Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/205/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116217302
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116217302.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o t.č. plnoletú V. N., nar.
XX.X.XXXX, a maloletú S. N., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, maloletá S. zastúpená opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, deti rodičov matka: O. N., nar.
X.X.XXXX, bytom V. XXX, zastúpená Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, advokátkou, Nitrianska
5, Piešťany, a otec: V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, zastúpený JUDr. Daliborom Pavelkom,
advokátom, Pribinova 43, Hlohovec, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie
výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25. apríla 2017, č.k.

14P/100/2016-131, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 23. mája 2017,
č.k. 14P/100/2016-136, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh otca doručený súdu dňa
28.7.2016 na zníženie výživného a takisto zamietol návrh matky doručený súdu dňa 16.2.2017 na
zvýšenie výživného. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec maloletých detí sa domáhal zníženia

výživného na svoje dve maloleté deti, ktoré bolo naposledy určené v roku 2013 v sume 100 eur na každé,
po tom, ako boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Dňa 26.2.2016 sa mu narodila ďalšia
dcéra, takže došlo uňho preukázateľne k výraznej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného.
Matka maloletých so znížením výživného nesúhlasila, naopak, žiadala výživné zvýšiť, nakoľko príjem
otca sa od poslednej úpravy výživného zvýšil a maloleté deti za posledné štyri roky od úpravy výživného
vyrástli. Opatrovník uviedol, že staršej dcére V. N. bola diagnostikovaná histamínová intolerancia, s
čím sú spojené zvýšené mesačné výdavky na stravu pre maloletú, preto vidí skôr dôvod na zvýšenie

výživného, pričom s jeho znížením na základe návrhu otca nesúhlasí, nakoľko by to nebolo v záujme
detí. Súd po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 78 ods. 1, 3, § 62, § 75 ods. 1 Zákona o
rodine a zistil, že výživné na maloleté deti bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo
dňa 3.4.2013, č.k. 30P/310/2012-65, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky
a otcovi bolo určené prispievať na ich výživu sumou 100 eur mesačne na každé dieťa. V tom čase bol
otec zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 598 eur. Matka bola takisto zamestnaná s
priemerným čistým mesačným príjmom 380 eur. Iné vyživovacie povinnosti nemali. V súčasnosti matka

maloletých detí žije v spoločnej domácnosti so svojím druhom B. Y. a maloletými deťmi v rodinnom
dome vo vlastníctve druha matky. Je riadne zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom
500 eur. Podľa vyjadrenia matky jej druh má takisto príjem približne 500 až 600 eur mesačne v čistom.
Maloletá V. je študentkou druhého ročníka na Združenej strednej škole obchodu a služieb v Piešťanoch.Bola jej diagnostikovaná histamínová intolerancia, s čím súvisia zvýšené náklady na stravu, nakoľko
nemôže konzumovať výrobky z bielej múky. Mladšia S. je študentkou siedmej triedy Základnej školy v K..
Otec maloletých je stále zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 900 eur, žije v spoločnej

domácnosti so svojou družkou S. Y., z ktorého vzťahu sa mu narodila dňa 26.2.2016 dcéra L., takže mu
pribudla jedna vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Otec býva v spoločnej domácnosti so svojou
družkou, maloletou L. a S. M., ktorý je vlastníkom rodinného domu, ktorý obývajú. Na náklady spojené
s užívaním tejto nehnuteľnosti otec maloletých prispieva sumou 150 eur mesačne. Po vyhodnotení
dôkazov súd mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v apríli 2013 uplynula

doba viac ako štyri roky. Maloleté deti sú staršie, navštevujú druhý stupeň základnej školy a druhý ročník
strednej školy. U rodičov sa pomery zmenili tým, že obaja majú vyšší príjem, avšak otcovi pribudla
jedna vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Komplexným zhodnotením osobných, zárobkových
a majetkových pomerov otca a matky súd dospel k záveru, že tak návrh otca na zníženie výživného ako
aj návrh matky na zvýšenie výživného je potrebné zamietnuť. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené,
že by otec alebo matka uprednostňovali iné nevyhnutné výdavky pred výživným na maloletú V. a S..

Tak výdavky otca ako aj výdavky matky súd vyhodnotil ako nevyhnutné a primerané. Súd mal za to,
že samotná skutočnosť uplynutia doby štyroch rokov a vyšší príjem otca približne o 300 eur mesačne,
vylučuje možnosť vyhovenia jeho návrhu na zníženie výživného a to aj napriek skutočnosti, že mu
pribudla nová vyživovacia povinnosť. Ďalej mal súd za to, že aj keď výživné na maloletú V. a S. po 100
eur mesačne nepostačuje na pokrytie polovice všetkých odôvodnených potrieb, ktoré vyčíslila matka,

takto určená výška výživného zodpovedá aktuálnym možnostiam a schopnostiam otca. Súd za kritérium
pri rozhodovaní o zmene výšky výživného nebral len príjem povinného rodiča ale zmenu pomerov
posudzoval komplexne. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že výdavky spojené s bývaním v
rodinnom dome hradí druh matky, tým pádom matka je od týchto výdavkov odbremenená. Je pravdou,
že u otca sa zvýšil príjem o 300 eur, avšak na druhej strane mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť

pričom výdavky na plienky a mlieko tvoria len časť pravidelných nutných výdavkov na maloletú L.. Súd
zohľadnilajšpecifickévýdavkyotcanazabezpečeniepotriebspojenýchsnarodenímmaloletejL.(detská
výbava)pričompríjempočasrodičovskejdovolenkymatkymaloletejL.-družkyotcanemožnopovažovať
za postačujúci na pokrytie ani polovice potrieb dieťaťa s prihliadnutím na ich rozsah i aktuálne cenové
relácie. Táto nepriaznivá finančná situácia otca je len dočasná, kým sa matka maloletej L. nevráti do

zamestnania, čím bude automaticky umožnené otcovi prispievať na svoje dve dcéry vyššou sumou,
čo bude zrejme odôvodnené, vzhľadom na uplynutie doby vtedy už päť rokov od poslednej úpravy
výživného. Súd preto oba návrhy rodičov zamietol. S poukazom na § 57 CMP nerozhodoval o povinnosti
nahradiť trovy konania, nakoľko účastníci takýto návrh nepodali.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného podala
odvolanie matka maloletých detí. Uviedla, že v konaní podrobne doložila náklady maloletých detí,
spojené s ich výchovou a výživou. Tieto ešte vzrástli z dôvodu, že maloletá V. sa lieči na chronickú
vénovú chorobu dolných končatín a náklady na jej liečbu predstavujú mesačne sumu približne 16 eur.
Súd správne ustálil, že výživné v sume 100 eur síce nepokrýva polovicu všetkých odôvodnených potrieb

maloletých detí ale nesprávne dospel k názoru, že takáto výška zodpovedá aktuálnym možnostiam a
schopnostiam povinného. Súd ďalej uviedol, že zmenu pomerov posudzoval komplexne, poukázal na
to, že všetky výdavky spojené s bývaním v rodinnom dome hradí druh matky a tým pádom je od týchto
výdavkovmatkaodbremenená.Dávatuvšakdopozornostisúdu,žeajvýdavkyspojenésbývanímtvoria
oprávnené náklady maloletých detí a tieto sú povinní hradiť a prispievať na ne primárne rodičia, ktorí

majú voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť danú zákonom. To, že náklady na bývanie zabezpečuje v
plnom rozsahu hradí druh matky, neznamená, že táto povinnosť nezaväzuje rodiča otca maloletých detí.
Matkasaodetiosobnestará,zabezpečujecelkovústarostlivosťspočívajúcuvpraní,žehlení,stravovaní,
návštevy lekárov, školské povinnosti. Otec sa s deťmi stretáva jedenkrát v mesiaci, kedy idú na víkend
navštíviť starú matku v T.. Inak je komunikácia medzi deťmi a otcom obmedzená len cez facebook.

Navrhla preto výživné otca zvýšiť u maloletej V. zo sumy 100 eur na 150 eur a u maloletej S. zo sumy
100 eur na 140 eur mesačne. Doložila lekársku správu zo dňa 15.5.2017, z ktorej vyplýva, že dcéra V.
je liečená s diagnózou chronická vénová choroba, doporučený liek Detralex, kompresia pančuchami,
s tým, že kontrola je o rok.

3. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí so znížením výživného, dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, zníženie výživného nie je v záujme maloletých. Určenie
výšky výživného ponechali na úvahe súdu, ktorý bude prihliadať na finančné možnosti rodičov.4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pokiaľ sa týka zmeny pomerov, tak samotné
uplynutie obdobia štyroch rokov od poslednej úpravy výšky výživného nie je samé o sebe bez ďalšieho
relevantným dôvodom pre úvahy o zvýšení výživného. Maloletá V. dochádzala do školy aj na základnú

školu a to do K., v súčasnosti dochádza na strednú školu do Piešťan. Takže má takisto spojené náklady
s cestovným do školy. Maloletá S. bola štvrtáčka, teraz je siedmačka, navštevuje tú istú školu. Matka
v konaní žiaden nárast jej nákladov neosvedčila. Tak pred štyrmi rokmi bolo potrebné ich šatiť ako je
tomu teraz, preto nie je možné uvažovať o zvyšovaní nákladov na nákup oblečenia a obuvi. Priemerná
mesačná mzda otca za posledných 12 mesiacov od marca 2016 do februára 2017 predstavuje sumu

839,68 eur a nie matkou deklarovaných 900 eur. Popri zvýšení príjmu otca došlo u neho k vzniku ďalšej
vyživovacej povinnosti, ktorú skutočnosť matka považuje za právne bezvýznamnú. Matka síce náklady v
písomnom podaní doručenom súdu 16.2.2017 vyčíslila, ale žiadnym relevantným spôsobom nedoložila.
Samotnévyčíslenienemožnohodnotiťinakakozjavnenadhodnotené.Matkatvrdí,žemaloletýmdcéram
dáva denne finančné prostriedky na pokrytie nákladov na stravu, avšak v prípade maloletej V. uvádza,
že táto sa nemôže stravovať v školskej jedálni a z titulu takejto diagnózy podozrenia na histamínovú

intoleranciu ani v bežných reštauračných zariadeniach. Matka si tak značne protirečí, pretože na jednej
strane deklaruje náklady na stravu pre maloletú V., na ktoré jej denne dáva finančné prostriedky, avšak
na druhú stranu tvrdí, že táto sa nemôže v škole stravovať, preto jej pripravuje stravu doma. Maloleté
deti nechodia do školy 30 dní v mesiaci a minimálne cez víkendy sa stravujú doma, resp. uňho, keď s
ním pravidelne každý mesiac absolvujú cestu na Kysuce. Takisto matkou uvádzané náklady na ošatenie

a obuv u oboch maloletých v sume 100 eur mesačne je značne prehnané. Pokiaľ sa týka nákladov
spojených s bývaním, ktoré uhrádza druh matky v celom rozsahu, tak je absolútne iracionálne, aby mal
otec prispievať na náklady, ktoré matka nielenže neosvedčila, ale sama priznala, že ich v celom rozsahu
uhrádza jej druh. Otec tak objektívne nemôže byť zaviazaný k úhrade nákladov spojených s bývaním,
ktoré maloleté deti reálne nemajú. Matka zároveň uviedla, že zabezpečuje celkovú starostlivosť o deti,

pričom otec s nimi trávi len jeden víkend v mesiaci. Otec je ochotný sa s dcérami stretávať častejšie,
avšak vôľa stretávať sa absentuje na strane detí, čo je z veľkej miery dôsledkom puberty, v ktorej sa
nachádzajú. Ak matka chce, aby deti trávili viac času s ním, nebolo by na škodu, aby ich k tomu nabádala
a v tom stretávaní podnecovala. Jej postoj je však úplne opačný, keď okrem zaužívaných pravidelných
výletovnaKysuceniejenaklonenákprílišnémustretávaniumaloletýchdcérsotcom.Navrholnapadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že sa pridržiava písomne podaného odvolania
a dôvodov v ňom uvedených. Vyjadrenie otca považuje za účelové, snažiace sa vyhnúť sa zvýšeniu
vyživovacej povinnosti. Navrhla preto rozsudok zmeniť a výživné zvýšiť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - matka detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah

a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zamietnutia návrhu o zvýšenie výživného je vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 14P/100/2016 je zvýšenie
výživného otca na dcéru V. N., nar. XX.X.XXXX, ktorá v priebehu odvolacieho konania dovŕšila plnoletosť

a maloletú S. N., nar. X.XX.XXXX.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného.

9. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to,
že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku,
pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov a pretože odvolací súd v

celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by samal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil zmenu pomerov
na strane všetkých účastníkov konania, túto zmenu pomerov riadne vyhodnotil a správne rozhodol, že
nie je dôvod na zvýšenie výživného, keď doposiaľ určená výška je primeraná zisteným potrebám detí

ako aj schopnostiam a možnostiam otca. Súd prvej inštancie správne zhodnotil príjem otca, správne
zohľadnil jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú otec má voči narodenej dcére, pričom pokiaľ je matka
s maloletým dieťaťom na materskej dovolenke, tak otec má povinnosť prispievať na výživu aj matke
maloletého dieťaťa. Výška vyživovacej povinnosti určenej súdom sa pohybuje v rozmedzí od 20%
do 25% čistého mesačného príjmu zamestnaného rodiča, s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam

prípadu, kedy súd zohľadňuje viaceré faktory (napr. počet vyživovacích povinností, odôvodnené potreby
dieťaťa v závislosti od jeho veku, odôvodnené výdavky povinného rodiča a iné). Uvedené rozpätie
predstavuje z čistého príjmu otca sumu od 180 eur do 225 eur mesačne, ktorá suma však musí byť
použitá na všetky vyživovacie povinnosti povinného rodiča, a ktorá neopodstatňuje zvýšenie výživného.
Vzhľadom na vek maloletých detí matka nemôže svoju vyživovaciu povinnosť voči nim kompenzovať len
osobnou starostlivosťou, je taktiež povinná prispievať určitou sumou a to aspoň 50 eur s prihliadnutím

na výšku jej príjmu. Takže keď deti dostanú každá 100 eur od otca, aspoň 50 eur od matky, a rodinné
prídavky, tak každá bude mať na svoju výživu 173 eur. Uvedená suma je tak primeraná schopnostiam
a možnostiam povinného rodiča ako aj odôvodneným potrebám detí.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v časti zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania za použitia ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).