Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115200014
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115200014.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletú E. F.Ú., H.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: A. F., H.. XX.X.XXXX, C. E., C. XX a otec: E.
F., H.. XX.X.XXXX, C. E., C. XX, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Mal. E. F., H.. X.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E., H.. X.XX.XXXX sumou 160 Eur mesačne od 1.1.2016
do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 1.1.2016 do 30.6.2016 vo výške 960 Eur povoľuje otcovi splácať
mesačne v splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým,
že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom n e u r č u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

O trovách štátu r o z h o d n e po právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P 48/2014 zo dňa 24.6.2014.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 2.1.2015 žiadala, aby zveril mal. E. F., H.. X.XX.XXXX do jej

osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 300 Eur mesačne.

Otec s návrhom nesúhlasil.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa zo dňa 11.3.2015 po zohľadnení
názoru a vôle dieťaťa navrhol zveriť mal. E. do starostlivosti matky. Styk medzi maloletou a otcom
nepovažuje za potrebné upraviť aj vzhľadom k veku dieťaťa. V otázke výživného navrhol výšku

vyživovacej povinnosti od povinného rodiča určiť podľa opodstatnených potrieb dieťaťa, ako aj podľa
majetkových a finančných možností povinného.Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
21P/48/2014 zo dňa 24.6.2014. Rozsudkom Okresného súdu Košice I bolo manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa rozvedené. Na čas po rozvode bola zverená mal. E. F., H.. X.XX.XXXX do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.8.2014.

Matka v čase poslednej úpravy bola zamestnaná ako obchodný zástupca spoločnosti Z. L. &. L. K.

K..Q..X.. s priemerným zárobkom vo výške 800 Eur do 900 Eur.

Otec bol zamestnaný v K. R. B..K.. ako technik s priemerným zárobkom od 700 do 800 Eur mesačne.

Rodina bývala spoločne v 3-izbovom byte, za ktorý mesačne uhrádzali 220 Eur spolu s inkasnými
poplatkami.

Mal. E. v čase poslednej úpravy mala 15 rokov, bola prijatá na gymnázium. Maloletá mala vybudovaný
dobrý vzťah k obom rodičom a preto chcela byť v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Matka maloletej
zabezpečovala celodenné stravovanie, obliekanie, hygienické potreby. Maloletá nosila okuliare, matka
jej kupovala kontaktné šošovky každé tri mesiace v sume 30 Eur. Mobilný telefón maloletej uhrádzal

otec. Maloletá navštevovala doučovanie z matematiky po dobu päť mesiacov za jedno sedenie bolo
potrebné uhradiť 10 Eur.

V čase poslednej úpravy rodičia hospodárili spoločne a starali sa o maloletú dcéru, nežili intímnym
životom po dobu troch rokov.

Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa.

Z výpovede matky súd zistil, že striedavá starostlivosť prebiehal tým spôsobom, že bývali v spoločnej
domácnosti spolu aj s otcom dieťaťa a maloletou. Dcéru vychovávali zodpovedne k pozitívnemu vzťahu

k obom rodičom. Maloletá nemala žiadne negatívne vzťahy. Zmenilo sa to v novembri 2014, kedy medzi
matkou a otcom došlo k roztržke kvôli vyporiadaniu BSM. Matku napadol slovne pred dcérou, mal
nemiestne narážky, pričom dcéra si to zapamätala. Situácia sa vyhrotila, vzťahy narušili. V súčasnosti
nie je možné komunikovať s otcom dieťaťa, pričom sa matke za konanie neospravedlnil. Následne otec
začal prerábať byt. Podľa slov dcéry je byt pekný. Páčilo sa jej tam. Nemala dôvod dcére neveriť aj

keď byt nenavštívila. Prvýkrát išla dcéra prespať k otcovi a následne bola u neho, keď matka bola na
služobnej ceste. Dcéra vyjavila potrebu byť s matkou s tým, že to nejakým spôsobom aj otcovi naznačila.
Pokiaľ s dcérou nebola, kontaktovala ju prostredníctvom facebooku, telefónom, pýtala sa ako bolo v
škole, ako sa má. Matka nebráni otcovi, aby sa s dieťaťom stretával, aj keď bude v jej starostlivosti.
Výhrady voči striedavej starostlivosti nemala, táto prebiehala. Kvôli dcére sa snažili spolu komunikovať.

Avšak v súčasnosti komunikácia medzi nimi je narušená. Maloletá dcéra E. chce byť v jej starostlivosti.

Matka je zamestnaná s príjmom vo výške 800 - 850 Eur mesačne. Výdavky má v súvislosti s bývaním,
elektrina,plyn,RTVS200Eurmesačne.Platíodpad,ďalejstravovanie,obliekanie,hygienaainévýdavky
na domácnosť spolu s dcérou 400 Eur mesačne. Spláca telefón 17 Eur mesačne a notebook 15 Eur

mesačne.

Mal. E. má 17 rokov, je v 1. ročníku gymnázia. Výdavky sa týkali hlavne zabezpečenia školských potrieb
a pomôcok, sporadicky navštevuje doučovania z matematiky a z chémie 1 hodina 8 Eur, prípadne 10 -
15 Eur. Všetky výdavky zabezpečovala matka.

Z výpovede otca súd zistil, že došlo medzi nimi k hádke ohľadne spoločného bytu. Matka mu navrhla,
že ho vyplatí z bytu, pričom si začal zabezpečovať bývanie. Chcel vysporiadať tieto záležitosti, pričom
matka mu následne začala vulgárne nadávať. V tom čase bol jeho otec ťažko chorý. Otec uviedol, že keď
mala matka priateľa, tak zabezpečovala starostlivosť o dcéru, učil sa s ňou, venoval sa jej. S maloletou

dcérou bol aj naďalej. Otec je zamestnaný v spoločnosti K. R. s príjmom vo výške 800 Eur mesačne.
Spoločný úver vyplatil z úveru, ktorý si zobral vo výške 34.000 Eur, pričom byt stál 43.000 Eur a zbytok
úveru 12.000 Eur doplatil do hodnoty bytu s tým, že mesačne spláca tri úvery vo výške 148,98 Eur,ďalšia splátka 175,71 Eur a stavebné sporenie 100 Eur, za služby spojené s bývaním platí SIPO 141,64
Eur. Okrem toho si požičal finančné prostriedky od rodičov, matke spláca mesačne 100 Eur.

Matka upresnila mesačné náklady: TV a internet 24,47 Eur mesačne, nájom 180,72 Eur mesačne,
notebook splátka 17,15 Eur mesačne, mobil splátka 40,70 Eur mesačne, hygiena, oblečenie, drogéria
pre maloletú 100 Eur mesačne, škola v priemere 50 Eur mesačne, vreckové 30 Eur mesačne, strava,
čistiace prostriedky 300 Eur mesačne, štvrťročné poistenie maloletej 34 Eur, polrok šošovky pre maloletú
polročne 60 Eur, mimoriadne výdavky 50 Eur mesačne ako lieky, cestovanie, individuálne aktivity

angličtina.

Matka predložila listinné doklady preukazujúce uvedené výdavky.

Otec predložil listinné doklady preukazujúce jeho výdavky.

Vzhľadom na rozporuplné vyjadrenia rodičov maloletého dieťaťa, súd nariadil znalecké dokazovanie.
Ustanovil znalca z odboru klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých.

Ustanovený znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že na strane oboch rodičov ide o duševne
zdravé osobnosti vo vlastnom slova zmysle. Obaja sú spôsobilí realizovať sa v role rodiča. Súčasťou ich

povahových výbav sú však aj vlastnosti, ktoré v párovom spolužití mohli vytvárať konfliktnú dynamiku.
Na strane matky šetrením zistila, že osobnosť menovanej je neurotickej organizácie, emočne menej
vyzretá, ale bez zjavnej psychopatológie, štýl prežívania je skôr vyhýbavý, vedome zameraný na
vzťahy, podvedomo sa skôr snaží o vyhýbanie hlbším, emočným a zložitejším situáciám, čo môže
spôsobovať zvýšené napätie, dyskomfort a epizodické problémy s prispôsobovaním sa, ktoré môže

zvládať úzkostno-depresívnymi rozladami. V rámci kvalít sa ako rodič koncentrovane stará o mal. E., aj
keďjejvýchovnýprístupjezameranýprioritnenaorganizáciu,výkonprisúčasnejhyperprotektivite-ktorú
ale maloletá skôr oceňuje než by ju rušila, čiže nevzniká medzi nimi v tejto súvislosti napätie. Skôr sa
práve preto formuje preferencia prostredia u matky u mal. E.. Smerom k maloletej je predpoklad prevahy
adaptívnych rodičovských prejavov. V čase vyšetrenia sa javí konštruktívne nastavená aj smerom

k bývalému partnerovi, teda aj spôsobilá zvládať komunikáciu ohľadne dcéry v spolurodičovskom
korektnomduchu.Vočimaloletejprechovávasilnýmaterinskýcit,jevočinejdostatočnevnímavá,vytvára
jej priestor na učenie, podporuje ju. Za negatívum môže vnímať menšie nároky na samostatnosť, širší
osobný benevolentnejší priestor. Sledované psychologické kritériá matky celkovo s prihliadnutím na
predpoklady a spôsobilosť samostatne vychovávať maloletú dcéru po komplexnom psychologickom

vyšetrení hodnotí ako primerané.

Na strane otca konštatuje, že jeho osobnosť a povahová a kognitívna výbava nevykazuje žiadnu
psychopatológiu, ktorá by ho obmedzovala vo výchovnej spôsobilosti v role otca. Vo všeobecnosti
je kompetentný túto rolu zastávať. Štýl prežívania je otvorený, zameraný na vzťahy, sám k sebe

nemá veľmi vyrovnaný postoj, čo môže spôsobovať, že vplyvom zvýšených nárokov alebo kritiky
zo strany okolia môže unikať k lacným, nezrelším typom riešení situácií, prejavovať sa odťažitejšie,
sebastrednejšie, citovo sa málo prejavovať, byť povrchnejší. Osobnosť je celkovo ale dostatočne
emocionálne a primerane diferencovaná, duševne zdravá, v klinickom obraze bez výraznejších
markerov psychopatológie. Smerom k dcére sa snaží mať postoj s dôrazom na jej samostatnosť,

priateľský prístup, rovnocennejšie jednanie, miestami horšie zvláda rovnováhu medzi svojimi potrebami
a potrebami dcéry. Celkovo však k dcére má úprimný a pozitívny postoj, dominuje rešpektovanie
postojov, v rámci vyšetrenia deklaroval, že bude akceptovať názor dcéry.

Vyšetrením mal. E. znalec zistil, že celkový duševný a rozumový vývin zodpovedá veku. Mentálno-

kognitívna výkonnosť je v pásme horného priemeru, menovaná má schopnosť vytvárať samostatné
úsudky. Najmä vo všeobecných súvislostiach je spôsobilá byť nezávislá, nakoľko je skôr individualistka,
pokojného temperamentu, nepredpokladá u nej výraznú sugestibilitu, v emočne takto organizovanej
situácii, ktorá je predmetom skúmania, však konštatuje, že E. sa do značnej miery stotožňuje s názormi
matky, používa jej argumenty a formulácie problému. O situácii s mamou sa doma rozpráva. Vo

svojom spontánnom opise situácie medzi prvými argumentmi, práve zmienené majetkové vysporiadanie
dáva do súvisu s návrhom na zmenu starostlivosti. V prostredí matky zažíva veľa starostlivosti až
hyperprotektívneho podporovania, na strane otca vníma menej organizovaný systém zameraný skôr
na relax a aktivity, čo pri jej temperamente môže spôsobovať nadmerné prispôsobovanie a kumulácienekomfortu. K obom rodičom má vytvorené vzťahy v pozitívnom zmysle slova, oboch ich má rada,
je ku nim spontánna, vyhľadáva kontakt, oslovenie, dotyky. Nezisťuje jednoznačnú citovú preferenciu.
Formulácia názoru, že chce byť v prostredí u matky je formovaná aj na predpoklady toho, že je

zvyknutá na prostredie domova, kde v podstate doteraz žila, má tam vytvorené návyky, súkromie, skôr jej
vyhovuje spôsob spolužitia, ktorý jej vytvára matka - vysoký komfort, benevolentnejší výchovný prístup,
starostlivosť, orientácia na výkon, čo je viac totožné s povahovými črtami mal. E..

Znalec nezistil vyslovene negatívny vzťah k niektorému z rodičov. Smerom k otcovi je E. v súčasnosti

zvýšene kritická, čo môže byť na podklade toho, že sa vyrovnáva s faktom vzniku potencionálnej novej
rodiny, plánovanie ďalšieho dieťaťa, emočnej koncentrácie.

Isté ovplyvňovanie mal. E. zo strany matky znalec nevylučuje, z vyšetrenia je zrejmé, že medzi ňou a
matkou dochádza k výmene informácií, ktoré si osvojuje a následne takmer identicky prezentuje. V
súčasnosti si však zachováva kladný vzťah k otcovi. Tieto kritické postrehy nenarúšajú vzťah k otcovi

ako takému. Na strane otca tiež dochádza k ventilovaniu negatívnych emócií, čo dcéra zachytáva, vadí
jej to a spôsobuje skôr obranné prežívanie vzťahu s mamou.

Znalec záverom uviedol, že sa javí najvhodnejším vyhovieť deklarovanému postoju k maloletej -
byť zverená do starostlivosti matky, nepokračovať v realizácii striedavej osobnej starostlivosti a styk

medzi maloletou a otcom totožný s názorom kolízneho opatrovníka nepovažuje za potrebné upraviť aj
vzhľadom veku dieťaťa. Pri charaktere súčasných vzťahov je predpoklad, že maloletá prirodzene bude
vyhľadávať otca, kontaktovať ho v prirodzenejšej forme a na strane matky nie je predpoklad v bráneniu
styku nad rámec súdneho rozhodnutia.

Mal. E. sama neodmieta kontakt so žiadnym zo svojich rodičov. Oboch ich má veľmi rada.

Rodičia zhodne uviedli, že od rozvodu manželstva žili v spoločnej domácnosti až do 1.1.2016.

Matka uviedla, že otec od 1.1.2016 na výživu maloletého dieťaťa žiadnou sumou neprispel, starostlivosť

a výživu zabezpečovala sama.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný čistý
mesačný zárobok za obdobie 2/2014 do 1/2015 bol vo výške 799,30 Eur netto, za obdobie od 2/2015
do 4/2015 vo výške 859,29 Eur netto, za obdobie 5/2015 do 5/2016 vo výške 913,79 Eur netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný
príjem za obdobie 1/2014 do 12/2014 bol vo výške 1.146 Eur netto, za obdobie od 1/2015 do 12/2015
vo výške 930 Eur netto, za obdobie od 1/2016 do 5/2016 vo výške 1.277 Eur netto.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,

môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Priskúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa
rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u
ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Obaja rodičia sa

podieľali spoločne na výchove a výžive dieťaťa až do 1.1.2016. V čase poslednej úpravy bývali rodičia
spolu s maloletou v spoločnom byte. Súčasne súd prihliadol na citové väzby a vývinové potreby maloletej
a s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať majetok.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu

ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie

rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním

vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený

rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z

nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytovýchpotrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na
dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,

hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade

jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
Plnenievyživovacejpovinnostirodičovvočideťomjezákonnoupovinnosťourodičov.Plnenievyživovacej

povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom
nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na
strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti
a majetkové pomery.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je

odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti

rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov, pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,
že výživné vo výške 160 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného
vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého

dieťaťa, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností tak na strane matky, ako i
na strane otca, na osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté dieťa, na záujem otca o maloleté
dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na
výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa navštevuje strednú školu -
gymnázium. Vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s jej výchovou, výživou, ošatením,

záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem matky činí v
priemere 1.000 Eur mesačne a príjem otca činí v priemere 900 Eur mesačne (bez odmien a služieb).
Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku
a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca.
Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale

vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné
zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru
uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd
je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných
potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivožiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s
požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie
existovalo.Dieťamázozákonaprávonavýživu,ideojehozákonnýnárok.Rodičomjeuloženápovinnosť

plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v
rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá
povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u
každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých

dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej
kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča,
je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého
majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný
spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho
zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom
rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletou dcérou a na
ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného
a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú.

Aktivity otca počas styku s mal. dieťaťom sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou
vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať
sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do
vyživovacej povinnosti (povinnej osoby), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca,
resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme

dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z
povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie,
vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné
kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou
súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

Pri určení výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že maloleté dieťa navštevuje gymnázium, ktoré
svojim zameraním vyžaduje vyššie nároky na štúdium.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre

určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 160

Eur mesačne je primerané.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom k tomu, že súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť za obdobie od 1.1.2016 do 30.6.2016
došlo na jeho strane k vzniku dlžného výživné v celkovej výške 960 Eur. Dlžné výživné bolo vypočítané
nasledovne : 160 Eur x 6 mesiacov = 960 Eur. Dlžné výživné súd povolil otcovi splácať v mesačných

splátkach po 50 Eur s prihliadnutím na jeho finančné a majetkové pomery.

Otcovi bola stanovená vyživovacia povinnosť dňom 1.1.2016, nakoľko z ich zhodných vyjadrení bolo
zistené, že nežijú v spoločnom byte od uvedeného obdobia do 1.1.2016. Obaja rodičia sa podieľali
spoločne na výdavkoch na maloleté dieťa, spoločne zabezpečovali starostlivosť. Vzhľadom k tomu, že

už v spoločnom byte nebývajú, otcovi uložil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k mal. E. od 1.1.2016 vo
výške 160 Eur mesačne.Podľaust.§25ods.1,2Zákonaorodine,rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

O trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.