Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/306/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715211920
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715211920.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobkyne: P. O., nar. XX. XX.

XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX N., občan SR, proti žalovanému: U. O., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX N., Y. A. T.: N. XX, XXX XX N., občan SR, právne zastúpený: JUDr.
Ján Krnáč, advokát, Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, IČO: 378 946 92, o zrušení práva spoločného
nájmu bytu po rozvode manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu účastníkov konania a to žalobkyne P. O., nar. XX. XX. XXXX
a žalovaného U.A. O., nar. XX. XX. XXXX k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX, nachádzajúci sa na
X-P. podlaží, ulica F., popisné číslo XXXX/XX vo N., X. N. a určuje, že výlučnou nájomníčkou a členkou

bytového družstva naďalej zostáva žalobkyňa.

Žalovanému sa náhradné bývanie n e p r i z n á v a .

Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 19. 08. 2015 žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia práva
spoločného nájmu bytu po rozvode manželstva s tým, že súd určí žalobkyňu ako výlučnú nájomníčku
bytu a členku družstva. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavreli manželstvo dňa 01. 12.

1984, z manželstva pochádzajú dve dcéry. Z dôvodu násilníckej povahy žalovaného v auguste 2010 bolo
na neho podané trestné oznámenie a je voči nemu vedené trestné konanie pred tunajším súdom pod sp.
zn. 2T 94/2011. Zároveň navrhovateľka podala aj návrh na rozvod manželstva, ktoré bolo dňa 12. 05.
2011 právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C 36/2011. Dňa 22. 10. 1987
bolo vydané rozhodnutie o pridelení družstevného bytu a následne bola spísaná Zápisnica o dohode o
odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 29. 10. 1987, na základe čoho bol účastníkom konania pridelený do
užívania 3-izbový družstevný byt č. XX na ulici F.X. Q. N.. Byt pozostáva z troch izieb, kuchyne, chodby,

kúpeľne, WC a loggie. Tým došlo k vzniku spoločného práva užívania bytu ako aj spoločného členského
podielu v SBD Zvolen. Dňa 17. 08. 2009 bola SBD Zvolen zaslaná účastníkom konania Výpoveď z
nájmu bytu z dôvodu neuhradených nedoplatkov z vyúčtovania, ktoré okamžite po doručení výpovede
žalobkyňa uhradila. Predstavenstvo SBD Zvolen na zasadnutí dňa 29. 03. 2012 prerokovalo žiadosť o
zrušenie výpovede a došlo k odvolaniu výpovede z nájmu bytu. Toho času žalobkyňa býva v byte spolu
s vnukom P., synom jej dcéry U., o ktorého sa stará. V byte má evidovaný trvalý pobyt aj dcéra U.
a ďalšia vnučka Y., ktoré sú prechodne v Rakúsku. Žalovaný sa dobrovoľne odsťahoval v júli 2011 do

prenajatého bytu napriek tomu, že vo Zvolenskej Slatine žijú jeho rodiča v 6-izbovom rodinnom dome,
bývatamsnimibratžalovaného.Porozvodemanželstvasažalobkyňapokúšalasožalovanýmdohodnúť
o vyporiadaní členského podielu. Žalovaný s ňou odmieta komunikovať, komunikuje len prostredníctvom
sestry, ktorá dala žalobkyni návrh, aby sa vzdala svojho členského podielu v bytovom družstve vprospech žalovaného, že sa byt predá a ju vyplatia. Navrhovateľka poukázala na to, že toho času všetky
náklady za byt uhrádza ona sama tak, ako počas celého trvania manželstva. Žalovaný do rodinného
rozpočtu začal prispievať až v roku 2003 po 150,00 € mesačne, napriek tomu, že jeho mesačný príjem

spolu s invalidným dôchodkom bol cca 500,00 € mesačne. Aj z tejto sumy však žalovanému musela
zakupovať cigarety, pivo, dávať mu vreckové v celkovej hodnote 120,00 € mesačne, t. j. na domácnosť
jej zostala len suma 30,00 € na mesiac. Peniaze, ktoré jej žalovaný počas manželstva zarobil, minul
na alkohol a hradenie pokút za trestné činnosti, ktoré páchal. So žalovaným majú spoločný úver v
SLSP, ktorý uhrádza ona sama, žalovaný odmieta akceptovať, že je taktiež povinný uhrádzať polovicu

dlhov. Do mája 2015 mal žalovaný v byte uzamknutú najväčšiu izbu, za ktorú posielal 10,00 €. Všetky
povinnosti spojené s členstvom v SBD uhrádza žalobkyňa, žalovaný si tieto neplnil. Mala záujem vyplatiť
žalovanému polovicu reálnej ceny bytu po zarátaní spoločného úveru, on však toto odmietol akceptovať.
Na tunajšom súde sa vedie konanie o vyporiadanie BSM po rozvode manželov, v ktorom žalovaný žiada
vyplatenie polovice ceny bytu, avšak sumu, ktorú žiada, je nadsadená, nezodpovedá reálnej hodnote
bytu. V konaní o vyporiadaní BSM žalovaný nenamietal, aby sa výlučnou nájomníčkou a členkou v SBD

stala žalobkyňa.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 09. 09. 2015 prostredníctvom právneho zástupcu, kde
súhlasil, aby sa výlučnou nájomníčkou bytu a členkou družstva stala žalobkyňa, avšak žiadal, aby
súd žalovanému priznal právo na bytovú náhradu vo forme náhradného bytu, ktorú mu je povinná

zabezpečiť žalobkyňa. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa v návrhu uviedla neúplné,
skreslené skutočnosti, ktoré sa v mnohých častiach nezakladajú na pravde. Žalovaný zdôraznil, že pred
tunajším súdom prebieha konanie o vyporiadanie BSM, ktoré nie je právoplatne skončené. Žalovaný sa
snažil so žalobkyňou o vyporiadaní BSM dohodnúť, ako aj o nájme bytu mimosúdnou cestou, k dohode
však nedošlo. Predmetom vyporiadania BSM je aj hodnota členského podielu v SBD Zvolen. Žalovaný

súhlasí, aby členský podiel pripadol do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že žalobkyňa je povinná
vyplatiť žalovanému polovicu trhovej hodnoty členského podielu. Žalovaný ďalej uviedol, že po rozvode
manželstva účastníci konania žili naďalej v spoločnej domácnosti, tu však atmosféra pre žalovaného
bola nepriaznivá. Do bytu sa späť nasťahovala dcéra U. po svojom rozvode spolu so synom P., neskôr
sa dcére narodilo ďalšie dieťa - dcéra Y.. O obe deti sa starali žalobkyňa a žalovaný, pretože dcéra

U. odišla pracovať do Rakúska. Tu sa zdržiavala aj tri mesiace bez záujmu o deti, po príchode domov
dcéra U. taktiež nejavila záujem o deti, po večeroch odchádzala z bytu, prichádzala domov v podnapitom
stave, vodila si rôzne mužské známosti. Druhá dcéra P. bola taktiež problematické dieťa, v 14-tich
rokoch bola umiestnená v nápravno-výchovnom zariadení v Spišskom Hrhove, neskôr otehotnela a má
dcéru P.. V dôsledku týchto skutočností vznikali hádky medzi manželmi, žalobkyňa často provokovala

žalovaného, napádala ho fyzicky, vyčlenila mu izbu v byte, kde sa mohol zdržiavať, vyčlenila mu miesto
v chladničke, kde si mohol odkladať svoje potraviny, sám sa o seba staral, varil si, pral. Do domácnosti
prispieval po 150,00 až 200,00 € mesačne formou zrážok zo mzdy v prospech účtu žalobkyne. Bolo
to už od roku 2003, kedy formou zrážok prispieval na účet žalobkyne, od roku 2011 je to pravidelne
mesačne po 150,00 €. Napriek tomu si žalobkyňa bez jeho vedomia brala niekoľko pôžičiek na rôzne

účely, ktoré nezvláda platiť. V dôsledku všetkých týchto okolností žalovaný odišiel zo spoločného bytu
a našiel si iné ubytovanie. V byte mu zostala vyčlenená jedna izba, ktorú určila žalobkyňa, a za ktorú
platil 10,00 € mesačne. Vo vzťahu ku trestnému konaniu žalovaný uviedol, že to bolo súčasťou celého
načasovaného a zamýšľaného plánu zo strany žalobkyne, aby dosiahla rozvod manželstva a získala
výhodyvrámcivyporiadaniaBSM.Včasepísomnéhovyjadrenianiejeprávoplatneodsúdeným,nakoľko

sa voči odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu Zvolen odvolal. Nie je pravdou, že by sa žalobkyňa s
ním snažila dohodnúť o vyporiadaní členského podielu, neprišiel mu žiaden návrh dohody, naopak, on
bol ten, kto inicioval dohodovacie konanie. K svojmu nároku na náhradné bývanie formou náhradného
bytu žalovaný uviedol, že sa zo spoločného bytu odsťahoval nie z vlastnej iniciatívy, ale v dôsledku
narušeného spolužitia so žalobkyňou. V tomto prípade odopretie bytovej náhrady by bolo v rozpore

s ustanovením § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti,
naopak, žalobkyňa podľa jeho informácie je vlastníčkou domovej nehnuteľnosti v obci Klokoč. Pokiaľ sa
týka rodičovského rodinného domu vo Zvolenskej Slatine, tento je vo vlastníctve jeho sestry. Záverom
žalovaný dodal, že je invalidom, jeho zdravotný stav je nepriaznivý a prognóza vývoja nie je dobrá.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných
dokladov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu. K okolnostiam nadobudnutia bytu žalobkyňa
uviedla, že po sobáši bývali jeden rok u jej rodičov a potom sa presťahoval do domu svokrovcov. Tam
však bol problém, pretože boli všetci alkoholici vrátane jej manžela. V tom čase manžel pracoval ako

signalista, bol im pridelený družstevný byt v roku 1987, t. j. v čase, keď bola narodená staršia dcéra
Jana, bola vo veku 1 roka. Už v tom čase manžel dosť pil, ale nebol agresívny. Z dôvodu jeho pitia
však mali neustále finančné problémy, pretože často krát manžel prepil celú výplatu a v podstate žili
len z jej materskej a z výpomoci jej rodičov. Po nástupe do zamestnania finančne zabezpečovala chod
domácnosti sama. V čase, keď mala staršia dcéra 5 rokov, sa stal manželovi úraz, avšak v tom čase bol

tiež pod vplyvom alkoholu, takže úraz si zavinil sám. Bol 1 rok na PN a potom si občas našiel nejaké
zamestnanie, avšak vždy bol prepustený kvôli alkoholu. Poberal čiastočný invalidný dôchodok, ten však
míňal na alkohol a cigarety. Tvrdenia žalovaného, že on bol šikanovaný z jej strany nie sú pravdivé,
tieto tvrdenia prednášal aj v trestnom konaní, kde súd neakceptoval jeho tvrdenia, ani tvrdenia výpovede
svedkov v jeho prospech a došlo k odsúdeniu žalovaného pre týranie. Žalobkyňa poukázala na to, že
problém bol najmä v tom, že žalovaný pil a pod vplyvom alkoholu bol agresívny, bil ju, aj deti. V tom stave

ho vedela ukľudniť len jeho sestra a tejto žalobkyňa oznámila, že ak žalovaný nepôjde na liečenie, bude
to riešiť cestou súdu. Keďže sa situácia nezmenila, rozhodla sa podať trestné oznámenie. Po tomto sa
všetci postavili proti nej a všetko začali popierať. Pokiaľ sa týka finančného hospodárenia v domácnosti,
v podstate všetko uhrádzala sama. Od roku 2003 jej manžel začal dávať po 150,00 € do domácnosti,
avšak z toho mu musela dávať vreckové, kupovať cigarety, inak bol agresívny. Ona uhrádzala platby

za byt, je však pravdou, že vznikali nedoplatky a bolo to pre nehospodárne správanie žalovaného,
ktorý si napríklad opakovane napúšťal vaňu s teplou vodou. Na úhradu nedoplatkov si brala pôžičky,
ktoré následne musela splácať. Zobrali si aj jeden väčší úver na zabezpečenie bývania. Je pravdou,
že pre nedoplatky jej bola doručená výpoveď z nájmu bytu, ktorý nedoplatok následne ihneď vyplatila.
Po rozvode manželstva v roku 2011 sa bola informovať o stave bytu, kedy jej na SBD povedali, aby

sa s manželom dohodli, preto sa s ním pokúšala dohodnúť, avšak on si kládol nehorázne podmienky,
žiadal, aby ona splatila úver a vyplatila mu polovicu za byt, pričom vychádzal z nehoráznej ceny. Preto
sa rozhodla podať žalobu na súd. Ona sama je zamestnaná na ŽSR od roku 1988, t. času v pozícii
obchodnej manažérky a jej príjem je 600,00 € mesačne v čistom. Býva v byte spolu s vnukom P. 13
ročným, o ktorého sa stará, pretože dcéra U. po rozvode pracuje v zahraničí, kde má v opatere dcéru

Y.. Dcéra U. spolu s deťmi majú v byte trvalý pobyt. Žalobkyňa vlastní pozemky - orná pôda a lesné
pozemky na O., ktoré zdedila po matka, a kde jej vyplácajú 15,00 € ročný nájom. Iný príjem nemá. Toho
času spláca spoločný úver z manželstva, na živobytie si brala úver zo Slovenskej sporiteľne vo výške
25.000,00€,ktorýsplácapo230,00€mesačne.Platísidôchodkovésporenieauhrádzanákladyspojené
s bývaním. Má zdravotné problémy, na ktoré berie lieky pre migrény a žalúdočné vredy. Na otázky

právneho zástupcu žalovaného potvrdila, že po smrti svojich rodičov zdedila 1/3 rodinného domu spolu s
ďalšími dvomi súrodencami. V tomto dome žila jej dcéra Mariana spolu s vnučkou, otec dieťaťa už nežil.
Chcela dcére pomôcť, preto na žiadosť jej sestra - pani Výbošťoková jej darovala sumu 11.000,-- Sk, na
čo jej žalobkyňa prisľúbila, že na ňu prevedie svoj podiel na dome s tým, že keď sa predá rodičovský
dom, tak z tých peňazí ju vyplatí. Kúpna zmluva na rodinný dom bola písaná na ňu asi jeden rok, a keď

to zistila manželova strana, začali ju vydierať, že chcú polovicu peňazí z toho, čo dostala za dom. Preto
darovacou zmluvou dom previedla na sestru, ktorá je poskytla peniaze na dom.

K výpovedi žalovanej právny zástupca žalovaného poukázal na to, že spolužitie žalovaného so
žalovanou bolo zložité, pretože bol z jej strany neustále šikanovaný. Stúpajúce náklady na bývanie boli

v súvislosti s tým, že k nim prišli bývať dcéra U. spolu s deťmi, kde si vodila aj svojich partnerov. Pokiaľ
žalobkyňa spomínala dlhy počas manželstva, tieto produkovali ich dcéry a to najmä dlhy u mobilných
operátorov. Poukázal aj na vyjadrenia žalobkyne ohľadne nehnuteľnosti, ktorú mala zdediť po rodičoch
s tým, že jej konanie smeruje k ukráteniu práv žalovaného.

Žalovaný pred súdom uviedol, že uvedený byt dostal od železníc, kde bol zamestnaný ako signalista.
Žiadosť o byt podával ešte v čase predtým ako spoznal žalobkyňu. V tom čase jeho otec bol predsedom
strany KSČ pre stredoslovenský kraj a spolu s náčelníkom stanice povedali, že vybavia ten byt. Na byt
čakal asi 7 rokov a v čase, keď sa oženil, mu bol pridelený. Tento byt užívali spoločne s manželkou a
následne tam prišli bývať aj ich dcéry a vnuk pred 11 alebo 12-timi rokmi, keď sa dcéra rozviedla. Potom

prišla bývať aj druhá dcéra a všetky do neho rýpali, vyčlenili mu jednu miestnosť, preto spravidla radšej
z bytu ušiel. Pravidelne dával manželke 170,00 € mesačne na stravu, na byt, do domácnosti, pre neho
samého mu veľa krát nič nezostalo. V tom čase bol po nehode, striedal zamestnania podľa toho, kde
si prácu našiel, či už ako údržbár, na tržnici, poberal čiastočný invalidný dôchodok. O tento 2x prišiel,pretože presiahol určený príjem a následne boli mesiace, kedy nemal žiaden príjem, potom mu obnovili
invalidný dôchodok. Následne sa zamestnal na železnici ako upratovač a pod železnicou v dome kultúry
ako kurič, vrátnik a strážnik. Nehoda, ktorá sa stala pred 22 rokmi bola vtedy, keď šiel z práce, bola

zima, sedel na autobusovej zastávke, kde do neho narazilo auto, nebol pod vplyvom alkoholu. Asi jeden
rok bol PN a následne mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Problémy nastali v čase, kedy
priši bývať späť do bytu dcéry, dcéra P. prišla s priateľom, ktorý pil a mali spolu konflikty. Najviac do
neho rýpala manželka a dcéra U.. Stalo sa, že mu rozbili hlavu, avšak na ošetrení nebol, lebo nechcel
uvádzať tieto veci na manželku. Potom, čo mu vyčlenili len jednu izbu, vydržal tam asi 8 mesiacov,

avšak bol nútený odísť. Najskôr šiel bývať do rodičovského domu, ktorý je vo vlastníctve jeho sestry.
Býval tam aj jeho brat, ktorý pil, mali spolu konflikty, pretože on nechcel piť a tak si cez známu vybavil
podnájom 1-izbového bytu, kde býva doposiaľ. V byte býva sám. Po odchode z bytu sa so žalobkyňou
nedohadoval ohľadne bývania, pretože sa s ňou nedalo rozprávať. Má zato, že byt patrí jemu, pretože
on ho dostal od železníc. Hoci akceptuje, že byt je spoločný, a aj súhlasí s tým, aby v byte zostala bývať
manželka, žiada však o vyplatenie polovice hodnoty bytu. Po vysvetlení sudkyňou, že predmetom v

tomto konaní nie je vyplatenie hodnoty bytu, ale súd rozhoduje o ďalšom nájme po rozvode manželov a o
prípadnej bytovej náhrade druhému manželovi, žalovaný uviedol, že sa k tomu vyjadriť nevie. Uviedol, že
sám nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Vyživovacie povinnosti nemá, je zamestnaný, kde dosahuje príjem
380,00až420,00€mesačne včistom.Poodchodezbytumuzostalivecivbyte vjednejmiestnosti,ktorú
si uzamkol a každý mesiac platil 10,00 € manželke. Takto platil asi 2 roky, ale potom, keď sa nemohol

dostať do bytu z dôvodu výmeny zámky na vchode, nechcel sa nikomu doprosovať, tak sa o to nestaral
a prestal platiť. K okolnostiam spolužitia na otázku svojho právneho zástupcu uviedol, že pokiaľ bol v
byte, mohol sa zdržiavať len vo vyčlenenej izbe, dcéra Jana a manželka do neho neustále rýpali, že tam
nemá čo robiť, nesmel používať práčku, obmedzene mohol používať vodu, mal vyčlenenú jednu poličku
v chladničke, aj odtiaľ mu niekedy veci vyhodili. Preto si všetko nechával vo svojom zamestnaní, kde si

varil aj pral. Na otázky žalobkyne uviedol, že nikdy nebol prepustený z práce pre požívanie alkoholu, nie
je pravdou, že by fyzicky ubližoval dcére Jane, je však pravdou, že pod vplyvom alkoholu bol na bicykli.

Na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu vydaného OSBD Zvolen dňa 26. 10. 1987,
bolo rozhodnuté o pridelení členom U. O. a manželke P. bytu č. XX na X. F. W. XX/B, A. J. N. Q.

N. do osobného užívania. Byt pozostáva z troch izieb kuchyne a príslušenstva. Zároveň bola určená
výška predbežného členského podielu 29.336,-- Kčs, ktorú je člen povinný zaplatiť do 15-tich dní od
doručenia rozhodnutia. Zaplatením členského podielu a pridelením bytu vzniklo členovi právo, aby s ním
predstavenstvo uzavrelo Dohodu o odovzdaní a prevzatí prideleného bytu do užívania. Podľa zápisnice
o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 29. 10. 1987 SBD Zvolen ako vlastník domu odovzdal do

osobného užívania svojmu členovi U. O. byt podľa rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 22. 10. 1987.
Družstvo vzalo na vedomie, že osobný užívateľ v čase uzavretia dohody žije v manželstve s P., čím
vzniká spoločné užívacie právo manželov. V článku 2 družstvo vzalo na vedomie, že v čase uzavretia
dohody budú s užívateľom bytu bývať 3 osoby. V článku 6.7 bolo dohodnuté, že užívateľ družstevného
bytu je povinný platiť úhrady za užívanie bytu a za poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu alebo

preddavok na ne. Podľa Dodatku č. 1 k zápisnici (čl. 13) bez bližšej špecifikácie dátumu došlo k dohode,
že v súvislosti s realizáciou stavebných prác a zabezpečením finančných prostriedkov prostredníctvom
úveru z VÚB sa nájomca zaviazal splácať úver na uvedené stavebné práce tvorbou fondu prevádzky
údržby a opráv až do jeho splatenia.

Žalobkyňa predložila Zmluvu o návratnej bezúročnej pôžičke zo dňa 08. 09. 1987, na základe ktorej bola
účastníkom konania ako manželom poskytnutá návratná pôžička v čiastke 4.732,-- Kčs na zakúpenie
bytu, ktorú boli povinní uhrádzať mesačnými splátkami po 200,-- Kč od októbra 1987 až do zaplatenia
a to zrážkami zo mzdy.

Žalovaný predložil k okolnostiam nadobudnutia bytu súdu písomné vyhlásenie svojho otca U. O. (čl.
169), v ktorom tento uviedol, že v 80-tych rokoch bol nedostatok bytov a byty boli mladým prideľované
na základe poradovníkov, v ktorých sa čakalo aj niekoľko rokov. V roku 1973 pracoval ako profesionálny
politický pracovník vo vysokej funkcii a postaral sa o to, aby vybavil prednostné pridelenie družstevného
bytu synovi U. O., bez jeho intervencie by syn s manželkou byt nedostali. V tom čase bola synova

manželka P., t. j. žalobkyňa na materskej dovolenke, nebola zamestnanom POČSD Zvolen a vôbec sa
nezaslúžila o pridelenie bytu do užívania. Podľa písomného vyjadrenia P. F. rod. O., sestry žalovaného
(čl. 168), táto potvrdila, že jej brat U. O. býva v nájomnom byte, za ktorý riadne a včas platí. Rodičovský
dom vo Zvolenskej Slatine darovali rodičia jej, pretože sa o nich dlhodobo stará. Matka je umiestnenáako nemobilná v domove sociálnych služieb, kde jej vypomáha. Otec býva v rodičovskom dome, je
onkologický pacient, ktorému starostlivosť zabezpečuje ona. V dome býva brat U., ktorý je dlhodobo
nezamestnaný, má zdravotné problémy. Rodičovský dom je značne poškodený, vyžaduje si nákladné

opravy a s prihliadnutím na zdravotný stav otca a neusporiadané vzťahy medzi bratom U. Y. U. je
vylúčené, aby U. O. býval v dome. Ďalej uviedla, že bratovi, t. j. žalovanému sa v roku 1991 stal úraz,
od roku 1992 z čiastočného invalidného dôchodku a keď sa zamestnal v ŽSR, od roku 2003 mesačnou
zrážkou zo mzdy na účet navrhovateľky prispieval sumou o 150,00 do 200,00 €, niekedy aj viac. V
ďalšom sa P. F. vyjadrovala k okolnostiam domu v O.. K uvedeným listinám súd v krátkosti uvádza, že

pokiaľ sa týka zásluhovosti o nadobudnutí bytu, nemôže súd vziať na zreteľ okolnosť, že o pridelenie
bytu sa mal zaslúžiť otec žalovaného z dôvodu „protekcie“, nakoľko uvedené by odporovalo dobrým
mravom podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Súd len dodáva, že nemožno vylúčiť, že práve založenie
rodiny a uzavretie manželstva mohlo taktiež napomôcť urýchleniu pridelenia bytu.

K okolnostiam výpovede z nájmu bytu si súd vyžiadal stanovisko Stavebného bytového družstva, ktoré

vo svojom písomnom oznámení (čl. 47, 67) uviedlo, že nájom bytu bol účastníkom konania vypovedaný z
dôvodu neplatenia nájomného, na základe výpovede zo dňa 17. 08. 2009 (čl. 48), ktorú výpoveď obdržali
žalobkyňa dňa 20. 08. 2009 do vlastných rúk (čl. 49) a žalovaný dňa 26. 08. 2009 (čl. 51). Výpoveď bola
daná z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu v zmysle §
711 ods.1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, pričom nedoplatok bol uhradený dňa 24. 08. 2009, družstvo

nemá vedomosť o tom, kto z účastníkov konania nedoplatok uhradil. Výpoveď bola odvolaná na základe
rozhodnutia predstavenstva zo dňa 29. 03. 2009 (čl. 52 až 59), avšak s účastníkmi nebola uzavretá nová
nájomná zmluva z dôvodu, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 12. 05. 2011. V
zmysle § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len
medzi manželmi. V súčasnej dobe byt užíva bez právneho dôvodu navrhovateľka, v byte sú hlásené

dve osoby. Členstvo v družstve účastníkom konania zrušené nebolo. Platby nájomného a úhrad za
plnenia poskytované s užívaním bytu ako aj nedoplatky z ročného vyúčtovania sú uhrádzané z účtu
č. XXXXXXXX/XXXX, rovnako preplatky sú zasielané na ten istý účet. Platby sú uhrádzané pravidelne
každý mesiac, pričom družstvo nemá vedomosť, kto je majiteľom uvedeného účtu. Zároveň družstvo
predložilo analýzu platieb za obdobie od 01. 01. do 31. 08. 2015 (čl. 59), z ktorého vyplýval evidovaný

preplatok 13,15 €. Družstvo sa nevyjadrilo, koho z účastníkov navrhuje ako výlučného nájomcu a člena
družstva po zrušení spoločného nájmu bytu súdom.

Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 94/2011 súd zistil, že žalovaný bol odsúdený rozsudkom
zo dňa 15. 06. 2015 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/,

b/, ods.2 písm. d/ Tr. zákona, ktorého skutku sa mal dopúšťať od presne nezistenej doby roku 2007
do apríla 2011 vo Zvolene voči svojej manželke, t. j. žalobkyni, ktorej mal spôsobovať psychické aj
fyzické utrpenie. Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným
odkladom na 5 rokov a zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou. Je pravdou, že v trestnom konaní žalovaný ako obžalovaný sa necítil byť vinný zo žalovaného

trestného činu, rovnako poukazoval na to, že problémy začali v roku 2007, keď sa vrátila do bytu
dcéra U. s rodinou, práve manželka ho fyziky napadla, rovnako aj dcéra U.. V trestnom konaní bolo
vykonané znalecké dokazovanie na skúmanie duševného stavu obžalovaného (žalovaný) a poškodenej
(žalobkyňa). Znalecký posudok na duševný stav obžalovaného konštatoval, že tento trpel následkami
úrazového poškodenia mozgu a na báze zmeny psychických funkcií týmto poškodením sa u neho

vyvinul sekundárny syndróm závislosti na alkohole. Znalci poukázali na to, že pri pobyte na slobode a
ďalšej konzumácii alkoholických nápojov sa môže tento psychosyndróm zhoršovať a preto navrhli uložiť
žalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a zakázať mu konzumáciu alkoholu
na dlhšiu dobu. K osobnosti žalovaného bolo zistené, že tento vykazuje známky post traumatického
organickéhopsychosyndrómu,jehopríčinoubolzrejmepredchádzajúciúrazv90-tyhrokoch.Následkom

je zvýšená impulzivita, t. j. konanie bez predchádzajúceho rozmyslu. K psychickému stavu poškodenej
(t. j. žalobkyne) bolo konštatované, že sa u nej jedná o dlhodobú post traumatickú poruchu, ktorou trpí z
dôvodu dlhodobého prežívania a vystavovania stresovým situáciám zo strany manžela. Neboli zistené
tendencie vymýšľať si, skresľovať prežívané udalosti, či nadsadzovať ich. Jej výpovede boli hodnotené
ako hodnoverné. Súd na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov skonštatoval, že je jednoznačne

preukázané, že sa stal skutok tak, ako je uvedený v obžalobe a preto obžalovaného odsúdil. Voči
rozhodnutiu I. stupňového súdu podal odvolanie obžalovaný aj prokurátor, uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 4To 74/2015 zo dňa 27. 01. 2016 bolo odvolanie obžalovaného aj okresného
prokurátora zamietnuté. Odvolací súd sa stotožnil so závermi I. stupňového súdu. Žalovanému bol dňa08. 04. 2016 nariadený výkon ambulantného ochranného liečenia, žalovaný na pojednávaní potvrdil, že
výkon ochranného liečenia nastúpil.

Vďalšomsúdoboznámillistinnédokladypredkladanéúčastníkmikonanianapreukázaniesvojichtvrdení
o úhradách spojených s nákladmi na bývanie a domácnosť a ohľadne tvrdení vzájomného spolužitia v
predchádzajúcom období.

Podľa § 153 Občianskeho zákonníka (účinný do 31.12.1991), štátne, družstevné a iné socialistické

organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za
úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný do 31.12.1991), rozhodnutím o pridelení bytu
vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení
s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním

organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.

Podľa § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný do 31.12.1991), právo užívať byt vznikne dohodou
o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom. Podľa ods. 2, o dohode o
odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan,

ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu,
predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za
služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu. Organizácia je povinná vydať
občanovi odpis zápisnice.

Podľa § 175 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný do 31.12.1991), ak za trvania manželstva manželia
alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.
Podľa ods. ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného
bytu, vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva
sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinný od 1.1.1992), právo
osobnéhoužívaniabytuaprávoužívaniainýchobytnýchmiestnostíamiestnostíneslúžiacichnabývanie
vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení
dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa

mení na spoločný nájom.

Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo

na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve. Podľa ods. 3, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie
a prístrešie.

Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety

môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo
len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo
po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne
v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová
náhrada mu nepatrí.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne je
dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania
k predmetnému bytu a určil, že výlučným nájomcom a členom družstva naďalej zostáva žalobkyňa.V súlade s návrhom žalobkyne tiež súd určil, že žalovanému bytová náhrada nepatrí. Vykonaným
dokazovanímmalsúdzanepochybnepreukázané,žebyt,ktorýjepredmetomsporu,nadobudliúčastníci
počas trvania manželstva, na základe čoho vzniklo účastníkom konania právo spoločného nájmu k

predmetnému bytu, ako aj spoločné členstvo v bytovom družstve. Po rozvode manželstva mali títo
možnosť uzavrieť dohodu o tom, kto z nich bude naďalej nájomcom bytu ako člen družstva. Keďže sa
účastníci konania nevedeli dohodnúť, obrátila sa žalobkyňa so svojim návrhom na súd.

Na začiatku sa súd vyporiadal s okolnosťou, že počas trvania manželstva malo dôjsť k výpovedi nájmu

bytu zo strany bytového družstva, na základe čoho malo dôjsť k zániku nájmu bytu. Na základe tvrdenia
žalobkyne,akoajvyjadreniabytovéhodružstvajezrejmé,žekvýpovedinájmuzbytuzodňa17.08.2009
došlo pre neplnenie platieb za nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší
ako 3 mesiace, t. j. v súlade s ustanovením § 711 ods.1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Nedoplatok,
pre ktorý došlo k výpovedi z nájmu, bol uhradený ešte dňa 24. 08. 2009 žalobkyňou. Na rokovaní
predstavenstva SBD dňa 29. 03. 2012 došlo k schváleniu odvolania výpovede z nájmu bytu, čím došlo

k obnoveniu predchádzajúceho vzťahu. Keďže však v tom čase už bolo manželstvo účastníkov konania
rozvedenéavsúladesprávnymipredpismispoločnýnájombytujemožnýlenumanželov,nebolomožné
uzavrieť novú nájomnú zmluvu s obidvomi rozvedenými manželmi. Bytové družstvo vyzvalo účastníkov
konania, aby sa dohodli, kto bude ďalej výlučným nájomcom bytu. Keďže k dohode nedošlo, je potrebné
rozhodnutie súdu.

Rozvodom manželstva účastníkov konania je splnená podmienka pre zrušenie spoločného nájmu k
predmetnému bytu. Pri rozhodovaní o tom, kto z účastníkov bude naďalej ako člen družstva výlučným
nájomcom bytu, súd zohľadnil stanovisko oboch účastníkov v tom, že žalobkyňa i žalovaný zhodne
súhlasili s tým, aby výlučným nájomcom bytu ako člen družstva bola žalobkyňa. Súd preto rozhodol

tak, že zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k predmetnému bytu a určil, že výlučnou
nájomníčkou a členkou bytového družstva naďalej zostáva žalobkyňa.

Sporné medzi účastníkmi zostalo právo žalovaného na náhradné bývanie. Hoci žalovaný vo svojej
výpovedi žiadal vyplatenie polovice hodnoty bytu, súd konštatuje, že táto okolnosť bude predmetom

vyporiadania BSM medzi manželmi v konaní, ktoré sa vedie pred tunajším súdom. Súd v tomto konaní
o takejto požiadavke žalovaného rozhodnúť nemôže. Prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný
žiadal o zabezpečenie náhradného bytu žalobkyňou. Poukázal na to, že je na čiastočnom invalidnom
dôchodku, privyrába si v zamestnaní, je nemajetný, sám nemá možnosť zabezpečiť si bývanie vlastnou
cestou. Žalobkyňa poukázala na to, že práve pre správanie žalovaného došlo k rozpadu manželstva,

pokiaľ by obmedzil požívanie alkoholu, pod vplyvom ktorého bol agresívny, nemuselo dôjsť k rozpadu
manželstva účastníkov, nemusel opustiť spoločné bývanie. Takéto správanie žalovaný popieral, tvrdil,
že naopak on bol v domácnosti obmedzovaný a napádaný žalobkyňou, aj dcérou U.. Súd konštatuje,
že hoci žalovaný popieral tieto tvrdenia žalobkyne, jedná sa z jeho strany výlučne o subjektívne
tvrdenia, ktoré neboli podporené žiadnymi ďalšími objektívnymi dôkazmi. Žalobkyňa doložila súdu

úradné listiny preukazujúce problémy žalovaného v zamestnaní pre alkohol, konanie v rozpore so
zákonom pod vplyvom alkoholu (priestupkové konania). Hoci sa žalovaný snažil súdu uviesť, že sa na
dané okolnosti veľmi nepamätá, čo aj s prihliadnutím na jeho zdravotný stav (úraz hlavy) môže byť
tvrdením objektívnym, súdu sa však javilo, že žalovaný skôr túto situáciu využíva neodôvodnene v svoj
prospech. Proti jeho tvrdeniam svedčí právoplatné odsúdenie zo zločinu týrania vo vzťahu k manželke,

čím boli naplnené skutkové okolnosti použitia ustanovenia § 712a ods.8 Občianskeho zákonníka, veta
druhá, na základe čoho súd rozhodol, že mu bytová náhrada nepatrí. Súd len podotýka, že nevykonával
rozsiahlejšie dokazovanie k tvrdeniam žalovaného o nepravdivosti tvrdení žalobkyne, nakoľko súd je
viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, ako aj o tom, kto ho spáchal (§ 135 ods.1
O. s. p.), pričom v trestnom konaní môže dôjsť k odsúdeniu páchateľa len v tom prípade, ak je jeho

vina preukázaná jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností súdu. Okrem toho súd nezistil žiadne
také okolnosti v prejednávanej veci (rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka ), ktoré
by umožnili súdu neprihliadnuť na citované zákonné ustanovenie, kedy by sa žalovanému náhradné
bývanie priznalo. Súd preto v druhom výroku rozhodol tak, že sa žalovanému náhradné bývanie
nepriznáva

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods.1 O. s. p., podľa ktorého patrí náhrada trov konania
úspešnému účastníkovi. V tomto prípade bola úspešná žalobkyňa, náhradu trov si však neuplatnila,
preto súd vyslovil, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).