Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/398/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715211597
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715211597.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu B. B., nar. XX.XX.XXXX, s
trvalým pobytom S. XX, XXX XX B., právne zastúpeného Mgr. Janette Adamcovou, advokátkou so
sídlom Hodžova 261/1, 907 01 Myjava, proti žalovanej D. N., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom XXX
XX N. C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou so sídlom ČSA 25, 974 01

Banská Bystrica, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/291/2015-121 zo
dňa 19. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 19. júna
2017 zamietol žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (I. výrok) a žalovanej

priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % (II. výrok).
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že manželstvo strán sporu uzatvorené dňa XX.XX.XXXX bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 07.08.2012 sp. zn. 5P/151/2012, právoplatným 16.08.2012.
Po citácii ustanovení § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3 a § 150 Občianskeho zákonníka ako aj §
187, § 188 ods. 1, § 191 ods. 1, § 195 ods. 1, § 196 ods. 1, § 204, § 206, § 207 ods. 1 a § 209 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) súd prvej inštancie konštatoval, že napriek vymedzeniu

vecí patriacich do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) jeho vyporiadanie
nebolo možné vykonať, pretože žalobca nešpecifikoval všetky veci patriace do režimu BSM. Konkrétne
pri osobnom motorovom vozidle v pôvodnej žalobe absentovalo evidenčné číslo, prípadne VIN, žalobca
nešpecifikoval označenie výrobku, prípadne modelu televízneho prijímača alebo práčky, ktoré označil v
pôvodnej žalobe. Právne nezameniteľným spôsobom neboli označené ani fondy, v ktorých boli vložené
peňažné vklady. Pri poskytnutých úveroch bolo potrebné uviesť presný zostatok úveru na úverovom

účte ku dňu zániku manželstva, lebo nie je možné vychádzať z pôvodnej výšky poskytnutého úveru
a prehliadnuť jeho úročenie. Obe strany sporu v zásadne vychádzali len z konkrétnej výšky pôvodne
poskytnutého úveru, zostatku úveru, prípadne dohody sporových strán, kto v akej výške bude úver do
budúcnasplácať.Podľaokresnéhosúdubolotakýchtovecnoprávnychpochybeníaneúplnýchinformácií
v konaní viacero. Na základe nedostatočne poskytnutých informácií, ktoré mal k dispozícii od strán sporu
nebol okresný súd schopný vykonať úplné a právne spravodlivé vyporiadanie zaniknutého BSM; na

základe poskytnutých údajov nebolo možné vypočítať skutočnú výšku sumy, ktorú by mal zaplatiť jeden
z bývalých manželov druhému z titulu úplného vyporiadania. Zdôraznil aj zmenu procesných právnych
predpisov účinnú od 01.07.2016, v zmysle ktorej súd v zásade nevykoná dôkaz, ktorý mu nepredloží
sporová strana, resp. dôkaz, o ktorý ho niektorá zo sporových strán nepožiada. Dôkazné bremeno
bolo na žalobcovi, ale určité formálne nezrovnalosti mohla v súčinnosti so svojím právnym zástupcom
odstrániť aj žalovaná strana.

S poukazom na výsledok sporu a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP okresný súd žalovanej priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.2. Žalobca vo včas podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie navrhol, aby odvolací súd
z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP rozhodnutie súdu prvej

inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vytkol súdu prvej inštancie, že nenariadil predbežné prejednanie sporu (§ 168 ods. 1 CSP), takže
nemohol uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci napriek tomu, že sa uskutočnilo niekoľko
pojednávaní vo veci samej. Okresný súd nevyslovil, že z jeho strany nebude možnosť vydať rozhodnutie
pre nedostatočnú špecifikáciu masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vedome viedol

niekoľko pojednávaní o majetku, ktorý považoval za nedostatočne určitý. Tento nedostatok bolo možné
bez akýchkoľvek problémov odstrániť. Rozdelenie motorového vozidla, práčky aj televízora nebolo
medzi stranami sporné. Ich označenie tak, aby neboli zameniteľné s inými vecami, bolo možné obratom,
nakoľko ich strany sporu majú reálne k dispozícii. Aj ku vkladom v peňažných fondoch a zostatkom
úverov v Slovenskej sporiteľni, a. s. alebo ČSOB predkladali strany sporu listinné dôkazy obsahujúce
čísla účtov - aj túto špecifikáciu bolo možné jednoducho vykonať. Pri výpočtoch sa prihliadalo na

príslušný úrok z úveru. Aj pri úveroch zo Sparkasse žalobca predložil potvrdenia z banky a výpisy z účtu
obsahujúce údaje potrebné na presnú špecifikáciu úveru.
Obidve strany sporu predkladali presné vyčíslenia svojich nárokov spolu s ich odôvodnením. Úlohou
súdubolourčiť,ktorénárokysúoprávnenéaktorénieapodľatohovrámcivyporiadaniaBSMrozhodnúť.
Pokiaľ okresný súd tvrdí, že nedisponoval dostatočnými údajmi pre rozhodnutie vo veci, je zrejmé, že

nevykonal všetky navrhnuté dôkazy predložené sporovými stranami vo forme výpisov z účtov, potvrdení,
písomných vyjadrení, výpočtami a pod.. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa porušil nielen zásadu
hospodárnosti konania, ale aj právo sporových strán na spravodlivé rozhodnutie.
Nesprávne právne posúdenie veci odvolateľ videl vo vyhodnotení, že nedostatočná špecifikácia
majetku BSM je prekážkou, pre ktorú nemožno vo veci rozhodnúť. Žalobca bol schopný túto prekážku

bez meškania odstrániť. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane
uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil

a rozhodol vo veci vyporiadania BSM na základe zisteného preukázaného skutkového stavu.
Právne zástupkyňa žalovanej podľa tohto vyjadrenia vnímala prebiehajúce súdne konanie tak, že pokiaľ
sa strany sporu vedia dohodnúť na vyporiadaní hnuteľných vecí patriacich do BSM, nie je potrebné
poukázať na nedostatočnosť či neurčitosť určenia hnuteľných vecí. Veci tvoriace BSM strany sporu už
dlhšiu dobu užívajú v zmysle návrhu prezentovaného pred súdom prvej inštancie.

Žalovaná súhlasila s návrhom žalobcu, aby v jeho výlučnom vlastníctve zostal televízor v zostatkovej
hodnote 400,- Eur, práčka v zostatkovej hodnote 200,- Eur a vklady v peňažných fondoch spolu vo výške
5.000,- Eur a vo výlučnom vlastníctve žalovanej osobné motorové vozidlo Ford Fusion v zostatkovej
hodnote 3.500,- Eur, takže žalobca by mal poskytnúť žalovanej vyporiadací podiel vo výške 1.050,- Eur.
Zostatok úveru čerpaného zo Slovenskej sporiteľne, a. s. sumou 33.193,92 Eur predstavoval ku dňu

zániku manželstva 30.835,35 Eur, čo nebolo sporné a žalovaná súhlasila s prevzatím tohto záväzku
žalobcom, takže na vyrovnanie podielov by mu mala zaplatiť 15.417,68 Eur. K úveru čerpaného z ČSOB
stavebnej sporiteľne, a. s. strany sporu zhodne tvrdili jeho zostatok ku dňu zániku manželstva 1.500,-
Eur, ktorý zaplatil zo svojich výlučných prostriedkov po zániku manželstva žalobca, takže žalovaná by
mu mala na vyrovnanie jeho podielu zaplatiť 750,- Eur, čo opäť nebolo sporným. Sporným zostalo

vyporiadaniezostatkuúveruzČSOBstavebnejsporiteľne,a.s.čerpanéhopreúčelypodnikaniavovýške
7.300,- Eur, o ktorom strany sporu zhodne tvrdili, že ho spláca a v budúcnosti bude splácať žalovaná;
sporným zostal spôsob vyporiadania tohto úveru. Z úveru poskytnutého rakúskou Sparkasse vo výške
25.889,- Eur zostalo sporné jeho vyporiadanie, nakoľko žalovaná z tejto sumy uznala 4.633,23 Eur a
žalobca nepreukázal vloženie zvyšných finančných prostriedkov na nákup spoločných vecí. Z tvrdeného

úveru poskytnutého žalobcovi od jeho kolegu p. Pippenbacha v Rakúsku žalobca nepreukázal, na čo
konkrétne vložil tieto finančné prostriedky na zabezpečenie spoločného majetku; vyporiadanie tohto
úveru zostalo sporným. Podľa žalovanej žalobcovi nevzniklo ani právo na vrátenie sumy 19.500,- Eur,
ktorá mala byť podľa neho spoločnými peňažnými prostriedkami vloženými do jej podnikania.

4. Odvolateľ na vyjadrenie žalovanej nereagoval (§ 374 ods. 1 CSP).5. Odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný
sporový poriadok v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1.

6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu z nižšie

uvedených dôvodov vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP).
Dokazovanie, ktoré je potrebné vykonať, presahuje rámec odvolacieho konania (konanie na odvolacom
súde, ktorý rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, nemá nahrádzať konanie na
súde prvej inštancie).

7. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

8. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

9. Jednou z možností vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho vyporiadanie
súdom na základe návrhu niektorého z rozvedených manželov, podaného najneskôr v lehote 3 rokov
od zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
súdom je označované ako iudicium duplex - konanie, v ktorom majú strany zároveň postavenie žalobcu
a žalovaného. Predmetom vyporiadania sú v zásade veci, ktoré označia strany sporu.

10. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním sporovým, možno
ho teda začať len podaním žaloby. Ako právna úprava účinná do 30.06.2016, tak právna úprava účinná
od 01.07.2016 kladie isté požiadavky na určitú kvalitu žalôb a vymedzuje ich náležitosti.
Petit (žalobná požiadavka) vymedzuje práva a povinnosti, o ktorých má byť rozhodnuté; takto

vymedzenou požiadavkou je všeobecný súd viazaný. Žalobný petit musí byť presný, určitý a
zrozumiteľný, pretože súd musí vedieť, o čom má konať a rozhodnúť. Prevzatie nepresného,
neurčitého alebo nezrozumiteľného petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho
nevykonateľnosť.
Vady žaloby bolo možné podľa procesnej právnej úpravy účinnej do 30.06.2016 odstrániť postupom

podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku, od 01.07.2016 postupom podľa § 129 CSP. Ako uviedol
NajvyššísúdČRvrozhodnutíz27.06.2001sp.zn.21Cdo/2369/2000akježalobanesprávnympodaním,
je povinnosťou súdu pokúsiť sa postupom podľa § 43 ods. 1 OSP o opravu takéhoto podania a ak sa
vadu podarí odstrániť, nastáva fikcia, že žaloba bola bez závad už od počiatku jej podania na súde.
Odvolací súd dodáva, že uvedené platí aj podľa procesných pravidiel účinných v Slovenskej republike

od 01.07.2016.

11. Postup pri odstraňovaní vád žaloby platí aj v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktoré je konaním sporovým, návrhovým. Skutočnosť, že súd nie je viazaný
žalobou navrhovaným vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov nič neznižuje na

požiadavke určitosti a zrozumiteľnosti navrhovaného petitu, ktorá zahŕňa aj potrebu dostatočnej
identifikácie jednotlivých vecí, práv a záväzkov tvoriacich predmet BSM.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca už v žalobe označil veci, ktoré majú tvoriť bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, iba všeobecným spôsobom (pomenovaním), bez ich špecifikácie
umožňujúcej ich individualizáciu. Súd prvej inštancie napriek tomu vec prejednával a vykonal niekoľko

pojednávaní. Nevyzval žalobcu na individualizáciu vecí tvoriacich BSM napriek tomu, že prevzatie
navrhovaného petitu do rozsudku by znamenalo jeho nevykonateľnosť. Z hľadiska prípadnej budúcej
exekúcie je bez právneho významu, či strany sporu vedia, o ktoré veci ide a kto ich užíva, resp. v ktorých
finančných inštitúciách a pod akými číslami sú vedené ich úspory alebo záväzky.
Po zmene právnej úpravy účinnej od 01.07.2016 súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia procesnej

právnej normy o prostriedkoch procesnej obrany a o prostriedkoch procesného útoku aj o koncentračnej
zásadebeztoho,abystranámsporuoznámilpotrebupresnejindividualizáciemasyBSM,ktorúmeritórne
prejednával od začatia konania 13.08.2015. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby pre
neunesenie dôkazného bremena je nepredvídateľné. Navyše otázka presného označenia (špecifikácie)vecí patriacich do BSM nie je otázkou unesenia dôkazného bremena, ale otázkou potreby uvedenia
relevantných skutkových tvrdení. Povinnosťou súdu nie je nahrádzať procesnú aktivitu strany sporu pri
plnení povinnosti tvrdenia a už vôbec nie vyvodzovať skutkové tvrdenia z listinných dôkazov, ale jeho

povinnosťou je v prípade nedostatku náležitostí žaloby postupovať podľa § 129 CSP; súd prvej inštancie
uvedeným spôsobom nepostupoval.

12. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní preto bude v súčinnosti so žalobcom zabezpečiť postupom
podľa § 129 CSP individualizáciu všetkých vecí tvoriacich masu zaniknutého bezpodielovaného

spoluvlastníctva manželov tak, aby nebolo možné ich zamenenie s inými vecami rovnakého druhu.
Hnuteľné veci je potrebné označiť uvedením ich výrobcu, typového označenia, príp. výrobného čísla,
farby, rozmerov, evidenčného čísla motorového vozidla, uvedením ich nadobúdacej ceny, ceny ku dňu
zániku manželstva a ceny ku dňu jeho vyporiadania. Finančné aktíva aj pasíva je potrebné označiť
názvom, právnou formou a sídlom peňažného ústavu alebo inej finančnej inštitúcie, číslom účtu, výškou
zostatkufinanciívčasezánikumanželstvaavčasejehovyporiadania,pričomjepovinnosťoustránsporu

preukázať svoje tvrdenia príslušnými dôkazmi. Po odstránení vád žaloby v lehote určenej okresným
súdom okresný súd vec prejedná a po riadnom vykonaní dokazovania rozhodne.

13. V novom rozhodnutí o veci okresný súd rozhodne o náhrade trov celého, aj odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).