Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/220/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110227612
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8110227612.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: O. G., D.. X.X.XXXX, N. A., S.

XX, zastúpený: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, so sídlom v Prešove, ul. Hlavná 19 p r o t i žalovaným:
1. Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 2, Prešov, zastúpený: Správa a údržba
Prešovského samosprávneho kraja, Jesenná 14, Prešov a 2. Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73,
Prešov, zastúpené: JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o náhradu za
užívanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 398,4 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9%
ročne od 5.11.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 145,3 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9%
ročne od 4.12.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia O. V. Š. C. sa žalobou zo dňa 5.11.2010 domáhali vydania bezdôvodného

obohatenia vo výške nájomného za užívanie parcely G. XXXX/XX zapísanej na U. Č.. XXXX k.ú. Z.,
na ktorej sa nachádza cesta III. triedy patriacej žalovanému v 1. rade a chodník, ktorého vlastníkom je
žalovaný v 2. rade. Nárok uplatnili za obdobie od 15.10.2008 do 14.10.2010. Vychádzali z nájomného
8,165 Eur/m2 a keďže cesta žalovaného v 1. rade zaberá 279m2 z ich parcely a chodník 101,75m2
žiadali, aby žalovaný v 1. rade zaplatil každému z nich 2278,04 Eur a žalovaný v 2. rade sumu po 830,79
Eur.

2. Neskôr na pojednávaní zobrali vyššie uvedení žalobcovia žalobu voči žalovanému v 1. rade nad sumu
2208 Eur a voči žalovanému v 2. rade nad 805 Eur späť. Po vypracovaní znaleckého posudku Ing.
O. B. podaním zo dňa 3.2.2012 upravili nárok voči žalovanému v 1. rade na sumu 887,04 Eur a voči
žalovanému v 2. rade na 323,50 Eur, čo predstavovalo znalcom vypočítané nájomné za obdobie od
15.10.2008 do 30.6.2009.

3. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2012 pôvodní žalobcovia postúpili pohľadávku, ktorá

je predmetom tohto súdneho sporu na O. G. a súd túto zámenu účastníkov pripustil uznesením č.k. 11C
220/2010-241 zo dňa 10.1.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.2.2013. Týmto uznesením zároveň
bolo zastavené konanie voči žalovanému v 1. rade nad sumu 887,04 Eur a voči žalovanému v 2. rade
nad 323,50 Eur a pripustené bolo rozšírenie žaloby o úroky z omeškania z uvedených súm od 5.11.2010do zaplatenia vo výške 9% ročne. Predmetom súdneho konania sa tak stali len nároky za obdobie od
15.10.2008 do 30.6.2009 a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

4. Obaja žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalovaný v 1. rade uviedol, že cesta III. triedy III./068010 bola
postavená pred 25 rokmi v súlade s platnou legislatívou, pričom všetky dotknuté osoby s jej výstavbou
súhlasili. Vlastníctvo k tejto ceste nadobudol žalovaný v 1. rade až neskôr ex lege a nijakým spôsobom
sa na nej neobohacuje, práve naopak ročné náklady na jej správu a údržbu činia okolo 25.000 Eur.
Žalovanýv1.radeniejepodnikateľskýmsubjektom,pozemnákomunikácianeslúžinadosiahnutiezisku,

ale slúži k bezplatnému uspokojovaniu verejných potrieb. Poukázal aj na rozpor s dobrými mravmi (§
3 OZ) pri tejto žalobe, keďže žalovaný v 1. rade nezískal žiadne úžitky spojené s týmto vlastníctvom,
ale len povinnosti. Žalobcovia pritom vlastníctvo k pozemku nadobudli kúpou v roku 2000 a teda mali
vedomosť o existencii cesty na kupovanom pozemku a mohli sa rozhodnúť či o nehnuteľnosť budú mať
s týmto obmedzením záujem.

5.Žalovanýv2.radetaktiežpoukázalnato,žezlistinnýchdôkazov(územnéhorozhodnutiaoumiestnení
predmetnej stavby, stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia) vyplýva, že právny predchodca
pôvodnýchvlastníkov(StavbaVDPrešov)vedelasúhlasil,ženajehoparceláchsazriadicestaachodník
apoukázalnato,žezlistinnýchdôkazovmožnodospieťkzáveru,žepozemkymuselibyťmajetkoprávne
vysporiadané. Vyslovil názor, že žalovaný v 2. rade, ktorý nadobudol vlastníctvo k chodníku účinnosťou

zákona č. 138/1991 Z.z. nadobudol vlastníctvo aj k príslušnému pozemku vydržaním ku dňu 1.5.2001.
Spochybnil tiež vlastníctvo pôvodných žalobcov k predmetnému pozemku a poukázal na to, že pokiaľ
právny predchodca žalobcov vedel o stavbe a nikdy a to ani v rámci neskoršieho konkurzu nežiadal o
finančnú náhradu za jeho užívanie, vznikol záväzkovoprávny vzťah medzi vlastníkom stavby a pozemku
spočívajúci v bezodplatnom užívaní pozemku.

6. Vo veci už raz bolo rozhodnuté rozsudkom tohto súdu č.k. 11C/220/2010-318 zo dňa 4.6.2014,
ktorým bola žaloba zamietnutá. Súd konštatoval, že nejedná sa o neoprávnenú stavbu v zmysle §
135c Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keďže nepochybne bolo preukázané, že v čase výstavby
vlastník pozemku - Stavba VD dala súhlas k výstavbe komunikácie. Súd pri rozhodovaní poukázal na §

3 ods. 1 OZ a zároveň vyslovil aj názor o vzniku vecného bremena na bezodplatné užívanie pozemku
pod komunikáciou titulom vydržania uplynutím 10ročnej vydržacej lehoty v roku 2002. Súd preto uzavrel,
že keďže nárok bol uplatnený titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a násl. OZ, ktorý
predpokladá neoprávnené užívanie pozemku pod stavbou, v danom prípade tento predpoklad splnený
nebol, keďže vlastník stavby užíval pozemok pod ňou titulom vecného bremena v dôsledku vydržania

tohto práva.

7. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 6Co 179/2014 zo dňa 30.6.2015 tento rozsudok zrušil. Potvrdil
pritom, že sa nejedná o neoprávnenú stavbu podľa § 135c OZ. Z obsahu tohto rozhodnutia možno
vyvodiť záver, že súhlasil so vznikom vecného bremena titulom vydržania nie však bez náhrady. Uviedol,

že nejedná sa o nárok z porušenia práva, ale o nárok z práva, ktorému korešponduje vecné bremeno
a tak ho má posúdiť aj súd podľa zásady iura novit curia. Poznamenal, že právo na náhradu za vecné
bremeno sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a preto právo žalobcu na náhradu
je dôvodné vrátane obdobia, ktoré súd prvého stupňa zamietol ako predčasné (správne premlčané) a
preto v ďalšom konaní uložil súdu zistiť primeranú náhradu za užívanie pozemku so zreteľom na všetky

okolnosti vrátane skutočnosti, že ide o zastavanú plochu komunikáciou so súhlasom vlastníka pozemku.

8. Odvolací súd teda bol toho názoru, že aj keď žalobca uplatňoval nárok titulom vydania bezdôvodného
obohatenia tvrdiac, že žalovaní užívali jeho pozemok pod cestou a chodníkom bez právneho dôvodu,
súd mal nárok posúdiť titulom náhrady za vecné bremeno. Je však potrebné si uvedomiť, že pri prvom

spomínanom nároku ide o opakujúce plnenie, v druhom prípade však nárok predstavuje jednorazovú
náhradu. Žalobca pritom jasne uviedol, že sa domáha náhrady za bezdôvodné obohatenie za konkrétne
obdobie - v danom prípade od 15.10.2008 do 30.6.2009 a preto oba spomínané nároky vyplývajú z
iných skutkových okolností. Vzhľadom na viazanosť vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v
tejto otázke totožnosti nároku súd preto posúdil nárok za dané obdobie, ktoré ostáva predmetom žaloby,

ako nárok na náhradu za vecné bremeno. Súd pre úplnosť len pripomína, že zákonné vecné bremeno
v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. mohlo vzniknúť najskôr od 1.7.2009, teda nepochybne po
žalovanom období.9. Vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu žalobca na pojednávaní prostredníctvom
právnej zástupkyne dňa 17.2.2016 uviedol, že finančný nárok v žalovanej výške uplatňuje titulom
náhrady za vecné bremeno, ktoré vzniklo vydržaním, pretože podľa jeho názoru tento nárok má

charakter opakujúceho sa plnenia. Potvrdil, že ide o nárok za pôvodne žalované obdobie.

10. Obaja žalovaní vzniesli námietku premlčania. Poukázali na to, že k vydržaniu vecného bremena
došlo 13.2.2002, nárok na náhradu za vecné bremeno mohol byť uplatnený do 13.2.2005, pričom žaloba
bolapodanáaž5.11.2010.Žalovanýv2.radevzniesolajnámietkunedostatkuvecnejaktívnejlegitimácie

žalobcu vzhľadom na to, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodnými žalobcami a
terajším žalobcom bola pohľadávka titulom bezdôvodného obohatenia a nie náhrady za vecné bremeno
v žalovanom období. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v zmluve o postúpení pohľadávok č. 05/12
zo dňa 27.12.2012 v čl. I. bode 1.4 sa uvádza, že predmetom postúpenia pohľadávky je nesplatená
pohľadávka postupcov voči žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia za záber a neoprávnené
užívaniepozemku,ktoréjepredmetomsporuvkonanívedenomnatomtosúdupodsp.zn.11C/220/2010

za obdobie od 15.10.2008 do 14.10.2010.

11. V neskorších vyjadreniach obaja žalovaní poukázali na to, že žalobca mal uplatniť nárok v zmysle
§ 135c Občianskeho zákonníka a preto mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia neprináleží. V
tomto smere žalovaný v 1. rade poukázal aj na iné súdne rozhodnutia, v ktorých bol tento právny názor

vyslovený v obdobnom spore (rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C/21/2013 z 13.9.2016 a
Krajského súdu Prešov 10Co/65/2014 z 14.12.2014).

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, znaleckým posudkom Ing. M. Gardoša, výpismi z LV
č. 3093 a 4060 k.ú. Solivar, geometrickým plánom č. 152/2000, územným rozhodnutím o umiestnení

stavby, stavebným povolením, zmluvou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa
6.3.2002, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 05/12, kolaudačným rozhodnutím, opatrením Krajského
súdu v Košiciach K 249/99 zo dňa 25.7.2000, kúpnou zmluvou V 3125/2000, spismi tohto súdu 29C
9/2007, 15C 9/2009, písomnými vyjadreniami strán, nájomnými zmluvami, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

13. O. V. Š. C. boli podielovými spoluvlastníkmi každý z nich v 1 k parcele KN XXXX/XX zastavanej
ploche o výmere 398m2, ako to vyplýva z pôvodného LV č. XXXX k.ú. Solivar. Nehnuteľnosti nadobudli
kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX spolu s Ing. A. G. a O. A.. Na parcele KN XXXX/XX sa nachádza cesta
III. triedy č. L. a to na ploche 279m2 a priľahlý chodník na ploche 107,75m2.

14. K realizácii tejto stavby došlo v 80. rokoch na základe územného rozhodnutia o umiestnení stavby
vydaného MsNV v Prešove č. Výst. XXX/XX zo dňa 24.8.1982, ktoré bolo doručené aj Stavbe VD Prešov.
Na základe neho bolo potom vydané stavebné povolenie ONV odborom dopravy v Prešove pod č. Dopr.
3988/OD-83 zo dňa 14.3.1983. Stavebným povolením bola uložená povinnosť investorovi (Okresnej

správe ciest) usporiadať majetkovoprávne vzťahy so všetkými vlastníkmi do začatia prác.

15. V spise tohto súdu 15C 9/2009 sa nachádza zápisnica z rokovania zo dňa 16.11.1982 vo veci
doriešenia vstupu na pozemky, záznam z výrobného výboru zo dňa 27.1.1983 a dojednanie o spolupráci
a určení užívateľa súvisiacich objektov v rámci výstavby zo dňa 24.5.1983. Zo všetkých týchto listinných

dôkazov jednoznačne vyplýva, že stavba predmetnej cesty bola štátom realizovaná so súhlasom
vtedajšieho vlastníka pozemku - Stavby VD Prešov. V spomínanom dojednaní o spolupráci z 24.5.1983,
ktoré bolo dohodnuté medzi investorom - Okresnou správou ciest Prešov a Stavbou VD Prešov ako
budúcim užívateľom v súvislosti so stavbou predmetnej komunikácie je uvedené, že účelom tohto
dojednania je uviesť do súladu záujmy financujúceho investora a podnikové záujmy budúceho užívateľa

spolu s verejnými záujmami. V čl. IV. bode 5. sa uvádza, že správca objektu prevedie v dôsledku
stavby cesty likvidovaný základný prostriedok do správy investora bezplatne a prevezme nový základný
prostriedok od investora bezplatne na základe hospodárskej zmluvy o prevode správy národného
majetku.

16. Dňa 12.2.1992 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie Obvodným úradom v Prešove pod č. P.-A.-
XXXX/XXXX. V ňom sa konštatuje, že podmienky určené predchádzajúcim územným rozhodnutím a
rozhodnutím o prípustnosti stavby boli splnené (č.l. 161). Zároveň sa uvádza, že stavba bola odovzdaná
do správy a údržby Okresnej správe ciest Prešov a Správe mestských komunikácií Prešov (č.l. 161).17. Stavba VD Prešov zastúpená JUDr. V. C. správcom konkurznej podstaty kúpnou zmluvou zo dňa
2.8.2000 odpredala parcely G. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a stavby na nich stojace súp. č. XXXX O.

C., O. A.Á., Ing. A. G. a Š. C.. Vklad tejto zmluvy bol povolený pod V XXXX/XXXX, keďže konkurzný
súd s týmto predajom vyslovil súhlas opatrením K XXX/XX zo dňa 25.7.2000 (č.l. 265).

18. Následne došlo k zrušeniu a vyporiadaniu tohto podielového spoluvlastníctva zmluvou zo dňa
6.3.2002. Na základe geometrického plánu Geoplanu č. XXX/XXXX parcela KN 3153/16 pripadla do

podielového spoluvlastníctva O. a Š. C. každému v 1. Vklad tejto zmluvy bol povolený V XXXX/XXXX
dňa 2.4.2002 (č.l. 48).

19. V súčasnosti už list vlastníctva č. XXXX k.ú. Z. neexistuje. Parcela KN 3153/16 je vedená na LV
č. XXXX k.ú. Z. vo výlučnom vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. a to na základe viacerých
kúpnych zmlúv, najstaršia je uvedená pod V XXXX/XXXX.

20. Znaleckým posudkom Ing. O. B. č. 2/2012 bolo ustálené primerané a obvyklé nájomné za užívanie
parcely KN XXXX/XX, ale len za obdobie od 15.10.2008 do 30.6.2009, keďže od 1.7.2009 v zmysle
zákona č. 66/2009 Z.z. - § 4 ods. 1 vzniklo zo zákona k pozemku pod stavbou v prospech vlastníka
stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod

stavbou. Znalec za uvedené obdobie vypočítal nájomné za pozemok pod cestou vo výške 887,04
Eur a za pozemok pod chodníkom vo výške 323,50 Eur. Znalec pri stanovení nájomného ustálil
metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu príslušného pozemku z dôvodu, že pre použitie
porovnávacej metódy nemal podklady. Následne podľa vzorca prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z.
vypočítalvšeobecnúhodnotunájmu,ktorásamenilapodľaúrokovejsadzbyNBSatozanájompozemku

pod cestou o výmere 279m2 za obdobie od 15.10.2008 do 30.6.2009 vo výške 887,04 Eur a za nájomné
pozemku pod chodníkom o výmere 101,75m2 za to isté obdobie vo výške 323,50 Eur. Všeobecná
hodnota nájmu sa podľa znalca v danom období pohybovala od 4,02 po 5,45 Eur/m2/rok. V dôsledku
konkrétnych súvislostí, ktoré budú vysvetlené v ďalšej časti rozsudku súd z tohto znaleckého posudku
poukazuje na to, že za obdobie od 15.10.2008 do 28.10.2008 bolo nájomné za užívanie pozemku pod

cestou vyčíslené na 58,32 Eur za obdobie od 29.10.2008 do 11.11.2008 vo výške 55,86 Eur. Za to isté
obdobie, teda od 15.10.2008 do 28.10.2008 nájomné za pozemok pod chodníkom znalec vyčíslil na
21,27 Eur a za obdobie od 29.10.2008 do 11.11.2008 na 20,37 Eur.

21. Je nesporné, že vlastníkom cesty III. triedy je v danom prípade žalovaný v 1. rade od 1.1.2002, čo

vyplýva z § 3 d/ ods. 2 zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách v zmysle novely zákona
č. 416/2001 Z.z. a vlastníkom priľahlého chodníka je žalovaný v 2. rade v zmysle zákona č. 135/1991
Z.z. o majetku obcí účinného od 1.5.1991.

22. Obdobný nárok na základe totožného skutkového stavu bol uplatnený aj v konaní vedenom na

tomto súde pod sp. zn. 15C/9/2009, v ktorom žalobcom bol bývalý podielový spoluvlastník nehnuteľnosti
nadobudnutých od Stavby VD Prešov Ing. A. G.. Menovaný voči tým istým žalovaným si uplatnil nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného za obdobie od 17.1.2007 do 16.1.2009.
Žaloba bola zamietnutá pre rozpor s dobrými mravmi rozsudkom zo dňa 12.9.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť 10.12.2013, potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove 9Co 78/2012-318 zo

dňa 12.11.2013.

23. Ten istý žalobca Ing. A. G. podal na základe tohto istého skutkového stavu aj za predchádzajúce
obdobie žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a to za obdobie od 1.7.2005 do 16.1.2007, aj táto
žaloba bola rozsudkom tohto súdu č.k. 29C/9/2007-138 zo dňa 5.11.2008 právoplatne zamietnutá pre

rozpor s dobrými mravmi, keďže tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
7Co 15/2009 zo dňa 15.6.2009.

24. Vo veci už bolo dvakrát rozhodnuté súdom prvej inštancie tak, že žaloba bola zamietnutá pre rozpor
s dobrými mravmi a tiež z dôvodu, že súd mal za to, že vlastníci stavby vydržali právo bezplatného

užívania pozemku titulom vecného bremena. Až v poradí druhým rozhodnutím súdu druhej inštancie
bol vyslovený názor, že k vydržaniu daného práva nedošlo pre nedostatok dobromyseľnosti a že nárok
vznikol žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške trhovej ceny nájmu za pozemky
zastavané porovnateľnou stavbou. Potvrdený bol len výrok o zamietnutí žaloby o náhradu za užívanieza obdobie od 15.10.2008 do 5.11.2008 z dôvodu premlčania. Súd druhej inštancie uviedol aj to, že je
potrebné zistiť primeranú výšku nároku so zreteľom na všetky okolnosti prípadu a s prihliadnutím na
skutočnosť, že ide o pozemok zastavaný komunikáciou, o čom žalobca, resp. jeho právni predchodcovia

v čase nadobudnutia týchto nehnuteľností mali vedomosť (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/
93/2016-489 zo dňa 14.6.2016).

25. Na základe tohto rozhodnutia súd vyzval procesné strany o predloženie dôkazov za účelom zistenia
trhovej hodnoty nájomného v žalovanom období. Žalobca pritom vyslovil názor o vyššej trhovej hodnote

nájomného, než ju vypočítal znalec Ing. Gardoš vo svojom znaleckom posudku a ako dôkaz predložil
súdu dva znalecké posudky vypracované v iných sporoch a týkajúce sa iných pozemkov, ktoré však
podľa jeho názoru by mohli byť použiteľné aj v tomto prípade. Znalci v týchto posudkoch totiž použili
porovnávaciu metódu a podľa nich trhová hodnota nájomného za pozemok, ktorý je v súčasnosti
zastavaný komunikáciou bola vypočítaná za rok 2008 vo výške 12,05 Eur/m2/rok a v roku 2009 vo výške
13,90 Eur/m2/rok (podľa prvého posudku) a podľa druhého posudku v roku 2008 v sume 12,56 Eur/

m2/rok a v roku 2009 vo výške 13,15 Eur/m2/rok. Z príloh k príslušnému vyjadreniu žalobcu súd zistil,
že jednalo sa o doplnok znaleckému posudku č.13/10, ktorý bol spracovaný Slovenskou technickou
univerzitou v Bratislave, ktorým bolo vyčíslené nájomné za užívanie parcely č. 418/2- orná pôda, ale
ako za nezastavaný pozemok, hoci príslušná parcela je v súčasnosti zastavaná miestnou komunikáciou.
Nájomné týmto znaleckým posudkom bolo vyčíslené aj za obdobie od 12.12.2008 do 1.7.2009. Ako

porovnávacie podklady znalci použili nájomné zmluvy medzi rôznymi podnikateľskými subjektmi, ktoré
sa týkali parkovania a z týchto podkladov stanovili všeobecnú hodnotu nájmu za rok 2008 na sumu 12,05
Eur/m2/rok a za rok 2009 na 13,90 Eur/m2/rok.

26. Druhý znalecký posudok pod č. 25 spracovala Technická univerzita v Košiciach, okrem iného aj

na všeobecnú hodnotu nájmu za obdobie od 1.7.2009 do 11.7.2012 a to na iné parcely než je sporný
pozemok, ktoré sú ale zastavané komunikáciou. Aj v tomto prípade znalci použili porovnávaciu metódu,
ale vychádzali z podkladov, ktoré im dodal zadávateľ posudku A. M. - Y.. Opäť sú to nájomné zmluvy
medzi podnikateľmi ohľadom parkovacej plochy za roky 2002, 2005, 2006, 2007 a 2009 a len dve zmluvy
sa týkajú nájmu pozemku pod diaľnicou uzavreté s Národnou diaľničnou spoločnosťou, ale v máji a

decembri2012snájomným10,60Eur/m2/rok.Týmtoznaleckýmposudkomporovnávanímspomínaných
zmlúv bolo ustálené nájomné za rok 2008 na sumu 12,56 Eur/m2/rok, za rok 2009 na 13,15 Eur/m2/rok
a za rok 2010 na 13,45 Eur/m2/rok.

27. Žalobca napriek názoru o vyššej hodnote trhového nájomného ako nájomné stanovené znalcom

L.. B. zotrval na žalobe na zaplatenie súm podľa znaleckého posudku L.. B., keďže kvôli premlčaniu
nepovažoval za účelné žalobu rozšíriť na vyššiu, podľa neho trhovú hodnotu nájomného, ktorá by
zodpovedala nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

28. Obaja žalovaní po vyslovení právneho názoru súdu druhej inštancie uviedli, že podľa nich trhové

nájomné v žalovanom období bolo nižšie ako nájomné stanovené znalcom L.. B.. Žalovaný v 1.rade
predložil viaceré nájomné zmluvy týkajúce sa nájmu pozemkov pod komunikáciou, ale tie sa týkali rokov
2011 až 2013 a v nich boli rôzne sumy nájomného, pohybovali sa od 4,212 Eur/m2/rok až po 6,605 Eur/
m2/rok. Ako uviedol žalovaný v 1.rade za skoršie obdobie nemá k dispozícii žiadne nájomné zmluvy.

29. Žalovaný v 2.rade predložil tri nájomné zmluvy z rokov 2008 a 2009, v dvoch je prenajímateľom
Mesto Prešov, ktoré prenajalo pozemok za účelom vybudovania prístupovej komunikácie s nájomným
vo výške 5,64 Eur/m2/rok nájomnou zmluvou zo dňa 23.7.2008 a s nájomným vo výške 1,11 Eur/m2/
ročnezmluvouz31.3.2009,pričomvobochzmluváchcenanájmubolastanovenánazákladevšeobecne
záväzného nariadenia Mesta Prešov. Ďalšou nájomnou zmluvou z 1.4.2009 bol prenajatý pozemok na

pozemku s vybudovaným cyklistickým chodníkom, pričom nájomné bolo dohodnuté na sumu 3,32 Eur/
m2/ročne.

30. Súd uplatnený nárok posúdil podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka.

31. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.32. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

34. K bezdôvodnému obohateniu dôjde aj vtedy ak obohatenému sa doterajší majetok nezmenšil, hoci

by k tomu inak došlo, keby obohatený plnil svojej povinnosti. Výška bezdôvodného obohatenia vyjadruje
sumu, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci.
Pokiaľ je výška obvyklého nájomného v danom mieste a čase závislá aj na účele a spôsobe užívania,
treba prihliadnuť aj na podstatu (spôsob a rozsah) faktického užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne
obohatil (rozhodnutie NS SR 3Cdo 252/2007, 3Cdo 298/2006).

35. Podľa súdu druhej inštancie pri ustálení výšky obvyklého nájmu je potrebné zohľadniť trhové ceny
nájmovzapozemkyzastavanéporovnateľnoustavbou.Dôležitéjevšakto,abyporovnávanécenynájmu
satýkalirelevantnéhoobdobia,tedavdanomprípaderokov2008a2009.Súdnezdielanázoržalobcu,že
trhové nájomné v žalovanom období bolo podstatne vyššie ako to určil znalec Ing. Gardoš. Predloženie
dvoch znaleckých posudkov týkajúcich sa iných pozemkov nepreukazuje toto tvrdenie žalobcu. Znalci

totiž vychádzali z nájomných zmlúv, ktoré boli uzatvárané medzi podnikateľskými subjektmi s úplne iným
účelovým určením nájmu, išlo predovšetkým o parkovacie plochy.

36. V tejto súvislosti súd pripomína, že nový procesný poriadok (CSP účinný od 1.7.2016) je postavený
na celkom iných princípoch a postupoch pri dokazovaní ako predchádzajúci právny predpis. CSP totiž

dôkaznú iniciatívu prenecháva na strany a súd ani nemôže (až na niektoré zákonné výnimky, ktoré
nepredstavujú tento prípad) vykonať dôkazy bez návrhu strany. Aj keď teda žalobca bol toho názoru, že
trhovénájomnéjevyššieakonájomnépodľaznaleckéhoposudkuIng.Gardoša,nepreukázaljehovýšku,
keďže predložené znalecké posudky z iných sporov podľa súdu nemôžu sa prebrať aj pre tento spor,
nakoľkojednaksatýkajúinéhopozemku,alenavyšesúdmávýhradyajvočirelevantnostiporovnávacích

podkladov, z ktorých znalci vychádzali. Podľa súdu totiž relevantné by boli nájomné zmluvy, ktoré by sa
týkali nájmu pozemku pod komunikáciou a nie nájomné zmluvy podnikateľských subjektov, ktorými sa
upravuje nájom pozemku potrebný pre realizáciu podnikateľskej činnosti nájomcu. Pôvodní žalobcovia
vedeli, že kupujú pozemok pod komunikáciou a táto skutočnosť musí ovplyvniť aj výšku nájomného, iná
je totiž výška nájomného pre podnikateľa, ktorému nájom slúži na podnikanie a iná pri pozemku pod

komunikáciou, ktorí slúži verejnému záujmu.

37. Podobne ani žalovaní nepreukázali to, že by trhové nájomné malo byť nižšie ako nájomné určené
znalcom Ing. Gardošom, pretože nepredložili k tomu hodnoverné podklady. Žalovaný v 1.rade doložil
nájomné zmluvy až z neskoršieho obdobia rokov 2011 a 2013 a žalovaný v 2.rade predložil dve nájomné

zmluvy, kde však výška nájomného bola daná všeobecne záväzným nariadením Mesta Prešov a len
jedna nájomná zmluva sa týkala nájomného, ktoré nevyplývalo zo žiadneho právneho predpisu, ale len
tento dôkaz nepostačuje na použitie porovnávacej metódy pri stanovení nájomného.

38. Súd teda dospel k záveru, že neboli predložené také podklady vo forme listinných dôkazov, z

ktorých by bolo možné prijať záver o konkrétnej výške trhového nájomného za pozemok zastavaný
komunikáciou ako porovnateľnou stavbou v žalovanom období. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal
zo všeobecnej hodnoty nájomného podľa znaleckého posudku Ing. Gardoša, z ktorého však odpočítal
nájomnézaobdobieod15.10.2008do5.11.2008,keďžežalobavtejtočastibolaprávoplatnezamietnutá.
Nájomné za užívanie pozemku pod cestou za obdobie od 6.11.2008 do 30.6.2009 tak činí 796,8 Eur

a za pozemok pod chodníkom 290,59 Eur. Súd odpočítal zo všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok
pod cestou podľa znaleckého posudku Ing. Gardoša vo výške 887,04 Eur sumu 58,32 Eur (nájomné
za obdobie od 15.10.2008 do 28.10.2008) a namiesto sumy 55,86 Eur za obdobie od 29.10.2008 do
11.11.2008 pripočítal len sumu 23,94 Eur ako pomernú časť za obdobie od 6.11.2008 do 11.11.2008
(55,86: 14dní x 6 dní). Podobne postupoval aj pri ustálení všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok pod

chodníkom a zo sumy 323,50 Eur odpočítal 21,27 Eur za obdobie od 15.10.2008 do 28.10.2008 a
pripočítal namiesto sumy 20,37 Eur len 8,37 Eur za obdobie od 6.11.2008 do 11.11.2008. K tejto redukcii
došlo v dôsledku zamietnutia žaloby pre premlčanie.39. Už vo svojom prvom rozsudku súd prvej inštancie zdôrazňoval princíp spravodlivosti a v tej súvislosti
poukázal na skutočnosť, že pôvodní žalobcovia sa dobrovoľne v roku 2000 rozhodli pre kúpu pozemku,
ktorý bol zastavaný komunikáciou. Neboli to oni, ktorí boli poškodení postupom štátu pri realizácii

stavby v 80-tých rokoch bez vysporiadania vlastníctva k pozemku a v tomto konkrétnom prípade ani k
žiadnemu poškodeniu vtedajšieho vlastníka pozemku - Stavby VD nedošlo, keďže bolo preukázané, že
s výstavbou komunikácie vlastník súhlasil a pozemok mal bezodplatne previesť do správy národného
majetku. Vybudovanie komunikácie bolo totiž aj v záujme vlastníka pozemku, keďže okrem pozemku
vlastnil v tejto oblasti aj stavby.

40. Súd zastáva názor, že princíp spravodlivosti má byť zásadný pri hodnotení právneho vzťahu
a má prioritu aj pred zákonom. Predstavuje totiž najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu. Aj súd
druhej inštancie vo svojom poslednom rozhodnutí zdôraznil, že výška nároku žalobcu sa má ustáliť
aj s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o pozemok zastavaný komunikáciou, o čom žalobca ako
aj jeho právni predchodcovia v čase nadobudnutia nehnuteľností mali vedomosť. Nie je možné

súhlasiť s názorom právneho zástupcu žalobcu, že výška bezdôvodného obohatenia je daná hodnotou
všeobecného nájmu pozemku bez možnosti zohľadnenia ďalších okolností konkrétneho prípadu a že
súd nie je oprávnený túto výšku korigovať. Takýto názor totiž nezohľadňuje korektív práva upravený
v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd nemôže poskytnúť ochranu právu, ktorého
výkon je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie teda umožňuje súdu rozhodovať tak, aby

bol naplnený princíp spravodlivosti. Tento prípad je osobitý a nemožno ho stotožňovať s prípadom
typicky neoprávneného zabratia pozemku pôvodnému vlastníkovi bez jeho súhlasu a postaveniu stavby
slúžiacej niekomu inému. V tomto prípade nejedná sa o neoprávnenú stavbu, keďže pôvodný vlastník
súhlasil so stavbou a nechcel žiadnu finančnú náhradu a dokonca sa zaviazal k bezplatnému prevodu
pozemku do správy národného majetku, čo sa už dôsledkom spoločensko-politických zmien a s tým

spojených zmien právnej úpravy nestihlo zrealizovať. Napokon jeho súhlas je aj logickým dôsledkom
toho, že komunikácia slúžila aj jemu, tak ako aj jeho právnym nástupcom - neskorším žalobcom a širokej
verejnosti. Ak sa predáva pozemok, na ktorom stojí stavba patriaca inému vlastníkovi, nepochybne
sa to premietne do nižšej kúpnej ceny, čím je nadobúdateľ pozemku zvýhodnený, ďalšie zvýhodnenie
pre neho by malo byť pravidelné platenie za užívanie pozemku vlastníkom stavby a to všetko napriek

tomu, že právny predchodca žalobcov nemal nárok na finančnú náhradu, keďže sa na tom dohodol so
stavebníkom. To všetko sú súvislosti, na ktoré súd prihliadal a pre ktoré súd považoval za spravodlivé
priznať žalobcovi nárok len v rozsahu 1 primeraného a obvyklého nájomného určeného znaleckým
posudkom Ing. Milana Gardoša. Súd preto zaviazal žalovaného v 1. rade k zaplateniu sumy 398,4 Eur a
žalovanéhov2.radesumy145,3Euražalobuvprevyšujúcejčastizvyššieuvedenýchdôvodovzamietol.

41. Z priznaných súm súd prisúdil aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok podľa § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka.

42. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

44. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

45. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z
omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

46. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1.2.2013 výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu
omeškania po 31.1.2013.47. V danom prípade súd mal za preukázané, že pôvodní žalobcovia vyzvali žalovaného v 1.rade na
vydanie bezdôvodného obohatenia v konkrétnej výške listom zo dňa 10.8.2010, ktorý bol žalovanému
doručený v ten istý deň. Vychádzajúc z dispozičnej zásady v konaní upravenej v § 216 ods. 2 CSP súd

priznal úroky z omeškania s poukazom na § 563 OZ odo dňa ich uplatnenia teda od 5.11.2010.

48. Žalobca nepreukázal kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k
žalovanému v 2.rade, v tomto smere doložil len žiadosť o majetkové vysporiadanie parcely, ktorú
žiadnym spôsobom bližšie nezdôvodnil. Ide o list doručený žalovanému v 2.rade 28.2.2003. Preto súd za

kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 563 OZ považoval až doručenie
žaloby tomuto žalovanému, k čomu došlo 3.12.2010 a preto úroky z omeškania súd priznal až od
nasledujúceho dňa t.j. 4.12.2010 a z tohto dôvodu žalobu ohľadom úrokov z omeškania voči žalovanému
v 2.rade v prevyšujúcej časti zamietol.

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP.

Vzhľadom na to, že každá z procesných strán mala len polovičný úspech vo veci, nárok na náhradu
trov konania im neprislúcha.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.