Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. apríl 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714208314
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8714208314.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne: I. P., F..

XX.X.XXXX, T. U., P. XXX, pr. zast. Mgr. Adrián Bobko, advokát AK Poprad, Nám. sv. Egídia 78, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie
neplatnosti právnych úkonov s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd určuje,žezmluvaoúvereč.706900028uzavretámedzižalobkyňou,akodlžníčkou,ažalovaným,
ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 700,- eur je n e p l a t n á.

Súd u r č u j e, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalobkyňou, ako dlžníčkou, a žalovaným,

ako veriteľom, predmetom ktorej bola dohoda o prejednaní sporu zo zmluvy o úvere č. 706900028 pred
rozhodcovským súdom, a to Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35
922 761, je n e p l a t n á.

Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá medzi žalobkyňou, ako
dlžníčkou, a žalovaným, ako veriteľom, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky žalobkyne, a
to zmenkovej sumy so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a so sankčným

úrokom vo výške 6 % z dlžnej sumy odo dňa omeškania žalovanej, je n e p l a t n á.

Súd u r č u j e, že dohoda o vyplneniu zmenky žalobkyne, ktorá bola k dispozícii na preplatenie v sídle
žalovaného dňa 15.2.2012, je n e p l a t n á.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok vo výške 99,50
eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným dňa 11.7.2014 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere č.
706900028, ktorou disponuje bez uvedenia dátumu uzavretia zmluvy, ako aj nadväzujúcich zmlúv, a to
rozhodcovskej zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy a dohody o vyplnení zmenky.
Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že žalovaný v zmysle zmluvy o úvere poskytol žalobkyni
spotrebiteľský úver vo výške 700,- eur za poplatok 680,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať
vo forme 12 mesačných splátok po 115,- eur počnúc dňom 5.3.2011. Podmienkou pre poskytnutie

úveru bolo uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, dohody o vyplnení zmenky, rozhodcovskej zmluvy
a vystavenie zmenky. Žalobkyňa namieta, že uvedené dohody boli predtlačou bez možnosti ich
modifikácie. Vzhľadom na súčasnú právnu úpravu má žalobkyňa za to, že sa jedná o spotrebiteľskúzmluvu, ktorá je v rozpore so zákonom, nakoľko náklady spojené s úverom vo výške 700,- eur žalovaný
vyčíslil s poplatkami a sankciami na sumu 5.319,54 eur.
Žalobkyňa ďalej poukázala pritom na skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru dosahuje hodnotu

97,143 % hodnoty úveru, čo je zjavne neprimerané a jedná sa o extrémnu odplatu, čo zakladá dôvod
absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Čo sa týka súvisiacich dohôd o zrážkach zo mzdy, vyplnení
zmenky, rozhodcovskej zmluvy, či zmenky, tieto taktiež obsahujú množstvo neprijateľných podmienok
a spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech žalobkyne ako
spotrebiteľa. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa podaným návrhom navrhla určiť neplatnosť

jednotlivých dohôd.

2. Žalovaný sa k podanému návrhu písomne vyjadril a vzniesol námietku rozhodnutej veci, pričom
poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere zaviazaná
právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a. s. zo dňa 14.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2014 a vykonateľnosť

dňa 31.7.2014. Rozhodcovský súd mal uznať nárok žalovaného na plnenie zo zmluvy o úvere č.
802000186 a potvrdiť platnosť právneho vzťahu medzi účastníkmi.
Navrhol vyžiadanie si spisu rozhodcovského súdu, z ktorého má súd konštatovať, že neexistuje
pochybnosť o platnosti zmluvy o úvere, resp. niektorej jej časti. Žalovaný trval na vznesenej námietke.
Poukázal pritom na existujúcu judikatúru, pričom existencia rozhodcovského rozsudku má v zmysle §

159 ods. 2 O.s.p. zaväzovať aj všeobecný súd.
Ďalej žalovaný vzniesol výhrady k neexistencii naliehavého právneho záujmu s tým, že žalobkyňa mala
možnosť svoju argumentáciu prezentovať v konaní pred rozhodcovským súdom.

3. Rozsudkom zo dňa 9.1.2015 súd žalobe vyhovel. Po odvolaní podanom žalovaným Krajský súd

Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým,
že v zmysle pokynu súdu druhej inštancie je potrebné dokazovanie doplniť obsahom rozhodcovského
spisu, ktorý bol v konaní prezentovaný v elektronickej podobe.

4. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi - obsahom rozhodcovského spisu Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 03966/12, z čoho zistil tento
skutkový stav:

5. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. 706900028, ktorou disponuje bez
uvedenia dátumu uzavretia zmluvy, ako aj nadväzujúcich zmlúv, a to rozhodcovskej zmluvy, dohody o

zrážkach zo mzdy a dohody o vyplnení zmenky.
Žalovaný v zmysle zmluvy o úvere poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 700,- eur za poplatok
680,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať vo forme 12 mesačných splátok po 115,- eur počnúc
dňom 5.3.2011. Podmienkou pre poskytnutie úveru bolo podľa žalobkyne uzavretie dohody o zrážkach
zo mzdy, dohody o vyplnení zmenky, rozhodcovskej zmluvy a vystavenie zmenky.

Žalobkyňa namieta, že uvedené dohody boli predtlačou bez možnosti ich modifikácie. Vzhľadom na
súčasnú právnu úpravu má žalobkyňa za to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je v rozpore
so zákonom, nakoľko náklady spojené s úverom vo výške 700,- eur žalovaný vyčíslil s poplatkami a
sankciami na sumu 5.319,54 eur.
Žalobkyňa poukázala pritom na skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru dosahuje hodnotu 97,143

% hodnoty úveru, čo je zjavne neprimerané a jedná sa o extrémnu odplatu, čo zakladá dôvod absolútnej
neplatnosti právneho úkonu.
Čo sa týka súvisiacich dohôd o zrážkach zo mzdy, vyplnení zmenky, rozhodcovskej zmluvy, či
zmenky, tieto podľa žalobkyne taktiež obsahujú množstvo neprijateľných podmienok a spôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech navrhovateľky ako spotrebiteľa. S

ohľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť jednotlivých dohôd - zmlúv.

6. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobkyne a vzniesol námietku rozhodnutej veci, pričom poukázal
na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere zaviazaná právoplatným a
vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s.

zo dňa 14.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2014 a vykonateľnosť dňa 31.7.2014.
Rozhodcovský súd mal uznať nárok žalovaného na plnenie zo zmluvy o úvere č. 706900028 a potvrdiť
tak platnosť právneho vzťahu medzi účastníkmi.Žalovaný ďalej poukázal na existujúcu judikatúru, pričom existencia rozhodcovského rozsudku má
zaväzovať aj všeobecný súd. Ďalej prezentoval výhrady k neexistencii naliehavého právneho záujmu s
tým, že žalobkyňa mala možnosť svoju argumentáciu prezentovať v konaní pred rozhodcovským súdom.

Poukázal tiež na potrebu vnímať dobrú vieru žalovaného, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou
vstupoval a podľa neho žalobkyňa nemienila použiť finančné prostriedky pre svoju súkromnú potrebu,
preto vzťah medzi účastníkmi je obchodnoprávny.

7. Zo spisu rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR03966/12 súd zistil, že spis

v elektronickej forme obsahuje okrem návrhu a príloh tiež žalobnú odpoveď a rozhodnutie a doručenky.
Obsahom elektronického spisu tak je rozhodcovská zmluva zo dňa 27.1.2011, podľa ktorej spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere č. 706900028 zo dňa 27.1.2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené pred: a) stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská

a.s., b) všeobecným súdom Slovenskej republiky.
Spis obsahuje tiež podaný návrh, prílohy, t.j. zmluvu o úvere, rozhodcovskú zmluvu a zmenku, ako aj
žalobnú odpoveď.
Rozhodcovský rozsudok vydal jediný rozhodca JUDr. Michal Rašla. Týmto rozsudkom bola žalobkyňa
zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalovanému sumu 2.221,51 eur s príslušenstvom. V rozhodcovskom

rozsudku rozhodca konštatuje splnenie podmienky právomoci rozhodovať a súčasne konštatuje
oprávnenosť nároku žalovaného voči žalobkyni.

8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

10. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ ) , na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

11. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je

obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

18. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

19. Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica

Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len "smernica"). Túto smernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S.

proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F. Smernicu je potrebné aplikovať
tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo
dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

20. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v bližšie neurčený deň (pravdepodobne
27.1.2011 podľa materiálov rozhodcovského súdu) došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o úvere,

v zmysle ktorej poskytol žalovaný žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 700,-- eur za poplatok 680,--
eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať vo forme 12 mesačných splátok po 115,-- eur počnúc dňom
5.3.2011. Súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné konštatovať, že sa nejedná o spotrebiteľský úver.
Prejednávaná vec sa týka sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, nie je sporné, že žalobkyňa nie je podnikateľkou, žalovaný poskytuje úvery

a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a z obsahu spisu možno urobiť záver, že ide o
typovú zmluvu.
Súd konštatuje, že neboli zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že by zmluvné podmienky
s výnimkou predmetu boli individuálne vyjednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

22. So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika inter alia aj záväzky náležite transponovať
smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a tedaaj finančného spotrebiteľa európska únia prijala viaceré smernice (viď príloha Smernice EP a Rady z
23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).

23. Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica
93/13) si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom
pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor vo fundamentálnom rozsudku Océano Grupo Editorial SA
C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie

advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

24. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody(§ 4 ods. 8 zák. o
ochrane spotrebiteľa).

25. U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver
o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b)podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky

na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

26. Nepochybne zmluvy uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú teda spotrebiteľskými zmluvami
v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou

ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že sporné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské
zmluvy, je potrebné na nich aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

27. Po preskúmaní obsahu listín predložených stranami sporu a pripojeného rozhodcovského spisu mal

súd za to, že predložené listiny sú typickým formulárovým typom, v ktorých žalovaná ako spotrebiteľ
nemá v podstate žiadne možnosti ich obsah ovplyvniť.

28. V danom prípade pri uzatváraní úverovej zmluvy a nadväzujúcej rozhodcovskej zmluvy je
nepochybné, že došlo k využitiu nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej

starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
výrobkom alebo k službe, ku ktorej by sa dostal a ktorá je mu adresovaná ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy došlo k nekalej obchodnej praktike, nakoľko obidva znaky
nekalosti, teda nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa ako aj potencionálne riziko,

že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa boli naplnené. Vyhlásenie o tom, že žalobkyňa bola
informovaná a rozumie podstate rozhodcovského konania, nasvedčuje tomu, že došlo k porušeniu
odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa - žalovaného, vo vzťahu k spotrebiteľovi má povinnosť
dodávateľ zodpovedať čestnej obchodnej praktike alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej
v rámci spoločnosti. Rozhodcovská zmluva vo vzťahu k úverovej zmluve, ktorá v totožnom znení bola

opakovane uznaná nekalou, ako nekalá obchodná praktika je takto neplatnou.
Žalovaný nepreukázal, že žalobkyňu upovedomil o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy. Z tohto
dôvodu má súd za to, že v tomto vzťahu spotrebiteľ vystupoval ako slabšia strana oproti žalovanémuako dodávateľovi služby, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii okrem
financií aj ľudí s právnickým či ekonomickým vzdelaním.

29. Súd má za to, že jednotlivé ustanovenia zmluvy v časti odplaty za poskytnutie úveru a výšky úroku
z omeškania sú neprimeranými v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnými podmienkami.
Z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte
udržateľná. Neprihliadalo sa pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy,
ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods.

1 in fine smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité
sa tiež považuje, či by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl.
V rámci interpretačného pravidla sa vychádzalo z dobromyseľnosti spotrebiteľa, ktorému bola
predložená vopred naformulovaná zmluva (§ 35 Občianskeho zákonníka). Súd konštatuje, že existuje
nezanedbateľnénebezpečenstvoextrémnehonárastudlhuapostihunehnuteľnéhomajetkuspotrebiteľa
bez súdnej kontroly.

Tieto obavy žalovaný aj naplnil, pretože oproti úveru 700,- eur narástol dlh niekoľkonásobok. K takémuto
výsledku zjavne prispeli neprijateľné sankcie a tak zmluva umožňuje odporcovi obísť dôležitý prvok
unijného práva, predstavujúci ex offo kontrolu a postihnúť majetok žalobkyne - spotrebiteľky bez súdnej
kontroly a vymôcť plnenie z neprijateľných podmienok. Tento stav vyvoláva obavy, že slovenská právna
úprava výkonu záložného práva na vymoženie pohľadávok voči spotrebiteľom je v rozpore so zásadou

efektivity unijného práva.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky naplňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. č. 87/1995 Z. z.).

30. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
(§ 497 Obchodného zákonníka).

Podľa § 2 písm. a/ ZoSU) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.
Najvšeobecnejšie možno úver definovať ako odloženú platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov.
Veriteľ má prebytočné finančné prostriedky a za zhodnotenie (úroky) ich poskytne niekomu, kto ich

potrebuje (dlžník). Ak ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s osobami na nepodnikateľský
účel, ide o spotrebiteľský úverový právny vzťah. V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z
neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej
úpravy úveru.

31. Čo sa týka poplatku, v zmysle uzavretej zmluvy o úvere je poplatok je neprijateľný z dôvodu
jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. žalovaný bližšie
nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok 680,- eur. Zákon
o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e/ ZoSU), ale je
nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať,

že tento poplatok je za uzavretie zmluvy a teda asi za napísanie zmluvy a za posúdenie bonity záujemcu
o úver.
Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v
prospech dodávateľa.

Súd má za to, že dohodnutá odplata - poplatok vo výške 97,143 % hodnoty úveru je neprimerane
vysoká, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V tomto smere súd poukazuje na
existujúcu judikatúru, z ktorej možno konštatovať, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná
v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také

konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník
uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojejinak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,
aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a
preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011)
Odplata, ktorú žalovaný naformuloval je v evidentnom rozpore s administratívnym zákonným stropom.
Ak tak konal aj voči ostatným spotrebiteľom, porušil v značnom rozsahu svoje povinnosti na finančnom

trhu a poškodil spotrebiteľov. Odplata je preto v rozpore s ratio legis administratívneho zákonného stropu
a je tiež nejasná v otázke, čo je vlastne odplata a čo úroky, aby si spotrebiteľ mohol preveriť súlad zmluvy
so zákonom. Nejasná formulácia zmluvy v časti odplata odôvodňuje súdnu kontrolu spotrebiteľskej
zmluvy aj v časti ceny úveru (uznesenie Súdneho dvora C-76/10).

32. Z uvedených skutočností a výsledkov dokazovania súd konštatuje, že návrh žalobkyne je

opodstatnený a možno mu v celom rozsahu vyhovieť. Predovšetkým súd konštatuje, že v prípade
zjavnej a konštatovanej neplatnosti zmluvy o úvere ako základného dokumentu pre posúdenie platnosti
nadväzujúcich listín možno konštatovať, že v prípade zmluvy o úvere sa jedná o neplatnosť absolútnu.
Z toho teda súd konštatuje i absolútnu neplatnosť nadväzujúcich zmlúv či dohôd.
V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo

10/2010, u ktorého vyplýva, že: „Pre posúdenie otázky, či sa absolútna neplatnosť vzťahuje na celý
právny úkon (v danom prípade zmluva o pôžičke) či iba na jeho časť v zmysle § 41 OZ, je nerozhodné, že
právny úkon sa týka veci, ktorú možno oddeliť, ale rozhodné je, či ide o časť právneho úkonu obsahovo
oddeliteľnú (pozri rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 28 Cdo 1845/2008 s Najvyššieho
súdu ČSR sp. zn. 3 Cz 12/79 publikovaný pod č. 3/1981). Inými slovami povedané, pre posúdenie

neplatnosti časti právneho úkonu v zmysle § 41 OZ nie je podstatné, či možno oddeliť nepriamy predmet
právneho úkonu, ale či možno od seba oddeliť časti právneho úkonu po obsahovej stránke. Obsahom
právneho úkonu sa pritom rozumie určenie právnych následkov, ktoré z takéhoto právneho úkonu majú
vzniknúť, tzn. určenie vzniku, zmeny nebo zániku právneho vzťahu, prípadne práv a povinností, vrátane
podmienok pre vznik či ďalší rozvoj právnych vzťahov.“

Záveromsúdkonštatuje,ženakoľkožalovanýpodalnávrhStálemurozhodcovskémusúdu,rozhodovalo
jeho nároku voči žalobkyni rozhodca v rozhodcovskom konaní ako jediný rozhodca. Tento, podľa zistení
súdujetiežjedinýmrozhodcomrozhodcovskéhosúdu.Tátoskutočnosťminimálnevyvolávapochybnosti
o skutočnej možnosti výberu rozhodcu v rámci rozhodcovského súdu.

33. Vzhľadom na konštatované skutočnosti súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

34. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od povinnosti úhrady súdneho poplatku a u žalovaného súd dôvody

pre oslobodenie nezistil.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.