
prípadne ochrana majetku iných, a pre prípad, že takého ohrozenie spôsobí, bola s týmto uzrozumená /
§ 15 písm. b) Trestného zákona/.

Obžalovaná je z miesta bydliska hodnotená všeobecne a zo zamestnania kladne. Rovnako sa doposiaľ
nedopustila žiadneho protiprávneho konania či už vo forme priestupku, vrátane priestupku na úseku
dopravy ale ani trestného činu. Preto súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že pred
spáchaním trestného činu viedla riadny život /§ 36 písm. j) Trestného zákona/ a pri nezistení žiadne
priťažujúcej okolnosti, pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam v

pomere 1:0, znížil v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona hornú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby uvedenej v § 289 ods. 1 Trestného zákona v rozmedzí 0 až 1 rok o jednu tretinu, a teda
súd ukladal trest v upravenej trestnej sadzbe 0 až 8 mesiacov.

Vzhľadom na osobu obžalovanej, ktorá doposiaľ viedla riadny život, súd zohľadňujúc preventívny účel

trestu aj napriek absencii priznania obžalovanej uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere
3 mesiace, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej a súdom následne zníženej trestnej sadzby.
Vzhľadom na osobu obžalovanej má súd za to, že v jej prípade sa jedná iba o mimoriadne vybočenie
z riadneho spôsobu života, ktorý viedla. Preto súd výkon uloženého trestu odložil na skúšobnú dobu
12 mesiacov, teda v zákonom najkratšej možnej výmere. Súd má za to, že účel trestu zabezpečením

ochrany spoločnosti a nápravy obžalovanej bude naplnený aj podmienečným odkladom výkonu trestu,
zvýraznením zároveň uloženého trestu zákazu činností viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu
18 mesiacov.Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Nakoľko poškodený nedokázal presne vyčísliť škodu, pričom je realizované aj poistné plnenie, súd

poškodeného s jeho nárokom odkázal na civilný proces, pretože škoda nie je tak ustálená, aby súd o
nej mohol rozhodnúť v rámci tohto trestného konania. Súd zároveň vyjadruje aj pochybnosť o skutočnej
výške škody vzhľadom na malé poškodenie motorového vozidla a absenciu objektivizácie poškodeným
uplatnenej škody.

Poučenie:

Protitomurozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámenianaOkresnomsúdeKežmarok.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený

pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.