Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615010143
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615010143.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému J. F., nar. XX.X.XXXX
v R., trvale bytom J. R., prechodne bytom R., F. XXXX/XX, t.č. v inej veci vo výkone trestu odňatia
slobody Banská Bystrica - Kráľová, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák.,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. novembra 2016, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej

prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/54/2016 zo dňa 6. júla
2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/54/2016 zo dňa 6. júla 2016 bol obžalovaný J. F.
uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. na skutkovom

základe, že v čase o 08:30 hod dňa 11.07.2015 v R. E. Y. XXXX/XX v obchodnom dome X. odcudzil
tovar, a to 1 ks krabicu balenia 30 ks napolitánok značky A. horká, tým spôsobom, že si krabicu s
napolitánkami dal do svojho ruksaku, ktorý mal so sebou a následne s uvedeným tovarom prešiel za
pokladničnú zónu bez zaplatenia, kde bol prichytený pracovníkom SBS, čím svojím konaním spôsobil
spoločnosti X. Y. republika, v.o.s., so sídlom U. škodu vo výške 12,60 €, pričom skutok spáchal hoci
bol dňa 31.07.2014 postihnutý za spáchanie priestupku - drobnej krádeže podľa § 50 ods. 1 zákona č.

372/1990 Zb. o priestupkoch, a to policajtom Obvodného oddelenia PZ Partizánske blokovou pokutou vo
výške 30 €, evidenčné číslo bloku na pokutu nezaplatenú na mieste: XXXXXXXX a doplnkov, pričom bol
dňa 30.03.2015 rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 6T/94/2012, právoplatným dňa 30.03.2015
odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 42 ods. 1, 41 ods. 1, 38 ods. 2, § 36 písm.

l/, n/, § 37 písm. h/, m/ Tr.zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, na výkon
ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu pre výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zároveň zrušil výrok o treste odňatia slobody,
uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Partizánske, č.k. 1T/9/2015-234, zo dňa 30.9.2015
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 3To/8/2016-257, zo dňa 14.4.2016, právoplatným
dňa 14.4.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote prokurátor
podal odvolanie v neprospech obžalovaného proti výrokom napadnutého rozsudku o uloženom treste.
V písomných dôvodoch odvolania prokurátor poukázal na obsah napadnutého rozsudku. Podľa názoru
prokurátora okresný súd správne zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.

zák. a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), m) Tr. zák., avšak nesprávne priznal obžalovanému
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., teda že obžalovaný napomáhal pri objasňovanítrestnej činnosti príslušným orgánom, čo v konečnom dôsledku viedlo k aplikácii § 38 ods. 2 Tr. zák.
namiesto § 38 ods. 4 Tr. zák.

S poukazom na ďalšie v dôvodoch odvolania uvedené zásadné názory prokurátora krajský súd považuje
za nevyhnutné doslova citovať následnú časť dôvodov odvolania prokurátora:

„Objasňovanie trestnej činnosti nepatrí do pôsobnosti súdov, ale patrí do pôsobnosti orgánov činných
v trestnom konaní, a to hlavne orgánov Policajného zboru. Táto skutočnosť vyplýva aj zo zákonného

vymedzenia úloh Policajného zboru, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b), d), e) zákona
č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť prokuratúry v procese
objasňovania trestných činov je vymedzená ako pôsobnosť prokuratúry v trestnom konaní, kedy podľa
§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov pôsobnosť
vykonávajú prokurátori trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom
nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a

v prípravnom konaní. Tiež podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 10 ods. 1 Tr. por. sú orgánmi činnými v trestnom konaní
prokurátorapolicajt,kedynaprotitomupodľaods.2súdnictvovykonávajúnezávisléanestrannésúdyna
všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov prostredníctvom sudcu pre prípravné konanie,
samosudcu, predsedu senátu, senátu alebo v prípadoch ustanovených zákonom aj vyšším súdnym
úradníkom, probačným a mediačným úradníkom a súdnym tajomníkom. Z teoretického hľadiska je pod

pojmom objasňovanie trestných činov treba rozumieť spôsob zisťovania skutkovej podstaty trestného
činu, okolností, za ktorých sa trestný čin stal a kto ho spáchal, ako aj dôkazov potrebných pre objasnenie
veci, teda ako činnosť orgánov činných v trestnom konaní (a to najmä policajtov) vykonávanú v rámci
ich pôsobnosti, ktorej cieľom je zisťovanie informácií o okolnostiach, za ktorých bol spáchaný trestný
čin, zistiť páchateľa činu, poškodeného, svedkov, ich osobné údaje, zabezpečovať a zisťovať dôkazy,

obstarať a zadovažovať podklady pre procesné úkony vyšetrovateľa a to za použitia informačných
systémov, informačno-technických prostriedkov, prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, ako aj za
použitia ostatných prostriedkov uvedených v zákone. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 757/2004 Z.z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike
prejednávajú a rozhodujú trestné veci podľa predpisov o trestnom konaní. Súdnictvo možno, z právno-

teoretického hľadiska stručne charakterizovať ako rozhodovanie sporov, potrestanie za spáchaný
trestný čin a uskutočňovanie práva osobitnými orgánmi ustanovenými na tento účel. V zmysle vyššie
uvedeného je evidentné, že súdy nie sú orgánmi vytvorenými na objasňovanie trestnej činnosti, a
preto vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. nie je možné považovať
za napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti, navyše zákonodarca mal na mysli napomáhanie

pri objasňovaní trestnej činnosti nie vlastnej, nakoľko v takom prípade ide o priznanie a oľutovanie
spáchania trestného činu a v tomto zmysle priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák.,
ale o napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti iných osôb, napr. spolupáchateľov, účastníkov a
pod. a bude spočívať najmä v uvedení všetkých rozhodujúcich skutkových okolností trestného činu,
v označení prameňa dôkazov a pod. Hodnotenie významu tejto poľahčujúce okolnosti bude závisieť

predovšetkým od toho, aké iné možnosti, okrem pomoci obvineného, mali orgány činné v trestnom
konaní na objasnenie trestného činu“.

V dôvodoch odvolania prokurátor ďalej namietal aj správnosť výšky uloženého trestu odňatia slobody
obžalovanému vo výmere 12 mesiacov. Podľa názoru prokurátora u obžalovaného je namieste iba

dôsledná izolácia jeho osoby počas doby výkonu trestu, nakoľko ďalšie čiastkové účely trestu v zmysle
§ 34 ods. 1 Tr. zák., teda prevýchova a individuálna prevencia vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť a
predchádzajúci spôsob života už neprichádzajú do úvahy. S poukazom na dôvody odvolania prokurátor
v závere navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
vo výrokoch o treste a aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. na podklade správne zisteného skutkového

stavu veci uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 3, § 36 písm. l), §37 písm. h), m), § 38 ods. 4, § 41 ods.
1 a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere najmenej 16 mesiacov so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a aby súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušilvýrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 30.9.2015, sp.
zn. 1T/9/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.4.2016, sp. zn. 3To/8/2016.

K odvolaniu prokurátora a jeho dôvodom sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho
obhajcu. Obhajca vo vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd v prokurátorom namietaných
otázkach rozhodol správne a v súlade so zákonom, pričom okresný súd riadne zvážil pomery
obžalovaného, ako aj všetky okolnosti spáchaného skutku a dôsledne vychádzal zo všetkých zásad
určených na uloženie trestu. Preto obhajoba navrhla zamietnuť odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.

por.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por.
zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním prokurátora napadnutých výrokov o treste rozsudku okresného
súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací

súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora

napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov
vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku

okresného súdu o uloženom treste sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie
prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Z podaného odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že odvolanie bolo podané voči výrokom
rozsudku okresného súdu o uloženom treste obžalovanému v neprospech obžalovaného. Preto

prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa vzťahovala len na výroky napadnutého rozsudku okresného
súdu o uloženom treste. Z dôvodov podaného odvolania ďalej vyplýva, že prokurátor namietal správnosť
aplikácie ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák. a uloženie neprimerane nízkeho trestu obžalovanému.

Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 6.7.2016 urobil podľa

§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyhlásenie o svojej vine zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho
podaná obžaloba. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že v procese uvedeného vyhlásenia
obžalovaného a rozhodovania okresného súdu o prijatí tohto vyhlásenia bol obžalovaný poučený v
súlade s ustanovením § 257 Tr. por., vrátane osobitného poučenia podľa § 257 ods. 5 Tr. por. o tom,
že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani

dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (z dôvodu porušenia práva na obhajobu
zásadným spôsobom).

Podľa § 36 písm. n) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V súvislosti s názorom prokurátora v úvode dôvodov odvolania, podľa ktorého názoru nesprávna

aplikácia § 36 písm. n) Tr. zák. okresným súdom v konečnom dôsledku mala viesť k aplikovaniu § 38
ods. 2 Tr. zák. namiesto aplikovania § 38 ods. 4 Tr. zák., odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť,
že ustanovenie § 36 ods. 2 Tr. zák. je vzhľadom na jeho znenie nevyhnutné vždy aplikovať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery, a to bez ohľadu na to, či prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi, alebo je tento pomer vyrovnaný, alebo či prevažuje pomer priťažujúcich okolností nad

poľahčujúcimi.Zuvedenéhodôvodutedaajpreprípadaplikácieustanovenia§38ods.4Tr.zák.,ktorého
aplikácie sa prokurátor v rámci podaného odvolania domáha, by súd bol povinný zároveň aplikovať aj
ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák.V súvislosti s preskúmavaním správnosti postupu okresného súdu pri aplikácii ustanovenia § 36 písm.
n) Tr. zák., v dôsledku ktorého postupu okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému zistil existenciu
poľahčujúcejokolnostiuobžalovanéhopodľauvedenéhoustanovenia,senátodvolaciehosúdupovažuje

za potrebné uviesť, že v zmysle svojej ustálenej súdnej praxe v otázke aplikácie uvedeného ustanovenia
sa naďalej stotožňuje s názorom iného odvolacieho senátu tunajšieho súdu, prezentovaným už v
uznesení zo dňa 4.3.2013, sp. zn. 23To/8/2013. V citovanej veci senát odvolacieho súdu zaujal právny
názor, podľa ktorého možno síce prisvedčiť názoru, že poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania
pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ napomáhal tým orgánom, ktoré sú

na to určené, čo však neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým
orgánom, ktoré sú príslušné na vykonanie jednotlivých štádií trestného stíhania v konkrétnej veci. Aj
podľa názoru senátu odvolacieho súdu, konajúceho v tejto veci, platná právna úprava, rešpektujúca
zásadu kontradiktórnosti a nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, kladie ťažisko dokazovania v trestnom stíhaní na konanie pred súdom, pričom
prípravné konanie v zásade slúži len na prípravu dôkazov, ktoré majú byť vykonané v konaní pred

súdom, teda na prípravu dôkazov, o ktoré chce prokurátor v konaní pred súdom oprieť svoje skutkové
tvrdenia v obžalobe. Ak obžalovaný v konaní pred súdom prizná spáchanie skutku v obžalobe a súd
podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. takéto vyhlásenie obžalovaného príjme s následkom, že dokazovanie v
rozsahu priznaného skutku sa nebude vykonávať, primárne tým uľahčuje najmä činnosť prokurátora v
trestnom stíhaní tým, že prokurátor už nemusí pred súdom navrhovať a vykonávať žiadne dôkazy za

účelom preukázania pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor na
hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje dôkazné bremeno. V súlade s
týmto názorom sú aj právne názory vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 25.10.2016, sp. zn. 4 Tdo 63/2016, na obsah odôvodnenia ktorého uznesenia tento senát týmto
poukazuje.

K samotným dôvodom odvolania prokurátora je potrebné uviesť, že tento senát odvolacieho súdu
nemôže v žiadnom prípade považovať za akceptovateľný záver prokurátora v dôvodoch odvolania,
podľa ktorého názoru súdy nie sú orgánmi vytvorenými na objasňovanie trestnej činnosti, z ktorého
dôvodu vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. nie je možné považovať

za napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti.

Hoci senát odvolacieho súdu nespochybňuje znenie ustanovení platného právneho poriadku, na ktoré
prokurátor v dôvodoch odvolania poukázal a z ktorých ustanovení vyplývajú úlohy orgánov činných v
trestnom konaní v rámci trestného stíhania, senát musí tiež konštatovať, že z dôvodov odvolania nie

je zrejmé, ako sa prokurátor vysporiadal so zásadnou otázkou, a to otázkou postavenia a úloh súdov
v právnom štáte vo svetle základných princípov právneho štátu, premietnutých do Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len Ústava, ak nie je uvedené inak).

Podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Senát odvolacieho súdu v súvislosti s citáciou uvedeného ustanovenia pripomína, že v zmysle čl. 48
ods. 1 Ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd, sa uvedené

právo vzťahuje na konanie pred súdom (viď aj znenie ustanovenia § 2 ods. 7 Tr. por.).

Zrejme niet pochýb o tom, že podľa citovaných ustanovení o vine kohokoľvek je oprávnený rozhodovať
jedine súd, a to v zásade len na základe dôkazov vykonaných pred súdom. Uvedené ustanovenia
sú premietnuté aj do ustanovení § 169 ods. 1 písm. a) až c) Tr. por., podľa ktorých ustanovení súd

posudzuje, či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, či tento skutok má všetky znaky
niektorého trestného činu a aká je jeho právna kvalifikácia a či tento skutok spáchal obžalovaný, pričom
pri tomto svojom rozhodovaní súd podľa § 278 ods. 2 Tr. por. smie prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané
(s výnimkou prípadu podania návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por.).

Vo svetle vyššie uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že primárne súd prvého
stupňa pred vydaním rozsudku je na hlavnom pojednávaní povinný (ak nejde o prípad vyhlásenia o
vine obžalovaného a prijatia tohto vyhlásenia súdom) zabezpečiť vykonanie navrhovaných dôkazov,eventuálne sám vykonať dôkazy v zmysle § 2 ods. 11 Tr. por. za účelom získania podkladov,
nevyhnutných na objasnenie otázok uvedených v ustanovení § 169 ods. 1 Tr. por., teda aj na objasnenie
trestnej činnosti, ktorá je predmetom obžaloby. Preto sa senát odvolacieho súdu v žiadnom prípade

nemôže stotožniť so správnosťou názoru prokurátora v dôvodoch odvolania, podľa ktorého záveru „súdy
nie sú orgánmi vytvorenými na objasňovanie trestnej činnosti“.

Na základe preskúmania veci odvolací súd nezistil ani skutočnosti, zakladajúce dôvod pre zrušenie
odvolaním napadnutých výrokov podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Je potrebné dať za pravdu

prokurátorovi v tom, že u obžalovaného ide o recidívu, a teda je zrejmé, že predchádzajúce výkony
trestov zrejme neviedli obžalovaného k náprave, z ktorého dôvodu v prípade obžalovaného vystupuje
do popredia uplatňovanie represívnej zložky trestu. Na druhej strane nie je možné opomínať v zmysle
§ 34 ods. 4 aj na následok trestného činu, ktorým následkom je v danom prípade spôsobenie škody vo
výške 12,60 eur, v kontexte ktorej škody sa podľa názoru odvolacieho súdu uloženie súhrnného trestu
odňatia slobody obžalovanému vo výmere 12 mesiacov nejaví byť neprimerane mierne.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.