Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8Er/156/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110205564
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Ondrejičková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2110205564.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech o p r á v n e n é h o: Ferratum Slovakia,
s.r.o., IČO: 43 770 207, so sídlom Haanova 12, 851 04 Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária
Antovszká, s.r.o., IČO: 36 866 881, so sídlom Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, proti p o v i n n é m u: G.
L., U.. XX.XX.XXXX, D. XX/X, XXX XX Q., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Krasňanová,
Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, pre vymoženie sumy 89,50 EUR s príslušenstvom a

trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 097321 zo dňa 25.03.2010 bol súdny exekútor JUDr.

Andrea Krasňanová, Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica poverený vykonaním exekúcie
v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., pobočka
Žabotova 2/B v Bratislave, č.k. NRS 108/09 zo dňa 19.01.2010.

Exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom bola povinnému zaplatiť v prospech oprávneného

sumu89,50EURs9%úrokomzomeškaniazosumy62,50EURod25.09.2009dozaplateniaanahradiť
trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 33,19 EUR a trovy právneho
zastúpenia vo výške 70,65 EUR. Povinný si svoju povinnosť uloženú rozhodcovským rozsudkom podľa
vyjadrenia oprávneného nesplnil riadne a včas.

Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe - Zmluva o pôžičke č. 10014273 (ďalej

len „zmluva o pôžičke“) zo dňa 04.09.2009, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému sumu
pôžičky vo výške 62,50 EUR (pôžička vo výške 50,00 EUR + náklady vo výške 12,50 EUR). Zmluva
o pôžičke bola dojednaná prostredníctvom výmeny textových SMS správ, preto neexistuje jej písomná
forma. Povinný bol povinný vrátiť peňažnú pôžičku v 15-dňovej lehote splatnosti, dňa 24.09.2009.

Po preštudovaní exekučného spisu má súd za to, že v tomto exekučnom konaní existuje taký dôvod pre

zastavenie exekúcie, na ktorý je súd povinný prihliadať ex offo a v záujme eliminácie rizika súvisiaceho s
ust. § 61 Exekučného poriadku, t.j. rizika nenávratného poškodenia majetkových práv povinného, musí
takúto exekúciu čo najskôr v celom rozsahu zastaviť. Akékoľvek iné úkony predlžujúce vedenie exekúcie
by boli s ohľadom na uvedené neúčelné a ich realizácia by len potvrdzovala oprávnenosť exekúcie,
ktorá je už v tomto momente neprípustná a navyše, naďalej neoprávnene poškodzuje majetkové práva
povinného.Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení, právne vzťahy, ktoré
vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších

predpisov, ak zákon v nasledujúcej vete neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14,
17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú
apodľaktorejsaponadobudnutíúčinnostitohtozákonaposkytujealebomôžeposkytovaťspotrebiteľský
úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 30.11.2009 (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2009 (ďalej

len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z obsahu zmluvy o pôžičke, najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy, je zrejmé, že oprávnený
pri uzatváraní zmluvy o pôžičke konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s
povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd svoj právny záver o označení právneho vzťahu založeného
zmluvou o pôžičke ako spotrebiteľskej zmluvy vyvodzuje i z označenia dlžníka exekučnom titulu

- vykonateľnom rozhodcovskom rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Najvyšší rozhodcovský súd a.s., pobočka Žabotova 2/B v Bratislave, č.k. NRS 108/09 zo dňa 19.01.2010
identifikačnými znakmi pre fyzickú osobu - nepodnikateľa. Šetrením súd zistil, že povinný nie je
evidovaný v živnostenskom, obchodnom alebo inom registri. Súd má ďalej za dostatočne preukázanú
skutočnosť, že dodávateľ má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov. Z primárneho právneho

vzťahu tiež nevyplýva, že predmetný úver bol poskytnutý povinnému na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.Na základe uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, a) že sa v predmetnej veci jedná
jednoznačne o spotrebiteľský úver, nakoľko spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, t.j.
zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z citovaného ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o

spotrebiteľských úveroch, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na
podriadenie tohto právneho vzťahu právnemu režimu uvedeného zákona, b) že zmluva o pôžičke má
jednoznačne povahu spotrebiteľskej zmluvy a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať
aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú
povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Článok 1.2 Všeobecných

obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke, výslovne uvádza, že
zmluva o pôžičke sa okrem týchto podmienok ďalej riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka upravujúcimi zmluvný typ zmluvy o pôžičke a ustanoveniami o finančných službách
uzatváraných na diaľku podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a súvisiacimi ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o rozhodcovskom konaní“), priznáva v § 44 ods. 2 rozhodcovskému rozsudku vydanému na území
Slovenskej republiky za uvedených predpokladov účinky exekučného titulu v zmysle Exekučného
poriadku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (1) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.
a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na

výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). (3) Proti
rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

V zmysle § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní je takýmto nedostatkom taký

rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania.

Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní predstavuje osobitný prieskumný inštitút, právomoc
exekučného súdu, z titulu ktorého je exekučný súd povinný zastaviť vymáhanie nároku priznaného

v rozhodcovskom konaní, ak tento vykazuje niektorú z vád vymedzených v príslušnom paragrafe,
t.j. preskúmava exekučný titul tak, ako keby nenadobudol právoplatnosť. Tunajší súd zdôrazňuje,
že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje, ak to vyžaduje záujem ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, zbavenie
účinku rozhodcovského rozsudku. Takýto postup uprednostňuje aj v prípadoch, kedy sám spotrebiteľ

v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo
editorial) a dáva tak priestor aj exekučnému súdu, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda

medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ust. § 44 Exekučného

poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a
posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým
zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej amateriálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní, či je exekúcia navrhovaná v takom
rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie oprávneného a či právo nie je prekludované.

Súd je v tomto rozsahu oprávnený a povinný skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania
(t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo bez návrhu) a v prípade zistenia, že
nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu
zastaviť ( II.ÚS 498/2010). Tunajší súd v tejto súvislosti ďalej poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996

uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Najvyšší súd sa ďalej vyjadril, že ak bude exekúcia podľa exekučného titulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená. Ústavný súd SR obdobne rozhodol v uznesení č. I. ÚS 456/2011-19, v ktorom
konštatoval, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu
v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
už začaté exekučné konanie zastaviť.“ Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to
oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky (Rozsudok
Súdneho dvora Asturcom Telecomunicaciones SL).

Článok 14.4 Všeobecných obchodných podmienok obsahuje rozhodcovskú doložku uzatvorenú, v
zmysle ktorej „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Najvyšší
rozhodcovský súd a.s., IČO: 44 246 480, so sídlom v Bratislave, zapísanou v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 4542/B ( ďalej len „rozhodcovský súd“)...b) pred

príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (zákon 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku). Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. “

Uvedená rozhodcovská doložka, ktorá umožňuje žalobcovi vybrať si z dvoch alternatív, je doplnená
rozväzovacou podmienkou, pri ktorej by sa rozhodcovská doložka nemala uplatniť ani vtedy, ak
ktorákoľvek zo strán zmluvy podá žalobu na všeobecnom súde. V tomto prípade súd prihliadal na
skutočnosť, že v prípade sporu býva v praxi žalujúcou stranou takmer vždy veriteľ, resp. dodávateľ
(najmä pokiaľ ide o jej neplnenie), ktorý si pochopiteľne vyberie rozhodcovský súd. Možnosť iniciovania

sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať skôr za teoretickú (keďže je malá
možnosť, že bude žalobcom spotrebiteľ a bude sa domáhať plnenia zo strany veriteľa, dodávateľa).
Rozhodcovská doložka síce umožňuje výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom žalujúcej
strane, nútila však spotrebiteľa pre prípad takto vykonaného výberu podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. V prípade, že by bola rozhodcovská doložka platná, snaha odstrániť jej účinky má zmysel

(pre spotrebiteľa) len do času uskutočnenia, resp. právoplatného skončenia rozhodcovského konania,
pretože rozviazanie platnej rozhodcovskej doložky až po právoplatnosti exekučného titulu vydaného
na jej podklade, by na oprávnenie rozhodcovského súdu vec v rozhodcovskom konaní prejednať aj
rozhodnúť (a teda na validitu exekučného titulu) nemalo žiaden vplyv.

V zmysle zmluvných podmienok si spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom presadiť príslušnosť inak
príslušného súdu v zmysle občianskoprávnych predpisov, nakoľko v predtlačených podmienkach, t.j. v
podmienkach individuálne nedojednaných, bol už dopredu určený rozhodca oprávnený rozhodnúť, resp.
osobaoprávnenáurčiťrozhodcuatobeztoho,abynaurčenítejtoosoby,resp.rozhodcumalpovinnýako
spotrebiteľ akýkoľvek vplyv. Pre spotrebiteľov je pritom významné i ustanovenie § 87 písm. f) zákona č.

99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny
poriadok“), v zmysle ktorého si spotrebitelia v rámci riešenia veci pred súdom môžu na konanie vybrať
aj súd s príslušnosťou v mieste ich bydliska.

Rozhodcovská doložka je jednou zo zmluvných podmienok zapracovaných do obchodných podmienok

bez toho, aby bola spotrebiteľom individuálne dojednaná a dopredu tak vylučuje voľbu súdu, ktorý by
bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek
sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.Súd dospel k záveru, že v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rozhodnom znení,
rozhodcovská doložka uvedená v zmluve, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené podporuje

aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoE/109/2011-36 zo dňa 29.02.2012, v zmysle ktorého
„značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje
už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v
dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného
takouto (z povahy veci) silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu (zmluvným partnerom spotrebiteľa).

Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu
poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade,
ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať).“
Ustanovenie zmluvy v uvedenom znení je v neprospech spotrebiteľa aj z dôvodu, že nie je spotrebiteľom
osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej)
zmluvy pre veľký počet spotrebiteľov, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo

ju úplne odmietnuť.

V stanovisku Súdneho dvora vo veci Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi, bod 40 sa
konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v
zmysle smernice 93/13/EHS, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá priznáva právomoc pre všetky

spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,
spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska citovanej smernice kvalifikovaná ako nekalá. Takúto
kvalifikáciu by teda spĺňalo už len samotné dojednanie, že príslušným súdom na riešenie sporov zo
spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo (nie všeobecný zákonný
súd spotrebiteľa), čo je omnoho menej závažné ohrozenie práv spotrebiteľa ako založenie príslušnosti

arbitrážneho súdu.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči

povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Dodávateľ
finančnej služby - oprávnený (oproti neznalému spotrebiteľovi - povinnému) s odbornou starostlivosťou
mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a má poznať
aj dôsledky ich používania. Oprávnený si mohol a mal byť vedomý, že súd nemôže poskytnúť právnu
ochranu nárokom, majúcim základ v neprijateľnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve.

Súčinnosťouod01.01.2008bolimedzineprijateľnépodmienkyzavedenéajustanovenia,ktorévyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní (ods. 4 písm. r)). Doplnenie výpočtu zákonodarcom je reakciou na nesprávnu
aplikačnú prax s cieľom dosiahnuť jej zjednotenie so smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). V zmysle eurokonformného
výkladu teda de facto nejde o nové ustanovenie, ale o zákonný výklad už existujúceho všeobecného
ustanovenia.

Podľačlánku6odseku1.smernice,členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitévzmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 2 písm. a) smernice, na
účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3. Podľa
článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa článku 3 odseku 3. smernice, príloha
obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

V zmysle prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), podmienkou, ktorá sa môže považovať za nekalú,

je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodneobmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Pri posudzovaní rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v zmluve vychádzal súd z
teleologického výkladu, teda vychádzal z účelu právnej normy s prihliadaním na spoločenské podmienky
jej aplikácie. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť
spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako v členskom štáte Európskej únie, minimálne taký štandard
ochrany aký stanovuje smernica Rady 93/13/EHS. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy

účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti
eurokonformného výkladu, kedy je vnútroštátny súd povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice
a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka,
ktorá je dohodnutá v rámci zmluvy v štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluve, resp. v jej

zmluvných dojednaniach tvoriacich jej súčasť, a ktorá je individuálne nedojednaná, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, od 1.1.2008 v zmysle §53 ods. 1 písm. r) Občianskeho zákonníka v aktuálnom
znení, a do 31.07.2004 v zmysle eurokonformného výkladu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31.12.2009, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31.12.2009 absolútne neplatná.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodnúť,apretorozhodcovskýrozsudokjenulitnýaakoexekučnýtituljeneúčinný.Týmjedanýrozpor
exekučného titulu so zákonom, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť

predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva.

Túto skutočnosť môže exekučný súd zistiť najskôr v štádiu vydávania poverenia, ale prakticky je to
možné v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Táto skutočnosť vyplýva aj z povinnosti súdu
vyplývajúcej z nižšie citovaného § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého má súd povinnosť

počas celého exekučného konania skúmať zákonnosť exekúcie a v prípade, že zistí dôvod jej
neprípustnosti, musí ju ex offo zastaviť. Exekučný súd má teda právo preskúmavať súlad exekučného
titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie,
ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania. Takýto právny názor zastáva aj Ústavný súd, ktorý
v náleze II. ÚS 498/2010 ustanovuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné

vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach,
nie izolovane - oprávnenie exekučného súdu kedykoľvek preskúmavať prípustnosť exekúcie (teda
nielen pred vydaním poverenia) plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných
ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V súlade s vyššie uvedeným a z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, následkom ktorej existuje
zjavný rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. jeho nespôsobilosť a nepoužiteľnosť ako exekučného
titulu v exekučnom konaní, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavuje.

S ohľadom na naliehavý právny záujem povinného z dôvodu odstránenia rizík spojených s neprípustnou

exekúciou, súd rozhodne o trovách osobitným uznesením.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.10.2011 oprávnený požiadal súd o zmenu pôvodného
exekútora v zmysle § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z., Exekučného poriadku a navrhol, aby súd
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Blanka Ružeková, Fajnorova 1547/13, 905 01

Senica.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučního konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekutora. Súd rozhodne o
zmene exekutora do 10 dní od doručenia návrhu oprávněného na zmenu exekútora.

Vzhľadom na to, že tunajší súd vo výroku I. tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie, súd má za
to, že vyhovenie žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora by bolo neúčelné a nehospodárne.V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,

proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti výroku II. nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu

podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,
proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a

opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).