Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. september 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010149
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716010149.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovanej

M. C. a spol., trestne stíhaných pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 6. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
M. C., nar. XX. X. XXXX Z. K. K., trvale bytom K.
K., M. XXXX/X

Obžalovaná

M. Š., nar. XX. X. XXXX Z. K. K., trvale bytom J.
- M., M.R. XXXX/X,

s ú v i n n é , ž e

dňa 31. 1. 2012 v čase okolo 14.00 h v katastri obce L., okres Poprad, v lyžiarskom stredisku A.

L., s. r. o., na bočnom zasneženom svahu, nie určenom ako vyznačená trať na atrakciu snowtubing,
spustením na gumenom kolese dolu svahom tak, že si na neho ľahli tvárou vpred, narazili do maloletej
Q., nar. XX. X. XXXX, ktorá v tom čase prechádzala svahom na lyžiach, v dôsledku čoho maloletá
spadla, pričom utrpela kraniocerebrálnu traumu v dôsledku poúrazovej impresívnej zlomeniny spánkovej
kosti vpravo s následným epidurálnym krvácaním v spánkovej oblasti vpravo, čo maloletú ohrozilo na
živote v dôsledku útlaku mozgu a dôležitých mozgových štruktúr, čo si následne vyžiadalo operáciu
ako život zachraňujúci výkon s dobou liečenia 4 - 6 týždňov a s obmedzením na obvyklom spôsobe
života spočívajúcom v odkázaní na neodkladnú odbornú pomoc najprv posádky záchrannej služby, po

príchode do nemocnice traumatologického personálu, z dôvodu nevyhnutnej neodkladnej neurologickej
operácie, v pripútaní na lôžko aspoň jeden týždeň, kedy bola odkázaná na pomoc inej osoby pri bežných
činnostiach spojených s hygienou, stravovaním, v opätovnom chirurgickom zákroku pre prítomnosť
posunutia úlomkov zlomeniny, po čom bola opäť pripútaná na lôžko po dobu aspoň 3 dní, kedy bola
odkázaná na pomoc inej osoby pri hygiene, stravovaní, v následnej postupnej rehabilitácii, pričom
sebestačná bola po cca 3 týždňoch od úrazu, v bolesti hlavy, ktorá vyžadovala pokojný režim na lôžku,
ako aj liečbu liekmi tlmiacimi bolesť, v doporučení obmedzenia fyzickej záťaže aspoň 3 mesiace,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l i, každá z obžalovanýchprečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

Obžalovanej M. C.

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 56 ods. 1 ods. 2

Trestného zákona peňažný trest vo výmere 200,- (dvesto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona jej pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

Obžalovanej M. Š.

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného
zákona, § 114 ods. 1 s použitím § 56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 100,- (sto) eur.

Podľa § 114 ods. 2 Trestného zákona jej pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu

ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) mesiaca.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených:

- mal. Q. Č., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, I., okres Brezno
- Z.Š. J. O., a. s. so sídlom O. R. X, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX

s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal dňa 16. 2. 2016 na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 741/12
zo dňa 15. 2. 2016 na obvinené M. C. Q. M. Š.Ú., na každú z nich, pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
a to na tom skutkovom základe

dňa 31. 1. 2012 v čase okolo 14.00 h v katastri obce L., okres Poprad, v lyžiarskom stredisku A.
L., s. r. o., na bočnom zasneženom svahu mimo vyznačenej trate na atrakciu snowtubing, sa spustili
na gumenom kolese dolu svahom tak, že si na neho ľahli tvárou vpred, kde narazili do maloletej
Q., nar. XX. X. XXXX, ktorá v tom čase prechádzala svahom na lyžiach, v dôsledku čoho maloletá
spadla, pričom utrpela kraniocerebrálnu traumu v dôsledku poúrazovej impresívnej zlomeniny spánkovej

kosti vpravo s následným epidurálnym krvácaním v spánkovej oblasti vpravo, čo maloletú ohrozilo na
živote v dôsledku útlaku mozgu a dôležitých mozgových štruktúr, čo si následne vyžiadalo operáciu
ako život zachraňujúci výkon s dobou liečenia 4 - 6 týždňov a s obmedzením na obvyklom spôsobe
života spočívajúcom v odkázaní na neodkladnú odbornú pomoc najprv posádky záchrannej služby, po
príchode do nemocnice traumatologického personálu, z dôvodu nevyhnutnej neodkladnej neurologickej

operácie, v pripútaní na lôžko aspoň jeden týždeň, kedy bola odkázaná na pomoc inej osoby pri bežných
činnostiach spojených s hygienou, stravovaním, v opätovnom chirurgickom zákroku pre prítomnosť
posunutia úlomkov zlomeniny, po čom bola opäť pripútaná na lôžko po dobu aspoň 3 dní, kedy bola
odkázaná na pomoc inej osoby pri hygiene, stravovaní, v následnej postupnej rehabilitácii, pričom
sebestačná bola po cca 3 týždňoch od úrazu, v bolesti hlavy, ktorá vyžadovala pokojný režim na lôžku,

ako aj liečbu liekmi tlmiacimi bolesť, v doporučení obmedzenia fyzickej záťaže aspoň 3 mesiace.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, z výsledkom ktorého zistil nasledovné:

Hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaných za splnenia zákonných podmienok,

ktoré súčasne požiadali, aby súd konal v ich neprítomnosti.Z oboznámenej výpovede obžalovanej M. C. z prípravného konania zo dňa 2. 9. 2015 súd zistil, že táto
potvrdila, že kritického dňa spolu s M. Š. sa nachádzali v lyžiarskom stredisku v L. a spúšťali sa na

kolesách, ktoré boli voľne dostupné a ktoré si ľudia brali. V konkrétnom prípade samotné koleso bolo
vytiahnuté a položené na kopci. Nepamätá si, v akej polohe spolu s M. Š. boli na kolese v čase spustenia,
ale keď boli na kolese, tak videli, ako pod kopcom prechádzala skupinka detí s učiteľkami, pričom
čakali, kým prejdú. Za skupinkou prechádzalo pár metrov ešte jedno dieťa. Lyžiarky mali zapichnuté
v snehu a takto bránili samovoľnému spusteniu kolesa. Nejako ich však šmyklo, pričom v konkrétnom

okamihu sa ani nechceli spustiť, pričom po tomto neplánovanom spustení šli predpokladaným smerom,
ale po krátkej chvíli ich neočakávane odklonilo do ľavej strany a začali kolesom smerovať na dievčatko,
ktoré tam prechádzalo. Na to dievča aj kričali, nemali ani veľkú rýchlosť, ale koleso nemohli ovládať
a nemohli zastaviť. Následne došlo k nárazu do toho dievčatka, ktorému vyhodilo nohy do vzduchu a
spadlo na zem. Takto s M. sa spúšťali aj predtým, každý deň spolu, možno aj 30-krát. Na kolesách
sa spúšťali aj iní ľudia, a to tak spolužiaci, ako aj deti, ktoré sa tam nachádzali. Celé spúšťanie na

kolesách vnímali ako atrakciu na snowtubing, pričom inú dráhu v stredisku nevidela. Ďalej vypovedala,
že v priebehu vyšetrovania potom kontaktovala svojich známych, ktorí sa zúčastnili lyžiarskeho výcviku s
tým, či nemajú k dispozícii fotky alebo videa ohľadom vyšetrovanej udalosti. Takto postupne cez viacero
ľudí jej prišli nejaké videá, ktoré si stiahla, pričom už ani nevie, kto je ich autorom, ktoré video potom
predložila obhajcovi a ten ho postúpil na prokuratúru. Konkrétne ide o videá zo dňa 31. 1. 2012, ktoré

boli natočené pred samotným skutkom, na ktorých je vidno okrem iných skutočností aj približné miesto,
ako aj kolesá, na ktorých sa spúšťali.

Z oboznámenej výpovede z prípravného konania zo dňa 2. 10. 2015 obžalovanej M. Š. vyplynulo, že
táto k skutku uviedla, že pod kopcom lyžiarskeho strediska boli voľne pohádzané kolesá, ktoré si brali

ľudia a na ktorých sa spúšťali. Nikto na ich použitie nepotreboval žiaden súhlas a nikto ich používanie
ani nezakazoval. Tie kolesá museli patriť stredisku. Nepamätá si, či koleso, na ktorom sa spustila s M.
C. pred spustením vytiahli samy na kopec, alebo koleso bolo už predtým vytiahnuté, ale pamätá si, že
na kolese ležali spolu s M. na bruchu a nohami sa snažili zaboriť do snehu, aby sa nešmykli. Takisto
sa snažili opierať rukami o sneh, aby nedošlo k samovoľnému spusteniu a takto chceli kontrolovať štart

tohto spustenia. Na tomto kolese sa spustila so spoluobžalovanou len jediný krát a hneď došlo aj k
úrazu. Pokiaľ C. tvrdí, že na kolese sa spúšťali viackrát, tak pravdepodobne si ju pomýlila s nejakou
inou osobou. Ešte pred spustením z kopca videla, ako prechádzala skupinka detí s učiteľkami, za ktorou
skupinkou zaostávalo jedno dievča, ktoré šlo na lyžiach zhruba 2 metre. Chceli počkať, kým to dievča
prejde, napriek tomu, že sa zapierali, došlo k nechcenému spusteniu, ani nevie ako, pričom koleso

chceli aj zastaviť, ale už to nešlo. Po krátkom spustení ich navyše nečakane stočilo do ľavej strany
tak, že smerovali do priestoru, kde bolo to dievča. Je jej ľúto, že došlo k úrazu toho dievčatka, ktorému
ublížiť nechceli. Vo svojej výpovedi sa zároveň vyjadrila, že prostredníctvom obhajcu boli na prokuratúre
predložené videá, ktoré odzrkadľujú situáciu v čase úrazu. Na záznamoch sú zachytené kopy snehu,
ako aj svah, z ktorého sa spúšťali. Rovnako je tam zachytené aj spúšťanie sa nejakého chlapca na

kolese, pričom na takom kolese spolu so spoluobžalovanou sa spúšťali tiež. Kto je autorom tých videí
uviesť nevie, ale na zázname zazrela aj spolužiakom Č. a C. a predpokladá, že videá natočil niektorý
zo spolužiakov na mobilný telefón.

Svedkyňa poškodená Q. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že koncom januára 2012 sa zúčastnila

školského lyžiarskeho zájazdu v L.. Na výcviku boli prítomné aj učiteľky K., O. Q. K. a bola tam aj
zdravotníčka, ktorej meno nepozná. V areáli boli aj chatky, kde sa prezúvali do lyžiarskej výstroje. V
druhý deň výcviku v poobedňajších hodinách vyšli z chatky a šli cestičkou priamo na svah. Deti aj s
učiteľkamivyrazilinalyžiach,pričomonazaniminestíhala,atakzaostala.Počascestydostalanečakaný
náraz gumeným kolesom a potom spadla na zem. Potom prišli k nej nejaké dievčatá, ktoré jej dávali ľad

a pamätá si, že zdravotníčka ju zobrala do chatky, kde dostala napiť a mala si ľahnúť. Po chvíli jej bolo
lepšie a tak vyšla pred chatku a chcela sa ísť lyžovať. Začala ju však veľmi bolieť hlava, preto sa vrátila
do chatky. Ďalej si už len pamätá, že ju dali do sanitky a spomína si na nemocnicu v Banskej Bystrici. Či
v lyžiarskom stredisku bola trať na snowtubing, to nevie, ale pamätá si, že deň predtým registrovala pri
inom svahu gumené kolesá, na ktorých sa spúšťali deti. Či tie kolesá boli voľne prístupné alebo ich niekto

vydával, to ona nevie. Pamätá si, že v dôsledku úrazu mala aj po prepustení z nemocnice intenzívnejšie
bolesti hlavy a pocit na zvracanie, bola v domácom ošetrení. Po akom čase sa vrátila do školy, na to si
už nepamätá. Mala však aj po návrate do školy určité problémy, keď nejaké veci jej vypadávali z pamäte,
ale neskôr už nabehla na normálny učebný režim a v súčasnosti s učením nemá problém. V dôsledkuúrazu na istý čas sa musela prestať venovať gymnastike, ale potom sa k športu vrátila. Takisto, keď
už aj chodila do školy, mala problémy s tým, že často ju bolievala hlava, ale to sa neskôr upravilo. Po
úraze potrebovala pomoc od blízkych, ktorí jej museli stále pomáhať, najmä, keď potrebovala niekam

ísť, pretože stále sa jej točila hlava.

Svedok T.. P. Č., otec maloletej poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 31. 1. 2012
sa jeho dcéra zúčastnila lyžiarskeho výcviku v obci L., kde on nebol. Ešte v deň úrazu jeho manželke
telefonovali učiteľky s tým, že dcéra mala úraz hlavy a že idú do nemocnice v Poprade. Následne došiel

spolu s manželkou do nemocnice v Poprade, kde dcéru na traumatologickom oddelení operovali a po
operácii ju letecky previezli do Košíc. Tam ju držali v umelom spánku a po prebudení ju letecky previezli
do nemocnice v Banskej Bystrici, kde ju opäť operovali, nakoľko nastúpili komplikácie. Pokiaľ vie, tak
dcéra mala mať na pravej strane hlavy zlomenú kosť, pričom mozog jej tlačil na lebku a mala mať
aj krvácanie do mozgu. Po operačnom zákroku v Poprade a následnom prevezení do nemocnice v
Košiciach bola 3 dni v umelom spánku a následne bola prevezená do nemocnice v Banskej Bystrici,

kde sa stav upravil, no po týždni došlo k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý si vyžiadal ďalší
operačný zákrok, po ktorom už došlo k zlepšeniu zdravotného stavu. 3 - 4 roky dcéra potom musela
navštevovať neurologickú ambulanciu, ako aj psychologickú ambulanciu. Nepamätá si, po akom čase
od úrazu sa vrátila do školského procesu, ale jej aktuálny stav je v poriadku, no má občasné bolesti
a občasné vnútro lebečné tlaky, ktoré vplývajú na videnie. Doplnil, že v čase, keď dcéra bola ešte

hospitalizovaná,malabolesti,pričomnáslednemuselanaurčitýčasprestaťvykonávaťniektoréšportové
aktivity. Pred úrazom dosahovala vynikajúce učebné výsledky, keď sa učila na čisté jednotky, pričom
svojou povahou dokázala nabehnúť na vyučovací režim a aj dnes sa rovnako dobre učí.

Svedkyňa M.. M. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ako jedna z učiteliek základnej školy v

Heľpe sa zúčastnila organizovaného lyžiarskeho zájazdu v L., ktorého účastníčkou bola aj Q. Č.. V areáli
lyžiarskeho strediska im bolo umožnené využívať jednu z chatiek na odloženie lyžiarskeho výstroja. V
druhý deň výletu poobede sa celá skupina presúvali od chatky, kde mali umiestnenú lyžiarsku výstroj,
pričom presun prebiehal tak, že s prvou skupinou detí šla učiteľka K., za ňou šla druhá skupina detí, s
ktorou šla ona a učiteľka K. šla s poslednou skupinou, medzi ktorými deťmi bola Q. Č., ktorá za skupinou

trocha zaostávala. Keď sa presúvali k lyžiarskemu svahu, na vedľajšom kopci, ktorý nie je lyžiarskym
svahom ani nejakým oficiálnym miestom na nejaké spúšťanie, videla nejakých stredoškolákov, ktorí sa
však nespúšťali na žiadnych predmetoch, a preto ich nepovažovala za nejakú hrozbu. Ona si všímala
deti, s ktorými šla a ktoré aj zoraďovala, no zrazu zbadala, ako do Q. Č. narazilo veľké nafukovacie
koleso, na ktorom boli 2 dievčatá. V akej polohe boli tie dievčatá na kolese, si nevšimla. V dôsledku

nárazu do nôh Q. túto vyhodilo do vzduchu a spadla na zem. Následne kolegyne a zdravotníčka pani
E. pribehli Q. na pomoc, ktorá sa hneď po náraze nesťažovala na nejaké problémy a chcela sa ísť ešte
lyžovať. Pani E. ju však zobrala do chatky, pričom vie, že Q. sa následne zhoršil stav a bola aj privolaná
sanitka, ktorá ju odviezla do nemocnice. Na druhý deň po úraze sa začala zaujímať, či v areáli je nejaká
dráha pre snowtubing, pričom zistila, že táto mala byť v inej časti areálu, pri bufete. Či niekto atrakciu

snowtubingu v areáli organizoval, to ona nevie. Pamätá si, že po úraze potom kontaktovali dievčatá,
ktoré mali naraziť do mal. Q., pričom s tými spísali aj nejaký záznam o úraze, s ktorými dievčatami tam
bol aj nejaký pedagóg. Či bol úraz potom nahlásený do poisťovne, to ona nevie.

Svedkyňa M.. Q. K., ďalšia z učiteliek, ktorá bola prítomná na mieste úrazu maloletej poškodenej - Q.

Č., na hlavnom pojednávaní vypovedala rovnako ako svedkyňa M. O., pričom k používaniu gumených
kolies v stredisku uviedla, že tieto si všimla už prvý deň príchodu do lyžiarskeho areálu, ktoré kolesá
boli umiestnené v blízkosti bufetu. Registrovala, ako na lúke za posledným vlekom sa na tých kolesách
púšťalinejakédeti,čobolonaúplneopačnejstrane,nežbolkopček,zktoréhosaspustilitiedvedievčatá,
ktoré narazili do Q.. Či atrakcia snowtubingu bola nejako riadená, či na jej prevádzku niekto dohliadal, to

ona nevie. Takisto sa nezaujímala o to, či v areáli boli vyvesené nejaké pravidlá spojené so správaním
sa na tejto atrakcii.

Rovnako vypovedala aj svedkyňa M.. M. K., ďalšia z učiteliek, ktorá mala na starosti skupinu žiačok
účastných na lyžiarskom výlete, medzi ktoré patrila aj poškodená - mal. Q. Č.. K miestu zrážky uviedla,

že k tejto došlo medzi dvoma nafúkanými kopcami zo snehu v tvare písmena U. Maloletá Q. sa vtedy
nachádzala tesne za jej chrbtom, keď do nej narazilo nafukovacie koleso, na ktorom boli dve dievčatá.
Všimla si, ako potom Q. urobila po náraze salto a spadla na zem na nohy. Následne k nej pribehla
učiteľka K., ktorá jej odopla prilbu, aby zistila, čo sa jej stalo. Takisto na mieste boli aj dievčatá, ktoré donej narazili a snažili sa jej pomôcť vstať, pričom jej prikladali ľad na odretú kožu na hlave. Zdravotníčka
potom zobrala Q. do chatky a oni sa išli s ďalšími deťmi lyžovať. Asi po hodine od úrazu bola privolaná
Q.V. lekárska pomoc, keďže jej stav sa zhoršil. Na druhý deň, keď sa šli lyžovať, opoznali dievčatá, ktoré

prišli do kontaktu s mal. Q. a ktoré oboznámili so vzniknutou situáciou. Vie, že potom s tými dievčatami
boli spísané nejaké zápisy, ale ona pri tom nebola. Či v lyžiarskom areáli bola prevádzkovaná atrakcia
snowtubingu, to si nepamätá. Nepamätá si ani, aby niekto iný sa spúšťal na podobných kolesách.

Svedkyňa K.. M. E. vypovedala, že samotný náraz gumeným kolesom do mal. Q. nevidela, ale hneď po

úraze ošetrovala poškodenú, keď utekala na miesto zrážky, ktoré sa nachádzalo medzi dvoma kopcami,
ktoré boli vytvorené z navezeného snehu a zobrala ju do chatky, kde poškodená sa jej spočiatku na
nejaké bolesti nesťažovala, dokonca vyšla von a chcela ísť naspäť lyžovať. Nejako sa jej však nezdala,
cítila sa ospalá, pričom začala sa jej rozširovať jedna zrenička, a preto keď prišli učiteľky, povedala, že
by bolo dobré zavolať záchranku, ktorá bola volaná zhruba do polhodiny od úrazu. Na druhý deň tie
kopce v mieste zrážky boli odstránené tak, že boli rezané motorovými pílami. Na hlavnom pojednávaní

súčasne vypovedala, že pred nárazom do poškodenej Q. nevidela dievčatá, ktoré mali do nej naraziť
a ani neregistrovala, aby sa predtým niekto spúšťal na gumených kolesách. V prípravnom konaní k
tejto skutočnosti uviedla, že ešte pred nárazom si všimla, ako dve dievčatá boli na kopci a mali pri
sebe gumené koleso, pričom ešte predtým videla, ako sa bežne na tých gumených kolesách spúšťali aj
iné osoby. K vzniknutým rozporom vo svojich tvrdeniach sa bližšie vyjadriť nevedela, no je možné, že

obžalované registrovala pred zrážkou na kopci s tým, že mali mať svetlú kombinézu.

Svedkyňa M.. M. K. vo svojej výpovedi potvrdila, že koncom januára 2012 ako učiteľka základnej školy v
Heľpe bola účastná lyžiarskeho výcviku v stredisku L., kde bola ako pedagogický dozor spolu s pani O.,
K. a zdravotníčkou pani E.. Účastníčkou výcviku bola aj Q. Č., ktorá patrila k začiatočníkom. Na lyžiarsky

svah chodili od chatky cez mierny svah, ktorý nebol lyžiarskym svahom. V druhý deň výletu, keď šli
na lyžiarsky svah, prechádzali v stredisku medzi dvoma nafúkanými kopcami zo snehu, ktorých výška
bola cca 2 - 3 m. Ako učiteľka šla posledná, na jej úrovni bola maloletá Q.. V určitej chvíli sa dostala
pred Q., do ktorej potom narazilo nafukovacie koleso, na ktorom boli dve dievčatá. Q. v dôsledku nárazu
urobila salto a potom spadla na zem, na nohy. Následne k nej pribehla pani K., ktorá jej odopla prilbu,

aby zistila, čo sa jej stalo, pričom aj tie dievčatá z toho kolesa sa jej snažili pomôcť vstať a prikladali jej
ľad na odretú kožu na hlave. Pokiaľ si pamätá, tak Q. mala odreninu kože bez krvácania niekde v oblasti
spánku alebo smerom k oku. Na hlave mala vtedy prilbu a okuliare a najprv si myslela, že poranenie
jej bolo spôsobené práve od spony na okuliaroch. Pani E. pribehla od chatky na pomoc, Q. odviedla
do chatky, aby si oddýchla. Ako učiteľky potom šli s ostatnými deťmi lyžovať a neskôr, keď sa vrátila,

zaujímala sa o Q., na ktorej si pani E. všimla, že ju zamotalo, a preto jej bola privolaná sanitka. Na druhý
deň kolegyňa opoznala tie dievčatá, ktoré narazili kolesom do Q. a potom sa s tými dievčatami urobili
zápisy, pri čom ona však nebola. Doplnila, že o tom, že v lyžiarskom stredisku bude ponúkaná atrakcia
snowtubing, nevedela, nepamätá si, aby registrovala v areáli gumené kolesá a aby sa niekto iný spúšťal
na týchto kolesách.

SvedokT..B.O.ml.nahlavnompojednávanívypovedal,žeobžalovanéapoškodenúnepozná.Lyžiarske
stredisko v L. prevádzkuje rodinná firma, ktorej vypomáha v rámci ekonomických kategórií, pričom
oficiálnežiadnufunkciuvstrediskunezastával.Svedkomsamotnejudalostinebol.Vlyžiarskomstredisku
v čase úrazu boli prevádzkované vleky na lyžovanie a na snowtubing. Prevádzkovanie snowtubingu

mal na starosti prevádzkový riaditeľ technických zariadení - p. W. ml., ktorý však podstatné veci
konzultoval s jeho otcom, ktorý bol konateľom spoločnosti, prípadne s ním. K prevádzke zariadenia
atrakcie snowtubing sa bližšie vyjadriť nevedel, no predpokladá, že táto bola prevádzkovaná v súlade
s príslušnými predpismi. Či konkrétneho dňa táto atrakcia bola v prevádzke, to nevie. Či kolesá na
snowtubing boli voľne dostupné v stredisku, na to si nepamätá. Pokiaľ atrakcia bola v skúšobnej

prevádzke, tak skúšali ju len zamestnanci. Ohľadom predmetného úrazu si na bližšie okolnosti
nepamätá.Vprípravnomkonanívypovedal,žepriúrazepoškodenejdňa31.1.2012nebolsíceprítomný,
ale pán W. ho informoval, že uvedeného dňa nejaké dve dievčatá zobrali koleso a išli sa šmýkať na
kopec. Nie však na ten, na ktorom bola dráha, ale na iný kopec, ktorý sa nachádzal v blízkosti chatky
so stanoviskom záchrannej služby. Tie dievčatá sa potom pustili na gumenom kolese, ktorým zrazili

dievčatko. Doplnil, že v lyžiarskom stredisku majú pre návštevníkom umiestnené prevádzkové pravidlá,
a to tak pri pokladni, ako aj pri vlekoch a na budove obsluhy vlekov. Na hlavnom pojednávaní na týchto
tvrdeniach zotrval s tým, že s odstupom času si už na ne nepamätal.Svedok M.. L. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v januári 2012 pracoval v Snowparku L.
ako prevádzkar. Na starosti mal kontrolu a zabezpečenie strediska po technickej stránke a takisto mal
oprávneniesúvisiacesprvýmkontaktomsozákazníkom.VšetkyvecikonzultovalsB.O.ml.,ktoréhomal

za majiteľa alebo riaditeľa. V čase predmetných udalostí bol v stredisku prvú zimu, no vie, že samotný
snowtubing sa prevádzkoval už aj v minulosti v závislosti od snehových podmienok. V konkrétnom
roku, pokiaľ si pamätá, tak táto atrakcia ešte nebola spustená, iba sa robili prípravy na jej spustenie.
Samotné spustenie atrakcie realizovali zamestnanci bez nejakého konkrétneho pokynu, pričom príprava
na snowtubing je záležitosť, ktorá sa realizuje asi 2 týždne. Samotná atrakcia nebola nikdy zadarmo

a bola umiestnená v ľavej časti strediska z pohľadu smerom na svah. V súčasnosti je táto atrakcia
prevádzkovaná na pravej strane strediska. K samotnému úrazu poškodenej uviedol, že v ten deň v
stredisku nebol a vie len z počutia, že nejaké dievčatá mali spôsobiť úraz, keď sa spustili mimo lyžiarskej
dráhy, na voľnom priestranstve nachádzajúcom sa vľavo po vstupe do areálu, na ktorom sa nachádza
mierny svah. Pamätá si, že v čase úrazu sa na tomto mieste nachádzala nejaká kopa snehu, ktorá tam
nebola svojvoľne, ale slúžila ako zásoba snehu pre neskoršie obdobie. Tá kopa sa potom splanírovala

ratrakom, ale nevie, po akom čase od úrazu. K prevádzkovaniu snowtubingu uviedol, že on osobne
nejaké osobitné školenie v tomto smere neabsolvoval a mal len poznatky z praxe. Samotné kolesá, ktoré
boli používané na snowtubing, boli vždy uložené v spodnej stanici vleku na snowtubing, bez ohľadu
na to, či bola alebo nebola prevádzka. Tie kolesá boli voľne položené a neboli nijako zabezpečené
alebo istené. Pokiaľ snowtubing nebol v prevádzke, kľudne sa mohlo stať, že tie kolesá mohol ktokoľvek

zobrať, spúšťať sa na nich a nechať ich na inom mieste. On osobne však nevidel, aby niekto tieto kolesá
bral. S odstupom času sa dozvedel, že to koleso, na ktorom sa mali dievčatá spustiť, malo byť nejaké
veľké čierne, pričom takéto kolesá oni nemajú, pretože tie boli farebné. Opätovne potvrdil, že 31. 1. 2012
oficiálne atrakcia snowtubingu spustená nebola, pričom nevie o tom, aby sa ľudia spúšťali mimo trate
pripravovanej na snowtubing alebo na samotnej oficiálnej trati.

Svedok L. W. st. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v roku 2012 pracoval v lyžiarskom stredisku A.
L. ako obsluha vlekov a zdravotník strediska. Dňa 31. 1. 2012 bol v práci, pričom o úraze poškodenej
sa dozvedel v poobedňajších hodinách, keď z lyžiarskeho strediska okolo 16,00 hod. odchádzalo
vozidlo RZP. Ako zdravotník strediska o úraze nebol vôbec vyrozumený. Sám potom vyhľadal vedúcu

lyžiarskeho zájazdu zo základnej školy z I., kde potom spísali záznam o úraze, ktorý predložil do
vyšetrovacieho spisu, ktorý je jeho súčasťou a v ktorom je uvedené, že Q. Č. bola zrazená šmýkajúcimi
sa deťmi a udretá do hlavy. Priamym svedkom úrazu nebol. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že v tomto
období atrakcia snowtubingu v lyžiarskom stredisku nebola prevádzkovaná a ani sa nepripravovalo jej
spustenie, pretože celú sezónu bolo málo snehu. V areáli boli len snowtubingové kolesá umiestnené pri

vleku na ľavej strane, ktoré kolesá sú dnes umiestnené na opačnej strane svahu, kde bola neskôr táto
atrakciapremiestnená.Kprevádzkesnowtubinguvlyžiarskomstrediskuvprípravnomkonanívypovedal,
že v čase úrazu poškodenej sa táto atrakcia pripravovala, a to najmä z toho dôvodu, že v ďalšom
období mali nasledovať jarné prázdniny. K rozporom vo svojich tvrdeniach ohľadom oficiálnej prevádzky
snowtubingu v lyžiarskom stredisku uviedol, že s odstupom času si už nepamätá, či táto atrakcia bola

prevádzkovaná, ale vie potvrdiť, že v deň, kedy došlo k úrazu, prevádzkovaná nebola. Doplnil, že v
rámci funkcie, ktorú v stredisku zastával, okrem školení vlekára neabsolvoval nejaké osobitné školenia
súvisiace s prevádzkou snowtubingu, pričom takéto školenia ani nie sú, pretože snowtubing je braný
ako atrakcia, k čomu nemali ani vypracovaný nejaký prevádzkový poriadok, pričom na prevádzkovanie
snowtubingu ani neexistujú žiadne pravidlá podobné Bielemu kódexu, ktorý sa týka správania sa lyžiarov

na svahu.

Svedok B. W. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje ako vlekár v lyžiarskom stredisku A. L..
O samotnom úraze nič nevie. V deň úrazu bol v práci a bol zaradený na lyžiarsky vlek, pričom dával
pozor na trať, a teda bol otočený chrbtom smerom k miestu, kde došlo k úrazu. Vie, že v stredisku bola

prevádzkovanáajatrakciasnowtubingu,aletejtonevenovalnejakúpozornosť.Vie,žedetisibralikolesá,
ktorými sa potom spúšťali niekde za jeho chrbtom. Pokiaľ si pamätá, tak kolesá boli umiestnené niekde
pri bufete, pričom nevie, kto ich mal na starosti. Takisto vie, že na kopci, kde došlo k úrazu, sa hocikto
spúšťal aj na sánkach. K samotnému úrazu nedošlo na lyžiarskom svahu, ale mimo svahu, na kopci pri
vstupe do areálu. Nevedel sa vyjadriť, či v roku 2012 snowtubing bol prevádzkovaný pravidelne, zdá sa

mu, že bol nejaký problém so snehom, ale pokiaľ bol prevádzkovaný, tak potom ako vlekári boli rozpísaní
ajnavleksnowtubingu.Istýsivšakje,ževdeňúrazusnowtubingnefungoval.Takistosanevedelvyjadriť,
na ktorej strane lyžiarskych svahov bol snowtubing v konkrétnom roku prevádzkovaný, no zdá sa mu,
že v uvedenom roku to bolo na pravej strane vedľa lyžiarskych tratí v priestore za reštauráciou.Svedok T.. B. O. st. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je konateľom spoločnosti A. L., kde však
nie je dennodenne, pretože sa venuje aj iným aktivitám. Má zamestnancov, ktorí zabezpečujú chod

strediska po technickej stránke. V súvislosti s predmetným skutkom má vedomosť, že malo dôjsť k
zrážke medzi účastníkmi dvoch lyžiarskych kurzov niekde v blízkosti požičovní lyží pri nejakom šmýkaní.
O tejto skutočnosti vie len sprostredkovane, pretože v tom čase v stredisku nebol. S určitosťou však
môže potvrdiť, že k zrážke nedošlo v priestoroch žiadneho z vlekov, teda v priestoroch lyžiarskych
svahov. Pamätá si, že v stredisku bol prevádzkovaný aj snowtubing, ktorý však nie je celosezónnou

aktivitou, pretože to závisí od konkrétnych podmienok. Či v deň úrazu bol snowtubing v prevádzke,
na to si nepamätá, ale pamätá si, že snowtubingová trať sa v tom čase z pohľadu vstupu do areálu
nachádzala na ľavej strane. Aktuálne snowtubing majú prevádzkovaný na pravej strane. Čo sa týka
bezpečnosti prevádzky tejto atrakcie uviedol, že pravidelne sú vykonávané bezpečnostné revízie vlekov,
pričom obsluha vlekov je zaškoľovaná a preskúšavaná. Zhodou okolností niekoľko dní pred úrazom
mali v stredisku kontrolu, ktorá bola zameraná aj na otázku bezpečnosti a označení, pričom doklady

v tomto smere predložil v prípravnom konaní. K nakladaniu so snowtubingovými kolesami uviedol, že
pred prevádzkou snowtubingu je potrebné upraviť dráhu, pričom samotné kolesá nepredstavujú nejakú
výraznú finančnú položku, a preto ich nejako špeciálne neuskladňujú, ani nechránia. Majú vytvorené
opatrenia, teda snowtubingovú dráhu, kt. slúži na to, aby pri prevádzke tejto atrakcie nedošlo ku kontaktu
a zraneniu kohokoľvek, kto sa nachádza na lyžiarskom svahu. Nejaké osobitné opatrenia spojené s tým,

aby snowtubingové kolesá neohrozovali iných účastníkov strediska aj mimo lyžiarskeho svahu nemali
prijaté, pretože samotné koleso je mäkké a nemôže spôsobiť nikomu nejakú ujmu na zdraví. Zdôraznil,
že v deň úrazu 31. 1. 2012 existovala v stredisku nejaká oficiálna snowtubingová dráha, ale nepamätá
si, či a kedy bola spustená. K otázke, či pre účastníkov boli určené nejaké špeciálne pravidlá spojené
so správaním sa pri atrakcii snowtubingu uviedol, že nemyslí si, že by tieto špecifiká mali byť nejako

osobitne zvýraznené tak, aby sa nejako odlišovali vo vzťahu k správaniu sa na svahu, pričom prevádzka
lyžiarskeho strediska je monitorovaná zo strany štátnych inštitúcií z hľadiska jej bezpečnosti, označení,
ale aj pokynov pre účastníkov, pričom samotná kontrola žiadne zásadné nedostatky nezistila.

Svedkyňa P. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obe obžalované pozná s tým, že M. C. je

jej bývalá spolužiačka, bola účastníčkou lyžiarskeho zájazdu strediska L., pričom len z počutia vie,
že obžalované mali zraziť poškodenú na nejakom kolese, na ktorom sa mali púšťať. Samotnú zrážku
nevidela. Vie, že k zrážke malo dôjsť niekde v areáli mimo lyžiarskeho svahu. Prevádzku atrakcie
snowtubing v tom čase v areáli lyžiarskeho strediska neregistrovala. Pamätá si však, že v stredisku boli
nejaké kolesá na tento účel používané. Nevie nič o tom, aby obžalované mali mať nejaké vlastné kolesá.

Doplnila, že v blízkosti chatiek sa nachádzali nejaké 2 kopy snehu, z ktorých sa mali aj obžalované
spúšťať, pričom popod tie kopy chodili nejakí ľudia.

Svedok B. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal obdobne ako svedkyňa U. s tým, že o samotnej zrážke
poškodenej zo strany obžalovanej vie len z počutia. Pokiaľ si pamätá, tak snowtubingové kolesá videl

v blízkosti svahu, z ktorého sa mali pustiť obžalované, pričom nemal pocit, aby prevádzku týchto kolies
niekto organizoval a rovnako neregistroval, aby v stredisku existovala nejaká oficiálna snowtubingová
dráha. Tie kolesá boli žlté.

SvedokĽ.L.nahlavnompojednávanívypovedal,žeobžalovanépoznáakosvojebývaléžiačky,pričomo

samotnom úraze poškodenej, ktorú nepozná, vie len sprostredkovane z nasledujúceho dňa, keď učiteľka
zo školy tej žiačky, do ktorej obžalované narazili, sa dotazovala, či boli včera na svahu. Až z tohto
rozhovoru potom vyplynulo, že žiačky školy sa nejakým spôsobom mali podieľať na úraze. Spomína si
však, že deň predtým, keď bol v chatke nastavovať lyže, na rukách tam doniesli nejaké dievča, ktoré
bolo otrasené, bolo mu zle. Vo vzťahu k prevádzke snowtubingovej dráhy v lyžiarskom stredisku uviedol,

že pokiaľ si pamätá, tak taká dráha bola na ľavej strane lyžiarskeho svahu. Či to bola oficiálna dráha,
to nevie, ale pripomínalo to, že ide o dráhu na snowtubing, lebo mala určitý protisvah. Takisto vie, že v
areáli sa nachádzali snowtubingové kolesá, ktoré si aj požičali na nejaké aktivity, na súťaže a pod. Kto
zabezpečoval tie kolesá, na to si nepamätá.

Svedok O. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalované sú jeho bývalé spolužiačky. Samotnú
zrážku nevidel, len od spolužiakov vie, že obžalované mali na nejakom gumenom kolese zraziť dievča,
keď sa spúšťali z nejakého kopca, resp. kopy snehu. Vie, že v areáli boli snowtubingové kolesá, je
možné, že aj on sa spúšťal na tých kolesách, avšak na inom mieste než obžalované. K tým kolesámnebol problém sa dostať, nikto to tam neriadil, nikto nič nezakazoval. Nevie o tom, že by v areáli bola
nejaká oficiálna snowtubingová dráha.

Svedkyňa A. K. potvrdila, že bola jednou z účastníčkou lyžiarskeho zájazdu, ktorého účastníkmi boli aj
obžalované, pričom takisto len z počutia vie, že obžalované pri sánkovaní na nafukovacom kolese mali
zraziť nejaké dievčatko, ktoré tam prechádzalo. K zrážke malo dôjsť niekde pod lyžiarskym svahom,
kde sa nachádzali nánosy snehu. Na tomto mieste už predtým registrovala, ako sa spúšťali aj iné
osoby na rôznych predmetoch, vrátane nafukovacích kolies, ktoré boli vonku voľne položené a ktoré

mohol ktokoľvek zobrať. Na čo slúžili nánosy snehu nevie, nezaujímala sa o to. Či v stredisku bola
prevádzkovaná atrakcia snowtubingu, o tom vedomosť nemá. Osobne si myslí, že nejaká dráha na
snowtubing v stredisku ani nebola. Neregistrovala, aby na nejakom mieste sa nachádzala nejaká tabuľa
svedčiaca o tom, že ide o dráhu na snowtubing. Dĺžka dráhy, po ktorej sa spúšťali ľudia na kolesách v
lyžiarskom stredisku, mohla mať okolo 10 - 20 metrov.

Svedok M. Č. uviedol, že aj on bol účastníkom lyžiarskeho zájazdu v januári 2012 v L., pričom bol
spolužiakom obžalovaných. Takisto bol svedkom úrazu, pri ktorom obžalované narazili do dieťaťa. Pred
úrazom registroval, že deti na gumených kolesách sa spúšťali na bočnom svahu pri chatke pri dvoch
kopách snehu, kde sa spúšťali z jednej z týchto kôp. Samotné gumené kolesá boli voľne položené, deti
ich brali, neregistroval, aby nejaká osoba sa o tieto kolesá starala. Tesne pred úrazom stál na vrchnej

kope snehu spolu so spolužiakmi M. Ť. Q. M. C.. Od chatky šla skupina detí na lyžiach vrátane učiteliek.
Dievčatko, ktoré utrpelo úraz, za skupinou zaostávalo možno 2 - 3 metre. Pri nich na kopci boli M. C. Q.
M. Š., ktoré sedeli v gumenom kolese a boli pripravené na spustenie, pričom čakali, až kým deti prejdú.
Lyžiarkami boli zapreté do svahu, ktorý však bol strmý a zľadovatený, a preto ich na tom kolese šmyklo
a toto sa samovoľne spustilo. Dievčatá sa zapierali lyžiarkami do snehu, aj kričali, nabrali však veľkú

rýchlosť, pričom videli, že smerujú na to dievča. Následne došlo k nárazu, keď podrazili nohy dievčatku,
ktoré vyletelo do vzduchu a spadlo na zem. Potom vyskočili z kolesa a išli jej pomôcť. Uviedol, že podľa
neho to bola prvá jazda, ktorú vtedy absolvovali tie dievčatá na tom kolese, keď predtým nevidel, aby sa
na ňom spúšťali. Bežne, keď sa osoby púšťali na kolesách, trasa spúšťania končila väčšinou v smere
k reštaurácii, no obžalované to evidentne stočilo iným smerom a skončili na druhej kope snehu, ktorá

ich zastavila.

Svedok M. I. vypovedal, že aj on bol účastníkom lyžiarskeho zájazdu v Lučivnej, na ktorom boli aj
obžalované, pričom ešte v deň úrazu sa dozvedel, že tieto na nafukovacom kolese mali zraziť dievča,
keď sa spúšťali z kopca z nafúkaného snehu, oproti ktorému bol ďalší kopec, pričom celé to pripomínalo

dráhu v tvare písmena U. Ďalej vypovedal, že v areáli boli voľne dostupné kolesá, ktoré sa nachádzali
niekde v priestoroch reštaurácie, pričom ich užívanie nikto nereguloval a ani nezakazoval. Rovnako ani
učitelia vo vzťahu k používaniu týchto kolies im nič nehovorili. Na kopci za nafúkaného snehu, ktorý mal
tvar v tvare písmena U, sa potom ľudia bežne spúšťali na kolesách, pričom povrch bol zľadovatený. V
stredisku žiadnu oficiálnu dráhu na snowtubing nevidel.

Svedok M. Ť. takisto potvrdil, že bol účastníkom lyžiarskeho zájazdu v L. tak, ako jeho spolužiačky -
obžalované. Pamätá si, že predposledný deň pobytu nelyžoval, ale iba postával, pričom bol na jednej
kope snehu spolu s M. Č.. V okolí stáli aj C. a Koreň. Pod kopou snehu bola ešte ďalšia kopa, medzi
ktorými kopami bol priestor, cez ktorý prechádzala skupinka detí na lyžiach spolu s učiteľkami. Pri kope

snehu, na ktorej stáli, boli voľne poukladané gumové kolesá, ktoré si ľudia brávali a spúšťali sa na nich.
Rovnako si to koleso zobrali aj obžalované. V určitom okamihu zbadal prechádzajúcu skupinku detí,
pričom obžalované boli už na kolese, nepamätá si však, či ležali alebo sedeli. Videl však, ako čakali, kým
prejde skupina detí, pričom pamätá si, že sa lyžiarkami zapierali a snažili sa nespustiť. Zrazu v jednom
okamihu sa koleso samovoľne dalo do pohybu a nedalo sa zastaviť. On sa aj pokúšal zachytiť koleso

rukami, aby ho zastavil, no nepodarilo sa mu. Všimol si, ako koleso smeruje na tú skupinku detí, pričom
po prejdení asi 5 metrov narazilo do jedného dievčaťa, ktoré malo na hlavu prilbu, ktorému podrazilo
nohy a ona spadla na zem. Nevie, na aký účel v stredisku boli tie dve kopy snehu, ale že majú slúžiť
na snowtubing, to tam označené nebolo. Rovnako neregistrovala ani nejakú oficiálnu snowtubingovú
dráhu v stredisku.

Svedkyňa O. O. vypovedala, že bola účastníčkou lyžiarskeho výcviku, ktorého sa zúčastnili aj obe
obžalované. Pamätá si, že v lyžiarskom areáli sa nachádzali kolesá, ktoré boli voľne prístupné, pričom
bol tam aj kopček, z ktorého sa pustili na jednom z tých kolies obžalované a narazili do dievčatka, ktorétam prechádzalo. Samotný náraz nevidela, či registrovala, ako sa obžalované spustili na kolese, na to si
nespomína. K miestu zrážky uviedla, že toto nebolo na hlavnom lyžiarskom svahu, ale pod kopčekom,
ktorý sa nachádzal vľavo pri vstupe do areálu. Nemá vedomosť o tom, aby v areáli bol v tom čase

prevádzkovaný snowtubing, o ktorom vie, že má byť prevádzkovaný na ohradenej dráhe. Takáto dráha
v tom čase v areáli nebola. Zdá sa jej však, že na kolesách sa spúšťali aj iné osoby, avšak určite nešlo
o snowtubing.

Svedok T.. Q. K. v oboznámených výpovediach z prípravného konania uviedol, že v r. 2012 pracoval

v lyžiarskom stredisku A. L. ako obsluha vleku. Či dňa 31. 1. 2012 bol v práci, na to si nepamätá,
ale svedkom úrazu poškodenej nebol. O tomto úraze sa dozvedel od kolegov, avšak na podrobnosti
sa už nepamätá. K atrakcii snowtubing v lyžiarskom stredisku uviedol, že takáto atrakcia síce bola
prevádzkovaná, no nepamätá si, či aj v dňa 31. 1. 2012.

Svedkyňa Z. C. vo svojich výpovediach uviedla, že bola účastná lyžiarskeho výcviku v lyžiarskom

stredisku Lučivná spolu s ďalšími spolužiakmi, medzi ktoré patrili aj obžalované. Svedkom žiadneho
úrazu nebola, lebo v tom čase bola na svahu. Iba neskôr od spolužiakov sa dozvedela, že obžalované
sa mali šmýkať na nejakom kolese a mali naraziť do nejakého dievčatka v priestoroch mimo lyžiarskeho
svahu v blízkosti chatiek, kde sa nachádzal kopec s nafúkaným snehom, na ktorom sa bežne spúšťali
ľudia na takýchto kolesách.

Svedok M. C. vo svojej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri tom, ako obžalované, ktoré boli jeho
spolužiačkami, sa spustili na gumenom kolese, pričom samotný rozjazd kolesa si nevšimol a zbadal ich
až vtedy, keď sa kolesom točivo a nekontrolovane šmýkali dole kopcom a kričali. Dráha toho kolesa bola
iná ako obvykle, koleso nešlo rovno, ale bralo ich do boku. Poloha M. na tom kolese bola niečo medzi

sedom a ľahom a M. asi ležala na nej. Pred zrážkou si nevšimol nikoho prechádzať popod kopec, ale
pamätá si, že videl skupinu detí s učiteľkami, kt. to koleso nemohlo zasiahnuť. Smerom k tej skupine šlo
samé dievčatko, ktoré bolo od skupiny vzdialené. To dievčatko si všimol až vtedy, keď sa k nemu koleso
približovalo tak, že sa zrazili. Po zrážke obžalované vyskočili z kolesa, išli dievčatku na pomoc a pribehli
tam aj učiteľky. Takýchto kolies v stredisku bolo viacero, určite patrili k stredisku. Doplnil, že v stredisku

neregistroval žiadnu osobitnú vyznačenú dráhu určenú na šmýkanie sa na gumených kolesách s tým,
že samotné spúšťanie nebolo nikým koordinované.

Svedok B. C. vo svojej výpovedi uviedol, že pred skutkom bol na kopci a od obžalovaných, ktoré boli jeho
spolužiačky, stál len niekoľko metrov. Obžalované si pripravili koleso, na kt. sa ľudia bežne spúšťali a kt.

kolesá boli porozhadzované po okolí, následne si sadli na to koleso, pričom pod kopcom prechádzala
trieda detí aj s učiteľkou. Keď prešla väčšia skupina detí, tak sa spustili. V čase, keď sa spustili, všimol
si, ako pod kopcom prechádza ešte jedno dieťa, ktoré bolo osamotené, koleso však bolo neovládateľné
a následne obžalované narazili do dievčatka, ktorú zrážku aj videl. Nespomína si, či nejako brzdili, ale
keďže kopec bol dosť strmý, povrch bol veľmi hladký, koleso bolo v podstate neovládateľné. Po zrážke

obžalované prišli k dievčatku a zisťovali, čo sa stalo. Prišla tam len nejaká učiteľka. Atrakciu snowtubingu
nepozná, no žiadnu vyznačenú dráhu určenú na spúšťanie sa na kolesách nevidel.

Svedok O.. M. Ž. vo svojich výpovediach uviedol, že o zrážke obžalovaných sa dozvedel až nasledujúci
deň po tom, keď sa od svojich žiakov dozvedel, že učiteľky zo Základnej školy I. mali riešiť nejaké dve

žiačky,konkrétneŠ.aC.zato,žesazrazilisichžiačkou.Nejakékonkrétneinformáciemubližšiepodané
neboli. Doplnil, že na kopci, na ktorom došlo k zrážke, sa nachádzali gumené kolesá, na ktorých sa
spúšťali deti. To spúšťanie nebolo nijako označené, nešlo o označenú dráhu na snowtubing, nešlo o
platenú atrakciu. Z personálu strediska tam nikoho nevidel. Pýtal sa aj vlekára na deti, či tie kolesá sa
môžu požičať, na čo mu vlekári povedali, že tie kolesá sa akurát nesmú používať na lyžiarskej zjazdovke.

Do konania bol pribratý aj znalec z odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, odvetvia
strojárenstva, T.. B. O., ktorý znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že na Slovensku neexistujú
bezpečnostno-technické predpisy všeobecne záväznej povahy, ktoré by sa vzťahovali k prevádzkovaniu
atrakcie snowtubing. Na druhej strane výrobcovia takýchto zariadení vydávajú bezpečnostné predpisy

a usmernenia, ktoré sú vopred schválené autorizovanou osobou a prevádzkovateľ takýchto zariadení
takéto bezpečnostné predpisy a usmernenia môže zahrnúť do svojho bezpečnostno-prevádzkového
poriadku a zverejniť ho tak, aby bol dostupný pre účastníkov. V konkrétnom prípade prevádzkovateľ
mal zahrnuté do prevádzkových predpisov iba pravidlá správania sa na lyžiarskom svahu tzv. Bielykódex, obsahujúci všeobecné pravidlá spojené s otázkou ohľaduplnosti, zodpovednosti v prípade stretu
na svahu (teda ten, kto je vyššie), pričom tieto pravidlá sa vzťahujú aj na iných účastníkov ako
lyžiarov, pokiaľ im prevádzkovateľ umožní na lyžiarskej trati využívať iné prostriedky než lyže. Uvedený

tzv. Biely kódex je teda najbližší aplikovateľný predpis aj pre správanie sa mimo lyžiarskeho svahu.
Prevádzkovateľ lyžiarskeho strediska má súčasne aj povinnosť zabezpečiť bezpečnosť osôb, ktoré s
jeho vedomím sa v lyžiarskom stredisku zdržiavajú. Vzhľadom na miesto, kde malo dôjsť k zrážke, má
za to, že prevádzkovateľ strediska mal vykonať opatrenie spojené s tým, aby nedochádzalo k používaniu
kolies žiadnym iným než určeným spôsobom a v určenom priestore. Vzhľadom na vlastnosti kolesa na

snowtubing a nebezpečenstvo s tým spojené tým dochádzalo k ohrozeniu osôb, ktoré sa s vedomím
prevádzkovateľa v areáli zdržiavali, a samozrejme aj bez jeho vedomia. Prevádzkovateľ lyžiarskeho
strediska nie je zodpovedný len za samotnú lyžiarsku trať, ale aj za celý areál a za všetky priestory a
činnosti, ktoré sú v areáli vykonávané. On určuje, čo z hľadiska bezpečnosti je alebo nie je povolené.
Má za to, že prevádzkovateľ zariadenia, v ktorom je prevádzka snowtubingu, má mať vypracovaný
prevádzkový a bezpečnostný poriadok aj vo vzťahu k tejto atrakcii, čomu však nebolo. Prevádzkovateľ je

povinný, v prípade že atrakciu neprevádzkuje, zabezpečiť samotné kolesá proti ich zneužitiu, keďže ide
o vysoko adrenalínovú atrakciu s výrazným nebezpečenstvom z hľadiska prevádzky, a preto z hľadiska
bezpečnosti kolesá majú byť zamknuté a zaistené proti zneužitiu. Poukázal na to, že pri prevádzke
atrakcie snowtubingu musí byť samozrejme zabezpečená prítomnosť obsluhy, ktorá vydá koleso a upne
ho na lyžiarsky vlek, pričom samotné bezpečnostné podmienky resp. pokyny sa musia vzťahovať aj na

správanie sa účastníkov atrakcie počas jazdy a po ukončení jazdy. Zdôraznil, že klzák je určený len pre
jednu osobu, ktorá musí byť v ňom v sedacej polohe.

K znaleckému posudku M.. A. Q. T., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a
traumatológie, ktorý podával znalecký posudok ohľadom poranení poškodenej súd zistil, že poškodená

mal. Q. Č. dňa 31. 1. 2012 utrpela zranenia, a to kraniocerebrálnu traumu, v dôsledku poúrazovej
impresívnej zlomeniny spánkovej kosti vpravo s následným epidurálnym krvácaním v spánkovej oblasti
vpravo. Zranenie poškodenej boli spôsobené vonkajším mechanickým násilím vyššej intenzity po tom,
ako do nej narazili iné osoby na nafukovacom kolese. O náraze zľava do oblasti vonkajšej ľavej
končatiny bolo telo poškodenej katapultované do vzduchu, kde sa pravdepodobne pretočilo tak, že

dopadla na svah pravou stranou tela s tým, že pravou stranou hlavy prudko narazila na svah. Napriek
tomu, že poškodená mala na hlave prilbu, náraz pravou stranou hlavy bol tak silný, že spôsobil
zlomeninuspánkovejkostivpravo.Pravdepodobnedošloajkporaneniutváreodrámuokuliarovvoblasti
pravého spánku, ktoré zranenie však nie je dokumentované. Na ľavej strane tela, kde došlo k nárazu,
žiadne zranenie poškodená pravdepodobne neutrpela. Po tom, ako poškodená dňa 31. 1. 2012 utrpela

popísané zranenia, bola posádkou záchrannej služby transportovaná do Nemocnice v Poprade, kde
sa podrobila urgentnému operačnému zákroku pre akútne epidurálne krvácanie. Bolo vykonané akútne
operačné otvorenie lebky v spánkovej oblasti vpravo s nálezom hematómu ako následok krvácania
z poškodenej strednej plenovej tepny. Krvácanie bolo ošetrené a zastavené, bola odsatá podliatina a
následne uzatvorená kraniotómia. Bezprostredne po operačnom výkone, keď došlo k stabilizácii stavu,

bola poškodená prevezená k doliečeniu na vyššie spádové pracovisko Vedeckej fakultnej nemocnice v
Košiciach na Kliniku pediatrickej anesteziológie a intenzívnej medicíny, na ktorom pracovisku sa ďalšej
operačnej liečbe nepodrobila, pokračovalo sa v medikamentóznej liečbe a bola tlmená na umelej pľúcnej
ventilácii do 2. 2. 2012, keď následne bola prebratá k plnému vedomiu. Pri kontrolnom CT-vyšetrení
mozgu bol nález v parciálnej regresii, a pretrvával mierny presun stredočiarových štruktúr. Dňa 3. 2.

2012 bola na žiadosť matky preložená do Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici na jednotku
intenzívnej starostlivosti Kliniky pediatrickej anesteziológie a intenzívnej medicíny, kde sa pokračovalo
v konzervatívnej neoperačnej liečbe a boli robené kontrolné CT- a MR-vyšetrenie mozgu. Vzhľadom
na prítomnú impresiu (vpáčenie) úlomkov zlomeniny o viac ako šírku kostí bolo doporučené operačné
riešenie a dňa 9. 2. 2012 sa podrobila neurochirurgickej operácii, pri ktorej bolo zrealizované vypáčenie

zlomených úlomkov. Uvedený úkon prebehol bez komplikácií a takisto aj pooperačný priebeh bol bez
komplikácií a následne dňa 17. 2. 2012 bola prepustená do domácej liečby, keď potom absolvovala
ambulantné neurologické kontroly. Poranenie, ktoré vzniklo u poškodenej, bezprostredne ohrozilo na
živote a urobená kraniotómia predstavovala život zachraňujúci výkon. K priamemu poraneniu mozgu
v danom prípade nedošlo. Po operácii a odstránení pretlaku došlo u poškodenej k úprave mozgových

funkcií a takéto zranenie sa môže dlhodobo prejavovať bolesťami hlavy, poruchami koncentrácie,
závratmi, prípadne vznikom poúrazovej epilepsie. U poškodenej bezprostredne po úraze sa začali
prejavovať známky vnútrolebečného poranenia, kedy okrem bolesti hlavy bola prítomná aj ospalosť
a došlo k rozvoju rozšírenia zreničky na poranenej strane. Poškodená bola odkázaná na neodkladnúodbornú pomoc posádky zdravotnej služby a následne na odbornú pomoc traumatologického personálu
nemocnice, nakoľko bola nevyhnutná operácia. Po operácii bola pripútaná na lôžko po dobu minimálne
1 týždňa, kedy bola odkázaná na pomoc inej osoby pri bežných činnostiach spojených s hygienou,

stravovaním. Po absolvovaní následného operačného zákroku bola opäť aspoň po dobu 3 dní odkázaná
na pomoc inej osoby pri hygiene a stravovaní. Následne bola započatá rehabilitácia chôdzou, počas
ktorej bola pridávaná každodenná záťaž chôdzou a potom úkony spojené s hygienou, stravovaním a
obliekaním. Sebestačná bola po cca 3 týždňoch od úrazu. Bolesť hlavy vyžadovala pokojový režim
na lôžku, ako aj liečbu liekmi tlmiacimi bolesť. Bolo jej doporučené obmedzenie fyzickej záťaže po

dobu aspoň 3 mesiacov, napr. telesná výchova v škole, rekreačný šport. Školskú dochádzku obnovila
po mesiaci od úrazu. Pri takomto druhu poranení obvyklá dĺžka liečby pri nekomplikovanom priebehu
predstavuje dĺžku liečby a práceneschopnosti v trvaní 4 - 6 týždňov. Výšku bolestného znalec ohodnotil
celkovo na 490 bodov.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o rekonštrukcii

s fotodokumentáciou, lekárskych správ o ošetreniach a poraneniach poškodenej, fotokópie
prevádzkového denníka vleku tubing (z ktorého vyplynulo, že v čase skutku atrakcia snowtubingu
v lyžiarskom stredisku A. L. prevádzkovaná nebola), fotokópie správ o odbornej prehliadke vleku a
revízií elektrického zariadenia, oboznámením pravidiel správania sa na trati, správy Základnej školy I. o
organizovaní školskej akcie a zápise úrazu, charakteristík obžalovaných, registrov trestov obžalovaných

a evidencie priestupkov.

Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd
nepochybne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal, má znaky trestného činu a
že tento skutok spáchali obe obžalované. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že dňa 31. 1. 2012

v čase okolo 14,00 hod. v lyžiarskom stredisku A. L., s. r. o. obe obžalované na bočnom zasneženom
svahu, ktorý nebol určený na atrakciu snowtubing, sa spustili na gumenom kolese dolu svahom tak,
že si na neho ľahli tvárou vpred a následne narazili do mal. Q. Č., ktorá v tom čase prechádzala
pod svahom na lyžiach, v dôsledku čoho maloletá utrpela poranenia popísané v skutkovej vete výroku
tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že to boli práve obžalované, ktoré svojím

konaním spôsobili poškodenej následok spojený s ujmou na zdraví, ktorý následok s prihliadnutím na
vykonané dôkazy, a to najmä lekárske správy a podaný znalecký posudok, je potrebné charakterizovať
ako ťažkú ujmu na zdraví, keď u poškodenej došlo k bezprostrednému ohrozeniu života. Samotná
obrana obžalovaných je založená na neexistencii kauzálneho nexusu, teda absencie bezprostredného
príčinného vzťahu medzi konaním a následkom, a to s poukazom na závažné porušenia bezpečnostno-

prevádzkových pokynov na strane prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska tak, ako to vyplynulo z
vykonaného dokazovania a najmä tak, ako na to poukázal znalec z odboru bezpečnosti ochrany zdravia
pri práci. Rovnako obrana obžalovaných je založená aj na výpovedi svedkov vypovedajúcich o tom,
že v danom prípade došlo k samovoľnému spusteniu a neočakávanému vybočení kolesa než tomu
bolo obvykle pri podobných spúšťaniach. V súvislosti prezentovanou obranou je potrebné prisvedčiť

obhajobe, že na strane prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska v danom prípade došlo k porušeniu
bezpečnostných predpisov spojených s používaním kolies pre snowtubing, ktorých vlastníkom bol
sám prevádzkovateľ, keď tieto kolesá neboli používané výhradne na určený účel, teda na prevádzku
spojenú s prevádzkovaním atrakcie snowtubing na riadne vytvorenej a vyznačenej dráhe za prítomnosti
zodpovedného prevádzkového pracovníka. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, v deň úrazu samotná

atrakcia snowtubingu v lyžiarskom stredisku prevádzkovaná nebola, napriek tomu sa v ňom nachádzali
kolesá určené pre túto atrakciu, ktoré neboli nijako zabezpečené zo strany prevádzkovateľa, čím došlo k
ich samovoľnému používaniu zo strany návštevníkov lyžiarskeho strediska nekoordinovaným spôsobom
a vytvoreniu predpokladov pre vznik kolíznych situácií, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života a
zdravia iných návštevníkov lyžiarskeho strediska v areáli prevádzkovateľa, za ktorý zodpovedá. Aj keď

v danom prípade došlo k porušeniu prevádzkovo-bezpečnostných predpisov na strane prevádzkovateľa
lyžiarskeho strediska, táto skutočnosť nezbavuje obžalované zodpovednosti za svoje konanie v trestno-
právnej rovine, keď bezprostredne priamym konaním obžalovaných došlo k spôsobenému následku. Je
potrebné uviesť, že v prípade obžalovaných sa jednalo o osoby s dostatočnou rozumovou vyspelosťou
zodpovedajúcou ich veku a skúsenostiam, že spúšťaním sa na kolese, a to dokonca spôsobom tak,

ako to bolo vykonaným dokazovaním zistené a ustálené v skutkovej vete výroku tohto rozsudku, teda
vo dvojici na jednom kolese v polohe ležmo, na zľadovatenom kopci a na veci, ktorá je prakticky
neovládateľná, museli si byť vedomé, že nebudú schopné koordinovať svoj pohyb a rovnako mohli
predpokladať, že pri takomto spustení môže dôjsť k vychýleniu z dráhy s poukazom na pôsobenieviacerých fyzikálnych veličín. Rovnako obžalované vzhľadom na miesto, na ktorom sa spúšťali, si museli
byť vedomé, že ide o miesto s pomerne vysokou frekvenciou pohybu iných návštevníkov lyžiarskeho
areálu, pričom svojím konaním môžu ohroziť ich zdravie, a teda poškodená nemohla svojím pohybom

pred zrážkou vytvoriť nejakú náhlu či neočakávanú prekážku. Takto zistené skutočnosti súvisiace s
okolnosťami skutku s prihliadnutím na konanie obžalovaných a spôsobený následok tvoria vzájomnú
kauzalitu spojenú s naplnením objektívnej stránky trestného činu, pre ktorý bola podaná obžaloba.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaných na rozdiel od obžaloby posudzoval ako prečin

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobili
ťažkú ujmu na zdraví. V danom prípade súd sa nestotožnil s posudzovaním protiprávneho konania
obžalovaných ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, teda že navyše čin bol spáchaný na chránenej
osobe - na dieťati. Aj keď je nepochybné, že poškodenou v danej trestnej veci je osoba, ktorá z hľadiska
vekunapĺňakritériadieťaťavzmysle§139ods.1písm.a)Trestnéhozákona,zvykonanýchnepochybné,

žesamotnýskutoknebolspáchanývsúvislostisvekomtejtochránenejosoby,aleboloibavecounáhody,
že poškodeným vo veci bola osoba, ktorá ináč požíva status chránenej osoby.

K osobám obžalovaných súd konštatoval, že ide o plne trestne zodpovedné subjekty z hľadiska veku a
príčetnosti.Trestnejčinnostisadopustilizavinenevoformevedomejnedbanlivostivzmysle§16písm.a)

Trestného zákona, keď vedeli, že svojím konaním môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobia.
Objektom uvedeného trestného činu je ochrana života a zdravia iných osôb. Rovnako vzhľadom na
vyššie uvedené súd konštatoval aj naplnenie objektívnej stránky uvedeného trestného činu.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria spojené s ukladaním trestu a jeho účelom tak,
ako to má na zreteli ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona a nasl., keď trest má plniť jednak
represívnu funkciu, ale aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie a súčasne má predstavovať
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

K osobám obžalovaných súd zistil, že tieto doposiaľ žili riadnym spôsobom života, žiadna z nich nebola či
už trestne stíhaná alebo priestupkovo riešená. Ich charakteristiky sú kladné, žiadne negatívne poznatky
k osobám obžalovaných súd nezistil.

Za takéto protiprávne konanie obžalovanej M. C. hrozil trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky,

rovnakázákladnátrestnásadzbabysavzťahovalaajnaobžalovanúM.Š.F.,ktorávšakvčasespáchania
skutku bola ešte mladistvá, a preto v jej prípade uvedená trestná sadzba sa znižuje o polovicu. V
prípade obžalovanej M. C., ale aj M. Š. súd konštatoval jednu poľahčujúcu okolnosť, a to v zmysle §
36 písm. j) Trestného zákona, priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona súd u žiadnej z
obžalovaných nezistil. S prihliadnutím na základné kritéria spojené s ukladaním trestu, ale aj na okolnosti

prípadu a doterajší život obžalovaných, mal súd za to, že v danom prípade účel trestu bude dosiahnutý
aj uložením alternatívneho peňažného trestu pri dolnej hranici zákonnej sadzby, pričom u obžalovanej
M. C. za primeranú výmeru peňažného trestu súd považoval výmeru 200,- eur a u obžalovanej M. Š.
ako mladistvému páchateľovi potom súd uložil peňažný trest vo výmere 100,- eur. Zároveň pre prípad
úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu uložil obžalovanej C. náhradný trest odňatia slobody

vo výmere 2 mesiacov a obžalovanej Š. vo výmere 1 mesiaca.

Vo vzťahu k nárokom poškodených na náhradu škody, a to mal. Q. Č., ale aj Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a. s. Bratislava, ktorí poškodení si v trestnom konaní riadne a včas takýto nárok uplatnili, súd
rozhodoltak,žepoškodenýchsnárokomnanáhraduškodyodkázalnacivilnýproces.Vsúvislostistýmto

rozhodovaním bral do úvahy predovšetkým tú skutočnosť, že aj keď obžalované uznal za vinné z trestnej
činnosti, pre ktorú bola podaná obžaloba, v danej veci je nepochybné, že na vzniknutom následku
sa podieľali aj iné skutočnosti súvisiace s prípadnou zodpovednosťou alebo spoluzodpovednosťou za
zavinenie zo strany iných subjektov, či už prevádzkovateľa lyžiarskeho zariadenia alebo školského
zariadenia. Keďže dokazovanie v tomto smere by presiahlo rámec trestného konania, pričom ako

súčasne bolo zistené, vo veci už prebieha civilné sporové konanie ohľadom takéhoto nároku na náhradu
škody na Okresnom súde Banská Bystrica, potom súd vo vzťahu k uvedenej otázke rozhodol tak, ako
to vyššie uviedol.
inému z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví,Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníod jehooznámenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súdv Prešove.