Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/233/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211246
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713211246.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. v spore žalobcu GENERAL
FACTORING, a. s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti
žalovanému G. V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. Q. XXX/X, XXX XX X. D., t. č. bytom E. XX,

XXX XX J., V. O., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 309 166 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného), právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom J. Kráľa 7,
974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1.590,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/209/2013-245 zo dňa 7. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu, vo výroku, ktorým žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi

v rozsahu 59 % (druhý výrok) a vo výroku, ktorým Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom
J. Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 59
% (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 má
voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 07. 03. 2017
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 326,76 Eur spolu s úrokom vo výške 17,3 % ročne
zo sumy 326,76 Eur od 21. 12. 2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

326,76 Eur od 21. 12. 2010 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 50,- Eur, vždy od 20-teho
dňavmesiaci,počnúcmesiacommarec2017aždoúplnéhozaplateniažalovanejistinyspríslušenstvom
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (prvý výrok).
Žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 59 % (druhý výrok) a Združeniu
spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7, IČO: 42 309 166 priznal náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 59 % (tretí výrok).

Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.590,52
€ s príslušenstvom z titulu spotrebiteľského úveru. Uznesením č. k. 17C/209/2013-110 zo dňa 07. 09.
2015 bolo konanie okresným súdom zastavené v časti zaplatenia istiny 1.263,76 € z dôvodu späťvzatia
žaloby; vo zvyšku súd žalobe vyhovel.
Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Prihliadol na skutočnosť, že žalobca sa pôvodne domáhal

zaplatenia istiny 1.590,52 €, následne vzal žalobu čiastočne späť o istinu 1.263,76 € a konanie bolo v
tejto časti zavinením žalobcu zastavené. Žalovaný bol potom úspešný v časti istiny 1.263,76 €, čo zpôvodne žalovanej sumy 1.590,52 € predstavuje 79,5 %. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia čiastky
326,76 € a jeho úspech k pôvodne žalovanej istine 1.590,52 € predstavuje 20,50 %. Pomer úspechu a
neúspechu 59 % je na strane žalovaného (79,50 % - 20,50 %). Z týchto dôvodov okresný súd priznal

žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 59 %.
Nakoľko v konaní do 30. 6. 2016 vystupoval vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o. z. so sídlom Banská Bystrica, má právo na náhradu trov konania. Z tohto
dôvodu mu okresný súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 59 %, keďže žalovaný,
na ktorého strane vedľajší účastník vystupoval, bol v konaní úspešný v rozsahu 59 % trov konania.

2. Proti výrokom o náhrade trov konania (druhý a tretí výrok) podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie odôvodnené tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému neprizná náhradu trov
konania voči žalobcovi a prizná ju žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu, neprizná náhradu trov
konania vedľajšiemu účastníkovi a žalobcovi prizná náhradu trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi

na strane žalovaného v plnom rozsahu. Alternatívne navrhol zrušenie obidvoch odvolaním napadnutých
výrokov a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Po citácii ustanovení § 93 ods. 2, § 142 ods. 1, § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) účinného do 30. 06. 2016, § 217 ods. 1 a § 251 CSP poukázal na čl. 2 ods. 2 a 3 CSP a na
to, že kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá závisí od

vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Súd prvej inštancie žalobu nezamietol ani čiastočne
a naposledy navrhnutému petitu vo veci samej v časti istiny a príslušenstva vyhovel. Podľa odvolateľa
súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s rozhodnutím NS SR sp. zn. 4 MCdo 3/2012.
Vo vzťahu k náhrade trov konania priznanej vedľajšiemu účastníkovi poukázal na skutočnosť, že §
93 ods. 2 OSP bol prijatý zákonom č. 384/2008 Z. z. s cieľom umožniť širšiu ochranu osobám, na

ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia, ktoré majú vzhľadom na svoje
zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu.
Aj keď tieto právnické osoby môžu byť zastúpené právnym zástupcom, predpokladajú sa ich osobitné
schopnosti a účel ich vzniku, či existencie, ktorý vylučuje účelnosť ich zastúpenia. Úkony svojho
právneho zástupcu mohol robiť sám vedľajší účastník konania ako špecialista na spotrebiteľské spory

a zastupovanie spotrebiteľov. Priamo z § 93 ods. 2 OSP vyplývalo, že predmetom činnosti vedľajšieho
účastníka je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Poukázal na množstvo uznesení NS SR, napr.
sp. zn. 2Sži/6/2014, 4Cdo 128/2011, 2MCdo 16/2008, 27Cdo 78/2012, 2Cdo 241/2009 alebo nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3344/2012, podľa ktorého náhrada trov konania nemôže byť aplikovaná
ako sankčný mechanizmus. Rovnako poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov.

Zdôraznil, že z konania a napadnutého rozsudku nevyplynula účelnosť trov potrebných na bránenie
práva vedľajšieho účastníka na strane žalovaného právnym zástupcom, nakoľko z povahy veci -
Občianskeho súdneho poriadku a okolností, za ktorých bol prijatý a upravený inštitút vedľajšieho
účastníka je špecializovanou osobou povolanou na ochranu práv vymedzených osôb vedľajší účastník,
nie advokát. Priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil a svoje rozhodnutie nezdôvodnil, čím žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, resp.
nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozsudok súdu prvej inštancie v rozpore s §
220 ods. 1 CSP vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný, pričom opäť poukázal na viaceré
rozhodnutia NS SR, príp. uznesenie ÚS SR sp. zn. III.ÚS 107/200. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho

konania.

3. Vyjadrenie k podanému odvolaniu nebolo podané (§ 373 ods. 4 CSP).

4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je

odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP), so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vdostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
a rozsudok (v tejto časti) odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie

okresného súdu o nároku na náhradu trov konania (druhý aj tretí výrok) je logické a presvedčivé, premisy
vňomzvolenéajzávery,kuktorýmnaichzákladeokresnýsúddospelsúprijateľnépreprávnickúajlaickú
verejnosť. Žalobca v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené
v konaní pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom
na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Esenciálnym kritériom rozhodovania o nároku na náhradu trov konania je v zmysle § 255 CSP zásada
úspechu vo veci (známa aj ako zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá sa uplatní tak, že
neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Plný
úspech v spore sa zisťuje porovnaním petitu a enunciátu.
Zásadaúspechuvovecijedoplnenázásadouprocesnejzodpovednostizazavinenievzmysle§256CSP

znamenajúcej, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Náhrada týchto
trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Otázka zavinenia sa hodnotí rýdzo podľa
procesného výsledku. Ak žalobca vezme žalobu späť, z procesného hľadiska podľa ustálenej judikatúry
zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania protistrane.
Aj v prípade čiastočného zastavenia konania súd prihliada na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu konania

muselo dôjsť. Ako uvádza Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6MCdo/ 19/2010: „Najprv teda (súd,
pozn. odvolacieho súdu) posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 OSP) otázku, čo bolo dôvodom,
že konanie muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím na tento záver potom hodnotí (podľa § 142 ods.
2 OSP) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby
dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 OSP dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca

vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby
neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.“
Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania bolo najprv zaplatenie istiny 1.590,52 € spolu s úrokom
17,3 % ročne z 1.326.37 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9 % ročne z 1.326,37 €
od 22. 12. 2010 do zaplatenia a s náhradou trov konania. Uznesením č. k. 17C/209/2013-110 zo 07. 09.

2015 bolo konanie zastavené o 1.263,76 € z dôvodu späťvzatia žaloby, ku ktorému došlo pred prvým
pojednávaním.Zároveňtýmtouznesenímsúdprvejinštanciepripustilzmenužalobyvčastipríslušenstva
tak, že predmetom konania bolo zaplatenie úroku 17,3 % ročne z 326,76 € od 21. 12. 2010 do zaplatenia
a úroku z omeškania 9 % ročne z 326,76 € od 21. 12. 2010 do zaplatenia. Predmetom konania teda
zostalo zaplatenie istiny 326,76 € s uvedeným príslušenstvom; súd prvej inštancie žalobe v tejto časti

v celom rozsahu vyhovel.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti istiny 1.263,76 €, čo z hľadiska
konečného rozhodovania o nároku na náhradu trov konania predstavuje vo vzťahu k (pôvodnému)
predmetu konania 79,50 % v neprospech žalobcu. Vo zvyšnej časti žaloby, teda 20,50 % bol žalobca
úspešný. Pomer úspechu a neúspechu strán sporu (zohľadňujúc zavinenie žalobcu na zastavení

konania) je potom 59 % (79,50 - 20,50) v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie správne ustálil,
že nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vznikol žalovanému v rozsahu 59 %. Odvolací súd
zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa neodklonil od žalobcom označeného rozhodnutia NS SR ani od
zásady právnej istoty vyjadrenej v čl. 2 základných zásad Civilného sporového poriadku.

6. K námietkam týkajúcim sa nároku na náhradu trov konania subjektu Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o. z., so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, vystupujúcemu do
30. 06. 2016 v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, uvedeným v odvolaní
považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu toto združenie
(resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie

vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa). Z ustanovenia §
93 ods. 4 OSP výslovne upravujúceho, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník bolo možné vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou

zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a
samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, medzi ktoré podľa ustanovenia § 137 ods. 1 OSP
bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu
účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) lenv prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní
vystupoval.

7. Keďže pomer úspechu vo veci svedčí v prospech žalovaného, súd prvej inštancie rozhodol vecne
správne, keď priznal vedľajšiemu účastníkovi (vystupujúcemu do 30. 06. 2016) na strane žalovaného
(nárok) na náhradu trov konania. Vedľajší účastník zdieľal procesný úspech žalovaného v tomto
súdnom konaní v rovnakej pomernej časti 59 %. trovy konania, ktoré de facto predstavovali účelne
vynaložené trovy jeho právneho zastúpenia. Odvolací súd preto konštatuje, že okresným súdom

uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie (nároku) na náhrady trov konania vedľajšieho účastníka
vystupujúceho na strane žalovanej sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil.

8. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril

Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03 ). Odvolaním napadnutý rozsudok atribúty riadne zdôvodneného rozsudku (§ 220 ods.

2 CSP) spĺňa.

9. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (prvý výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods.
3 CSP).

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
V predmetnom prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaný aj Združenie spotrebiteľov

Slovenska, o. z., so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 (do 30. 06. 2016
vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), preto im podľa vyššie uvedených
ustanovení vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov aj odvolacieho konania rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).