Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/64/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109229192
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2109229192.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: P. O., nar. XX.

X. XXXX, bytom I. XX, E., zastúpený: JUDr. Roman Hošovský, advokát, Mikulášska 1/a, Bratislava, proti
žalovanej: W. C., rodená Y., narodená XX. X. XXXX, bytom Y. XX, E., zastúpená: JUDr. Tibor Sanák,
advokát, Nám. SNP č. 2, Trnava, o zaplatenie 15 294,83 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 37,53 eur k rukám právneho
zástupcu žalovanej JUDr. Tibora Sanáka a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2367,82 eur k
rukám právneho zástupcu žalovanej JUDr. Tibora Sanáka a to všetko do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 431,06 eur na účet tunajšieho súdu
a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobca je povinný zaplatiť štátu súdny poplatok za odpor vo výške 889,97 eur na účet tunajšieho
súdu a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. 12. 2009 domáha voči žalovanej zaplatenia
sumy 15 294,83 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 1. 1. 2008 do zaplatenia titulom dvoch
zmlúv o pôžičke zo dňa 1. 6. 2007 a zo dňa 11. 6. 2007.
Súd vydal dňa 11. 3. 2010 platobný rozkaz č. k. 10Ro/105/2009-11, ktorým návrhu v celom rozsahu
vyhovel.

Žalovaná podala dňa 19. 4. 2010 vo veci odpor, v ktorom okrem iného uviedla, že návrh žalobcu je
bezdôvodný. So žalobcom žiadnu zmluvu o pôžičke zo dňa 1. 6. 2007, zmluvu o pôžičke zo dňa 11. 6.
2007 neuzavrela, nepodpísala, podpisy na zmluvách sú sfalšované. Potvrdila, že suma 438 831 Sk /14
566,52 eur/ bola poukázaná na účet č. XXXXXXXXX/XXXX, medzi žalovanou a žalobcom
bolo dohodnuté, že je to dar.

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. 6. 2010 navrhol žalobca vydať predbežné opatrenie,
ktorýmžalovanejzakazuje,abyakýmkoľvekspôsobomnakladalasnehnuteľnosťamizapísanýminaliste
vlastníctva č. XXXX kat. územie E., t.j. s bytom č. X v bytovom dome súpisného čísla XXXX na ul. Y. č.
XX v E., s podielom 963/1868 na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku parcela č. XXXXX,t. j. zastavanou plochou a nádvorím vo výmere 210 m3 a na liste vlastníctva č. XXXX kat. územie E., t.
j. parcelou č. 10617/32, t. j. zastavanou plochou a nádvorím vo výmere 493 m2, aby tieto nehnuteľnosti
nepreviedla na iného, nevzdala sa vlastníctva k nim, nesúhlasila s vrátením daru, neprenajala ich.

Uznesenímč.k.8C/64/2010-88zodňa6.7.2010súdnávrhnavydaniepredbežnéhoopatreniazamietol.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd Uznesením č. k. 10Co/265/2010-116 zo dňa 25. 8. 2010 rozhodol,
že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa mení tak, že nariaďuje predbežné opatrenie, ktorý až do
právoplatného skončenia konania vo veci zakazuje žalovanej, aby akýmkoľvek spôsobom nakladala s

nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., t. j. s bytom č. X
v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici Y. č. XX v E. a s podielom 963/1868 na spoločných častiach,
zariadeniach domu a pozemku parc. č. XXXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 210 m2 a na
liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., t. j. s parcelou č. XXXXX/XX - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 493 m2, teda aby tieto nehnuteľnosti nepreviedla na iného, nevzdala sa vlastníctva
k nim, nesúhlasila s vrátením daru a tieto neprenajala.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov, znalkyne M..
Q. G., oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 7.12.2009, znaleckým
posudkom č. 43/2011, zmluvou o pôžičke zo dňa 1.6.2007, zmluvou o pôžičke zo dňa 11.6.2007,
pracovnou zmluvou žalovanej zo dňa 12.1.2004, dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 12.1.2004,

výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX žalobcu zo dňa 30.6.2007, vkladom v hotovosti v prospech
účtu XXXXXXXXXX/XXXX, Zmluvou o poskytnutí hypotekárneho úveru zo dňa 22.11.2002 v spojení s
obchodnými podmienkami, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny
stav.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej sumy, ktorá pozostáva
okrem požičanej sumy aj z dohodnutého úroku vo výške 5 % z požičanej sumy, pri prvej zmluve je
to suma 362,38 eur a pri druhej zmluve 365,94 eur, titulom dvoch zmlúv o pôžičke, a to zmluvou o
pôžičke zo dňa 1. 6. 2007, ktorou žalobca požičal žalovanej sumu 218.345,- Sk/7.247,72 eur a zmluvou
o pôžičke zo dňa 11.6.2007 na sumu 220.486,- Sk/7.318,79 eur. Úroku z omeškania sa domáha dňom

nasledujúcim po splatnosti oboch pôžičiek dňom 1.1.2008 vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby.
Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že poskytol predmetné požičané čiastky žalovanej ako dar. K poskytnutiu
finančných prostriedkov došlo sprostredkovane, nie priamo do ruky žalovanej, žalobca vložil svoje
finančné prostriedky na účet v peňažnom ústave, kde mala žalovaná záväzok zaplatiť za úver. V takomto
prípade môže ísť aj o nepomenovanú zmluvu.

Žalobca uviedol, že od roku 2006 so žalovanou obývali spoločnú domácnosť, v auguste 2008 vzájomný
vzťah ukončili. V priebehu roku 2007 mu žalovaná hovorila, že má problémy, že nemá peniaze na
zaplatenie hypotéky. Povedal, že jej pomôže aspoň s jednou splátkou v sume 218.345,- Sk. V máji sa
dohodli na úroku 5 % z pôžičky. Zavolal právnemu zástupcovi, či existujú nejaké zmluvy o pôžičke, poslal
mu vzor, ktorý dal svojej mame, ktorá mu napísala zmluvu o pôžičke zo dňa 1.6.2007 na základe toho

čo sa dozvedel od žalovanej a čo jej povedal. Dva alebo tri dni predtým ako previedol peniaze, zavolal
žalovanej, že má zmluvu a môžu sa stretnúť. Stretli sa v meste, oproti pošte - cukrárni. Pri podpise
zmluvy boli len dvaja, žalovaná mu zmluvu podpísala. Žalobca podpísal zmluvu hneď ako ju dostal od
mamy. Prevod sumy 218.345,- Sk z účtu dňa 4.6.2007 toho dňa, pretože v tom čase mal peniaze na
osobnom účte. Týždeň potom sa ho žalovaná pýtala, či jej nemôže dať zvyšok. Dňa 9.,10. alebo 11.6.

mu volala, chcel jej pomôcť. Povedal jej, že dá urobiť presne takú istú zmluvu o pôžičke, s čím súhlasila.
Následne volal mame, aby ešte raz vytlačila zmluvu, nadiktoval jej sumu, ktorú mu predtým povedala
žalovaná s tým, že peniaze vyberie z podnikateľského účtu a vloží na účet priamo v banke vo VÚB-ke.
Dňa 12. 6. 2007 mu volala žalovaná, povedal, že sa stretnú v Tatrabanke, že mu podpíše zmluvu a spolu
to pôjdu vložiť do VÚB-ky. Žalobca podpisoval zmluvu 11.6.2007, vybral peniaze z podnikateľského účtu,

spoločne so žalovanou išli do VÚB-ky, kde vložil peniaze na účet vo VÚB. Do 31.12.2007 žalovaná
požičanú čiastku nesplatila. Nepozná Z. P.. Konkrétne údaje v zmluve, č. účtu a sumy, VS, mu povedala
žalovaná, keďže asi týždeň pred podpisom prvej zmluvy ju viezol do Bratislavy na pobočku v Ružinove.
V auguste alebo v septembri 2008 sa dozvedel, že hypotekárny úver sa týka žalovanej a jej bývalého
manžela. Vzájomných rozhovorov ohľadom predmetných finančných čiastok nebol nikto prítomný, vždy

boli len oni dvaja. Zmluvu o pôžičke z 1.6.2007 podpísala žalovaná v jeho prítomnosti v cukrárni oproti
hlavnej pošty v Trnave. Na podnikateľskom účte ku dňu 1.6.2007 mal čiastku 220.486,- Sk, ale túto
čiastku toho dňa žalovanej nepožičal. Po splatnosti pôžičiek so žalovanou chodievali na dovolenky, ktoréplatil, kupoval jej iné veci, ktoré potrebovala, ale ešte nevedel, že ho oklamala a dozvedel sa to až
potom, čo si prečítal list z VÚB niekedy v auguste - septembri 2008.

Právny zástupca žalovanej uviedol, že návrh navrhuje zamietnuť. Žalobca prišiel s tým, že uhradí dlh
na hypotekárnom úvere, ktorý bol vedený na meno Z. P., žalovaná to nenamietala, ale v žiadnom
prípadetonesúviselosposkytnutímtýchtofinančnýchprostriedkovakopôžičky,nazákladektorýchbysa
žalovaná zaviazala, že následne ona bude platiť požičanú čiastku. Tým, že žalobca zaplatil dlžnú sumu
na hypotekárnom úvere pomáhal Z. P., nepriamo pomáhal aj žalovanej, pretože pokiaľ by predmetný

hypotekárny úver nebol splácaný, musela by ho splácať žalovaná, pričom v tom čase ho splácať
mohla, pretože bola zamestnaná u žalobcu. X. ukončili spolužitie v spoločnej domácnosti v máji 2007
a predmetné pôžičky sú uzavreté začiatkom júna 2007. Žalovaná v tej dobe v júni 2007 nedisponovala
finančnou čiastkou na úhradu hypotekárneho úveru v celej výške a ani nemala perspektívu, že do konca
decembra 2007 by finančné prostriedky získala. Žalovaná zmluvy z 1.6.2007 a z 11.6.2007 nepodpísala.
Poskytnutiefinančnýchsúmodžalobcuvnímalaakonejakýdar.navrhovateľposkytolodporkynifinančné

prostriedky, ktoré sú predmetom žaloby a odporkyňa ničím nepreukázala svoje tvrdenie, že išlo o
poskytnutie daru. Žalovaná vznáša námietku premlčania na uplatnený nárok v zmysle § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, že žalovaná je osobou, ktorá podpísala dve sporné zmluvy. V tomto štádiu s ohľadom na
vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu nemusí pátrať po inom titule, keď tento je daný v zmysle návrhu.

Žalovaná uviedla, že žalobcom mali vzťah od roku 2004 do roku 2007. Pracovala u žalobcu od januára
2004 do novembra 2007. V priebehu roku 2007 jej bývalá svokra povedala, že sú problémy so splácaním
úveru , o ktorom sa s manželom dohodla, že bude každý splácať polovicu. Kontaktovala T.. V. z VÚB,
ktorá jej oznámila výšku zostatku aj číslo účtu. Žalobcovi spomínala úver, že sú problémy viackrát

v priebehu roku 2007. Pani V. kontaktovala telefonicky viackrát, aj z mobilu žalobcu, poradila jej, že
najlepšiebybolosplácaťpoväčšíchsplátkach.Sožalobcom saviackrátrozprávala,žalobca jejpovedal,
že má peniaze na vyplatenie tohto úveru, vedel kto je dlžníkom z úveru. Žalobca jej povedal, že poskytne
peniaze na zaplatenie úveru, bude to ako dar žalovanej. Po telefonickom. rozhovore s pani V., oznámila
žalobcovi číslo účtu a polovicu sumy vo výške 218.345,-Sk. So žalobcom sa stretli v jeho byte, odtiaľ

išli do banky, kde žalobca vybral peniaze a vložil ich na účet, ktorý mu povedala, čo bolo začiatkom
júna. Bola s ním v banke, kde jej povedal, že vyberie peniaze a vloží ich na účet. Ohľadom čiastky
218.345,-Sk so žalobcom nespisovala žiadnu písomnosť, ani zmluvu o pôžičke zo dňa 1.6.2007, na
pôžičke sa nedohodli. Asi dva týždne po tom ako žalobca vybral v banke čiastku 218.345,-Sk, telefonicky
kontaktovalažalobcu,oznámilamuvýškuzostávajúcejsumy.Povedaljej,žesastretnúpredbankouVÚB

na Hlavnej ulici, spoločne išli do banky, žalobca urobil prevod čiastky 220.486,-Sk. Žiadnu písomnosť
ohľadom tejto čiastky nepodpisovala, nedohodli sa na pôžičke. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v
Tatrabanke mala podpísať druhú zmluvu o pôžičke, pretože prevod peňazí prebiehal vo VÚB banke. Dňa
12.6.2007 cestovala aj so žalobcom do Bratislavy za účelom prevzatia písomnosti o vykonaní zmeny
ťarchy. V novembri 2007 rozviazala pracovný pomer dohodou so žalobcom. V roku 2007 jej žalobca

kúpil briliantový prsteň, ktorý boli kupovať spolu. V marci 2008 žalobca kúpil detskú izbu jej dcére v
hodnote necelých 87.000,-Sk, v auguste 2008 boli spoločne na svadbe. Žalobca ani počas vzťahu ani
po rozchode od nej nežiadal, vrátenie žalovanej sumy. V auguste 2008 jej zapožičal auto Audi 7 a
tankoval. Prevod sumy 218.345,-Sk bol z účtu na účet, druhýkrát bola pri ňom, keď sa realizoval prevod
z účtu na účet.

Svedkyňa N. O. uviedla, že niekedy v lete 2007 prišiel za ňou syn, že maili má koncept zmluvy o pôžičke,
ktorú chcel poskytnúť žalovanej. Dal jej údaje, ktoré má do zmluvy doplniť a napísať zmluvu. Spísala
zmluvu z 1. 6. 2007, ktorú mu dala, podpísanú zmluvu jej priniesol na založenie. Neskôr jej dal ďalšiu
zmluvu a údaje, ktoré mala dopísať do ďalšej zmluvy. Jej vzťah k žalovanej nebol kladný, vedela o tom,

že jej kúpil, požičal to čo chcela. Žalobca jej povedal, že žalovaná mu peniaze 100 % vráti, keď bude jej
dom, na ktorý jej požičiaval peniaze, zoberie úver a z toho mu peniaze vráti. O tom, či peniaze žalovaná
vrátila, sa so žalobcom nebavili, ale myslela, že po 31.12.2007 žalovaná peniaze nevrátila. Vedela o
tom, že žalobca žalovanej kúpil prsteň, platil dovolenky, žalovaná jazdila na aute, ktoré kúpil.

Znalkyňa M.. Q. G. uviedla, že ohľadom určenia času, kedy boli podpisy na zmluvách z 1.6. a z 11.6.
vyhotovované, písmoznalecká expertíza na to odpoveď nepozná. Obidva podpisy, sú veľmi podobné,
sú vyhotovené pomalou pisárskou rýchlosťou, avšak nemôže sa jednoznačne vyjadriť k tomu, či ich
písala jedna osoba, keď z dvoch podpisov sa to nedá povedať. Podpis SM2 je vyhotovený eštepomalšou rýchlosťou ako podpis SM1. Ide o pomerne jednoduché podpisy, čiže keby pisateľ mal k
dispozícii podpis a bol by dostatočne zručný, vedel by ho napodobniť. Rozdiel v základni sa týka
všetkých podpisov, nielen PM30. Medzi porovnávacím materiálom existujú aj podpisy s mierne odlišne

tvarovanou počiatočnou časťou, ale v týchto prípadoch je ovál iniciály tvarovaný tiež rozdielne, teda
sa odlišuje jeho tvarovanie od sporných podpisov. Podpisy odporkyne sa vyznačujú vyššou variabilitou
vyhotovenia koncovej časti, ale aj strednej časti. Z uvedeného dôvodu, nebolo možné stanoviť záver
skúmania jednoznačne, preto keď má pisateľ vyššiu mieru variability písania podpisov, nie je možné
jednoznačne stanoviť záver. V písmoznalectve je neprípustné používať percentuálne vyjadrenie, ako

škála pre vyjadrenie sa používa: je pisateľ, nie je pisateľ, pravdepodobne je pisateľ, pravdepodobne
nie je pisateľ. Záver znaleckého posudku sa vzťahuje rovnako pre obidva podpisy. Znak s najväčšou
indentifikačnou hodnotou je skôr tvarovanie iniciály ako koncového tvaru, pretože v tomto sa vyskytuje
vysoká miera variability v podpisovaní pani P.. Podpisy SM1, SM2 sú vyhotovené veľmi podobne.
Najväčší rozdiel medzi podpismi SM1, SM2 a porovnávacím materiálom je v tvarovaní počiatočného
písmena. Pokiaľ ide o metódy, ktoré boli použité, je nutné používať všetky a ich kombináciu. Konkrétne

analytickoumetódou,toutosamikroskopickyskúmajújednotlivépodpisytakspornéakoajporovnávacie,
ich ťahy, komplexne sa musia rozobrať po jednotlivých písmenách a ťahoch. Porovnávacia metóda
spočíva vo vzájomnom porovnaní zistených znakov sporných podpisov so znakmi, ktoré boli zistené v
porovnávacích podpisoch. Grafometrická metóda si všíma merateľné veličiny a ich pomery to znamená
plnosť, primárnu šírku, sekundárnu šírku, celkovú veľkosť a podobne. K záveru označiť, že W. P. nie je

pisateľkou podpisov SM1, SM2 jej bránila práve zvýšená variabilita jej podpisov.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1. 6. 2007 vyplýva, že žalobca ako veriteľ sa zaviazal žalovanej ako dlžníčke
požičať sumu 218 345 Sk/7247,73 eur. Pôžička bude uskutočnená bezhotovostným prevodom dňa 4. 6.
2007 z účtu veriteľa č. XXXXXXXXXX na účet dlžníka, č. XXXXXXXXXX /hypotekárny úver/. Peňažná

pôžička je poskytnutá na účel vyplatenia hypotekárneho úveru. Čl. II Dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi
finančnú pôžičku v sume 218 345 Sk do 31. 12. 2007, spolu s 5 % úrokom z obdobie trvania pôžičky.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11. 6. 2007 vyplýva, že žalobca ako veriteľ sa zaviazal žalovanej ako
dlžníčke požičať sumu 220 486 Sk/7318,79 eur. Pôžička bude uskutočnená hotovostným prevodom

dňa 12. 6. 2007 na účet dlžníka č. XXXXXXXXXX. Peňažná pôžička je poskytnutá na účel vyplatenia
hypotekárneho úveru. Čl. II Dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi finančnú pôžičku v sume 220 486 Sk do
31. 12. 2007, spolu s 5 % úrokom z obdobie trvania pôžičky.

Z potvrdenia zamestnávateľa Roman Pavlík, IČO: 33 212 759 na č.l. 22 vyplýva, že žalovaná bola

zamestnaná u žalobcu od 12. 1. 2004 do 30. 11. 2007.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 19. 5. 2010 vyplýva, že žalovaná bola u neho zamestnaná do októbra 2008.
Na adrese Z. XX, E. žili so žalovanou do mája 2006, následne s ňou striedavo žil v spoločnej domácnosti
na adrese Y. XX, Trnava.

Z potvrdenia - vklad v hotovosti vo Z.,a.s. zo dňa 12. 6. 2007 vyplýva, že na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX bola pripísaná suma 220 486 Sk.
Z výpisu z účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX vyplýva, že dňa 4. 6. 2007 bola bezhotovostne prevedená
suma 218 345 Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Zo znaleckého posudku č. 43/2011 vyplýva, že žalovaná pravdepodobne nie je pisateľkou sporných
podpisov na Zmluve o pôžičke zo dňa 1. 6. 2007 a Zmluve o pôžičke zo dňa 11. 6. 2007.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci

určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky,
ods. 2 pri peňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva

alebo lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.Predmetomkonaniajesuma15294,83eur,ktorápozostávazosumy218.345,-Sk/7.247,73eur(žalobca
zaokrúhlil na 7247,72 eur?) + 220.486,- Sk/7.318,79 eur + 362,38 eur (úrok 5 % za obdobie trvania
pôžičky 218.345,- Sk) + 365,94 eur (úrok 5 % za obdobie trvania pôžičky 220.486,- Sk).

Zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy. Právnym dôvodom vzniku
pôžičky (causa debendi) je odovzdanie druhovo určenej veci (napr. peniaze). Veriteľ je zároveň povinný
umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené právom inej
osoby. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdania

(§ 133 OZ ). Vznik pôžičky
predpokladá: a) dohodu strán, b) skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje
ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana
vráti po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to,
či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda musí vyhovovať náležitostiam pre

zmluvy vôbec. Na základe dohody vznikne pôžičkový pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci
najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie.
Samotná pôžička vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik
tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Ku skutočnému
odovzdaniu predmetu pôžičky nemusí nutne dôjsť len v čase uzavretia zmluvy o pôžičke. Odovzdanie

sa môže uskutočniť aj osobitným spôsobom. Napr. keď dlžník dostane požičané peniaze v hotovosti,
ale i bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu
požičanej sumy i bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Nedá sa ani vylúčiť, aby sa zmluvné strany
dohodli, že peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu a ktoré je povinný veriteľovi
vrátiť, budú naďalej (od uzavretia zmluvy o pôžičke) tvoriť predmet pôžičky. Ak konštantná judikatúra

v zhode s doktrínou nevyžaduje fyzické odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, bolo by zbytočným
a neodôvodneným obmedzením autonómie vôle zmluvných strán nepripustiť určenie bankového účtu
tretej osoby ako miesta, kam má byť predmet pôžičky prevedený, ak sa na tom strany zmluvy o pôžičke
dohodnú. Uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi
podľa § 657 OZ (Ro NS ČR z 11. 11.
2008, sp. zn. 28 Cdo 3790/2008). Dlžník je tiež povinný platiť úroky, ak boli dohovorené, príp. ak aj bez
dohovoru z nejakého zákonného predpisu vznikne preňho taká povinnosť. Ak dlžník nevrátil veriteľovi
predmet pôžičky včas alebo vrátil niečo iné, čo bolo predmetom zmluvy alebo vrátil len časť pôžičky,
dostáva sa do omeškania. Veriteľ môže v takom prípade uplatňovať práva uvedené v ustanovení § 517

a nasl. OZ. Svoje právo si môže
uplatniť i na súde žalobou o vrátenie pôžičky (actio certae creditae pecuniae). V prípadnom spore o
vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o
pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné

bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené,
spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno
Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, spočíva na
dlžníkovi. Vrátenie veci zahŕňa v sebe aj povinnosť dlžníka previesť na veriteľa vlastnícke právo k
vrátenej veci. Nebezpečenstvo náhodnej škody na veci prechádza na veriteľa jej prevzatím. Ak sa

vrátenie druhovo určených vecí stane nemožné, t. j. nie je fyzicky možné vrátiť veci toho istého druhu,
dlžník je povinný vyplatiť veriteľovi peňažnú náhradu. Pre výšku tejto náhrady nie je rozhodná cena veci
v čase poskytnutia pôžičky, ale cena v čase splatnosti zmluvy o pôžičke.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca podal žalobný návrh nedôvodne, keď

v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočností, ktoré určuje hmotnoprávna norma, tzn.
právny predpis v tomto prípade § 657 Občianskeho zákonníka, ktorý súd na daný prípad aplikoval,
pričom z tohto ustanovenia vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov je
povinný stanovený okruh skutočností preukázať. Vzhľadom k tomu, že k pôžičke dochádza na základe
zmluvy bolo na žalobcovi dôkazné bremeno, nielen o tom, že sumu 438 831 Sk/14 566,52 eur (218.345,-

Sk/7.247,73 eur + 220.486,- Sk/7.318,79 eur) žalovanej skutočne zaplatil, ale aj to, že poskytnutá
čiastka bola plnením v ich právnom vzťahu založeným zmluvou, resp. zmluvami o pôžičke. Pokiaľ išlo o
skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanej sumu 438 831 Sk/14 566,52 eur táto nebola medzi účastníkmi
sporná, keď sumu 220 486 Sk vložil v hotovosti dňa 12. 6. 2007 na účet vo Z. č. XXXXXXXXXX/XXXXa sumu 218 345 Sk poukázal bezhotovostným prevodom na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený
vo Z., a.s. Spornou však medzi účastníkmi bola skutočnosť, že k poskytnutiu sumy 438 831 Sk zo
strany žalobcu došlo titulom pôžičky, keď žalobca preukazoval svoje tvrdenie písomnými zmluvami a

to u zmluvou o pôžičke zo dňa 1. 6. 2007 a zmluvou o pôžičke zo dňa 11. 6. 2007, ktorých existenciu,
resp. ich podpísanie žalovaná v konaní poprela. Za účelom zistenia skutkového stavu a overenia
podpisov žalovanej na predmetných zmluvách vykonal súd znalecké dokazovanie, ktoré výsledkom bolo
vypracovanie znaleckého posudku č. 43/2011 so záverom znalkyne, že žalovaná pravdepodobne nie je
pisateľkou sporných podpisov na Zmluve o pôžičke zo dňa 1. 6. 2007 a Zmluve o pôžičke zo dňa 11.

6. 2007. Výsluchom znalkyne bolo doplnené znalecké dokazovanie a bolo zistené, že k záveru označiť,
že žalovaná nie je pisateľkou podpisov SM1, SM2 znalkyni bránila zvýšená variabilita jej podpisov,
keď znalkyňa vychádzala zo škály: je pisateľ, nie je pisateľ, pravdepodobne je pisateľ, pravdepodobne
nie je pisateľ. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno
ohľadom tvrdenia, že predmetné písomné zmluvy o pôžičke nepodpísala, keď súd vychádzal zo záveru
znaleckéhoposudku,žežalovanápravdepodobneniejepisateľkoupodpisovnapredmetnýchzmluvách.

Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že k poskytnutiu sumy 438 831 Sk
došlo titulom pôžičky v zmysle zmlúv zo dňa 1. 6. 2007 a zo dňa 11. 6. 2007. Pri neexistencii písomného
dojednania bolo na žalobcovi, aby preukázal, že právnym dôvodom poskytnutej čiastky žalovanej bola
prípadne ústna zmluva o pôžičke, avšak z vykonaného dokazovania nebola táto skutočnosť preukázaná,
keď uvedené žalovaná poprela a tvrdenia žalobcu ohľadom dojednania pôžičky nepodporila ani výpoveď

svedkyne N. O. - matky žalobcu, ani vyjadrenie samotného žalobcu, že so žalovaným mali vzťah
do augusta 2008, pričom po splatnosti pôžičiek po 31. 12. 2007 v zmysle písomných zmlúv žalobca
nepreukázal, že sa voči žalovanej domáhal vrátenie poskytnutej finančnej čiastky ani do augusta 2008,
kedy už mali byť požičané sumy splatné, a domáhal sa vrátenie až podaním žaloby. K zisteniu spornej
skutočnosti nestačí len tvrdenie žalobcu o poskytnutí pôžičky, ktoré žalovaná popiera a za skutočnosť

preukazujúcu uzavretie zmluvy o pôžičke poukázaním sumy 438 831 Sk na úhradu úveru na účet
vo VÚB, a.s. uvedené nepostačuje. Vzhľadom k tomu, že dôkazné bremeno leží na tom účastníkovi
konania, ktoré určité skutočnosti tvrdí a z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne následky, bola na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o uzavretí pôžičky preukázal. Preto i za situácie,
že sa tvrdenia účastníkov o dôvode poskytnutia finančnej sumy líšia, záležalo na zistení skutkového

stavu v tomto smere predovšetkým na hodnotení vierohodnosti tvrdenia žalobcu a dôkazov svedčiacich
v jeho prospech. Súd sa na základe uvedeného nezaoberal vyjadrením žalobcu ohľadom prípadnej
existencie nepomenovaných zmlúv, keďže od podania žaloby sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej
sumy titulom písomných zmlúv o pôžičkách zo dňa 1. 6. 2007 a 11. 6. 2007, a ďalej sa nezaoberal ani
vyčíslením úrokov ani dôvodnosťou úroku z omeškania. Nakoľko mal súd za to, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno ohľadom poskytnutia pôžičky žalovanej, v konaní sa nezaoberal ani vznesenými
námietkami premlčania zo strany žalovanej. Na základe uvedeného rozhodol súd tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, výpoveďami svedkov, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol
na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Žalobca vo svojom návrhu bol povinný v
zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých

sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných
skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec
prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom, ktorým odôvodňoval svoj návrh. Súd upustil
od vykonania ďalšieho dokazovania zo strany žalobcu a dopytu na Všeobecnú úverovú banku v zmysle
podania zo dňa 6.9.2010 a vypočutí jeho právneho zástupcu ako svedka k vyjadreniu sa k tomu,

čo predchádzalo poskytnutiu finančných prostriedkov, keď uvedené návrhy nepovažoval s ohľadom
na zistený skutkový stav za dôvodné a hospodárne. Keďže vykonaným dokazovaním považoval
skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších
dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani zo samotného návrhu žalobcu.Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať
výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.),

keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím na ústavu garantovanú právom
účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonávaním nenavrhnutých dôkazov by súd
jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa toho, ktorému z účastníkov by bol
vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by sa súd mohol javiť ako nie
nestranný.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a vo veci plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 10 eur za zložený preddavok
na trovy znaleckého dokazovania + 27,53 eur za súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 2367,82 eur za 6 úkonov právnej pomoci:

príprava a prevzatie zo dňa 14. 4. 2010
účasť na pojednávaní dňa 8. 6. 2010
účasť na pojednávaní dňa 15. 7. 2010
účasť na pojednávaní dňa 9. 11. 2010
vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 7. 12. 2011

účasť na pojednávaní dňa 21. 2. 2011

6 x á 320,32 eur, 6 x 20 % DPH á 64,06 eur /20 % z 320,32 eur /, 4 x režijný paušál á 7,21 eur, 4 x á
1,44 eur /20 % DPH z 7,21 eur/, 2 x režijný paušál á 7,41 eur, 2 x á 1,48 eur /20 % DPH z 7,41 eur/, 1 x
režijný paušál á 7,63 eur, 1 x á 1,53 eur /20 % DPH z 7,63 eur/ spolu 2367,82 eur v zmysle ustanovenia

§ 10 ods. 1, § 14, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z; ktorú zaviazal
podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej
JUDr. Tiborovi Sanákovi.

Súd nepriznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia za úkon podanie odporu zo dňa 19. 4. 2010,

keď tento neuskutočnil jej právny zástupca ale samotná žalovaná.

Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov.

Z Uznesenia č. k. 8C/64/2010-222 zo dňa 10. 11. 2011 vyplýva, že znalkyni bolo priznané znalečné
vo výške 441,06 eur (10 eur vyplatí z preddavku zloženého žalovanou a 431,06 eur zo štátnych
prostriedkov.

Súd uložil žalobcovi zaplatiť štátu sumu 431,06 eur ako náhradu trov štátu za znalečné, keď tento nebol
v konaní úspešný a v konaní bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú

časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o
rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd
tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania, ak nie je
ustanovená osobitná sadzba je súdny poplatok 6 % z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty
predmetu sporu, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura.

Uznesením č. k. 8C/64/2010-82 zo dňa 25. 6. 2010 súd priznal žalovanej čiastočné oslobodenie od
súdnych poplatkov vo výške 97 %.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. súd uložil žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za

odpor, nakoľko žalovanej bolo priznané čiastočné oslobodenie a žalobca bol v konaní neúspešný vo
výške 889,97 eur čo predstavuje 97 % zo sumy 917,50 eur súdneho poplatku za odpor, ktorý mala
žalovaná povinnosť v konaní zaplatiť.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh

na súdny výkon rozhodnutia.