Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203075
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714203075.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne D. Č.,

J.. XX.XX.XXXX, G. X. U. XXXX/XX, XXX XX L., Š. Q.: N., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmámnyho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130,
právne zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058
01 Poprad, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 359,35 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 03. 03. 2014, ktorá bola doručená súdu dňa 06. 03. 2014 domáhala
voči žalovanému zaplatenia sumy 359,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
359,35 Eur od 28. 02. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že Zmluvou o
úvere č. 7054700 uzavretej medzi ňou a žalovaným dňa 16. 04. 2009 (ďalej len „zmluva o úvere“)došlo
k poskytnutiu finančných prostriedkov v jej prospech zo strany žalovaného vo výške 1.000,- Eur. Na
základe absencie podstatných obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere (ročnej percentuálnej miere
nákladov), mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej „istiny - pôžičky“ vo výške 1.000,- Eur bez

úrokov a poplatkov. Uvedením do omylu zo strany žalovaného (predložením absolútne neplatnej zmluvy
o úvere v časti úrokov a poplatku) uhradila na účet žalovaného sumu podľa zmluvy o úvere vo výške
1.359,35 Eur, t.j. o sumu 359,35 Eur viac, než na čo mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 359,35 Eur
tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný ku
dňu spísania žalobného návrhu ani napriek jej výzve dlžnú sumu nevrátil, uplatnila si okrem zaplatenia
dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 359,35 Eur od 28. 02. 2014
do zaplatenia. Žalobou žiadala priznať i trovy konania. Po právnej stránke žalobkyňa odôvodnila žalobu

s poukazom na § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka, tiež § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka,
§ 451, § 456 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23. 05. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 26. 05. 2014
a k žalobe uviedol, že voči uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vznáša
námietku premlčania. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej

premlčacej lehote a 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote. Právne ohľadne námietky poukázal na
ustanovenie § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Každá splátka, ktorú žalobkyňa zaplatila
pozostáva z anuitného úroku, príslušnej časti istiny a poistenia, ak je dohodnuté. Poslednú splátku vo
výške 409,85 Eur zaplatila žalobkyňa dňa 21. 05. 2011. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohateniapodala žalobkyňa dňa 06. 03. 2014 na súde, teda po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty.
Preto má za to, že premlčanie nároku žalobkyne je dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
Navyše doplnil, že Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky (ďalej len „zmluva o poskytnutí bezúčelovej

pôžičky“) obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti, ktoré jej ukladala právna úprava platná a
účinná ku dňu jej uzavretia. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jasne uvedený v článku VII.
zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky a to vo výške 34,49 %. Údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov je uvedený aj v bode 3.D Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Zároveň v článku 3. Podmienok k zmluve o poskytnutí bezúčelovej pôžičky je uvedená prehľadná

tabuľka ročnej percentuálnej miery nákladov v závislosti od druhu poskytovanej pôžičky, výšky pôžičky
a doby splácania úveru. Na základe tejto tabuľky spotrebiteľ, a teda i žalobkyňa mala možnosť porovnať
a vybrať si pre ňu najvhodnejšiu variantu poskytnutia pôžičky. Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky
obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti, ktoré jej ukladala právna úprava platná a účinná ku
dňu jej uzavretia. Zaplatením úrokov a poplatkov dohodnutých v tejto zmluve sa teda v žiadnom prípade
na úkor žalobkyne neobohatil. Na základe tohto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať

žalobkyňu na náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 25. 08. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 27. 08. 2014 k žalobe
doplnila, že žalovaný ako veriteľ si nesplnil jednu zo svojich základných povinností stanovených
zákonom o spotrebiteľských úveroch, keď ju ako spotrebiteľa neoboznámil so zmluvnými podmienkami

podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené vyplýva z toho, že predmetný úverový vzťah mal
byť uzatvorený len na podklade predmetnej zmluvy, pričom žalovaný pred jej uzatvorením nepredložil
jej žiaden formulár. Tento bol až dodatočne pripojený k zmluve o poskytnutí bezúčelovej pôžičky,
ktorú podpísali. Takýto postup žalovaného je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a
podľa § 39 Občianskeho zákonníka sám o sebe spôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy. Ďalej

vychádzajúc z obsahu zmluvy o poskytnutí pôžičky a z formulára o zmluvných podmienkach zmluvy
(ďalej len „formulár“) je zrejmé, že ako spotrebiteľka nie je schopná určiť miesto, kde môže uplatniť
reklamáciu a to z toho dôvodu, že v zmluve je uvedené sídlo veriteľa: Hlavné námestie 12, 060 01
Kežmarok a v úplnom závere zmluvy adresa, kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu je uvedené:
Bernolákova 4681/17, 058 01 Poprad, pričom vo formulári je ako adresa, kde môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu uvedená adresa: 29. augusta 3, 058 01 Poprad. Takéto uvedenie je pre spotrebiteľa
zavádzajúce a neprípustné a nevyhnutne spôsobuje následky ako absencia takéhoto údaju. Navyše
predmetná zmluva neobsahuje údaje o podmienkach čerpania úveru. Takýmto údajom v praxi bežne
uvádzaným pri poskytovaní úveru je napríklad podmienka o spôsobe čerpania úveru, teda o tom, či
ide o čerpanie bezhotovostné alebo hotovostné. Súčasťou zmluvy nie je tiež údaj o konečnej splatnosti

úveru. Žalovaným uvádzaný údaj v zmluve „24 mesiacov“ nie je možné považovať za údaj jasne a
presne určujúci konečnú splatnosť úveru. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Krajského súdu
Banská Bystrica sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19. 09. 2012. Navyše zo zmluvy jasne nevyplýva ani
dátum prvej splátky úveru. Ďalej namietala absenciu v zmluve o poskytnutí pôžičky údaju o celkových
nákladoch za poskytnutý úver v spotrebiteľskej zmluve. Údaj o celkových nákladoch je uvedený len

vo formulári. Formulár, ktorý neobsahuje podpis ani jej, ani žalovaného však nemožno považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a uvedenie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
len v takomto formulári, prípadne vo všeobecných obchodných podmienkach nemožno považovať za
splnenie zákonnej povinnosti žalovaného uvádzať tento údaj v spotrebiteľskej zmluve. Na podporu
svojho tvrdenia poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp. zn. 9Co/208/2012 zo dňa 18. 10.

2012. Ďalej súčasťou zmluvy o poskytnutí pôžičky nebol ani údaj o termíne splátok úveru. Tento údaj
je opäť len súčasťou už spomínaného formulára a nie je súčasťou samotnej zmluvy. Tu poukázala
na rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp. zn. 9Co/192/2013 zo dňa 09. 01. 2014. Na základe tohto
podľa nej je preukázané, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na jej úkor tým, že od nej prijal peňažné
plnenie nad rámec ním poskytnutého úveru navýšené o úroky a poplatky, na ktoré nemal právny nárok.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, odmieta tvrdenie žalovaného o tom, že sa dňa
21. 05. 2011 dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil. Žalovaný vznesenú
námietku premlčania riadne neodôvodnil a nepodložil relevantnými dôkazmi. Prehlásila, že sa o vzniku
bezdôvodného obohatenia dozvedela až po prvej porade so svojim právnym zástupcom, ktorý ju po
preštudovanísipredmetnejzmluvyotomtoinformoval.Pooboznámenísastýmitoskutočnosťamiudelila

dňa 10. 01. 2014 svojmu právnemu zástupcovi plnú moc na svoje zastupovanie pred súdom. Bolo by
nelogické od nej vyčkávať s podniknutím právnych krokov voči žalovanému, ak by sa o bezdôvodnom
obohatení mala naozaj dozvedieť už skôr. Jej žaloba zo dňa 03. 03. 2014 bola preukázateľne podaná
v 2-ročnej subjektívnej lehote. Zdôraznila, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby savyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť. Skutočná vedomosť je taká, kedy
sa dozvedela také skutočnosti, ktoré jej umožnia uplatniť právo na súde. Poukázala na judikatúru
Najvyššieho súdu ČR, uznesenie sp. zn. 33Odo/306/2005 zo dňa 27. 03. 2007, rozsudok sp. zn.

25Cdo/2581/98 zo dňa 31. 08. 2000, rozsudok sp. zn. 33Odo/766/2002 zo dňa 27. 03. 2003 a rozsudok
sp. zn. 33Cdo/3003/99 zo dňa 25. 04. 2001. Na podporu svojej argumentácie ďalej poukázala i na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 121/2009 zo dňa 23. 02. 2011, ako i na uznesenie
Ústavného súdu SR III.ÚS 413/2013. Jej nárok nie je možné považovať za premlčaný ani v 3-ročnej
premlčacej lehote, keďže poslednú splátku vo výške 409,85 Eur uhradila na účet žalovaného dňa 21.

05. 2011. Z týchto dôvodov nepovažovala svoj nárok za premlčaný.

4. O žalobe žalobkyne prvoinštančný súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/30/2014-44 zo dňa 04.09.2014,
ktorým žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a uložil povinnosť žalobkyni nahradiť žalovanému
trovy konania v sume 354,92 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané, že žalovaným vznesená

námietka premlčania nároku žalobkyne je dôvodná.

5. Tento rozsudok prvoinštančného súdu žalobkyňa napadla odvolaním. O odvolaní žalobkyne zo dňa
24.10.2014 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/30/2014-44 zo dňa 04.09.2014 rozhodoval
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.

14Co/342/2015-65 zo dňa 17.08.2016 napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení vytkol súdu prvého stupňa, že v konaní neskúmal
vôbec existenciu, danosť tvrdeného práva a pokiaľ sa tento nevysporiadal v konaní, či vôbec je daný
právny základ uplatneného nároku, teda, že právo existuje, nemohol tak určiť ani začiatok plynutia
subjektívnej a objektívnej premlčacej doby a následne ani vysloviť premlčanie tvrdeného práva. Z týchto

dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa tak za týchto skutkových ako aj právnych okolností
za predčasné a ničím nepodložené. Ustálenie právneho základu a samotnej existencie tvrdeného
práva, ako aj druhu bezdôvodného obohatenia je pritom podstatné a prvoradé nielen z hľadiska
určenia dôvodnosti uplatneného nároku v konaní, no predovšetkým pre určenie začiatku plynutia tak
objektívnej, ako aj subjektívnej premlčacej doby. Odvolací súd tak bez toho, aby za daného stavu

potvrdzoval či vyvracal oprávnenosť vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku konštatoval,
že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ sa nevysporiadal ako s prvoradou otázkou,
o bezdôvodné obohatenie z akého právneho titulu v konaní ide, či vôbec existuje žalobkyňou uplatnené a
tvrdené právo, teda či existujú zákonné dôvody spochybňujúce platnosť uzatvorenia zmluvy o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky. Len po vyriešení týchto otázok by mohol súd prvej inštancie skúmať, či toto právo je

alebo nie je premlčané a kedy konkrétne začali plynúť objektívna a subjektívna premlčacia doba daného
práva. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia §
391 ods. 1 CSP na nové rozhodnutie.

6. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol
zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), a v ktorom
v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 prvej vete CSP

sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom
nadobudnutia účinnosti CSP.

8. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Ešte pred odvolacím konaním súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne,

listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

10. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že žalovaného požiadala o úver vo výške 30.000,- Sk (995,82
Eur), keď žiadosť podala na pobočke žalovaného v Banskej Bystrici. Úver jej bol schválený, na todošlo zo strany žalovaného k vypísaniu zmluvy. Na prvej strane zmluvy sú vypísané jej osobné údaje
z občianskeho preukazu. Druhá strana zmluvy s vypísanými údajmi jej však prišla až následne, domov
poštou. Čo sa týka podmienok v zmluve, tieto jej prišli rovnako poštou spolu s vyplnenou druhou stranou

zmluvy. Ona zmluvu podpísala v pobočke žalovaného v ten deň, keď požiadala o úver. Je pravdou,
že žalovaný jej poskytol na základe zmluvy úver vo výške 30.000,- Sk (995,82 Eur), ktoré finančné
prostriedky boli poukázané na jej účet. Úver splácala tak, ako je uvedené v splátkovom kalendári, ktorý
dokladoval žalovaný. Posledná splátka z jej strany na úver bola zaplatená dňa 21. 05. 2011. Po úhrade
poslednej splátky, niekedy v máji 2013 cez internet si začala pozerať nebankovky a poskytovanie úverov

od nebankoviek, našla tu aj Združenie na ochranu spotrebiteľov HOOS, keď získala informáciu, že
toto poskytuje ochranu spotrebiteľom. Následne telefonicky zavolala do tohto združenia, dohodla si
stretnutie, priniesla podklady, tam jej bolo oznámené, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Následne
sa obrátila o pomoc na advokátsku kanceláriu.

11. Zo Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7054700 (ďalej len „zmluva o poskytnutí bezúčelovej

pôžičky“) súd zistil, že táto je textovo obsiahnutá v predtlačenom formulári s tým, že na jej prvej strane
je uvedená žiadosť žalobkyne o poskytnutie „Rýchlej pôžičky“, keď žiadosť obsahuje v článku I. osobné
údaje žalobkyne, v článku II. obsahuje priemerný čistý mesačný príjem žalobkyne, v článku V. obsahuje
požiadavku na splácanie v dobe 36 mesiacov, keď súčasne je tu označenie peňažného ústavu a
čísla účtu, na ktorý žalobkyňa žiadala poukázať finančné prostriedky, žiadosť je podpísaná zo strany

žalobkyne dňa 14. 04. 2009. Z článku V. tejto žiadosti vyplýva, že žalobkyňa požiadala o Rýchlu pôžičku
v sume 1.000,- Eur. Žiadosť bola podaná u žalovaného na pobočke v Banskej Bystrici. Druhá strana tejto
formulárovej žiadosti v článku VII. obsahuje údaje o schválení pôžičky v sume 1.000,- Eur, o splátkach
pôžičky 55,50 Eur, ďalej údaj o celkovej sume na vrátenie pôžičky 1.332,- Eur, údaj o počte splátok
24, údaj o konečnej splatnosti pôžičky 24 mesiacov, údaj o ročnej úrokovej sadzbe 33,44 %, údaj o

priemernej hodnote RPMN 34,49 %. Aj táto druhá strana je podpísaná žalobkyňou v Banskej Bystrici
dňa 14. 04. 2009, žalovaným v Poprade dňa 16. 04. 2009, keď v článku XI. sa nachádza vyhlásenie, že
riadnym vyplnením a podpísaním tejto Zmluvy uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. s
klientom Zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky.

12. Žalobkyňa v konaní pri výsluchu uviedla, že druhá strana tejto zmluvy jej bola doručená vyplnená
poštou následne po podaní žiadosti o pôžičku s tým, že rovnako podmienky k zmluve a všeobecné
obchodné podmienky k zmluve jej boli doručené až následne po podaní žiadosti poštou.

13. Z Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere - zmluva ev. č.: 7054700

(ďalej len „formulár“) súd zistil, že v článku 1. bod C. je uvedené „Predávajúci, u ktorého je možné
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť je Consumer Finance Holding, a.s., 29 augusta 3, 058 01 Poprad“.
V článku 2. bodoch A. až C. formulára sú uvedené celková výška spotrebiteľského úveru 1.000,- Eur,
čerpanie spotrebiteľského úveru prevodom na účet klienta, splácanie spotrebiteľského úveru tak, že
úver bude splácaný mesačnými anuitnými splátkami - mesačná anuitná splátka 55,50 Eur, počet splátok:

24, termíny splátok: do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V článku 3. bodoch A. až D. sú
uvedené celkové náklady spotrebiteľa: 332,- Eur, ročná úroková sadzba: úroková sadzba 33,44 %, typ
úrokovej sadzby: fixná ročná úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov vyplývajúca z návrhu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere: 33,44 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pred
zodpovedajúci typ spotrebiteľského úveru: 34,49 %. Predmetný formulár nie je stranami podpísaný.

14. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky, keď z
Podmienok vyplýva pri výške pôžičky 1.000,- Eur, pri dobe splácania 24 mesiacov ročná percentuálna
miera nákladov 33,44 %, ide o Podmienky platné s účinnosťou od 06. 02. 2009, stranami zmluvy
nepodpísané, čo sa týka Všeobecných obchodných podmienok, tieto rovnako nie sú stranami zmluvy

podpísané, v článku 6. týchto Všeobecných obchodných podmienok sú upravené podmienky splácania,
keď z bodu 6.1 vyplýva, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných
mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch
uvedených v zmluve alebo v podmienkach alebo vo všeobecných obchodných podmienkach. V bode
6.2 je uvedené, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári, alebo v zmluve, alebo v podmienkach, alebo

vo všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny
a poplatok za poskytnutie pôžičky tak ako to vyplýva z bodu 6.3. Prvá splátka je splatná nasledujúcimesiac po uzatvorení zmluvy alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak, tak ako to vyplýva
z bodu 6.4.

15. Z platobnej histórie zo dňa 04. 07. 2013 týkajúcej sa spornej zmluvy, že v kolónke úhrady je uvedená
celková suma vo výške 1.359,35 Eur, posledná splátka, ktorú zaplatila žalobkyňa je v sume 409,85 Eur
dňa 21. 05. 2011, keď sú tu ďalej uvedené jednotlivé úhrady takto: dňa 18. 05. 2009 suma 55,50 Eur,
dňa 17. 06. 2009 suma 55,50 Eur, dňa 11. 08. 2009 suma 55,50 Eur, dňa 21. 10. 2009 suma 55,50 Eur,
dňa 29. 10. 2009 suma 117,- Eur, dňa 17. 12. 2009 suma 61,50 Eur, dňa 31. 12. 2009 suma 43,50 Eur,

dňa 16. 03. 2010 suma 61,60 Eur, dňa 28. 05. 2010 suma 222,- Eur, dňa 08. 06. 2010 suma 55,50 Eur,
dňa 08. 07. 2010 suma 55,50 Eur, dňa 11. 08. 2010 suma 55,50 Eur, dňa 09. 09. 2010 suma 55,50 Eur
a dňa 21. 05. 2011 suma 409,85 Eur, spolu suma 1.359,35 Eur. Z tohto prehľadu vyplýva, že predpis
splátok bol vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom máj 2009.

16. Z emailu zasielaného z emailovej adresy: [email protected]

na emailovú adresu [email protected] zo dňa 21.
02. 2014 označeného ako výzva na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu súd zistil, že týmto
žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného na bezodkladné vrátenie
sumy359,35Eurnajneskôrdo27.02.2014zdôvodu,ženazákladezmluvyoúvereč.7054700uzavretej
dňa 16. 04. 2009 bola z jej strany plnená suma 1.359,35 Eur, avšak povinnosť mala vrátiť len sumu vo

výške poskytnutého úveru vo výške 1.000,- Eur s poukazom na to, že v predmetnej zmluve absentoval
údajokonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,čoustanovenie§4ods.2písm.g)zákonač.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru,
a preto vo výške 359,35 Eur došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

17.Poodvolacomkonaníprvoinštančnýsúdnedoplnildokazovaniežiadnyminovýmidôkazmi,anistrany
sporu po odvolacom konaní nenavrhli doplniť dokazovanie ďalšími dôkazmi.

18. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), prejav vôle smerujúci k uzavretiu
zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej

len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia.

19. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

20. Podľa § 43c ods. 2 OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu
s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi
najneskôr súčasne s prijatím.

21. Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie, alebo nečinnosť sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

22. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 52 ods. 1 OZ, v znení účinnom od 01. 11. 2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 2 OZ, v znení účinnom od 01. 11. 2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

25. Podľa § 52 ods. 3 a ods. 4 OZ, v znení účinnom od 01. 11. 2008, dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.26. Podľa § 451 ods. 1 OZ, v platnom znení, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

27. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 456 OZ, v platnom znení, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí a vydať štátu.

29. Podľa § 458 prvá veta OZ, v platnom znení, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením.

30. Podľa § 107 ods. 1 OZ, v platnom znení, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil.

31. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

32. Podľa § 100 ods. 1 OZ, v platnom znení, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

33. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej prázdnej forme
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

34. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 30. 11. 2009, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane 1

vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

35. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 30. 11. 2009, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať d) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého

spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru, i) výšku , počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

36. Podľa § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 30. 11. 2009,
ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2, písm. a), b), d) až j),
k), l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

37. Žalobkyňa odvodzovala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od Zmluvy o poskytnutí

bezúčelovej pôžičky, ktorá bola uzatvorená dňa 16. 04. 2009 medzi žalovaným ako veriteľom na
jednej strane a ňou ako dlžníčkou na strane druhej. Táto zmluva podlieha právnemu režimu v tom
čase platného zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej Národnej č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 10. 2001 a bol zrušený s účinnosťou od 11. 06. 2010, keď má

charakter spotrebiteľskej zmluvy. Na základe tejto Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky (ďalej len
„zmluva o úvere“) bol zo strany žalovaného žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur, ktorá
skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná, keď nebola sporná ani skutočnosť, že žalobkyňa
tento úver vyčerpala, keď peňažné prostriedky žalovaný žalobkyni poukázal na jej účet. Žalobkyňadôvodila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tým, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje
obligatórne náležitosti v zmysle čase jej uzavretia platného a účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, najmä že neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov v zmysle § 4 ods.

2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), keď tieto dôvody rozšírila aj na ďalšie chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy o úvere a
to v priebehu súdneho konania, keď zmluva o úvere obsahuje zmätočné informácie o uvedení adresy
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, teda v podstate ide o
chýbajúcu informáciu, keď táto mala byť obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere v zmysle § 4 ods. 2

písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ďalej neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, čo je
chýbajúca obligatórna náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, ďalej
jasne z nej nevyplýva dátum prvej splátky úveru, čo je chýbajúca obligatórna náležitosť v zmysle § 4
ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch.

38. V súdenej veci prvoinštančný súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o poskytnutí

bezúčelovej pôžičky, od ktorej žalobkyňa odvodzovala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
má charakter spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podlieha právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase tvrdeného uzavretia predmetnej zmluvy, ako
i právnemu režimu Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o otázky, ktoré nie sú upravené práve zákonom
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

39. Niet žiadnych pochýb o tom, že pre platnosť zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zákon č.
258/2001 Z.z., vyžadoval písomnú formu, keď z § 4 ods. 1 tohto zákona v znení účinnom do 30.11.2009,
keďže v tomto prípade spotrebiteľská zmluva mala byť uzatvorená dňa 16.04.2009 vyplýva, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

40. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

41. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

42. Nedodržanie formy právneho úkonu, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov, spôsobuje
neplatnosť právneho úkonu. Táto neplatnosť je absolútna, ak ide o formu právneho úkonu predpísanú
zákonom a relatívna, ak ide o formu dohodnutú účastníkmi.

43. V súdenej veci nepochybne zákon prepisoval pre platné uzavretie danej spotrebiteľskej zmluvy
písomnú formu.

44.Návrhomnauzavretiezmluvy(oferta)vzmysle §43aObčianskehozákonníkasarozumieprejavvôle

smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je adresovaný jednej alebo viacerým určitým (individuálne určeným)
osobám a prejav ktorého je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný týmto
návrhom v prípade jeho prijatia. Pre posúdenie okamihu vzniku zmluvy, resp. vôbec jej uzavretie, je
veľmi dôležitý právny úkon prijatia návrhu zmluvy. Prijatím návrhu je včas urobený prejav vôle osoby,
ktorej bol návrh určený, že súhlasí s návrhom zmluvy bez výhrad, dodatkov, obmedzení alebo iných

zmien. Takýto úkon je účinný a vyvoláva právne následky okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s návrhom
(a s jeho obsahom) dôjde navrhovateľovi. To je zároveň okamih, kedy možno hovoriť o tom, že zmluva
bola uzavretá. Z uvedeného vyplýva to, že aby právny úkon prijatia návrhu sa stal perfektným: a/ musí
byť urobený osobou, ktorej bol určený (oprávnenou konať za druhého účastníka zmluvy), b/ musí byť
urobenývčas,c/nesmieobsahovaťžiadnedoplnky,obmedzenia,resp.výhrady,čiinézmeny,d/musíbyť

účinný a musí dôjsť navrhovateľovi. Zákon požaduje aktívne konanie subjektu. Mlčanie alebo nečinnosť
sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Pokiaľ by jedna z uvedených podmienok nebola splnená,
nemohlo by dôjsť k uzavretiu zmluvy. Je veľmi dôležité, aby akceptant, ktorý prijíma návrh neurobil vo
svojom prejave zmeny, doplnky, dodatky, obmedzenia alebo výhrady. Takýto prejav by sa považoval za
odmietnutie návrhu a zároveň by to bol nový návrh, resp. protinávrh. K uzavretiu zmluvy by v danom

prípade mohlo dôjsť iba vtedy, ak by pôvodný navrhovateľ prijal nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný
akceptant podľa presne určených pravidiel na prijatie návrhu. Aby bola zmluva uzavretá, musí byť úplná
zhoda oboch strán v otázke obsahu zmluvy.45. Ako súd už dôvodí, zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky je textovo obsiahnutá v predtlačenom
formulári žalovaného s tým, že na jej prvej strane je uvedená žiadosť žalobkyne o poskytnutie „Rýchlej
pôžičky“,keďžiadosťobsahujevčl.I.osobnéúdaježalobkyne,včl.II.obsahujepriemernýčistýmesačný

príjem žalobkyne, v čl. V. obsahuje požiadavku na splácanie pôžičky v dobe 36 mesiacov. Táto žiadosť
je podpísaná zo strany žalobkyne dňa 14.04.2009. Z čl. V. tejto žiadosti vyplýva, že žalobkyňa požiadala
o „Rýchlu pôžičku“ v sume 1.000,- Eur. Žiadosť podala u žalovaného na pobočke v Banskej Bystrici.
Druhá strana tejto formulárovej žiadosti v čl. VII. obsahuje údaje o schválení pôžičky v sume 1.000,-
Eur, o splátkach pôžičky 55,50 Eur, ďalej údaj o celkovej sume na vrátenie pôžičky 1.332,- Eur, údaj

o počte splátok 24, údaj o konečnej splatnosti pôžičky 24 mesiacov, údaj o ročnej úrokovej sadzbe
33,44 %, údaj o priemernej hodnote RPMN 34,49 %. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že druhá strana jej
formulárovej žiadosti o poskytnutie rýchlej pôžičky s tam uvedenými údajmi ohľadne schválenia pôžičky
jej bola doručená poštou, potom čom je žalovaný schválil žiadosť o poskytnutí pôžičky. Bola jej doručená
spolu s prvou stranou formulárovej žiadosti, ktorú podpísala v Banskej Bystrici dňa 14.04.2009. Tiež jej
bolidoručenéipodmienkykzmluveavšeobecnéobchodnépodmienkykzmluve.Žalovanýnerozporoval

zo strany žalobkyne tvrdený spôsob uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

46. Potom, ak žalobkyňa v Banskej Bystrici dňa 14.04.2009 podpísala žiadosť o poskytnutie rýchlej
pôžičky s vypísanými údajmi v čl. I., v čl. II. a v čl. V., pričom údaje o schválení pôžičky nachádzajúcej
sa na druhej strane tejto formulárovej žiadosti v čl. VII. jej boli doručené poštou zo strany žalovaného

po schválení pôžičky a podpísaním týchto údajov žalovaným v Poprade dňa 16.04.2009, keď až z
týchto údajov v čl. VII. tejto žiadosti sa žalobkyňa mohla dozvedieť o konkrétnom obsahu zmluvy o
poskytnutí bezúčelovej pôžičky, keď v konaní bolo nesporné, že takto boli doručené i podmienky a
všeobecné obchodné podmienky k zmluve, a to bez ďalšej akceptácie týchto podmienok uvedených
v čl. VII. žiadosti o poskytnutie rýchlej pôžičky žalobkyňou, ich riadnym následným podpísaním, podľa

názoru súdu nedošlo k písomnému uzavretiu zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky, pretože v konaní
nebolo preukázané, že žalobkyňa po doručení vypísaného čl. VII. obsahujúceho údaje o schválení
pôžičky, obsah tohto čl. písomne akceptovala. Čl. VII. obsahuje údaje o schválení pôžičky v sume
1.000,- Eur, o splátkach pôžičky 55,50 Eur, ďalej údaj o celkovej sume na vrátenie pôžičky 1.332,-
Eur, ďalej údaj o počte splátok 24, údaj o konečnej splatnosti pôžičky 24 mesiacov, údaj o ročnej

úrokovej sadzbe 33,44 %, údaj o priemernej hodnote RPMN 34,49 %, čo sú podstatné náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ žalobkyňa
písomne neakceptovala tieto náležitosti, nemožno v súdenom prípade posúdiť spotrebiteľskú zmluvu za
riadne písomne uzavretú. Nakoľko spotrebiteľská zmluva nebola uzatvorená v písomnej forme, tak ako
vyžadoval § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., je takáto zmluva neplatná pre nedostatok písomnej formy

podľa tohto zákonného ustanovenia, ako aj podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V
danom prípade ide o nedodržanie písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú vyžadoval zákon, preto
spotrebiteľská zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom.

47. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti a z úradnej

povinnosti z tohto hľadiska podrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole, i keď žalobkyňa v konaní
nepoukazovala na takýto dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy.

48. Z ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že bezdôvodným obohatením je i
majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Z ustanovenia § 457 Občianskeho

zákonníka vyplýva, že ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal.

49. Na základe vyššie uvedeného nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v súdenej
veci súd právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej (absolútne)

spotrebiteľskej zmluvy.

50. Na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke
finančné prostriedky v sume 1.000,- Eur. Táto skutková okolnosť nebola medzi stranami sporu sporná.
Nebola sporná medzi stranami sporu ani tá skutočnosť, ktorú tvrdila žalobkyňa, že žalovanému vrátila

fin. prostriedky v sume 1.359,35 Eur, keď navyše mu zaplatila sumu 359,35 Eur. Plnila viacej teda o
sumu 359,35 Eur.51. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne na vydanie tohto bezdôvodného
obohatenia.

52. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

53. Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník ustanovuje dve zákonné

premlčacie doby. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v
subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na
vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených
lehôt.

54. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

55. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

56. Nakoľko súd v konaní dospel k záveru, že v súdenom prípade nedošlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej
zmluvy tak, ako má na mysli § 43 ods. 2 písm. c/ Občianskeho zákonníka a § 34 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, pretože žiadosť žalobkyne neobsahovala konkrétne zákonom o spotrebiteľských úveroch
vyžadované podstatné náležitosti, keď tieto (nie všetky) obsahoval návrh žalovaného na uzavretie
tejto spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutý v čl. VII. formulárovej žiadosti, ktorý však žalobkyňa písomne
neakceptovala, a teda nedošlo k účinnému prijatiu návrhu zmluvy o úvere žalobkyňou, a nakoľko z tohto
dôvodu spotrebiteľská zmluva nebola uzatvorená vo forme vyžadovanej zákonom o spotrebiteľských

úveroch, ktorá je písomná, čo tento zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou takejto zmluvy,
potom nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné právne posúdiť ako
nárok z neplatného právneho úkonu. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že na základe
spotrebiteľskej zmluvy neplatne uzavretej žalobkyňa žalovanému zaplatila celkom plnenie v sume
1.359,35Eur,hociodžalovanéhonazákladetejtoneplatnejspotrebiteľskejzmluvyprijalaplnenievsume

1.000,- Eur. Teda plnila viac o sumu 359,35 Eur. Poslednú úhradu žalovanému vykonala žalobkyňa dňa
21.05.2011 v čiastke 409,85 Eur. Vtedy plnila viacej o čiastku 359,35 Eur. Preto od tohto dňa 21.05.2011,
kedy fakticky na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu lebo žalobkyňa bola povinná
vydať bezdôvodné obohatenie žalovanému len v sume 1.000,- Eur, začala plynúť žalobkyni trojročná
objektívnapremlčacialehotanavčasnéuplatnenienárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniavsume

359,35 Eur voči žalovanému, ktorú sumu žalovaný obdržal neoprávnene dňa 21.05.2011. Táto by márne
uplynula dňa 21.05.2014, ale keďže žalobkyňa podala žalobu na súde o vydanie tohto bezdôvodného
obohatenia dňa 06.03.2014, uplatnila tento nárok v objektívnej premlčacej lehote, teda z hľadiska
plynutia objektívnej premlčacej lehoty včas.

57. V ods. 1 § 107 Občianskeho zákonníka je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku 2
tohtoustanoveniaObčianskehozákonníkajeupravenátzv.objektívnapremlčaciadoba.Vzájomnývzťah
týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich a je vznesená námietka
premlčania, právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom,

že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pri tomto nároku treba
vychádzať z toho, že o bezdôvodnom obohatení sa oprávnený dozvie, len čo zistí skutkové okolnosti,
z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle
ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy,
keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného,
pričom nie je rozhodujúce, že už skôr mal možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na ktorých základe si
mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a o jeho výške.58. Nakoľko Občiansky zákonník pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ustanovuje aj
subjektívnupremlčaciudobu,súdvkonanízisťoval,čižalobkyňapodalažalobuovydaniebezdôvodného
obohatenia včas z hľadiska subjektívnej premlčacej doby, keďže objektívna premlčacia doba jej márne

neuplynula.

59. Žalobkyňa tvrdila, že so skutočnosťami, pre ktoré uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa dozvedela dňa 10.01.2014, kedy svojmu právnemu zástupcovi udelila plnú moc na svoje
zastupovanie pred súdom. V priebehu súdneho konania toto skutkové tvrdenie zmenila a uviedla, že

to bolo v máji 2013, keď sa dozvedela od svojho známeho o skutočnostiach, že v obdobných veciach
dochádza k bezdôvodnému obohateniu.

60. S názorom žalobkyne nemožno súhlasiť. Ako súd už dôvodí, z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že poslednú sumu žalovanému žalobkyňa zaplatila dňa 21.05.2011 v čiastke 409,85 Eur na účel vrátenia
finančných prostriedkov. V tento deň, teda v deň tohto plnenia tak ako súd už tiež dôvodí začala

žalobkyni plynúť premlčacia doba trojročná objektívna na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Podľa
názoru súdu týmto istým dňom začala plynúť aj dvojročná subjektívna premlčacia doba žalobkyni na
vydanie tohto bezdôvodného obohatenia, keďže žalobkyňa už tohto dňa vedela o osobe, ktorá sa na
jej úkor bezdôvodne obohatila, teda, že je to žalovaný, ktorý jej fin. prostriedky na základe neplatnej
zmluvy o úvere poskytol. Tiež mala k dispozícii aj údaje o skutočnostiach rozhodujúcich pre vyčíslenie

výšky bezdôvodného obohatenia, keď k tomuto dňu nepochybne vedela, aké plnenie žalovanému
poskytla, teda v akej výške. Žiadnym dôkazom súdu skutkovo nepreukázala svoje tvrdenie, že sa o
skutočnostiach zakladajúcich jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dozvedela v máji 2013 od
svojhoznámeho,keďnavyševpriebehusúdnehokonaniaprispôsobovalaskutkovéokolnosti,odktorých
sa odvodzuje začiatok premlčacej doby v tomto prípade dvojročnej subjektívnej, pričom spočiatku tvrdila,

že sa o týchto skutočnostiach dozvedela v januári 2014, neskôr, že sa o týchto skutočnostiach dozvedela
v máji 2013. V posudzovanom prípade začiatok subjektívnej premlčacej doby splýva so začiatkom
objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná, žalobkyni začala plynúť dňa
21.05.2011, žaloba na súde bola podaná dňa 06.03.2014, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby na včasné uplatnenie tohto nároku, ktorá márne uplynula dňom 21.05.2013. Žalovaný

tak úspešne vzniesol námietku premlčania, preto premlčané právo nebolo možné žalobkyni priznať.

61. Z uznesenia Ústavného súdu SR III.ÚS 413/2013-9 zo dňa 03.09.2013, na ktoré poukazovala
žalobkyňa vyplýva, že pre začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniasavyžadujeskutočnáanieibapredpokladanávedomosťoprávnenéhootom,

že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech a o tom kto ho získal a nie je rozhodujúce, že oprávnený
samoholotomdozvedieťprivynaloženípotrebnejstarostlivostiskôr.Takýtoprípadsúdvdanejvecivšak
neposudzuje, keď už ako dôvodí, žalobkyňa najneskôr dňa 21.05.2011 mala vedomosť o tom, kto sa na
jej úkor bezdôvodne obohatil, tiež sa dozvedela o výške bezdôvodného obohatenia a podľa názoru súdu
objektívne k tomuto dňu nepochybne vedela, že plní z neplatného právneho úkonu, keď musela vedieť,

že spotrebiteľskú zmluvu s obsahom ktorý jej predložil žalovaný nepodpísala. Podpísala len žiadosť o
poskytnutie spotrebiteľského úveru, v ktorej neboli uvedené obsahovo podmienky poskytnutia úveru.

62. Pokiaľ tiež žalobkyňa poukazovala na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.
17Co/1008/2014 zo dňa 24.02.2016, z ktorého vyplýva, že v danej veci odvolací súd mal za preukázaný

začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby od prvej porady žalobkyne s advokátom, ide
o rozhodnutie odvolacieho súdu v konkrétnej veci, keď skutkové okolnosti prípadu prejednávaného
odvolacím súdom nie sú totožné so skutkovými okolnosťami danej veci, najmä pokiaľ ide o právny dôvod
vydania bezdôvodného obohatenia. Preto ho nebolo možné v danom prípade aplikovať.

63. Na záver súd ešte dodáva, že daný prípad, kedy žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia zo spotrebiteľskej zmluvy nie je ojedinelý, žalobkyňa i v iných veciach vedených pred
Okresným súdom Zvolen sa domáha, resp. domáhala obdobných nárokov, napr. v konaní vedenom pod
sp.zn. 10C/29/2014, sp.zn. 11C/30/2014 a sp.zn. 18C/31/2014, keď ani v jednom prípade žalobkyňa
nebola úspešná, konania sp.zn. 11C/30/2014, sp.zn. 10C/29/2014 sú už právoplatne skončené, konanie

vedené pod sp.zn. 18C/31/2014 nie je doposiaľ právoplatne skončené, i v týchto konaniach sa žalobkyňa
domáha vydania bezdôvodného obohatenia z titulu spotrebiteľských zmlúv voči spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s.. Aj vo všetkých týchto ostatných prípadoch sa domáha, resp. domáhala vydaniabezdôvodného obohatenia z dôvodu, že spotrebiteľské zmluvy neobsahujú náležitosti v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch.

64.Zdôvodupremlčanianárokužalobkynenavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,súdžalobužalobkyne
zamietol.

65. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, vznikol mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

68. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte
vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).

Vo Zvolene, dňa 04. októbra 2016

Mgr. Ľudmila Ostrolucká
s u d k y ň a

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).

Vo Zvolene, dňa 04. októbra 2016
Mgr. Ľudmila Ostrolucká
s u d k y ň a