Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2012

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/116/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409206259
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2012:4409206259.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľov: 1.

AMADEUS MP, spol. s r.o., Komenského 66, Šurany, IČO: 36 518 808, zast. JUDr. U. R., advokátkou so
sídlom v O. K.U., H.. P. XX, 2. C.. V. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., L. X, štátny občan SR, zast. JUDr.
M. L., advokátom so sídlom v Š., P. XX proti odporcom: 1. U.. F. F. N., O.. X.X.XXXX, bytom Š., F. XX,
štátny občan SR, 2. U.. X. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., F. XX, štátny občan SR, obaja zastúpení JUDr.
C. F., advokátkou so sídlom v Š., U.. E.. Š. XX o zrušenie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa návrhom domáhali zrušenia vecného bremena, ktorému zodpovedná
právo prechodu cez pozemok parcely č. XX/X v prospech vlastníkov parcely č. XX/X a XX/X v kat.
území Š., zapísané u Správy katastra O. K., na LV č. XXXX bez primeranej náhrady. Návrh odôvodnili
tým, že vecné bremeno pre odporcov bolo zriadené kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX uzavretou
medzi Mestom Š. ako predávajúcim a odporcami ako kupujúcimi, ktorá je v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná. Odporcovia vecné bremeno využívajú na úkor vlastníkov parcely č.
XX/X, ktorými sú navrhovatelia v 1. a v 2. rade. Od zriadenia vecného bremena v prospech odporcov

uplynula pomerne dlhá doba a zmenili sa podmienky, ako aj pomery vlastníkov pozemkov, na základe
čoho odporcovia sú vlastníkmi nehnuteľností, ku ktorým majú zabezpečený prístup, príjazd, cez parcelu
č. XX/X pasáž z ulice a taktiež na parcelu č. XX/X záhradu o výmere XX m2 majú prístup cez vlastnú
budovu a vlastné pozemky. V dôsledku zmeny pomerov nastal hrubý nepomer medzi vecným bremenom
a výhodou oprávneného, pre ktorý nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení.

Odporcovia sa vyjadrili k návrhu písomne cestou svojej právnej zástupkyne /č. l. 45/, kde uviedli, že

žiadajú návrh v celom rozsahu zamietnuť. Kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX obsahuje všetky náležitosti
tak, ako jej to zákon ukladá. V článku V. ods. 2 predmetnej zmluvy je presne vymedzený rozsah vecného
bremena na celú parcelu XX/X. Vzhľadom k tomu nebolo nutné vyhotovovať žiadny geometrický plán
a tento pokojný stav pretrvával viac ako 10 rokov, až kým navrhovatelia nezačali protiprávne brániť
odporcom v užívaní ich vecného bremena. Navrhovatelia pri kúpe nehnuteľnosti mali vedomosť o tom,
žejukupujúspredmetnýmvecnýmbremenomasjehoexistenciouprejavilivýslovnýsúhlasapredmetné
vecnébremenoboloajpodmienkounadobudnutianehnuteľnostivovyhláseníverejnejobchodnejsúťaže

zo dňa X.XX.XXXX. V žiadnom prípade nevznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávnených. Odporcovia majú vstup na svoj pozemok aj z druhej strany z vlastného pozemku, avšak
na tejto strane nemajú zriadené parkovisko. Nie je rozhodujúce, ako je parcela XX/X vedená v katastri
nehnuteľnosti, je dôležité jej skutočné využitie.Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,oboznámenímpredloženýchlistinnýchdôkazov:kúpna
zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa XX.X.XXXX, geometrický plán č. X/XXXX, dodatok č. 1

ku kúpnej zmluve zo dňa X.X.XXXX, list vlastníctva č. XXXX , list vlastníctva č. XXXX pre kat. územie
Š., vytyčovací náčrt na parcelu XX/X, protokol o vytýčení hranice, kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX,
geometrický plán č. XX/XXXX a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim Mestom Š. a kupujúcimi odporcami,

ktorá bola ovkladovaná pod č. X. XXXX/XX, kde predmetom prevodu podľa článku I. bola nehnuteľnosť
v kat. území Š. , parcela č. XX/X z ktorej geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 9.11.1998 sa oddelila
parcela č. XX/X zastavaná plocha (dvor o výmere XX m2). Podľa článku V. bod 2 zmluvy účastníci
súčasne požadujú, aby na parcelu č. XX/X - zastavaná plocha v kat. území Š. bolo zriadené právo
zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve vstupu a prechodu peši i vozom cez pozemok
v prospech vlastníka nehnuteľnosti parcelu č. XX/X a XX/X.

Kúpnou zmluvou so zriadením vecného bremena zo dňa XX.X.XXXX predávajúci Mesto Š. predalo
kupujúcim navrhovateľovi v 1. rade nehnuteľnosti podľa článku II. bod 1, 2 v kat. území Š., parcela č. XX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. XX/
X a parcelu XXX/X - zastavaná plocha (dvor) o výmere XX m2 zameranú geometrickým plánom č. X/

XXXX zo dňa 25.1.2005 z parcely č. XXX/X . Predaj nehnuteľností bol schválený uznesením Mestského
zastupiteľstva MsZ v Š. dňa 9.12.2004 pod č. XX/XXXX a uznesením MsZ v Š. dňa 24.2.2005 pod č.
XX/XXXX tak, ako je to uvedené v článku III. zmluvy. Podľa článku V. bod 1, 2 zmluvy nehnuteľnosť
parcela č. XX/X sa predáva s ťarchou - vecným bremenom spočívajúcom v práve vstupu a prechodu
cez pozemok parcely č. XX/X v prospech vlastníkov parcely č. XX/X, XX/X, XX/X tak, ako je zapísané

na liste vlastníctva č. X v časti N. ťarchy. Kupujúci toto vecné bremeno v plnom rozsahu prijíma.
Kupujúci a predávajúci sa dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez
pozemok parcelné č. XXX/X v prospech vlastníka parcely č. XX/X, XX/X, XX/X v rozsahu vyznačenom
geometrickým plánom č. X/XXXX zo dňa 25.1.2005. Zmluva bola ovkladovaná pod č. X. XXXX/XX.
Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa X.X.XXXX bolo upresnené vecné bremeno týkajúce sa práva

prechodu cez pozemok parcela č. XXX/X. Dňa 10.2.2005 bola na žiadosť Mesta Š. vytýčená hranica
medzi pozemkami parcela č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X a vecné bremeno práva prechodu cez parcelu č.
XX/X v kat. území Š. v zmysle vytyčovacieho návrhu vyhotoveného C. U..

Navrhovateľ v 1. rade vo svojej výpovedi upresnil, že potom, ako nadobudli nehnuteľnosť v zmysle

kúpnej zmluvy z roku 2005 si všimli nárast prechodu pešo i vozidlami cez ich pozemok parcelu č. XX/
X, kadiaľ chodili sanitky a autá, ktoré odvážali biologický odpad. Do dnešného dňa sa im nepodarilo
získať stavebné povolenie pre správanie odporcov. Pri podpísaní kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX im
bol predložený vytyčovací náčrt z roku 2005, na ktorom je vyznačené existujúce právo prechodu v šírke
3 metrov, čo podpísal i odporca v 1. rade ako vlastník nehnuteľností parcely č. XX/X a XX/X. Naliehavý

právny záujem na zrušení vecného bremena odvodzujeme tým, že nijakým iným spôsobom nie je možné
daťuvedenýstavdosúladusostavomprávnym.Kvôlisprávaniuodporcuajehoklientov,akoajpacientov
sme boli nútení ohradiť našu nehnuteľnosť vo vzdialenosti asi 4 metre od hranice pozemku odporcov.
Vecné bremeno bolo zriadené zákonným spôsobom tak, ako to vyplýva z konania vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 5C 120/94 iba v prospech vlastníkov nehnuteľností parcela č. XX/X. Odporcovia svojím

konaním neustále bránia tomu, aby navrhovatelia mohli dostať stavebné povolenie a využívať svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Nie je zanedbateľné, že stavebný úrad prerušil všetky konania z toho
dôvodu, že je potrebné vyriešiť právo prechodu vecného bremena odporcov cez parcelu č. XX/X.

Navrhovateľ v 2. rade vo svojej výpovedi upresnil, že vecné bremeno je využívané nadmerne, čím

dochádza k hrubému nepomeru k vlastníckemu právu. Nehnuteľnosť, ktorú nadobudli nadobúdali s
vedomím, že odporcovia majú zriadené vecné bremeno, avšak oni sa domnievajú, že po celej dĺžke
parcely XX/X a mesto tvrdí, že v šírke 3 metrov. V zmysle zmluvy vecné bremeno mali využívať len
majitelia okolitých nehnuteľností, avšak zo strany odporcov dochádza k hrubému nepomeru i v tom, že
odporcovia ho využívajú i na komerčné účely. Situácia od obdobia zriadenia vecného bremena doteraz

sa zmenila v tom smere, že v čase zriadenia vecného bremena sa odporcovia k svojim nehnuteľnostiam
iným spôsobom dostať nevedeli. Je pravdou, že cez parcelu XX/X je zriadené vecné bremeno i v
prospech ostatných vlastníkov nehnuteľností s ktorými navrhovatelia nie sú v súdnom spore.Právny zástupca navrhovateľa v 2. rade uviedol, že má za to, že kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX je
v článku V. bod 2 absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sa jedná o
neurčitý právny úkon. Predávajúci Mesto Š. uvedenou kúpnou zmluvou zriadilo právo prechodu v šírke

troch metrov v prospech vlastníkov pozemku parcely č. XX/X a XX/X. Rovnako Mesto Š. uvedené vecné
bremeno v rozsahu troch metrov konkretizuje aj v jeho inzeráte vyhlasujúcom obchodnú verejnú súťaž
na kúpu nehnuteľnosti v Š. pozemok a budova parcela č. XX/X. Rovnaký záver o rozsahu vecného
bremena v šírke troch metrov na parcele XX/X vyplýva i z vytyčovacieho náčrtu zo dňa 10.2.2005, ktorý
bez pripomienok podpísal i odporca v 1. rade a zástupcovia Mesta Š.. Vyjadrenie svedka L. Š., ktorý

podpisoval kúpnu zmluvu za predávajúceho vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že predávajúci mal v
článkuV.bod2kúpnejzmluvyzodňaXX.X.XXXX zriadenievecnéhobremenavrozsahu3metre.Takýto
názor mali aj odporcovia do 12.10.2007, čo vyplýva z ich vyjadrenia doručenému Okresnému súdu
Nové Zámky v konaní 13C 231/07. Odporcovia i v konaní 16C 272/2007 žiadajú, aby im súd poskytol
lehotu za účelom vypracovania geometrického plánu, ktorý by určil rozsah vecného bremena na parcele
č. XX/X. Keď odporcovia zistili, že pre platné zriadenie vecného bremena v šírke troch metrov chýba

príslušný geometrický plán, ktorý by uvedený rozsah vecného bremena exaktne zakreslil a teda, že pre
uvedený právny nedostatok vecné bremeno v šírke troch metrov nevzniklo, tak v snahe, aby o vecné
bremeno neprišli účelovo zmenili svoj názor na vec tak, že tvrdia, že vecné bremeno bolo v ich prospech
v zmysle kúpnej zmluvy zriadené na celú parcelu. Uvedený článok zmluvy je v rozpore s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka, pretože, ak by vecné bremeno malo byť zriadené v šírke troch metrov

bolo by potrebné vypracovať geometrický plán, čo sa však nestalo. Ak k tomu neprišlo vecné bremeno
nemohlo vzniknúť v časti parcely č. XX/X. V spojitosti s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka je
vecné bremeno i v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Zmenu pomerov a ňou
vzniknutý hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného navrhovatelia odvodzujú z
toho, že vecné bremeno v čase zriadenia v roku 98 v zmysle zmluvy, ktorou odporcovia kúpili od mesta

parcelu č. XX/X označenú v katastri ako záhrada malo právo z predmetného vecného bremena slúžiť v
prospech vlastníkov parcely č. XX/X, ktorú od mesta odkúpili v r. 1997 a parcely č. XX/X, teda odporcov v
tomto smere, nie však v prospech tretích osôb a ani nie na komerčné využitie. Dňa 20.8.2002 odporcovia
odkúpili starý dom, ktorý sa nachádzal na parcele č. XX/X susediacej s parcelou č. XX/X a parcelou č.
XX. Tento dom odporcovia zbúrali a vystavali novú budovu. Po tomto zakúpení a zbúraní predmetného

starého domu získali odporcovia prístup k svojej parcele č. XX/X výlučne cez svoje parcely č. XX, XX/X a
XX/X, takže už nepotrebovali prístup k svojej parcele č. XX/X cez cudziu parcelu č. XX/X patriacu v tom
čase Mestu Š.. V zakúpení parcely č. XX/X a zbúraním starého domu sa zmenili pomery za ktorých bolo
zriadené vecné bremeno na parcelu č. XX/X v roku 1998, kedy to bola jediná možná prístupová cesta
odporcov k ich parcele č. XX/X. Pomery sa od zriadenia vecného bremena do súčasnosti zmenili v tom,

že odporcovia sa uvedeným účelom presadzovať využívanie celej parcely XX/X bránia vo vlastníctve
navrhovateľov. Odporcovia sa snažia svojvoľne rozšíriť práva z vecného bremena i na tretie osoby, t. j.
svojichklientov,svojichnájomníkovaichklientovatonielennaprechodcezparceluXX/X,aleajnastátie
na nej a jej používanie na svoje rôzne účely. Odporcovia svoje právo z vecného bremena zneužívajú
tým, že právnymi obštrukciami a vyvolávaním viacerých súdnych sporov bránia navrhovateľom, ako

vlastníkom pozemku parcely č. XX/X dosiahnuť vydanie im stavebného povolenia. Z týchto dôvodov
žiada návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi upresnil, že v roku 1994 nadobudol nehnuteľnosť na parcele XX/
X, čo bola samostatná budova X., ktorú odkúpil od mesta a pri stavbe K. F. bola začlenená do jedného

súpisného čísla. Vchod do X. bol cez parcelu XX/X. Už v tomto čase existovalo vecné bremeno cez
parcelu XX/X. Odporca vykonáva podnikateľskú činnosť v K. K.Í. od roku 1999, ktoré prevádzkuje, kde
sa nachádzajú R. C., Y. R. Z. F. s tým, že k uvedeným R. bolo potrebné zriadiť parkovisko, priestor
pre F. R. V. P.. Jeho snahou bolo z týchto dôvodov rozšíriť parkovisko a mal záujem získať tú časť
nehnuteľnosti, ktorá napriek jeho žiadosti nebola prerokovaná na mestskom zastupiteľstve. Z týchto

dôvodovmubolonavrhnutézostranybývaléhoprimátora,abysiodkúpilzvyšoknehnuteľnostizaúčelom
zriadenia dôstojného parkoviska, ktoré sa momentálne nachádza na parcele XX/X. Odporca rovnako
i v roku 1994 žiadal o zriadenie vecného bremena na parcele XX/X, pretože nehnuteľnosť na parcele
XX/X mala toalety vzadu a nejakým spôsobom sa bolo k nim potrebné sa dostať. Je nepochybné, že už
v tomto období odporca využíval prechod cez parcelu XX/X. Momentálne osobné motorové vozidlá na

parcele XX/X neparkujú, využívajú ju len na prechod, pretože parkujú na parkovisku parcela č. XX/X.
Odporca uznal, že sa zúčastnil vytýčenia hranice na vytyčovacom náčrte zo dňa 10.2.2005 ako vlastník
parcely XX/X a XX/X s tým, že mu bolo oznámené i geodetom, že uvedené právo prechodu sa na nichako vlastníkov nevzťahuje, jedná sa o právo prechodu k nehnuteľnostiam parcela č. XX/X. Viackrát im
bolo oznámené, že majú právo prechodu po celej parcele XX/X, nech sa do toho nepletie.

Právna zástupkyňa odporcov v záverečnej reči uviedla, že navrhovatelia nepreukázali dôvodnosť
podanej žaloby a naliehavý právny záujem na určení absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
XX.X.XXXX. Nepreukázali, k akej zmene pomerov na strane odporcov došlo, od akého času, ktoré by
mali preukazovať hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Navrhovateľ v 1.
rade nadobudol spoluvlastnícky podiel k parcele č. XX/X a k parcele č. XXX/X v roku 2005 a navrhovateľ

v 2. rade v roku 2010. Navrhovatelia v 1. a v 2. rade pri odkupovaní parcely č. XX/X vedeli, aké vecné
bremená a v akom rozsahu a v prospech koho sú zriadené na parcele č. XX/X v uznesení Najvyššieho
súdu SR č. k. 4Cdo 291/2009 zo dňa 22.2.2011 v odôvodnení sa uvádza, že žalobca nemôže svoju
situáciu existujúcu už aj v čase nadobudnutia nehnuteľnosti uplatňovať ako zmenu pomerov zakladajúcu
hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Ak by konajúci súd vyhovel návrhu
navrhovateľov odporcovia by nevedeli využívať parcelu XX/X a ani by túto parcelu nevedeli odpredať bez

zriadeného vecného bremena práva prechodu peši i vozom cez parcelu XX/X. Tvrdenia navrhovateľov o
tom, že odporcovia mali možnosť urobiť prechod medzi svojimi budovami je absolútne nepravdivá a pre
toto konanie aj úplne irelevantná, nakoľko v čase, keď navrhovatelia 1, 2 vstúpili do vlastníckych vzťahov
k parcele XX/X odporcovia už svoju stavbu na parcele XX/X riadne užívali, bola stavebne dokončená.
Na parcele XX/X je vybudované K. K. a jednou z podmienok na prevádzkovanie bolo aj zabezpečenie

parkovania pre F. R. C. P.. Parcela č. XX/X je vedená v katastri nehnuteľnosti ako zastavaná plocha
slúžiaca na parkovanie. Nebolo možné a ani v súčasnosti nie je možné dostať sa k tejto parcele vozom
iným spôsobom než cez zriadené vecné bremeno. Svedok L. Š. vo svojej svedeckej výpovedi upresnil,
že Mesto Š. odpredalo odporcom parcelu č. XX/X za účelom zriadenia parkoviska slúžiaceho K. K..
Vytyčovací náčrt zo dňa 10.2.2005 sa vypracoval v spojitosti so zriaďovaním a zakresľovaním vecného

bremena práva prechodu cez parcelu č. XXX/X, ktorú odkupoval navrhovateľ v 1. rade. O ťarche v
podobe vecného bremena sa navrhovateľ mohol presvedčiť na liste vlastníctva a oboznámiť tak, ako to
potvrdila i vypočutá svedkyňa. Výpoveď svedka L. Š. odporcovia považujú za zmanipulovanú, nakoľko
svedokbolvdobrompriateľskomvzťahuskonateľminavrhovateľav1.rade.Ažvroku2011začalsvedok
tvrdiť, že vecné bremeno malo byť zriadené v šírke troch metrov a od uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa

XX.X.XXXX do roku 2011 uvedené netvrdil. Svedok si nesprávne vyložil uznesenie OS Nové Zámky č. k.
5C 120/94, nakoľko v zmysle uvedeného uznesenia bolo zriadené vecné bremeno, práva prechodu cez
pozemok XX/X v prospech nadobúdateľa parcely č. XX/X. Ďalším podstatným argumentom svedčiacim
tomu, že na odporcov sa nevzťahuje vecné bremeno práva prechodu cez parcelu XX/X v šírke troch
metrov je to, že vecné bremeno v prospech vlastníkov parcely XX/X bolo zriadené v súdnom konaní

5C 120/94 a medzi parcelou XX/X a vecným bremenom práva prechodu cez parcelu č. XX/X v šírke
troch metrov vymedzeným v prospech vlastníka XX/X je medzera zhruba jeden meter po celej dĺžke
parcely č. XX/X a parcely č. XX/X. Takéto vecné bremeno by v prospech vlastníkov parcely XX/X bolo
nevykonateľné,nakoľkobysaodporcovianaparceluXX/Xnevedelidostať.CezparceluXX/Xjezriadené
vecné bremeno i v prospech vlastníkov susedných parciel XX/X, XX/X a XX/X, voči ktorým navrhovatelia

žalobu nepodali. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu navrhovateľov zostane naďalej zriadené vecné bremeno
práva prechodu cez parcelu XXX/X. Z týchto dôvodov žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Z ohliadky na mieste samom dňa 15.6.2011 súd zistil podľa udania účastníkov, že parcela č. XX/X je
oplotená a je vynechaný prechod v šírke asi 4 metrov. K oploteniu parcely navrhovateľmi došlo z toho

dôvodu, že predtým na uvedenej parcele boli odstavené motorové vozidlá klientov odporcov. Na parcele
XX/X existovala brána, z ktorej sú tam momentálne pozostatky dva stĺpy. Podľa udania navrhovateľov
bola táto brána zatvorená, čo poprel odporca v 1. rade, ktorý uviedol, že bránu otváral ráno, keď
prišiel do práce a večer ju zatvárala upratovačka o 18.30 hod.. Bolo tomu tak až dovtedy, kým nebola
brána odmontovaná. K odstráneniu brány došlo potom, čo odporcovia nesúhlasili s namontovaním

automatickej brány. Za parcelami XX/X a XX/X sa nachádzajú parcely XX/X a ďalšie vo vlastníctve
M., ktorým bolo tiež zriadené právo prechodu cez parcelu XX/X. Po ľavej strane budovy sa nachádza
prechod na parcele XX/X, ktorý je vo vlastníctve odporcov, s právom prechodu pre vlastníka parcely XX/
X. Z tejto strany objektu nie je možné dostať sa na parkovisko odporcov autom. Do budovy vlastníctva
odporcov je vybudovaný vchod spredu, vchod z parkoviska parcely č. XX/X spolu s bezbariérovým

vchodom a vchod i z parcely XX/X.

Svedok L. Š. vo svojej svedeckej výpovedi upresnil, že odporcovia v roku 1995 prejavili záujem o
zveľadenie mesta za účelom vybudovania K. zariadenia, pretože vlastnili už určitý majetok. Vecnébremeno v šírke troch metrov bolo zriadené v konaní 5C 120/94 a existuje, pretože by sa zadní vlastníci
nevedeli dostať k svojim nehnuteľnostiam. Pri odpredaji parcely č. XX/X malo mesto na mysli zriadenie
vecného bremena v prospech vlastníkov parcely v šírke troch metrov.

Svedkyňa B. H. upresnila, že vecné bremeno k parcele č. XX/X, ktorá bola vo vlastníctve mesta bolo
zriadené súdom na základe geometrického plánu, ktorý dal vypracovať súd. Predaj nehnuteľnosti bol
schváleným mestským zastupiteľstvom, čo sa následne odzrkadlilo i v zmluve o prevode nehnuteľnosti.
Bez uznesenia zo zasadnutia by kataster zmluvu nezavkladoval. Podľa jej názoru výhercovia verejnej

obchodnej súťaže určite vedeli o tom, že na parcele je zriadené vecné bremeno, mali o tom možnosť
vedieť, pretože to bolo vyznačené i na liste vlastníctva, ktorý bol k dispozícii. K vytyčovaciemu náčrtu
upresnila, že po ukončení verejnej obchodnej súťaže primátor mesta uviedol, že je potrebné zohnať
geodeta a urobiť vytyčovací náčrt tak, aby bolo zrejmé, kadiaľ ide vecné bremeno, pretože na snímke
z katastrálnej mapy sa nenachádzalo. Povinnosťou geodeta bolo preniesť údaje z katastra a vytýčiť
ich konkrétne v teréne. Vytyčovací náčrt nebol zriadený za tým účelom, aby sa vytvorilo nové vecné

bremeno na parcele XX/X, ale aby sa v skutočnosti vyznačilo v teréne, kade vecné bremeno ide, ktoré
bolo určené súdom tak, že pokračovaním tohto vecného bremena by bolo možné dostať sa i k ceste.

Svedok C.. I. B. vo svojej výpovedi upresnil, že v roku XXXX bol poslancom mestského zastupiteľstva.
Má vedomosť o tom, že keď sa predávala parcela XX/X navrhovateľom bolo zriadené vecné bremeno

súdom právo prechodu peši i vozom a následne sa zistilo, že určitá časť je nevysporiadaná medzi
chodníkom a uvedeným pozemkom. Vecné bremeno bolo vytyčované na parcele XX/X a je logické, že
pokračovalo i ďalej. Svedok nemal vedomosť o tom, či vytyčovací plán riešil i právo prechodu k parcele
XX/X, avšak je nepochybné, že vecné bremeno v čase vypisovania verejnej súťaže bolo v prvom rade
zachované pre vlastníkov nehnuteľnosti za parcelou XX/X.

Vypočutý svedok L. M. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil skutočnosti ohľadne nadobudnutia
nehnuteľností odporcami na parcele XX/X.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,
môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

Primeraná náhrada nemusí vždy pozostávať iba z peňažného plnenia, ale môže ňou byť aj vytvorenie
stavu, ktorý zabezpečí plnohodnotné uspokojenie potrieb žalovaného iným spôsobom, než je doterajší
výkon oprávnenia vyplývajúci z vecného bremena.

Podkladom pre rozhodovanie súdu môže byť len porovnanie zaťaženia vlastníka a výhody oprávneného

v dobe, keď bolo vecné bremeno zriadené so stavom v dobe rozhodovania súdu.

Občiansky zákonník bližšie neuvádza, v čom má spočívať zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala
zmenu úpravy, rozsahu a obsahu vecného bremena. Pri rozhodovaní o zrušení vecného bremena v
dôsledku zmeny pomerov je treba vziať do úvahy všetky okolnosti veci. Predovšetkým je treba zistiť,

či došlo k zmene pomerov a v kladnom prípade posúdiť, nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob
výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti vecným
bremenom zaťaženej a vziať do úvahy ujmu, ktorá oprávnenému nastane v dôsledku zrušenia vecného
bremena za náhradu a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkovi zaťaženého pozemku
v dôsledku zmeny pomerov. Právne významný je len ten hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku

vzniku pomerov. I keď k zmene pomerov došlo a je daný i hrubý nepomer medzi vecným bremenom
a výhodou oprávneného nie sú podmienky na zrušenie vecného bremena dané pokiaľ tento hrubý
nepomer existoval pred zmenou pomerov.Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný.
Súd považuje za preukázané, že odporcovia nadobudli nehnuteľnosti na parcele XX/X v kat. území Š.
na LV č. XXXX kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX ovkladovanou X. XXXX/XX. Jednalo sa o X.,

ktorú prevádzkoval odporca v 1. rade, do ktorej bol vchod cez parcelu XX/X. Je nepochybné, že už v
tomto období bola parcela XX/X zaťažovaná prechodom zákazníkov do budovy na parcele XX/X, ako
aj prechodom cez parcelu XX/X k toaletám v zadnej časti nehnuteľnosti. Následne odporcovia odkúpili i
ďalšie časti nehnuteľností a to parcelu č. XX/X, ktorú vybudovali ako parkovisko k nehnuteľnostiam na
parcele XX/X, XX/X a XX, ktoré boli včlenené pod jedno súpisné číslo, kde sa nachádza K. zariadenie.

Do K. zariadenia je pravdou, že je prístup cez prednú časť nehnuteľnosti, cez parcelu č. XX/X a rovnako
i cez parcelu XX/X, kde sa nachádza i bezbariérový vstup. Je však nepochybné, že k parcele č. XX/X
je možné sa dostať iba cez parcelu XX/X autom. Iným spôsobom autom prístup na parcelu XX/X, ktorá
je parkoviskom nie je možný. Navrhovateľ v 1. rade nadobudol nehnuteľnosť v kat. území Š. na LV č.
XXXX, parcelu č. XX/X a parcelu č. XXX/X na základe kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena
zo dňa X.X.XXXX a dodatku ku zmluve. V čase nadobudnutia nehnuteľností navrhovateľom v 1. rade,

že vecné bremeno na parcelu XX/X v prospech vlastníkov parcely XX/X, XX/X a XX/X už existovalo
a rovnako bolo zriadené i vecné bremeno vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. X/
XXXX v prospech vlastníkov parcely č. XX/X , XX/X a XX/X cez parcelu č. XXX/X. Uvedené skutočnosti
v podstate potvrdil i vypočutý svedok C.. B.. Dňa 10.2.2005 bol vypracovaný vytyčovací náčrt, ktorý v
teréne vyznačil vecné bremeno cez parcelu XX/X, ktorého cieľom bolo vyznačiť v teréne vecné bremeno,

ktoré bolo jednak zriadené súdom tak, aby sa prenieslo i na katastrálnu mapu, čo upresnila vypočutá
svedkyňa. Uznesením tunajšieho súdu 5C 120/94-117 zo dňa 31.10.1996 súd schválil súdny zmier,
ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v kat. území Š. na LV č. XXXX a zriadil vecné
bremeno v prospech odporcu na parcele č. XX/X spočívajúce v prechode pešo i vozom v šírke troch
metrov, ktoré bolo vyznačené v zmysle pripojeného znaleckého posudku č. XXX/XX vypracovaného

C.. X. V.. Ak je vecné bremeno vymedzené v listine o právnom úkone celkom určito nemôže byť
dôvodom neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka sama skutočnosť, že nebol
vyhotovený geometrický plán (R28/1986). Práva zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
i vydržaním. Odporcovia využívali prechod cez parcelu XX/X ako vecné bremeno nikým nerušene od
roku 1994. Súd má za to, že v danom konaní nebola preukázaná zmena pomerov, ktorá by spôsobovala

hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Navrhovateľ v 1. rade nadobudol
nehnuteľnosť v zmysle kúpnej zmluvy z roku 2005 ktorou predávajúci predával nehnuteľnosť - parcelu
č. XX/X, ktorá bola zaťažená ťarchou - vecným bremenom spočívajúcim v práve vstupu a prechodu cez
pozemok na parcelu č. XX/X v prospech vlastníkov parcely č. XX/X, XX/X, XX/X tak, ako je to zapísané
na liste vlastníctva č. X v časti N. - ťarchy. Okrem tohto existujúceho vecného bremena sa účastníci

kúpnej zmluvy dohodli aj na zriadení ďalšieho spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok parc. č.
XXX/X v prospech vlastníka parcely č. XX/X, XX/X, XX/X v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom
č. X/XXXX zo dňa 25.1.2005. Tým obe zmluvné strany jasne a zrozumiteľne vyjadrili svoju vôľu predať
nehnuteľnosť s podmienkou vecného bremena, čo kupujúci bez výhrad akceptoval. Navrhovateľ v 2.
rade nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX ovkladovanou pod č. X. XXXX/XX,

následkom čoho súd uznesením zo dňa 30.9.2009 v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 8.12.2010
pripustil zmenu účastníkov na strane navrhovateľov podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p.. Nie je zanedbateľná
tá skutočnosť, že navrhovateľ v 2. rade sa stal vlastníkom nehnuteľností až v roku 2010. Súd
skúmal spôsob výkonu práva zodpovedajúcu vecnému bremenu odporcami, ktoré sa však nezmenilo
od zriadenia vecného bremena do súčasnosti, pretože je nepochybné, že k parcele XX/X, ktorá je

parkoviskom pre K. zariadenie sa iným spôsobom autom dostať nie je možné. Tvrdenia navrhovateľov,
že odporcovia mali možnosť zabezpečiť si vstup na parcelu XX/X cez nehnuteľnosti na parcele XX/X
súd považuje za irelevantné, pretože v čase nadobudnutia nehnuteľností navrhovateľmi už uvedená
nehnuteľnosťboladokončená,čiužprestavaná,zrekonštruovanáalebonanovopostavenáatýmpádom
iným spôsobom prechod autom k parcele XX/X nie je možný. Okrem vlastníkov parcely XX/X a XX/X

cez parcelu XX/X musia prejsť i vlastníci zadných nehnuteľností minimálne na parcelu XX/X a následne
i na parcelu XX/X. Právne významný je len ten hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov
a ako zmena pomerov nemôže byť posudzovaná tá osobná situácia, ktorou nový vlastník zaťaženej
vecinahrádzalpôvodnéhovlastníka.Skutočnostiuvádzanénavrhovateľmi,akovýraznázmenapomerov
od zriadenia vecného bremena do rozhodovania súdu, možnosť prístupu odporcov k parcele č. XX/X

cez ďalšie ich parcely a zvýšený pohyb cez parcelu XX/X klientmi odporcov nie sú zmenami, ktoré by
spôsobovali hrubý nepomer medzi výhodou oprávneného a povinnosťou vlastníka. Na parcelu č. XX/X je
prístup autom len cez parcelu XX/X tak, ako tomu bolo i v čase zriadenia vecného bremena. Čo sa týka
zvýšeného pohybu klientov odporcov súd má za to, že to vyplýva z podnikateľskej činnosti odporcov, očom bol predávajúci v roku 1998 uzrozumený a sám predávajúci, ktorý podpisoval zmluvu ako štatutár
mesta bol vypočutý ako svedok a potvrdil, že odporcovia mali záujem o rozvoj mesta. Tieto skutočnosti
boli známe navrhovateľom i v čase nadobudnutia nehnuteľností, pretože odporcovia nehnuteľnosť

využívali na rovnaké podnikateľské činnosti. Navrhovatelia sa domáhajú zrušenia vecného bremena len
voči odporcom i napriek tomu, že vecné bremeno cez ich parcelu XX/X je zriadené i v prospech vlastníka
parcelyč.XX/Xajenepochybné,žecez tútoparcelu súnúteníprechádzaťiďalšívlastnícinehnuteľností
za parcelou XX/X. Tieto skutočnosti boli potvrdené i vypočutým svedkom. Postavenie navrhovateľov,
ako vlastníkov nehnuteľnosti XX/X by sa rozhodnutím súdu nezmenilo. V prípade kladného rozhodnutia

súdu by sa oprávnený z vecného bremena, t. j. odporcovia nemali možnosť dostať k parcele č. XX/X
autom a využívať nehnuteľnosť k účelu, na ktorý bola vybudovaná, t. j. parkovisko. Rovnako by zostalo
zachované vecné bremeno v prospech odporcov zriadené geometrickým plánom č. X/XXXX cez parcelu
č. XXX/XXXX, ktorá sa nachádza pred parcelou XX/X. Vzhľadom na to, že súd nezistil zmenu pomerov,
ktorábyspôsobovalahrubýnepomermedzivecnýmbremenomavýhodouoprávneného spoukazomna
vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia návrh zamietol. Ostatné tvrdenia navrhovateľov, že

odporcovia mali možnosť po tom, keď si odkúpili nehnuteľnosti na parcele XX a XX vybudovať i prístup
k parcele XX/X súd považuje za irelevantné. Z dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi
prebieha viacero sporov, čo sami potvrdili a v prípade doriešenia danej situácie je nepochybné, že je
potrebné presne vymedziť hranice vecného bremena odporcov tak, aby nedochádzalo k ďalším súdnym
sporom a to negatórnou žalobou podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Vyhovenie návrhu by založilo

nevykonateľný titul a v neposlednom rade by sa zvýhodnilo postavenie navrhovateľov v neprospech
odporcov bez akéhokoľvek finančného vyporiadania.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.