Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. september 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Pc/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221589
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116221589.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľky: Q. Q., nar. XX.

XX. XXXX, bytom K., K.Č. XX, štátny občan SR, v konaní zastúpenej S.. Š. Q., bytom K. XX, proti
odporcovi: I.. K. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, P., štátny občan SR, o zvýšenie výživného pre
plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 27P/143/2014-282 zo dňa 3. 6. 2015 tak, že zvyšuje
výživné zo strany odporcu pre navrhovateľku Q. Q., nar. XX. X. XXXX, zo sumy 280 EUR mesačne na
sumu 350 EUR mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, počnúc dňom 20. 10. 2016 opakovane do budúcna.

II. Dlžné výživné za obdobie od 20. 10. 2016 do 30. 9. 2017 pre navrhovateľku v celkovej výške 799,83
EUR p o v o ľ u j e súd odporcovi splatiť v mesačných splátkach po 100 EUR spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.

III. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a .

IV. Žiadny z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

V. Banka Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomašíkova 48, 832 37 Bratislava, m á vo vzťahu k navrhovateľke
n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 42 % trov konania.

VI. Banka Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, m á vo vzťahu k odporcovi n
á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 58 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 10. 2016 sa oprávnená z vyživovacej povinnosti (ďalej

len oprávnená alebo navrhovateľka) domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného
súdu Prešov zo dňa 3. 6. 2015 č.k. 27P/143/2014-282, a to tak, že by zvýšil výživné zo strany povinného
z vyživovacej povinnosti (ďalej len povinného alebo odporca) pre navrhovateľku zo sumy 280 EUR
mesačne na sumu 600 EUR mesačne, ktoré by povinný mal poukazovať k rukám oprávnenej), vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc od 20. 10. 2016 opakovane do budúcna.

2. Oprávnená svoj návrh odôvodnila tým, že po skončení stredoškolského štúdia pokračuje v získavaní

vysokoškolského štúdia, pričom od 15. 9. 2016 (zvýšenie požadovala od 20. 10. 2016) sa stala
študentkouvysokejškoly.Zvýšilisajejvýdavky,atonasumupribližne700EURmesačne,ktorézahŕňajú
bývanie doma vo výške 80 EUR, internet + prevádzka počítača 20 EUR, dochádzanie do školy Prešov -
Košice a späť + 2 x MHD približne 60 EUR, mobil 10 EUR, strava v škole 50 EUR, strava doma 150 EUR,záľuby 100 EUR mesačne, ostatné (drogéria, kozmetika, ošatenie, obuv) - 80 EUR, výdavky spojené
so štúdiom na vysokej škole za september 2016 (učebnice, školské pomôcky) - 350 EUR, tvorba úspor
50 až 100 EUR mesačne podľa možností. Poukázala na to, že jej výdavky sú vyššie najmä preto, že

cestuje do Košíc z miesta jej bydliska, pričom vzhľadom na vzdialenosť jej bydliska, internát jej nebol
pridelený. Výdavky sa navýšili vzhľadom na vysokoškolské štúdium, a to približne o sumu 350 EUR,
ktorú vynaložila na učebnice a školské pomôcky. Poukázala na to, že pravdepodobne tieto výdavky ju
čakajú aj začiatkom každého iného semestra. Pokrytie jej životných potrieb momentálne je na ťarchu jej
matky,pričomjejpríjemsapohybujevovýške640EURmesačne.Uviedla,žeokremsumy280EURotec

jej nijako neprispieva, pritom otec je zamestnaný v oblasti IT, ako osoba pracujúca v Rakúsku má podľa
jej informácií nadštandardné príjmy, a to okolo 5.000 EUR mesačne. Podotkla, že jej bratovi Š. otec platil
okrem výživného stanoveného súdom vo výške 230 EUR mesačne po začatí jeho štúdia na vysokej
škole aj ďalších 200 EUR mesačne na úhradu garsónky, pričom mu mal dávať ešte 20 EUR mesačne
daňový bonus a ďalších 150 EUR mesačne mu platil za samostatný byt v Prešove. Celkovo tak otec
prispieva bratovi mesačne sumou 600 EUR. Má zato, že rovnako ona, ako aj brat, majú právo podieľať

sa na rovnakej životnej úrovni otca. Uviedla, že uprednostnila by samostatné bývanie v Košiciach, kde
študuje, namiesto každodenného dochádzania do miesta bydliska a mala zato, že majetkové pomery
otca dovoľujú platiť jej výživné vo väčšom rozsahu, najmä vzhľadom na jeho životné pomery.

3. Povinný sa k návrhu vyjadril a navrhol ho zamietnuť v celom rozsahu, a to z dôvodu, že nedošlo

k takej zmene pomerov u oprávnenej, ktoré by toto zvýšenie odôvodňovali. Povinný poukázal na to,
že matka oprávnenej denne dochádza autom do Košíc, preto výdavky na dopravu sa tak nezvýšili
a poukázal súčasne na to, že sám dochádza za prácou cez celé Slovensko. Povinný súdu písomne
predložil aj porovnanie nákladov oprávnenej spred dvoch rokov a uviedol, že v pôvodnom návrhu
vyčíslila oprávnená svoje výdavky na sumu 614 EUR, a to vo veci sp.zn. 27P/143/2014, pričom v

terajšom návrhu vedenom pod sp. zn. 12Pc/13/2016 ide o výdavky vyčíslené spolu v sume 550 EUR.
Povinný poukázal na to, že oprávnená k odvolaniu vo veci sp.zn. 27P/143/2014 uviedla, že považuje
rozhodnutiesúduprvéhostupňazazákonnéavýškuvýživnéhozaprimeranújejpotrebámamožnostiam
a schopnostiam povinného, pričom v tamojšom rozhodnutí bolo určené výživné vo výške 280 EUR
mesačne. Oproti doterajším výdavkom vyčísleným v sume 614 EUR, suma 100 EUR mesačne bola na

položky stužková, doučovanie na vysokú školu, prihlášky, vodičský preukaz, ktoré uviedol, že odpadli
- spolu ide o sumu 286 EUR a pribudli jej len náklady na štúdium na vysokej škole, čo je 68 EUR
mesačne (na knihy). Okrem iných argumentov týkajúcich sa zvýšenia výdavkov - podrobne vyčíslených
(č.l. sp. 16 - 17), povinný poukazoval najmä na dobré mravy a poukázal na to, že od dcériných
pätnástichrokovkaždýmesiacžiadal,abysizriadilavbankeúčet,naktorýbymoholjednoduchoposielať

výživné, tak nevykonala, čo mu sťažuje poukazovanie výživného. Uviedol, že dcéra mu nedvíha telefón,
nepredložila potvrdenie o prijatí na vysokú školu, rovnako sa správa k bratovi, neoboznamuje ho o sebe,
nezasiela žiadne blahoželanie ani maturitné oznámenie, počas stužkovej slávnosti sa s ním odmietla
stretnúť. Uviedol, že oprávnená má možnosť žiadať aj vyššie výživné od svojej matky. Uviedol, že jej
matka získala majetok po rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mal za to, že zo strany

oprávnenej bolo slušné poradiť sa s ním o jej nákladoch a nie hneď požadovať premrštené výživné
prostredníctvom súdu. Poukázal na to, že oprávnená počas prázdnin mala možnosť si privyrobiť na
brigáde, prípadne požiadať o študentskú pôžičku.

4. Povinný súdu predložil návrh na zvýšenie výživného vo veci sp.zn. 27P/143/2014 (č.l. sp. 19 až 20),

vyjadrenie oprávnenej k odvolaniu (č.l. sp. 23), zápisnicu o pojednávaní vo veci sp.zn. 27P/143/2014 zo
dňa 5. 11. 2014 (č.l. sp. 24 až 26), zápisnicu o pojednávaní vo veci sp. zn. 8C/212/2013 zo dňa 6. 9.
2016 (č.l. sp. 27 až 29), oznámenie adresy na posielanie výživného zo dňa 17. 10. 2014 (č.l. sp. 30).

5. Oprávnená sa k uvedenému vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 9. 1. 2017 (č.l. sp. 33 až 35)

a uviedla, že trvá na podanom návrhu na zvýšenie výživného, s tvrdeniami povinného uvádzanými v
jeho vyjadrení nesúhlasila. Uviedla, že od posledného rozhodnutia vo veci samej došlo k podstatnej
zmene pomerov na jej strane, v súlade s § 157 CSP, preto sú splnené zákonné predpoklady na zvýšenie
výživného zo strany otca voči nej. K zmene pomerov došlo jej nástupom na vysokú školu od 15. 9. 2016.
Namietala,žeradabymalasamostatnébývanieformoupodnájmuvKošiciachapokiaľprispievapovinný

jej bratovi na bývanie v Brne, aj keď tento neštuduje, nevidí dôvod, aby nemohol neprispievať jej. Pokiaľ
ide o cestovanie vlakom, ktoré je zdarma, uviedla, že to nemôže využívať pre časovú náročnosť a pre
častejšie autobusové spojenie. Stravovanie má náročnejšie, pre rozvrh aj pre cestovanie, stravuje sa
zdravoapokiaľjemožné,konzumujebio-potraviny,ktorésúdrahšie.Zvýšenévýdavkymánazáľuby,atonafotografovanie,ktoréjefinančnenáročné,akoajmaľovanieamodelovanie,zavýbornýrelaxpovažuje
hru na klavír, pričom jej matka kúpila nový v roku 2016 za 739 EUR. Súčasne začala sama cestovať. K
štúdiu potrebuje pripojenie k internetu, taktiež zvýšené má výdavky na tlač študijných materiálov. Tvorba

úspor do budúcnosti je, podľa jej názoru, aj vzhľadom na príjmy otca odôvodnenou potrebou. Čo sa týka
nákladov na bývanie, matka tak či tak platí inkaso v sume cca 160 EUR mesačne bez ohľadu na to, či
s ňou býva alebo nie, suma 80 EUR, ktorú uviedla v návrhu, predstavuje alikvotné náklady na kúrenie,
elektrinu, plyn a na správu domu. Pokiaľ ide o platenie výživného poštou, uviedla, že to bola požiadavka
povinného, kedy odmietal matke posielať výživné, na ešte ako maloletú, na účet. Túto formu platenia

nemá dôvod meniť. Pokiaľ povinný uvádzal, že s ním nekomunikuje, uviedla, že uvedené nie je pravdou,
komunikácia sa však týka len osočovania matky, čomu sa odmieta vystavovať. Inak dlhodobo nejavil
otec záujem o ňu. Brat, podľa jej informácií, od júna 2015 nie je riadnym študentom vysokej školy a od
júna 2016 nie je študentom vysokej školy vôbec, je nezamestnaný a nemá ani záujem sa zamestnať,
keďže otec zabezpečuje jeho potreby a prispieva na jeho výživu sumou 600 EUR mesačne. Uviedla, že
otca fyzicky a vulgárne nenapáda, tak, ako jej brat matku, v dôsledku čoho je teraz voči nemu začaté

už štvrté priestupkové konanie (príloha 3). Doposiaľ už bol tri krát uznaný vinným z rôznych priestupkov
voči matke. Uviedla, že sa bude s otcom kontaktovať, ak prestane v kontakte s ňou nadávať na matku.
Na základe uvedeného mala za to, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného a navrhla, aby súd
návrhu na zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovel.

6. Vykonaným dokazovaním, výsluchom oprávnenej a povinného a listinnými dôkazmi súd zistil tento
skutkový stav:

7. Oprávnená je dcérou povinného. Rozsudkom č.k. 27P/143/2014-282, vydaným dňa 3. 6. 2015,
právoplatným dňa 26. 6. 2015, tunajší súd rozhodol tak, že zmenil rozsudok tunajšieho súdu č.k.

17C/341/2006-160 zo dňa 8. 12. 2008 tak, že zvýšil výživné zo strany povinného pre oprávnenú zo
sumy 199,16 EUR mesačne na sumu 280 EUR mesačne od 1. 9. 2014 do budúcna, v prevyšujúcej časti
návrh oprávnenej zamietol, ako aj návrh povinného na zníženie výživného. Pri posudzovaní návrhu
súd vychádzal zo skutočností, že v tom čase oprávnená navštevovala 3. ročník gymnázia. Cestovné
jej do školy hradila matka na trase Y. - K. štyrikrát do týždňa a mestskú hromadnú dopravu v sume 20

EUR mesačne. Stravovala sa v škole a na bežnú stravu jej počas mesiaca matka prispievala sumou
100 EUR. Výdavky mala na mobilný telefón 10 EUR mesačne, náklady na prevádzku počítača, tonera
tlačiarne, v rámci školy učebnice, poistenie, pomôcky, prezuvky, športový úbor na telesnú, exkurzie
a výlety priemerne mesačne 20 EUR. Ďalej na kultúru 22 EUR mesačne, športové aktivity 33 EUR
mesačne. Oprávnená v tom čase bývala so svojou matkou v byte na ul. R. T. L. Y., ktorý bol v osobnom

vlastníctve matky, za ktorý hradila inkaso v sume 145 EUR mesačne (ďalšie ako uvedené na č.l. 10
tohto spisu).

8. V rozhodnutí č.k. 27P/143/2014-282 súd vychádzal z toho, že priemerný príjem otca za rok 2014
bol vo výške 551,23 EUR. Povinný pracoval od 1. 10. 2014 vo firme ENITECH s.r.o., v ktorej pracuje

aj v súčasnosti, okrem priemerného mesačného príjmu v roku 2014 mal povinný priemerne mesačné
diéty od októbra do decembra vo výške 661,47 EUR a cestovné v sume 368,87 EUR, teda priemerne
mesačne spolu vo výške 1.030,34 EUR. Súd vychádzal pri určení výšky výživného aj z toho, že povinný
mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorému prispieval na výživu sumou 400 EUR mesačne a
okrem toho mu platil v mieste bydliska za bývanie, ktoré nevyužíval v plnej miere.

9. Oprávnená v súčasnosti študuje na Lekárskej fakulte Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach. Oprávnená
doložila kópie pokladničných dokladov, z ktorých mal súd zistené, že pokiaľ ide o cestovné, trasa
Prešov - Košice je uhrádzaná oprávnenou sumou 1,07 EUR autobusovou hromadnou dopravou, podľa
ďalších dokladov na jeden obed v školskej jedálni vynaloží sumu 3,95 EUR, doklad platby za mobilný

telefón, zariadenie detskej izby, oprávnená doložila aj pokladničné doklady preukazujúce nákup študijnej
literatúry, taktiež predložila platobné doklady SIPO za úhrady spojené s užívaním bytu vo výške 174,55
EUR, faktúru preukazujúcu platby za elektronické služby.

10. Súd vykonal dokazovanie aj rozsudkom č.k. 10Co/123/2016-423 zo dňa 18. 1. 2017, ktorým potvrdil

rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na určenie výživného pre
plnoleté dieťa vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/212/2013-385 zo dňa 6. 9. 2016, kde bol
oprávneným Š. Q. a odporkyňou, teda povinnou platiť výživné, bola matka oprávnenej. K zamietnutiu
návrhu došlo z dôvodu zisteného takého správania navrhovateľa voči odporkyni, ktoré bolo hodnotenéako vysoko neštandardné, absentujúce prirodzený rešpekt a úctu ktorá by mala existovať na strane detí
voči rodičom. Navyše od 23. 6. 2016 do 9. 1. 2017 mal navrhovateľ prerušené štúdium, teda aj jeho
náklady spojené so štúdiom v danom čase absentovali.

11. Podľa prehľadu o príjme odporcu za mesiace január až máj 2017, mal v januári príjem 1.362,91
EUR, február/2017 - 1.277,26 EUR, marec/2017 - 982,64 EUR, apríl/2017 - 1.703,69 EUR, máj/2017
- 1.019,48 EUR.

12.Odporcavosvojejvýpovedipoukazovalnato,žejehopríjemsabudeznižovať,uviedol,ževlastnídva
jednoizbové byty v Prešove a garáž, staršie motorové vozidlo a chatu s pozemkom v K.. Uvádzal, že oba
bytyužíva,potvrdil,žezosvojichvýdavkovplatídcérevýživné280EURa230EURplatísynovi.Súčasne
potvrdil, že syn je plnoletý a momentálne nepracuje a uvádzal, že od septembra začne navštevovať
vysokú školu (výsluch bol vykonaný dňa 15. 6. 2017). Uviedol, že ďalšie výdavky predstavujú inkaso za
byty 200 EUR, 20 EUR za elektrickú energiu, 15 EUR za pripojenie na internet, 10 EUR pevný internet,

5 EUR mobilný internet. Ďalšie výdavky má spojené s pokrytím základných životných potrieb, ako je
hygiena, strava, oblečenie, ďalšie výdavky má spojené s dochádzaním. Povinný potvrdil, že má okrem
príjmu náhrady z pracovných ciest.

13. Podľa mzdového listu predloženého matkou oprávnenej, mala čistý príjem v mesiaci január 2017

- 280,35 EUR, február/2017 - 802,80 EUR, marec/2017 - 735,09 EUR a v apríl/2017 - 735,09
EUR, máj/2017 - 732,36 EUR. Podľa písomného vyjadrenia matky oprávnenej, táto je vlastníčkou
dvojizbového bytu a vlastní jednoizbový byt, v ktorom býva jej známy, nájom hradí tak, že postupne
vlastnými prostriedkami byt opravuje, nakoľko ide o byt po neplatičoch, ktorý bol v zdevastovanom stave,
uviedla, že nevlastní žiadny hnuteľný majetok väčšej hodnoty ani motorové vozidlo.

14. Podľa výpisu z banky povinného, na ktorý je poukazovaný príjem od zamestnávateľa, tento mal dňa
13. 9. 2016 poukázanú sumu vo výške 2.282,73 EUR, 12. 10. 2016 - 2.724,41 EUR, dňa 11. 11. 2016
- 2.270,36 EUR, 12. 12. 2016 - 2.665,68 EUR, dňa 12. 1. 2017 - 2.5431,44 EUR, dňa 13. 2. 2017 -
2.460,04 EUR, dňa 14. 3. 2017 - 2.466,40 EUR, dňa 12. 4. 2017 - 2.028,64 EUR, dňa 12. 5. 2017 -

2.030,19 EUR, dňa 14. 6. 2017 - 2.229,59 EUR, dňa 11. 7. 2017 - 2.159,86 EUR, dňa 11. 8. 2017 -
1.896,07 EUR.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd právne uzatvára :

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

19.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsať násobok sumy životného minima.22. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

24. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

25. Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 75, ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

27. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

28. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od poslednej úpravy na strane oprávnenej došlo len k
miernemu zvýšeniu jej mesačných výdavkov, a to najmä na cestovné. Oprávnená žiadala zvýšiť výživné

od 20. 10. 2016 z dôvodu nástupu na vysokú školu.

29. K výraznej zmene, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného, došlo však na strane povinného, tento
má vyšší príjem ako pri úprave rozsudkom č.k. 27P/143/2014-282, kde mal príjem priemerne mesačne
1.030,34 EUR, na diétach a náhradách cestovného + príjem 551,23 EUR, teda spolu bol 1.581,57 EUR.

V súčasnosti jeho priemerný príjem podľa výpisu na účet je od septembra 2016 - 2.313,11 EUR (priemer
12 mesiacov). Výdavky má spojené s úhradou na bývanie 200 EUR mesačne, ďalšie za elektronické
služby cca 50 EUR a ďalšie bežné základné potreby.

30. Povinnému odpadla vyživovacia povinnosť na syna. Súdu nepredložil dôkaz preukazujúci jeho

tvrdenie,žesynštuduje,resp.malbyštudovaťodseptembra2017.Uvedenémalsúdzistenézvýpovede
povinného a z rozsudku č.k. 10Co/123/2016-423 (č.l. sp. 68 a 69).

31. Čo sa týka odôvodnených potrieb oprávnenej, slovenská právna úprava príliš nediferencuje medzi
neplnoletými a plnoletými deťmi. Pre plnoleté deti platia v oblasti výživného drobné odchýlky, napríklad,

že nie je možné stanoviť výživné spätne alebo že možno konať len na základe návrhu, ale aj v danej
právnej veci dôležité je upozorniť na odchýlku pri určení výživného na úspory, kde je možné toto na
túto povinnosť zaviazať povinného rodiča len maloletého dieťaťa. Podmienkou nároku na výživné však
u neplnoletých, ako aj plnoletých detí, zostáva skutočnosť, že nie sú schopné samy sa živiť.

32. V danej právnej veci je potrebné uviesť, že vo veciach výživného variabilita života neumožňuje
plošne nastaviť jednotnou praxou výšku výživného. Ide o problematiku veľmi širokú, ktorá zahrňuje
viaceré aspekty, a to skôr sociologické než aspekty právne. Práve aj prejednávaná vec má tieto viaceré
aspekty, nakoľko na strane povinného stojí osoba s nadštandardnými príjmami.

33. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právnu vetu Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 671/09, ktorý
judikoval, že pri rozhodovaní o výživnom pre neplnoleté (čo platí aj pre plnoleté) dieťa, je vždy nutné
prihliadnuť nielen k fakticky dosahovaným príjmom rodičov, ale i k celkovej hodnote ich hnuteľného a
nehnuteľného majetku a ich životnej úrovni.

34. Súd zohľadnil práve neštandardné signály pomerov na strane povinného, ktorý uvádzal vo svojej
výpovedi príjem cca 1.000 EUR mesačne, pritom mu je priemerne poukazovaných zamestnávateľom
(aj keď ide o zložku diét) cca 2.300 EUR mesačne.35. Po vstupe do trhovej ekonomiky Slovenskej republiky sa stal v zmysle súdnej praxe prežitým názor,
že výživné má mať predovšetkým spotrebný charakter. Naopak, jediná horná hranica potrieb dieťaťa,
v zmysle platného Zákona o rodine, je daná len ich odôvodniteľnosťou s možnosťami, schopnosťami a

majetkovými pomermi rodičov a ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine (veta druhá), podľa ktorého
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

36. Ďalším aspektom odôvodnených potrieb je otázka, či medzi ne možno zaradiť i prípadné úspory.
V zmysle Zákona o rodine tam, kde to majetkové pomery povinného rodiča pripúšťajú, možno za

odôvodnené potreby dieťaťa považovať i tvorbu úspor, čo naviac opäť potvrdzuje vyššie uvedené
tvrdenie o zániku potreby prihliadať len na spotrebný charakter výživného. Problém však je, že určiť
výživné na úspory v zmysle Zákona o rodine je možné len pre maloleté deti. Plnoleté osoby by mali
nespotrebované výživné zložiť na úspory vo vlastnom záujme. V každom prípade, v zásade ani plnoleté
dieťa by teda nemalo byť horšie, ako neplnoleté dieťa.

37. Z týchto dôvodov súd zvýšil výživne v prospech oprávnenej zo sumy 280 EUR mesačne na sumu
350 EUR mesačne.

38. Povinný namietal zvýšenie výživného aj z dôvodu dobrých mravov, poukazoval pritom na to, že
oprávnená nemá záujem zriadiť si bankový účet, na ktorý by mohol zasielať výživné. Oprávnená

argumentovala, že zasielanie výživného poštovou poukážkou si vyžadoval sám povinný ešte v čase jej
maloletosti a nemá žiadny dôvod tento zaužívaný spôsob meniť, nakoľko tak či tak potrebuje vyplácať
určité platby v hotovosti. V uvedenom argumente oprávnenej súd nevidel žiadny nesúlad s dobrými
mravmi. Pokiaľ ide o správanie oprávnenej vo vzťahu k povinnému, ako otcovi, počas pojednávania bolo
zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú narušené. Neboli však preukázané skutočnosti, ktoré by preukazovali

také správanie oprávnenej, ktoré by boli v príkrom rozpore s dobrými mravmi.

39. Pokiaľ ide o dlžné výživné za mesiac október 2016, predstavuje dlžné výživné za 11 dní sumu (70 :
31 = 2,25 x 11 = 24,83), čo predstavuje alikvotnú časť zvýšeného výživného 24,83 EUR, k tomu bolo
potrebné pripočítať dlžné výživné za 11 mesiacov november 2016 až september 2017, spolu 770 EUR

+ 24,83 EUR, spolu to predstavuje sumu 799,83 EUR, ktoré súd povolil zaplatiť v splátkach spolu s
bežným výživným.

40. Návrh oprávnenej vo vzťahu k prevyšujúcemu výživnému presahujúcemu sumu 350 EUR súd
zamietol ako nedôvodný. Je potrebné uviesť, že ďalšiu časť výdavkov oprávnenej pokrýva výživné zo

strany matky, ktorá je tiež povinná z vyživovacej povinnosti, pričom vzhľadom na vek oprávnenej je
zrejmé, že by nemalo mať formu len osobnej starostlivosti.

41. Podľa § 49 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP)
- Účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí

štát.Súdmôžeuložiťúčastníkovi,uktoréhoniesúpodmienkynaoslobodenieodsúdnychpoplatkov,aby
zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených
alebo v jeho záujme. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

42. Podľa § 57 CMP - O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh.

43. Podľa § 52 CMP - Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

44. Podľa § 58 CMP - O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

46. V danej právnej veci bolo vykonané dokazovanie vyžiadaním z výpisu z účtu vedeného v banke
na meno povinného na základe návrhu oprávnenej, ktorá ho odôvodňovala tým, že na tento by mohli
byť odporcovi zasielané finančné prostriedky zo strany zamestnávateľa, ktoré nie sú evidované vo
výplatných listinách zo strany zamestnávateľa povinného.O priznaní výšky hotových výdavkov bankeza poskytnuté výdavky rozhodne súd samostatným uznesením, v tomto rozhodnutí však súd zaviazal
podľa ustanovenia § 49 ods. 3 účastníkov podľa pomeru účastníctva na veci na zaplatenie týchto trov
tak, že 42 % uhradí oprávnená, ktorá bola v tomto pomere úspešná (pričom vykonanie tohto dôkazu

bolo v jej záujme) a odporca 58 %.

47. O trovách konania medzi účastníkmi súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné
ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko
náhradu trov konania účastníci nežiadali priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach. (§ 357 písm. a) a
m) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).