Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/288/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811208321
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3811208321.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a členiek

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Ing. C. I., bytom R. XXX/XX, L. proti
žalovanémuIng.Q.K.,bytomR.XXX/XX,L.,zastúpenémuJUDr.ZlaticouHammerovou,advokátkou,so
sídlomŠumperská27/3,PrievidzaaMgr.SilviouKaveschánovou,advokátkou,sosídlomTrnavskácesta
104, Bratislava o určenie vlastníctva, na odvolania žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 6C/81/2011-602 zo dňa 24. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je a/ výlučným vlastníkom
stavby nachádzajúcej sa v okrese Prievidza v obci Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery, sociálna budova,
súpisné číslo 677, postavenej na parc. č. 2208/39 v celosti, stavba a pozemok, zapísané v katastri
nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú.
Nedožery, b/ výlučným vlastníkom stavby nachádzajúcej sa v okrese Prievidza v obci Nedožery Brezany,
k. ú. Nedožery - sušička, súpisné číslo 742, postavenej na parc. č. 2208/26 v celosti, stavba a pozemok,
zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na LV č.

XXXX pre k. ú. Nedožery, c/ výlučným vlastníkom stavby nachádzajúcej sa v okrese Prievidza v obci
Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery, sklad č. 1, súpisné číslo 743, postavenej na parc. č. 2208/48 v
celosti, nachádzajúcej sa v okrese Prievidza, obec Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery stavba a pozemok,
zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na LV č.
XXXX pre k. ú. Nedožery, d/ výlučným vlastníkom stavby nachádzajúcej sa v okrese Prievidza v obci
Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery, sklad č. 4, bez súpisného čísla, postavenej na parc.č. 2208/80 v
celosti,nachádzajúcejsavokresePrievidza,obecNedožeryBrezany,k.ú.Nedožery,stavbaapozemok,

zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na LV č.
1164 pre k. ú. Nedožery“, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. žiadnemu
z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
s poukazom na § 137 písm. c), § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, § 41, § 118 ods. 1 a 2, § 119 ods. 1 a 2, § 120 ods. 1, § 123 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom podaným osobne na súde dňa
24.5.2011 v znení zmenenej žaloby pripustenej súdom domáhal voči žalovanému určenia, že kúpna

zmluva uzavretá 1.10.2001 medzi stranami sporu je neplatná a určenia, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom alebo výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Prievidza, v
obci Nedožery Brezany, k.ú. Nedožery. Žalobca spochybnil platnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že podľa
jeho tvrdení sušička vymedzená v predmete kúpnej zmluvy nemá charakter samostatnej veci, aleje iba časťou celej stavby sušičky. Geometrickým plánom boli rozdelené len pozemky pod stavbou.
Samotná stavba sušičky nebola nikdy skutočne fyzicky rozdelená. Keďže časť stavby vzhľadom k
tomu, že nemá charakter samostatnej veci, nie je spôsobilým predmetom prevodu vlastníckeho práva,

žalobca napáda platnosť kúpnej zmluvy. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 6C/81/2011-258 zo
dňa 28.2.2014, rozhodnutie v časti ktorým súd zamietol určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej
medzi stranami sporu zo dňa 1.10.2001 nadobudlo právoplatnosť dňa 18.3.2014, vo výroku o určení
vlastníckeho práva žalobcu a vo výroku o náhrade trov konania Krajský súd v Trenčíne uznesením
č.k. 5Co/342/2014-318 zo dňa 3.7.2014 rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Súd mal

z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 1.10.2001 kúpnu
zmluvu, ktorou žalobca ako predávajúci predal žalovanému ako kupujúcemu viaceré nehnuteľnosti.
Predmetom kúpnej zmluvy bola aj časť nehnuteľnosti - sušička na parcele číslo 2208/26, ktorá parcela
bola Geometrickým plánom Ing. Ľuboša Krča číslo 2/1999 zo dňa 15.11.1999 rozdelená na parcely
číslo 2208/26 o výmere 1 372 m2, 2208/46 o výmere 173 m2, 2208/47 o výmere 405 m2, 2208/48
o výmere 265 m2, 2208/44 o výmere 37 m2 a 2208/45 o výmere 63 m2. Kúpna zmluva bola

zavkladovaná do Katastra nehnuteľností pod V 3432/01, čím bolo zapísané vlastnícke právo žalovaného
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Sporným medzi účastníkmi bola otázka, či
predmet kúpnej zmluvy - sušička je samostatnou vecou alebo nie, a následne, či môže byť spôsobilým
predmetom občianskoprávnych vzťahov, a teda či mohol žalobca kúpnou zmluvou previesť časť tejto
stavby na žalovaného. Pred rozhodnutím o návrhu žalobcu v časti určenia vlastníckeho práva súd

posudzoval ako otázku predbežnú platnosť alebo neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný
nadobudol predmet kúpnej zmluvy. Súd pri svojom skoršom rozhodnutí vychádzal zo záveru, že podľa
znaleckého posudku a odborného vyjadrenia znalcov, fotodokumentácie a technickej dokumentácie,
sušička a sklad nepredstavujú samostatné stavebné objekty. Súd preto pri svojom prvom rozhodovaní
uzavrel, že nehnuteľnosť označená ako sušička, ktorú kúpnou zmluvou nadobudol žalovaný, nie je

samostatnou vecou, ale je súčasťou pôvodnej veci - stavby zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom
území Nedožery. K uvedenému právnemu názoru prvostupňového súdu odvolací súd v uznesení sp. zn.
5Co 342/2014 zo dňa 3.7.2014 uviedol, že vykonané dôkazy, a to znalecký posudok č. 10/20102 Ing.
Pavla Magdolena a odborný statický posudok Ing. Stanislava Oboňu sú spôsobilými listinnými dôkazmi
v spojitosti s ostatnými dôkazmi a vedú k záveru, že časť stavby sušičky, ktorá bola medzi účastníkmi

prevádzaná nie je samostatným stavebným objektom a nedošlo k reálnemu rozdeleniu sušičky na
samostatné stavby. Odvolací súd však uviedol, že o možnosti oddelenia neplatnej časti kúpnej zmluvy
zo dňa 1.10.2001 o prevode časti sušičky na parcele č. 2208/206 od jej ostatných častí, prvostupňový
súd vyvodil nesprávne skutkové závery a vec nesprávne právne posúdil. Z napadnutej zmluvy vyplýva,
že kúpna cena bola osobitne dojednaná za prevádzané pozemky a osobitne za prevádzané stavby.

Po doplnení dokazovania súd dospel opätovne k rovnakému záveru, že prevod stavby sušičky, tak
ako zamýšľali účastníci zmluvy a nakoniec aj prejavili v kúpnej zmluve, je neplatný. Súd následne
v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka skúmal, či možno oddeliť ostatnú časť kúpnej zmluvy od jej
neplatnej časti. Kúpna cena bola v zmluve dohodnutá ako cena pozemkov 29.620 Sk a cena stavieb
2.030.000 Sk. Žalobca sa snažil v konaní argumentovať, že dohodnutá kúpna cena za pozemky 29.620

Sk nezodpovedá dohodnutej cene 4 Sk /m2, pretože prevádzaná výmera nebola 7405 m2. Súd uvádza,
že uvedená nezrovnalosť nemôže spôsobovať neurčitosť stanovenia kúpnej ceny, pretože dôležité je
konečné stanovenie ceny pozemkov vyjadrenej peňažným ekvivalentom 29.620 Sk. Práve túto sumu
zmluvné strany pripočítali k cene za stavbu a vytvorili konečnú kúpnu cenu 2.059.620 Sk. Z povahy
právnehoúkonuakoajzjehoobsahuvyplýva,ženemožnoostatnúčasťkúpnejzmluvy/prevodzvyšných

stavieb / oddeliť od ostatného obsahu, a teda neplatná je kúpna zmluva v časti prevodu stavieb.
Následne v konaní však žalobca predložil doplnok č. 1 ku kúpnej zmluve, v ktorom malo dôjsť k
zmene dohodnutej kúpnej ceny tak, že mala byť zmenená cena stavieb na 2.200.000 Sk, čo zodpovedá
presnému označeniu časti zmluvy, ktorá má byť zmenená. Zároveň je však konštatované, že celková
dohodnutá cena je 2.200.000 Sk. Uvedený prejav je nezrozumiteľný a neurčitý, pretože vôbec nie je

zrejmé či takýmto prípadným dodatkom chceli účastníci meniť len cenu stavieb alebo chceli zmeniť
celkovú kúpnu cenu, teda aj cenu za pozemky, pričom kúpna cena je jednou z podstatných náležitostí
kúpnej zmluvy. Vzhľadom na všetko uvedené, súd dospel k záveru, že kúpna zmluva ako právny úkon
svojím obsahom v časti predmetu kúpnej zmluvy odporuje zákonu, a keďže nemožno časť kúpnej ceny
za spornú stavbu sušičky oddeliť od kúpnej ceny ostatných stavieb, súd považoval zmluvu za čiastočne

neplatnú podľa § 41 OZ v časti prevodu stavieb ako celok. Súd preto v časti stavieb vyslovil, že ich
vlastníkom je žalobca a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O nároku procesných strán na náhradu
trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 2 CSP.2. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote obe strany sporu odvolanie.

3. Žalobca podal odvolanie proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu podľa § 365 ods. 1

písm. h) CSP. Namietal, že zo žiadnej časti predmetnej zmluvy nevyplýva, že by mal vôľu previesť do
vlastníctva žalovaného len pozemky pod jeho budovami. Také konanie nie je možné zo zmluvy vyvodiť a
nie je možné ho ani predpokladať s ohľadom, že také konanie nie je ani obvyklé a nepredstavuje obvyklé
postupyvobchodnomstyku.Priľahlépozemkyakoajpozemkyfunkčneadispozičnesúvisiasbudovami,
ku ktorým súd žalobcovi priznal vlastníctvo. Nie je teda možné oddeliť z hľadiska hospodárskeho účelu

predmet zmluvy - budovy a pozemky. Už vôbec súd nemohol dospieť k záveru, že z okolností, za ktorých
došlo k podpisu zmluvy, teda k právnemu úkonu, že by túto časť - pozemky bolo možné oddeliť od
ostatnej časti zmluvy. Ďalej poukázal na súčet výmer parciel, ktoré mali byť prevedené podľa bodu II. 1)
a)ažc)(výmeraspolu7661,43m2)sanezhodujesvýmerouuvedenouvčastiIII.,kdejeuvedenávýmera
prevádzaných častí 7405 m2. Rozdiel predstavuje 256,43 m2. Nie je dôvod preferovať správnosť jednej
alebo inej časti zmluvy. Poukázal na vnútornú rozpornosť, kedy za skutočný prejav vôle súd vzal prevod

výmery podľa bodu II.1) a) až c) a nie výmeru uvedenú v bode III. a naviac za dojednanú cenu vzal tzv.
dohodnutú cenu 4 Sk/m2, hoci celková cena uvedená v bode III/1 nezodpovedá cene 4 Sk za výmeru
podľa bodu II.1) a) až c). Nie je teda možné pri stanovení ceny pozemkov vychádzať ani z bodu III./1
zmluvy, lebo taký výklad koliduje s ustanovením o cene uvedený v bode III/3. zmluvy. Ak je teda zmluva v
časti neplatná a to v časti budov, nie je možné jednoznačne z dohodnutej sumy za všetky nehnuteľnosti

určiť sumu za prevod len pozemkov. Zmluva teda je neurčitá v podstatnej náležitosti zmluvy za prevod
pozemkov (7661,43 m2). Ďalej namieta, že súdu predložil doplnok č. 1 ku kúpnej zmluve, v ktorom bola
dojednaná iná cena za prevod všetkých nehnuteľností, vzhľadom na to, že do dátumu, do ktorého podľa
bodu III/4 zmluvy malo dôjsť k zaplateniu nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, k čomu dodnes ani z časti
nedošlo. Uvedenie dátumu nie je rozhodnou skutočnosťou, lebo dátum nie je podstatnou náležitosťou

zmluvy a teda ani doplnku ku zmluve. Z obsahu doplnku č. 1 jasne vyplýva, že ten odkazuje ktorej zmluvy
je doplnkom, a teda že k podpisu doplnku muselo dôjsť až po podpise predmetnej zmluvy. Ak by aj súd
neprihliadal na obsah doplnku č. 1 existuje v zmluve článok III./3, kde je rovnako uvedená jednotná cena
za celý obsah zmluvy. Toto ustanovenie spolu s jednotným a nerozdeliteľným hospodárskym účelom
všetkých nehnuteľností mal postačovať na preukázanie neplatnosti celej zmluvy. Na záver navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. zrušil a vo výroku I. potvrdil.

4. Žalovaný podal odvolanie proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Namietal, že predložil súdu prvej inštancie znalecký posudok
súdneho znalca Ing. Igora Nika č. 34/2016, ktorý obsahoval znalecký záver o tom, že stavba „sušička“

bola reálne rozdelená za splnenia všetkých legislatívnych a technických podmienok, pričom ide o
posudok vyhotovený a predložený súdu v súlade s § 209 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie pri hodnotení
tohto dôkazu odignoroval skutočnosť, že sa jedná o znalecký posudok podľa § 209 ods. 2 CSP a
zaoberal sa jeho vecnou správnosťou; posudzoval teda predložený znalecký posudok podľa § 209 ods.
2 CSP ako listinný dôkaz. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil charakter dôkazu a vyhodnocoval

vecnú správnosť záverov tohto znaleckého posudku, čo jednak súdu prvej inštancie neprináležalo a
zároveň ani nie je možné súhlasiť s jeho závermi. Súd prvej inštancie považoval závery znalca po
vecnej stránke za nesprávne, avšak za „nesprávne“ ich považoval len na základe svojej úvahy bez
akejkoľvek opory v legislatívnej úprave. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že k rozdeleniu došlo
geometrickým plánom, kde na jeho základe následne došlo aj k zápisu vzniknutej stavby do katastra

nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa zaoberá v odôvodnení svojho rozsudku absenciou stavebných
úprav, ale nijak sa nevysporiadal so znaleckými závermi znalca, ktorý tvrdí, že k reálnemu rozdeleniu
stavby v danom prípade došlo. Žalovaný navrhoval v konaní pribratie znalca súdom. Súd prvej inštancie
napriek existencii viacerých znaleckých posudkov s protichodnými závermi s váhou listiny či znaleckého
dokazovania, nepovažoval za potrebné do konania pribrať znalca, napriek tomu, že žalovaný toto

navrhoval, a rozhodol na základe svojej úvahy, ktorej odôvodnenie v napádanom rozsudku nie je
obsiahnuté a podľa názoru žalovaného ani nemá oporu v hmotnom či procesnom práve. V ods.
38 odôvodnenia súd prvej inštancie konštatuje, že dospel k záveru, že rozdelenie parcely 2208/26
geometrickým plánom na viacero parciel nemôže spôsobiť následok reálneho rozdelenia stavby ako
samostatnej veci, nie je však zrejmé, ako k takémuto záveru dospel v kontexte so závermi znalca Ing.

Igora Nika, ktorý v konaní uviedol, že nároky na stavebnotechnické riešenia pri reálnom rozdeľovaní
stavieb sa diferencujú v závislosti od charakteru delenej stavby, pričom skonštatoval, že pri rozdeľovaní
reálnom delení predmetnej stavby - sušičky neboli potrebné stavebnotechnické úpravy, a že pôvodná
stavba-sušičkabolarozdelenánadvesamostatnéveci.Súdprvejinštanciebeználežitéhozdôvodneniatieto znalecké závery neakceptoval, vyslovil rozhodnutie len na základe svojej úvahy bez opory v
hmotnom práve. Úvahy súdu v tomto smere nie sú nijakým relevantným spôsobom odôvodnené a ako
také je napádané rozhodnutie minimálne v tejto časti arbitrárne. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom

svoj záver o reálnom rozdelení resp. nerozdelení pôvodnej stavby nezdôvodnil, a so znaleckým záverom
súdneho znalca Ing. Igora Nika sa bez akéhokoľvek zdôvodnenia, ktoré by malo oporu v hmotnom práve
nestotožnil. Kúpna zmluva je záväzkom synalagmatickým, preto tento synalagmatický charakter tohto
záväzku mal byť vyjadrený taktiež v petite žaloby, kde platí zásada vyjadrená v § 560 Občianskeho
zákonníka. Ak žalobný petit nevyjadruje povinnosť žalovaného plniť oproti povinnosti žalobcu voči nemu,

nemôže súd žalobe vyhovieť. Absencia vyjadrenia synalagmatického plnenia v petite žaloby žalobcu
je dôvodom pre zamietnutie takejto žaloby. Je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nezaoberal vecou z
hľadiska vzájomnej podmienenosti plnení a žalobe čiastočne vyhovel z iných dôvodov. Žalovaný sa
nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, a žiada, aby mu náhrada
trov konania i trov právneho zastúpenia bola priznaná v rozsahu 100 %. Na záver navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol tak, že návrh v celom rozsahu zamieta a žalovanému

priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom
rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na jej nové prejednanie a rozhodnutie a žalovanému priznal
proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že kúpna cena za pozemky bola v kúpnej zmluve

dohodnutá samostatne od kúpnej ceny za stavby. Žalobca bol zmluvnou stranou predmetnej kúpnej
zmluvy, dokonca jej návrh textu sám pripravoval, jeho argumentáciu obsiahnutú v odvolaní teda nie je
v tomto smere považovať za inú ako účelovú. Ak by bolo cieľom, ako sa snaží argumentovať žalobca,
previesť pozemky a stavby ako jeden celok, bola by aj kúpna cena stanovená jednou sumou. Naopak
vnútorná diferenciácia kúpnej ceny /a pri pozemkoch i spôsob jej výpočtu/ je práve prejavom vôle

zmluvných strán, ktorý umožňuje urobiť záver, že plnenia (stavby a pozemky) boli oddeliteľné. Z Dodatku
č. 1 (a to bez ohľadu na jeho pravosť) nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť závery, ktoré sa
snaží predkladať žalobca. Na záver navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a napadnutý
rozsudok v časti napadnutej odvolaním žalobcu vo výroku II. potvrdil.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "CSP")
v rozsahu a z dôvodov odvolaní strán sporu a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

7. Podľa § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) ak sa dôvod
neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho
úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno

oddeliť od ostatného obsahu.

8. Podľa § 118 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci,
a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych
vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.

9. Podľa § 119 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami
sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
10. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

11. Odvolacie námietky žalobcu a žalovaného spočívali v tvrdeniach o tom, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, čím uplatnili dôvody na odvolanie uvedené v § 365 ods. 1 písm. d), e), f),
h) CSP.12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky
vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu

napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými
ustanoveniami), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti,
ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom tieto vady nie sú samy osebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia

predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností súvisí s
vyhodnotením potencionálnej relevancie ako aj prípustnosti navrhovaného dôkazu, čo spadá pod
úlohu konajúceho súdu. Je teda na úvahe súdu posúdiť, či navrhovaný dôkaz je spôsobilý priniesť
ďalšie relevantné skutkové zistenia a či nevykonanie takéhoto dôkazu sťaží postavenie strany pri

znášaní dôkazného bremena, prípadne či sa nevykonaním dôkazu súd neodôvodnene vzďaľuje od
želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú
povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

14. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa §191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia

dôkazovsudcomzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazov
by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v
konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,

alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický
rozpor.

15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

16. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu a žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako
neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,

alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis,
správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so
skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia a poukazuje na ne podľa § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam dodáva

nasledovné:

17. Prvá odvolacia námietka žalobcu spočívala v tom, že ako predávajúci nemal vôľu previesť
samostatne pozemky a samostatne stavby a to z dôvodu, že spolu funkčne súvisia. Odvolací súd sa
ale stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy bolo

možné v danej veci ustáliť len v časti prevodu sušičky, čo pri nemožnosti vyčlenenia kúpnej ceny za
túto stavbu z kúpnej ceny za všetky prevádzané stavby malo za následok neplatnosť kúpnej zmluvy
v časti prevodu všetkých stavieb. Uvedené sa však nedotýka platnosti prevodu vlastníckeho práva k
pozemkom. Zo samotnej kúpnej zmluvy možno usúdiť, že žalobca (predávajúci) mal záujem previesť nažalovaného (kupujúceho) všetky nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnej zmluvy, a teda aj pozemky, ktoré
sú samostatne spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, a to aj bez ohľadu na stavby na
nich postavené. Uvedené podporuje aj záver o rozčlenení kúpnej ceny v kúpnej zmluve samostatne za

stavby a samostatne za pozemky. Prevod vlastníctva stavieb tak možno oddeliť od prevodu vlastníctva
pozemkov. Odvolací súd dodáva, že neplatnosť celej kúpnej zmluvy je „ultima ratio“ následok, keď je
zmluva ako celok neudržateľná za žiadnych okolností, čo však v prejednávanej veci nie je.

18. Žalobca ďalej opätovne poukázal na neurčitosť zmluvy v kúpnej cene prameniacej z výmery parciel.

Odvolací súd v tomto smere považuje za správny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého uvedená
nezrovnalosť nemôže spôsobovať neurčitosť stanovenia kúpnej ceny, pretože dôležité je konečné
stanovenie ceny pozemkov (29.620,- Sk), pričom práve táto suma bola pripočítaná k cene za stavby
(2.030.000,- Sk), čo tvorilo celkovú kúpnu cenu (2.059.620,- Sk). Takáto interpretácia rešpektuje aj
základné zásady súkromného práva, a to zásadu „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať) a
zásadu „actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat“ (úkon treba vykladať skôr tak, aby

platil, ako by neplatil - Ulpianus, Digesta, kniha 45, titul 1, fragment 80).

19. Odvolací súd sa ďalej stotožňuje aj s právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadom dodatku ku
kúpnej zmluve č. 1. Súd prvej inštancie správne poukázal na niekoľko nedostatkov, ktorými dodatok č.
1 disponuje. V prvom rade sú to vážne pochybnosti o jeho pravosti, keďže žalobca predložil dodatok

č. 1 na prefotenej listine, kde síce žalovaný uznal podpis na kópii dodatku za svoj vlastný, ale k
predloženiuorigináluvkonanínedošlo.Rovnakonemožnoopomenúťčaspredloženiadodatkuč.1,ktorý
bol predložený až po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a následnom vrátení
veci na nové konanie. Len ťažko možno usudzovať na dôvody nepredloženia dôkazu zo strany žalobcu
na samotnom začiatku konania, ak by takýto dôkaz bol spôsobilý privodiť výsledok, ktorý žalobca od

sporu očakáva. Ak však súd prvej inštancie napokon dospel k záveru, že dodatok č. 1 je neplatný pre
jeho rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť, pretože nie je
vôbec zrejmé, či takýmto dodatkom chceli účastníci meniť len cenu stavieb alebo chceli zmeniť celkovú
kúpnu cenu, odvolací súd takéto právne posúdenie považuje za správne.

20. Čo sa týka odvolacích námietok žalovaného, uvádza odvolací súd nasledovné:

21. Podľa § 127 ods. 1 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť,
aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok.

Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom
znalca.

22. Podľa § 207 ods. 1 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi

znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
znalecký posudok.

23. Podľa § 209 ods. 1 CSP súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

24. Podľa § 209 ods. 2 CSP ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má
všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o
znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

25. Civilný sporový poriadok upravuje inštitút súkromného znaleckého posudku v § 209. Tento považuje
za znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Civilný
sporový poriadok zároveň stanovuje podmienky, za akých sa pri vykonávaní tohto dôkazu postupuje
rovnakoakopriznaleckomposudkusúdomustanovenéhoznalca-súkromnýznaleckýposudokmusíbyť

predložený spolu so žalobou, má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje znaleckú doložku,
v zmysle ktorej si je znalec vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Súkromný
znalecký posudok nepredstavuje úplne nový inštitút. Aj za účinnosti OSP mohli strany predkladať vlastnéznalecké posudky do konania, avšak tie boli zo strany súdu hodnotené iba ako dôkaz listinou, a nie ako
dôkaz znaleckým posudkom.

26. Pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôžu súdy hodnotiť odborné závery, ku ktorým znalec
dospel z hľadiska ich správnosti. Súd posudzuje iba úplnosť posudku vo vzťahu k zadaniu, logické
odôvodnenie jeho záverov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Avšak, pri hodnotení dôkazu
listinou toto neplatí. Súdy mohli za účinnosti OSP hodnotiť celý súkromný znalecký posudok, a teda
aj odborné závery z neho vyplývajúce rovnako, ako keby hodnotili akúkoľvek inú súkromnú listinu. V

súčasnosti platí, že bez ohľadu na to, kedy je súkromný znalecký posudok vyhotovovaný, za splnenia
zákonných náležitostí je rovnocenný so znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca. Pokiaľ sa
však súd s jeho závermi súd nestotožňuje, musí to v rozhodnutí odôvodniť.

27. Úlohou súdu prvej inštancie bolo po rozhodnutí odvolacieho súdu č.k. 5Co/342/2014 zo dňa
03.07.2014 riadne vykonať dôkaz listinou - kúpnou zmluvou zo dňa 01.10.2001 a zistiť, či možno v

načrtnutej úvahe odvolacieho súdu oddeliť časť platnej kúpnej zmluvy od jej neplatnej časti v zmysle § 41
Občianskeho zákonníka. Za týmto účelom súd prvej inštancie následne doplnil dokazovanie výsluchom
(strán a znalca Ing. Igora Nika), pričom súdu prvej inštancie boli ďalej predložené ďalšie dôkazy, a to
najmä viaceré vyjadrenia (stanoviska) a znalecké posudky (znalca Ing. Igora Nika, znaleckej organizácie
JHS, s.r.o.). Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia vyhodnotil predložený znalecký posudok Ing. Igora

Nika č. 34/2016 zo dňa 15.11.2016 ako listinný dôkaz. Práve túto skutočnosť žalovaný vo svojom
odvolaní namieta a to predovšetkým v spojení s jeho vecnou správnosťou, ktorú podľa žalovaného súd
prvej inštancie nezobral do úvahy, dokonca ju popieral, pričom tento znalecký posudok mal považovať
za súkromný znalecký posudok v zmysle § 209 CSP.

28. Odvolací súd považuje námietku žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie vyhodnotil charakter
znaleckého posudku znalca Ing. Igora Nika č. 34/2016 nesprávne ako listinný dôkaz, hoci ho mal v
zmysle ust. § 209 ods. 2 CSP považovať za súkromný znalecký posudok, ako čiastočne dôvodnú. V
priebehu súdneho konania došlo k zmene aplikovanej procesnej úpravy, v rámci ktorej bol zrušený zákon
č.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokanahradenýdňa01.07.2016zákonomč.160/2015Z.z.Civilný

sporovýporiadok.Občianskysúdnyporiadoknepoznalinštitútsúkromnéhoznaleckéhoposudkutak,ako
ho upravuje Civilný sporový poriadok v ust. § 209. V predloženom znaleckom posudku znalca Ing. Igora
Nika č. 34/2016 súdu prvej inštancie dňa 21.11.2016, znalec uviedol, že si je vedomý následkov vedome
nepravdivého posudku. Pri dôjdení k záveru súdom prvej inštancie o splnení zákonných náležitostí
znaleckého posudku a to aj v zmysle doložky podľa ust. 209 ods. 2 CSP, mal súd prvej inštancie na

tento posudok nazerať ako na súkromný znalecký posudok so všetkými následkami s tým spojenými,
dôsledkom čoho by sa pri vykonaní tohto dôkazu postupovalo akoby išlo o znalecký posudok súdom
ustanoveného znalca.

29. Odvolací súd však dodáva, že aj znalecký posudok hodnotí súd ako každý iný dôkaz, pričom ním nie

je viazaný. Hoci súd prvej inštancie označil tento znalecký posudok za listinný dôkaz a nepreskúmal, či
mu prislúcha povaha súkromného znaleckého posudku, nemožno sa stotožniť s námietkou žalovaného
o vyhodnocovaní jeho vecnej správnosti súdom prvej inštancie. Ustanovenie § 191 CSP stanovuje
hodnotenie dôkazov súdom tak, že dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.Znaleckýposudokjedôležitýmdôkaznýmprostriedkomprirozhodovaní,nievšakjedinýmapreto
jeho závery musí konajúci súd posúdiť vždy vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, resp. skutkovými
závermi, ktoré z nich vyplývajú.

30. Súd prvej inštancie sa v tomto smere správne zaoberal otázkou rozdelenia stavby sušičky v čase

uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy a to aj v súvislosti s predloženým znaleckým posudkom znalca
Ing. Igora Nika č. 34/2016 a ďalšími vykonanými dôkazmi. Na tomto mieste sa riadil správnou právnou
úvahou, v zmysle ktorej predmetom prevodu vlastníctva môže byť len vec spôsobilá byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov z právneho hľadiska samostatná. Správne akcentoval dôležitosť predpisov
verejného práva, v danej veci najmä stavebných predpisov, v zmysle ktorých je aj s ustálenou judikatúrou

reálne rozdelenie stavby možné len vtedy, ak na základe stavebných úprav uskutočnených podľa
stavebných predpisov vzniknú samostatné veci. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na to, že
charakter, či je takou vecou konkrétna časť stavby, môže určiť iba príslušný stavebný úrad postupom
podľa stavebného zákona.31. Súd prvej inštancie uviedol dôvody, pre ktoré je nevyhnutné dodržať stavebné predpisy, a to nielen
z pohľadu samotného vykonania stavebných úprav, ale aj stavebno-právneho konania vyžadujúceho

stavebné povolenie a realizáciu stavebnej úpravy za účelom rozdelenia stavby v zmysle konkrétneho
stavebného konania. Uvedené podporuje záver o dôležitosti existencie úpravy stavebného zákona,
podľa ktorého určenie, či vec je stavbou a spĺňa všetky požiadavky, môže jedine príslušný stavebný
orgán vydaním konečného rozhodnutia.

32. Nakoľko v prejednávanej veci nebolo preukázané, že účastníci zmluvy pri svojpomocnom
rozdeľovaní stavby sušičky postupovali v zmysle stavebného konania, súd prvej inštancie preto správne
ustálil, že zmena stavby bola uskutočnená len de facto, tiež bez stavebnej dokumentácie. Uvedené
podporuje aj skutočnosť absencie dvoch súpisných čísiel, samostatnej elektroinštalácie a inžinierskych
sieti, a to práve v rozhodujúcom okamihu ktorým je uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy.

33. Keďže sa žalovanému nepodarilo v konaní preukázať rozdelenie stavby aj z hľadiska
stavebnotechnického a právneho, ktoré by znamenalo vytvorenie dvoch samostatných stavieb, ktoré
boli v čase uzavretia a podpísania kúpnej zmluvy spôsobilým predmetom prevodu, súd prvej inštancie
správne ustálil, že časť stavby ako súčasť veci nemohla byť spôsobilým predmetom uzatvorenej kúpnej
zmluvy.

34. Žalovaný ďalej namieta, že napriek existencii viacerých znaleckých posudkov s protichodnými
závermi s váhou listiny či znaleckého dokazovania, nepovažoval súd za potrebné do konania pribrať
znalca, napriek tomu, že žalovaný toto navrhoval a odôvodnenie nemá oporu v hmotnom či procesnom
práve. Odvolací súd uvádza, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré

z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Už v
predchádzajúcom konaní boli v dostatočnom rozsahu preukázané závery pre to, aby súd urobil právny
záver o časti stavby sušičky, ktorá bola prevádzaná medzi stranami ako samostatná vec, resp. súčasť
inej veci. Napriek doplnenému dokazovaniu po rozhodnutí odvolacieho súdu o zrušení časti rozsudku
súdu prvej inštancie vo výroku o určení vlastníckeho práva žalobcu ako aj vo výroku na ňom závislom

o náhrade trov konania, aj podľa názoru odvolacieho súdu nevzišla potreba ustanoviť súdneho znalca.
Závery o povahe prevádzanej časti sušičky ako nesamostatnej veci boli síce po vrátení veci súdu prvej
inštancie spochybňované žalovaným viacerými dôkazmi, súd prvej inštancie sa s nimi riadne vysporiadal
a to v korelácii s ostatnými vykonanými dôkazmi v konaní v zmysle vyššie uvedeného. Nakoľko v
hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd

prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil aj náležite vyhodnotil, odvolací súd
vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Úvahy súdu prvej inštancie a jeho dôvody podporujú príslušný
záver o nedôvodnosti odvolania žalovaného. Rozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v
rozhodnutí,rovnakoajzáver,kuktorýmnazákladetýchtopremíssúdprvejinštanciedospelsúprijateľné,
racionálne aj spravodlivé.

35. Pokiaľ žalovaný poukazuje na synalagmatický charakter kúpnej zmluvy, za danej situácie podľa
názoru odvolacieho súdu nebolo povinnosťou žalobcu v rámci žaloby o určenie vlastníckeho práva
formulovať žalobný návrh ako synalagmatický záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy. Nárok na vrátenie
kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je zo zákona podmienený v zmysle ust. § 457 OZ tým,

že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. V predmetnom konaní však nebolo rozhodované o vzájomnej
povinnosti účastníkov konania ako účastníkov neplatnej kúpnej zmluvy. Určenie vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam totiž nie je plnením z neplatnej zmluvy. Nárok na vrátenie kúpne ceny z
neplatnej zmluvy v zmysle § 457 ods. 1 a § 560 OZ je podmienený tým, že ide o vzájomnú reštitučnú
povinnosť oproti povinnosti vrátenia predmetnej veci. O synalagmatický záväzok účastníkov neplatnej

zmluvy ide vtedy, ak je možné požadovať vrátenie plnení z takejto zmluvy z oboch strán. Určenie
vlastníckeho práva však k takémuto plneniu nepatrí. Vo vzťahu k možnosti vrátenia kúpnej ceny je
možné ako synalagmatický záväzok požadovať napr. vypratanie tejto nehnuteľnosti za situácie, ak by v
zmluve bolo zaplatenie kúpnej ceny a odovzdanie nehnuteľnosti do užívania navzájom viazané. Takáto
situácia však v predmetnom konaní o určení vlastníckeho práva nenastala. Z uvedeného je preto možné

vyvodiť, že vo vzťahu k určovacej žalobe nie je synalagmatickým záväzkom povinnosť vrátiť kúpnu cenu
z neplatnej kúpnej zmluvy.36. Za nedôvodnú odvolaciu námietku považoval odvolací súd aj tvrdenie žalovaného, že napadnuté
rozhodnutie je arbitrárne, prípadne nepreskúmateľné. Odvolací súd odkazuje na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 372/2006 z 29.3.2007, ktorý uvádza že súčasťou práva na

spravodlivý súdny proces nie je to, aby strana sporu bola v akomkoľvek konaní pred všeobecným súdom
úspešná vrátane opravných konaní. Z toho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
s právnym názorom strany sporu. Jej procesný postoj zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania
implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných
prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou
námietkou týkajúcou sa nedostatku riadneho a presvedčivého odôvodnenia. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je riadne a presvedčivo zdôvodnené a je v ňom vysvetlený myšlienkový postup a závery, pre
ktoré súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku

jasne, zrozumiteľne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ako vec právne posúdil, ako vyložil a
aplikoval príslušné predpisy a taktiež akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí vo veci samej.
Napadnutý rozsudok má všetky zákonom stanovené náležitosti a po dôslednom preskúmaní obsahu
spisu, vrátane podaných odvolaní, a vyjadrení, odvolací súd nenašiel dôvod na jeho zmenu či zrušenie.

37. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaného, podľa ktorého je výrok III. napadnutého
rozsudku nesprávny, hoci túto nesprávnosť bližšie nekonkretizoval. V sporových konaniach sa pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Podľa tejto zásady súd
strane, ktorá mala v konaní úspech, prizná nárok na náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu v

konaní, a to proti strane neúspešnej. Odvolací súd sa stotožňuje s výrokom III. napadnutého rozsudku,
podľa ktorého súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania z
dôvodu pomerného úspechu vo veci, nakoľko strany mali v konaní porovnateľný úspech.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že odvolací súd stranám nárok na ich náhradu nepriznal z dôvodu, že
ani jedna strana nebola so svojím odvolaním úspešná, resp. pomer úspechu strán v odvolacom konaní
je rovnaký.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).