Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112217465
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112217465.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ D. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v G. G., V. U.. XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Švarcom, advokátom so sídlom
v Banskej Bystrici, Horná č. 41, a 2/ F.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G. G., V. U.. XX, proti
odporcovi Lekáreň J&J ASKLEPION s.r.o., IČO: 44698097, so sídlom v Banskej Bystrici, Povstalecká č.
16, zastúpenému JUDr. Františkom Vavračom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 51, o

určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o iné, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 7C/171/2012-306 zo dňa 10.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd „podania odmietol“ (prvý výrok); súčasne vyslovil, že o náhrade
trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia (druhý výrok). V odôvodnení uznesenia

uviedol, že navrhovateľka sa podaním doručeným súdu dňa 30.12.2011 v spojení s jeho doplnením
písomným podaním doručeným súdu dňa 25.04.2012 domáhala: (1) určenia, že zmluva o prevode
spoluvlastníckeho podielu S.. Z. G. do vlastníctva odporcu je neplatná; (2) uloženia povinnosti odporcovi
odpredať navrhovateľke spoluvlastnícky podiel v sume 46.951,86 €, t.j. za kúpnu cenu spoluvlastníckeho
podielu, za ktorý ho nadobudol (s podrobnou špecifikáciou, ktoré veci podľa navrhovateľky 1/ prislúchajú
k spoluvlastníckemu podielu); (3) kúpna cena môže byť odpočítaná od dlžoby odporcu na užívanie

polovice lekárne vo vlastníctve navrhovateľky a to za obdobie od 08.04.2009 po nadobudnutie
právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku; (4) určenia, že neplatné sú všetky právne úkony odporcu
ako udelenie licencie na prevádzkovanie lekárne, nájomná zmluva a podobne a dotknuté podnikateľské
subjekty a vnútroštátne orgány (podľa špecifikácie) sú povinné urobiť výmaz z názvu odporcu, a to
slovo „Lekáreň“ a miesto prevádzky „Kuzmányho 16, Banská Bystrica, predmet činnosti „poskytovanie
lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni“ a zrušiť povolenia (licenciu na prevádzkovanie lekárne

na adrese Kuzmányho 16, Banská Bystrica) a (5) náhrady trov konania. Svoje rozhodnutie okresný
súd odôvodnil tým, že „vyzval navrhovateľku na doplnenie rozhodujúcich skutočností a úpravu petitu
podania uznesením zo dňa 22.10.2012, zo dňa 05.09.2013, zo dňa 10.12.2014 pod hrozbou odmietnutia
návrhu; navrhovateľ reagoval na výzvy súdu podaniami zo dňa 23.11.2012, zo dňa 23.09.2013 a zo dňa
14.01.2015; súd oboznámením sa s podaniami navrhovateľa mal za to, že navrhovateľ riadne nedoplnil
podanie tak, aby mohlo byť podkladom pre ďalšie konanie. Podaním zo dňa 22.10.2014 navrhovateľ

uviedol iný právny úkon (ústna dohoda) ako v pôvodnom podaní. Nakoľko petit podania aj napriek
viacerým výzvam naďalej nie je zrozumiteľný, špecifický a vykonateľný a nie je z neho zrejmé, čoho
konkrétne sa navrhovateľ domáha, okresný súd podanie odmietol“.
Proti uzneseniu okresného súdu podala navrhovateľka 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 13.11.2015 (č.l. 315-316 spisu). V odvolaní uviedla, že z odôvodnenia uznesenia
okresného súdu nie je zrejmé, z akých dôvodov sú jej podania nezrozumiteľné, nešpecifické a

nevykonateľné a súd ani neobjasnil, prečo nie je zrejmé, čoho sa domáha. Z predchádzajúceho
konania okresného súdu a z jednotlivých zápisníc o pojednávaniach nie je možné zistiť záver o potrebeodmietnutia podania. Z jednotlivých výziev na doplnenie rozhodujúcich skutočností nevyplýva, že v
prípade nedoplnenia ďalších údajov dôjde k odmietnutiu podania. Viacerými písomnými podaniami sa
vyjadrovala k skutkovým okolnostiam posudzovanej veci a na každú výzvu súdu reagovala a opísala

rozhodujúce skutočnosti. Napadnuté uznesenie považovala za nesprávne a nepreskúmateľné založené
na nesprávnom právnom posúdení veci a navrhla jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na
ďalšie konanie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal aj navrhovateľ 2/ včas odvolanie zo dňa 30.11.2015 (č.l. 320-321

spisu). Uviedol, že súhlasí s odvolaním navrhovateľky 1/ a pripája sa k nemu. Vyjadril názor, že okresný
súd pochybil, keď ho najskôr uznesením zo dňa 30.07.2015 pribral do konania ako navrhovateľa 2/
a následne dňa 13.11.2015 vydal napadnuté uznesenie bez toho, aby vytýčil pojednávanie a bez
toho, aby si mohol uplatniť svoje procesné práva ako navrhovateľ. Ďalej sa v odvolaní podrobne
vyjadroval k doterajšiemu priebehu konania a dôkaznej situácii. Na základe uvedeného navrhol zrušenie
napadnutého uznesenia a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniam navrhovateľov 1/ a 2/ nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal postupom podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie

okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a písm. i) O.s.p. v celom rozsahu zrušil a podľa § 221 ods.
2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Podľa § 43 ods. 1 prvá a druhá veta O.s.p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve

účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú
určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie
vykonať.

Odvolanie navrhovateľov je dôvodné.

Odmietnutím podania zo strany súdu bez splnenia zákonných dôvodov na takýto postup dochádza k
odňatiumožnostiúčastníkakonaniakonaťpredsúdomsamotnýmrozhodnutímsúdu(porovnajnapríklad
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/21/2008 zo dňa 28.02.2008, sp. zn.
2Cdo/74/2011 zo dňa 31.10.2011, sp. zn. 3Cdo/219/2007 zo dňa 30.07.2008, sp. zn. 4Cdo/193/2009 zo

dňa 29.09.2009, sp. zn. 5Cdo/315/2008 zo dňa 01.09.2009, sp. zn. 6Cdo/44/2011 zo dňa 09.11.2011 a
sp. zn. 7Cdo/10/2010 zo dňa 31.01.2011).
V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd „odmietol podania“ navrhovateľov (vychádzajúc
z odôvodnenia napadnutého uznesenia) aj v časti, v ktorej bolo konanie už právoplatne zastavené
uznesením č.k. 7C/269/2011-137 zo dňa 17.05.2012 právoplatným dňa 30.06.2012; pod sp. zn.

7C/269/2011 sa pred okresným súdom pôvodne viedlo konanie o návrhu navrhovateľky 1/ na začatie
konania, keď uvedeným uznesením okresný súd konanie čiastočne zastavil v časti ohľadne bodov:
(3) „kúpna cena môže byť odpočítaná od dlžoby odporcu na užívanie polovice lekárne vo vlastníctve
navrhovateľky a to za obdobie od 08.04.2009 po nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti
rozsudku“ a (4) „určenia, že neplatné sú všetky právne úkony odporcu ako udelenie licencie na

prevádzkovanie lekárne, nájomná zmluva a podobne a dotknuté podnikateľské subjekty a vnútroštátne
orgány (podľa špecifikácie) sú povinné urobiť výmaz z názvu odporcu, a to slovo „Lekáreň“ a miesto
prevádzky „Kuzmányho 16, Banská Bystrica, predmet činnosti „poskytovanie lekárenskej starostlivosti
vo verejnej lekárni“ a zrušiť povolenia (licenciu na prevádzkovanie lekárne na adrese Kuzmányho 16,
Banská Bystrica) pôvodného návrhu“ a vo zvyšnej časti vylúčil návrh navrhovateľky 1/ na samostatné

konanie, ktoré sa aktuálne pred okresným súdom vedie pod sp. zn. 7C/171/2012; predmetom
konania v prejednávanej veci tak zostalo: (1) „určenie, že zmluva o prevode spoluvlastníckeho
podielu S.. Z. G. do vlastníctva odporcu je neplatná“ a (2) „uloženie povinnosti odporcovi odpredať
navrhovateľke spoluvlastnícky podiel v sume 46.951,86 €, t.j. za kúpnu cenu spoluvlastníckeho podielu,za ktorý ho nadobudol“ (s podrobnou špecifikáciou, ktoré veci podľa navrhovateľky 1/ prislúchajú
k spoluvlastníckemu podielu). Z uvedeného vyplýva, že okresný súd sám nemal pri rozhodovaní
napadnutým uznesením ujasnený predmet konania.

Preskúmaním napadnutého uznesenia okresného súdu, odvolania navrhovateľov a obsahu spisu
okresného súdu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že
v prejednávanej veci neboli (zatiaľ) splnené procesné predpoklady umožňujúce odmietnutie podania
navrhovateľov. Pokiaľ okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že na odstránenie vád podania

vyzval navrhovateľku 1/ „uzneseniami zo dňa 22.10.2012, zo dňa 05.09.2013 a zo dňa 10.12.2014“,
zo spisu však odvolací súd zistil, že v prípade tvrdeného „uznesenia“ zo dňa 05.09.2013 ide len o
jednoduchú písomnú výzvu (nie uznesenie) a súčasne ani z jedného uznesenia zo dňa 22.10.2012,
resp. zo dňa 10.12.2014 nevyplýva, ako konkrétne má navrhovateľka 1/ opravu alebo doplnenie svojho
podania vykonať (§ 43 ods. 1 O.s.p.). Súdna prax je pritom jednotná v tom, že na vznik možnosti súdu
odmietnuť podanie účastníka konania, musí byť výzva súdu na odstránenie jeho nedostatkov konkrétna

a určitá, aby nebola žiadna pochybnosť o tom, ako má byť požadovaná oprava alebo doplnenie podania,
bez ktorej objektívne nemožno pokračovať v konaní, vykonaná. Vo všetkých uvedených výzvach (či
už realizovaných vo forme uznesenia alebo vo forme jednoduchej písomnej výzvy) však okresný súd
uviedol len to, že navrhovateľka má „uviesť petit návrhu tak, aby bol určitý a vykonateľný“, resp. má
uviesť „ako navrhuje vo veci rozhodnúť (výrok rozsudku)“ bez uvedenia ako konkrétne má tento výsledok

dosiahnuť (ako konkrétne má svoje podanie doplniť). Samotná požiadavka na odstránenie nedostatku
podania tak, „aby rozhodnutie bolo vykonateľné“ však nie je vo všeobecnosti dostatočne konkrétna,
aby účastník konania nadobudol vedomosť, ako má opravu alebo doplnenie svojho podania vykonať
(porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/320/2008 zo dňa
30.11.2009). Realizovaním nedostatočne určitých výziev na odstránenie vád podania navrhovateľky 1/

neboli na strane okresného súdu splnené podmienky na odmietnutie podania napadnutým uznesením.
Pochybenia sa okresný súd dopustil aj tým, že k odmietnutiu podania pristúpil prakticky bezprostredne
po pripustení vstupu navrhovateľa 2/ do konania uznesením č.k. 7C/171/2012-298 zo dňa 30.07.2015
právoplatným dňa 08.09.2015, hoci v tom čase nebolo vôbec zrejmé, čoho sa vlastne navrhovateľ 2/
proti odporcovi domáha; aj keď okresný súd pripustil vstup navrhovateľa 2/ do konania v situácii, kedy

nemal ujasnené, čoho sa proti odporcovi domáha (napriek tomu, že táto skutočnosť predstavuje jednu
z podmienok pripustenia vstupu ďalšieho účastníka do konania na strane navrhovateľa), nemožno toto
procesné pochybenie súdu pripísať na vrub navrhovateľa 2/, teda v súčasnosti zatiaľ nie je zrejmé, aké
podanie vo vzťahu k navrhovateľovi 2/ okresný súd vlastne odmietol (nehovoriac o tom, že navrhovateľ
2/ nebol na odstránenie vád podania vôbec vyzvaný).

Na základe uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené zákonné podmienky (§ 43 ods.
2 O.s.p.) na odmietnutie podania navrhovateľov, preto napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil,
nakoľko okresný súd rozhodol bez návrhu, nešlo o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
rozhodnutie vydané (v dôsledku nesprávneho procesného postupu okresného súdu v čase vydania

napadnutého uznesenia) neexistovali (§ 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p.) a súčasne vydaním napadnutého
uznesenia došlo k odňatiu možnosti navrhovateľov konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.); v
dôsledku zrušenia napadnutého uznesenia vrátil odvolací súd vec okresnému súdu na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní okresný súd v prvom rade vyzve navrhovateľa 2/ na uvedenie, čoho sa v prejednávanej
veci domáha voči odporcovi (minimálne v rozsahu, či sa pripája k návrhu navrhovateľky 1/). V tomto
smere nestačí poukaz navrhovateľov na existenciu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Okresný súd si bude musieť ustáliť o aký druh spoločenstva účastníkov konania ide na strane
navrhovateľov a bude musieť mať tiež nepochybne v kooperácii s navrhovateľmi (tiež prostredníctvom

výzvy) ustálené, ako im má odporca prípadne plniť uplatnenú sumu (spoločne, delene alebo jednotlivo).
Odvolací súd sa stotožňuje s okresným súdom, že podanie navrhovateľky 1/ je zatiaľ v časti, v ktorej
sa domáha určenia neplatnosti „zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu S.. Z. G. do vlastníctva
odporcu“ nezrozumiteľné (§ 43 ods. 1 O.s.p.); v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu je
nevyhnutné sporný právny úkon presne označiť (minimálne v rozsahu označenia druhu právneho

úkonu, zmluvných strán, jeho predmetu a dátumu uzavretia), pretože uvedené je pre súd nevyhnutné
na posúdenie vecnej legitimácie účastníkov v konaní a posúdenie dôvodnosti dôkazných návrhov
zo strany účastníkov (zameranie dokazovania nevyhnutného pre rozhodnutie vo veci); na základe
uvedeného bude preto potrebné postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. vyzvať navrhovateľov (ak sanavrhovateľ2/pripojíknávrhunavrhovateľky)napresnéoznačenieprávnehoúkonu,ktoréhoneplatnosti
sa domáhajú (označenie právneho úkonu ako „ústna zmluva“, resp. „ktorýkoľvek právny úkon“, ako to
v priebehu konania podľa obsahu spisu uvádzala navrhovateľka 1/ nie je dostatočne zrozumiteľné). Na

druhej strane pokiaľ ide o návrh navrhovateľky 1/ v časti o „uloženie povinnosti odporcovi odpredať
navrhovateľke spoluvlastnícky podiel v sume 46.951,86 €, t.j. za kúpnu cenu spoluvlastníckeho podielu,
za ktorý ho nadobudol“ z obsahu spisu sa javí, že ním navrhovateľka mienila uplatniť nárok z porušenia
zmluvného predkupného práva zakotveného v spoločenskej zmluve zo dňa 11.11.1999 (nachádza
sa v pripojenom spise pôvodného konania o návrhu navrhovateľky sp. zn. 7C/269/2011), v tomto

smere je (aspoň v základnom rozsahu) zrejmé, čoho sa navrhovateľka 1/ proti odporcovi domáha a
bude potrebné tento nárok posúdiť vecne z hľadiska hmotného práva. Okresný súd v súčinnosti s
navrhovateľkou 1/ (resp. jej právnym zástupcom a navrhovateľom 2/ ak sa pripojí k návrhu) bude musieť
ustáliť opis konkrétneho skutku, v dôsledku ktorého malo dôjsť k tvrdenému porušeniu uvedeného
zmluvného predkupného práva navrhovateľky 1/ (najlepšie na pojednávaní za prítomnosti odporcu,
resp. jeho právneho zástupcu). Následne okresný súd tento nárok navrhovateľky 1/ vecne posúdi z

hľadiska hmotného práva, keď v prvom rade sa zameria na (aktívnu a pasívnu) vecnú legitimáciu
účastníkov v konaní. Pokiaľ ide o podrobnú špecifikáciu vecí, ktoré podľa navrhovateľky 1/ prislúchajú
k „spoluvlastníckemu podielu odporcu“ bude potrebné od navrhovateľky 1/ (tiež navrhovateľa 2/ ak
sa pripojí k návrhu) zistiť, či ide len o popis vecí, vo vzťahu ku ktorým sa tvrdený „spoluvlastnícky
podiel“ podľa názoru navrhovateľov vzťahuje (spoluvlastnícky podiel predstavuje vždy len mieru akou sa

spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach k spoločnej veci a teda nevyjadruje konkrétnu časť
spoločnej veci patriacu spoluvlastníkovi) alebo sa výslovne domáha určenia, čo tento „spoluvlastnícky
podiel“ tvorí (z hľadiska obsahu a príslušnej terminológie práva obchodných spoločností sa javí, že
navrhovateľka 1/ má zrejme na mysli obchodný podiel); ak podľa výslovného vyjadrenia navrhovateľov
pôjde len o popis vecí, odvolací súd dáva okresnému súdu do pozornosti, že za formuláciu výroku

svojho rozhodnutia zodpovedá v konečnom dôsledku súd, ktorý sa pri zachovaní obsahu uplatneného
nároku môže odkloniť od doslovného znenia navrhovaného výroku rozhodnutia súdu vo veci samej;
povinnosťou súdu je však aj v tomto prípade svoje právne úvahy o stotožnení uplatneného nároku
s nárokom podľa príslušného hmotnoprávneho ustanovenia aspoň stručne odôvodniť; vo vzťahu k
doslovnej viazanosti súdu formuláciou navrhovaného výroku rozhodnutia súdu vo veci samej (tzv. petit)

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/12/1999 zo dňa 24.11.1999 riešil otázky
týkajúce sa hraníc a rámca prípustnej možnosti súdu upraviť účastníkmi naformulovaný petit návrhu; v
tomto rozhodnutí najvyšší súd uviedol, že presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania,
z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods.
2 O.s.p.), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa

navrhovateľ v konaní domáha; v žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní
bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho
doslovným znením (vrátane slov alebo slovných spojení) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou
výroku svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu petitu, dopúšťal procesnej vady konania
v zmysle § 237 O.s.p.; petit návrhu, tak ako ho formuluje navrhovateľ v podanom návrhu alebo

neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v návrhu
dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo navrhovateľ žiada); súd do svojho rozhodnutia
(jeho záhlavia, výroku a odôvodnenia) nemusí prevziať doslovne navrhovateľom naformulovaný petit
návrhu, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel;
pokiaľ to súd rešpektuje, môže svoj výrok (ale aj označenie veci v záhlaví rozhodnutia) naformulovať

inak než navrhovateľ v návrhu a môže pri tom použiť nielen odlišné slová, ale aj iné (v porovnaní s
petitomnové)údaje,ktorépodľanehoprecíznejšievyjadrujúčipresnejšiešpecifikujúnávrhomuplatnený
nárok. Ak sa však navrhovatelia vyjadria, že sa výslovne domáhajú určenia, čo uvedený „spoluvlastnícky
podiel“ (obchodný podiel) tvorí, bude potrebné aj o tomto uplatnenom nároku osobitne rozhodnúť.

Len pre úplnosť (pre prípad, že navrhovatelia označia konkrétny právny úkon, ktorého neplatnosti sa
domáhajú v dôsledku tvrdeného porušenia predkupného práva) odvolací súd udáva, že z hľadiska
konkurencie nárokov z porušeného predkupného práva, uplatnenie návrhu na určenie neplatnosti
zmluvy, ktorou malo dôjsť k porušeniu predkupného práva nemožno uplatniť súbežne s uložením
povinnosti ponúknuť vec na kúpu (nahradenie prejavu vôle), pretože tieto nároky z porušeného

predkupného práva sa podľa ustálenej súdnej praxe vzájomne vylučujú (pozri napríklad rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/48/2009 zo dňa 30.06.2010).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.