Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010323
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716010323.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z JUDr. Pavla Rotha a prísediacich Michala Havaša a Mgr.
Stanislava Spišiaka, v trestnej veci obžalovaného E. G., trestne stíhaného pre zločin týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 1. 1. 2016 s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde
Poprad dňa 20. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
E. G., nar. X. X. XXXX Y. F., okres R. Ľ., trvale bytom J. - Y., N.. O. F. XXXX/XX, toho času bytom E.
XXX, okres R. Ľ.,

j e v i n n ý ,ž e

najneskôr od roku 2005 do dňa 3. 12. 2015 spôsoboval svojej manželke (od roku 2012 bývalej manželke)

H.. C. G., trvale bytom J. - Y., N.. O. F. Č.. XXXX/XX v mieste ich spoločného trvalého bydliska v
nepravidelných intervaloch fyzické a psychické utrpenie tým, že ju opakovane fyzicky napádal tak, že
ju bil rukami, kopal do rôznych častí tela, strkal do nej, v dôsledku čoho H.. C. G. vyhľadala opakovane
v rokoch 2007, 2014 a 2015 lekárske ošetrenie, takisto ju aj slovne napádal rôznymi nadávkami a
urážkami, že je žobráčka, piča, kurva, a taktiež v tomto období obdobným spôsobom fyzicky a slovne
napádal svoju dcéru H. G., trvale bytom J. - Y., N.. O. F. Č.. XXXX/XX tak, že ju bil päsťami, fackami a

slovne urážal, pričom toto jeho konanie vyvrcholilo dňa 3. 12. 2015 v čase okolo 21,00 hod. tým, že E.
G. fyzicky napadol svoju bývalú manželku, a to tak, že ju viackrát nezisteným spôsobom rukou udrel do
oblasti tváre a zátylku, čím jej podľa lekárskej správy spôsobil zranenie, a to udretie tváre, pomliaždenie
mäkkých častí tváre, odreninu a škrabance na tvári, udretie a pomliaždenie hornej pery, malú tržno-
kontúznu ranu, ako aj bolesti hrudníka v oblasti spodných rebier bilaterálne s dobou liečenia desať dní,
čím E. G. svojím správaním ohrozoval psychické zdravie svoje bývalej manželky H.. C. G. a dcéry H.
G. a vyvolával u nich stres a psychické utrpenie,

t e d a

týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a spáchal taký čin závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona
účinného do 1. 1. 2016 s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2016 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona,
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu
podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa§51ods.2Trestnéhozákonamuukladáskúšobnúdobuna4(štyri)rokyazároveňpodľa§51ods.

4 písm. d) Trestného zákona mu ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) písm. d) Trestného zákona mu ukladá ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 11. 4. 2016 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 622/15
zo dňa 7. 4. 2016 na obvineného E. G. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2015 s poukazom na § 138
písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že najneskôr od roku 2005 do dňa 3. 12. 2015

spôsoboval svojej manželke (od roku 2012 bývalej manželke) H.. C. G., trvale bytom J. - Y., N.. O. F.
XXXX/XX v mieste ich spoločného trvalého bydliska najmenej raz mesačne fyzické a psychické utrpenie
tým, že ju opakovane fyzicky napádal tak, že ju bil rukami, kopal do rôznych častí tela, strkal do nej, v
dôsledku čoho H.. C. G. vyhľadala opakovane lekárske ošetrenie, neustále, skoro každý deň ju slovne
napádal rôznymi nadávkami a urážkami, že je žobráčka, piča, kurva, pričom toto konanie sa neustále

stupňovalo a taktiež v tomto období obdobným spôsobom fyzicky a slovne napádal svoju dcéru H. G.,
trvale bytom J. - Y., N.. O. F. Č.. XXXX/XX tak, že ju bil päsťami, fackami, ako aj ju kopal, slovne urážal,
pričom toto jeho konanie vyvrcholilo dňa 3. 12. 2015 v čase okolo 21,00 hod. tým, že E. G. fyzicky
napadol svoju bývalú manželku, a to tak, že ju päťkrát nezisteným spôsobom rukou udrel do oblasti tváre
a zátylku, čím jej podľa lekárskej správy spôsobil zranenie, a to udretie tváre, pomliaždenie mäkkých

častí tváre, odreninu a škrabance na tvári, udretie a pomliaždenie hornej pery, malú tržnokontúznu ranu,
ako aj bolesti hrudníka v oblasti spodných rebier bilaterálne s dobou liečenia desať dní, čím E. G. svojím
správaním ohrozoval psychické zdravie svojej bývalej manželky H.. C. G. a dcéry H. G. a vyvolával u
nich stres a psychické utrpenie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:

Obžalovaný E. G. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku,
ktorý je mu obžalobou kladený za vinu. Využil svoje právo a odmietol vo veci na hlavnom pojednávaní
vypovedať. Z oboznámených výpovedí obžalovaného z prípravného konania súd zistil, že obžalovaný

uviedol, že nie je pravdou to, čo je mu kladené za vinu s tým, že pokiaľ jeho exmanželka a dcéra boli z
jeho strany týrané, mohli predsa kedykoľvek odísť z domácnosti. Nie je pravdou, že by poškodené bil,
prípadne fackoval dcéru H.. Mohlo sa stať, že niekedy mu mohlo z úst vyjsť nejaké slovo na ich adresu.
Ak aj niečo na ich adresu povedal, nikdy to nemyslel vážne, nikdy by im nechcel ublížiť, pretože obe má
veľmi rád. Pripustil, že mohol používať slová ako hlúpa, nešikovná, no nespomína si, aby im vulgárne

nadával. Odmieta tvrdenia, že by svoju exmanželku bil, strkal do nej, prípadne sácal. Mohlo sa stať,
že ju chytil za zápästie, no nikdy jej nevykrúcal ruky. Rovnako nebil ani svoju dcéru, keď tejto asi pred
rokom alebo dvoma za ušetrené peniaze dokonca kúpil auto. Nikdy svojej manželke nespôsobil zranenia
a tvrdenia, že kvôli tomu musela v minulosti vyhľadať lekára, odmieta. S exmanželkou pohlavne žije
doposiaľ, pričom k sexuálnemu styku medzi nimi dochádza vždy len z lásky. Nevie, prečo exmanželka

a dcéra tvrdia, že im vyvolával psychické a fyzické utrpenie. K incidentu z 3. 12. 2015 uviedol, že okolo
19,00 hod. si spolu s exmanželkou sadli v kuchyni za stôl, navečerali sa, pričom exmanželka sa ho
spýtala, či si nedajú po poháriku, s čím súhlasil, pričom spolu zvykli popíjať asi dvakrát do mesiaca.
Následne vypili slivovicu, keď exmanželka obom naliala po 3 až 4 poldecové poháriky. On bol trochu
pripitý, vedel svoje konanie však ovládať, pričom aj na exmanželke bolo vidno, že má vypité. Keď takto

sedeli za stolom, prišla domov dcéra H., ktorá prešla cez chodbu bytu s pripomienkou „či zas pijú“. Onjej povedal, že nič sa nedeje, pričom exmanželka ho ukľudňovala, že to má nechať tak, že sa má na ňu
vykašľať, že dnes sú deti také. Po chvíli dcéra odišla z bytu preč, následne jej telefonovala exmanželka,
ktorej dcéra povedala, že ostane spať v P. U., kde robí K.. On potom odišiel do obývačky, kde si sadol

k televízoru a manželka šla do spálne a pokúšala sa telefonovať dcére, resp. posielať jej sms. Po chvíli
exmanželka vybehla zo spálne s vreskotom, prišla k nemu, zobrala mu jeho mobilný telefón a hodila ho
po ňom s krikom, aby volal dcére. Na to sa postavil, povedal exmanželke, aby nekričala, že je už veľa
hodín, pričom ju chytil za ústa s tým, aby ďalej nekričala. Týmto jej mohol spôsobiť zranenie, nakoľko si
všimol, že po tomto začala krvácať z líca. Namočil potom uterák, ktorým začal utierať ranu a utišoval ju.

Exmanželka ležala potom na posteli, keď počul buchot na vchodových dverách do bytu, kde po otvorení
zistil, že sú tam policajti, ktorí ho následne zobrali. Nie je pravdou, aby exmanželku vtedy päťkrát buchol
rukou, to by musela vyzerať ináč. Rovnako nevie vysvetliť, z akého dôvodu sa nedali zatvoriť dvere na
detskej izbe. Ľutuje toho, čo sa vtedy stalo, pričom tak exmanželku, ako aj dcéru má stále veľmi rád
a pokiaľ môžu, nech mu odpustia s tým, že ak im vadí, môže sa z domácnosti odsťahovať. V rámci
záverečnej reči a posledného slova uviedol, že netvrdí, že s manželkou nemal konflikty, no nemá za

to, že ich intenzita bola taká, ako je mu to kladené za vinu. Tých konfliktov mu je ľúto a poškodenej sa
ospravedlňuje. Je mu ľúto všetkého, čo sa stalo.

Svedkyňa poškodená H.. C. G. - exmanželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že
manželstvo s obžalovaným uzatvorili v roku 1997, pričom podobne, ako vo väčšine vzťahov boli obdobia,

keď manželstvo bolo harmonické, no na druhej strane bolo aj obdobie, keď existovali nedorozumenia,
ktoré vyplývali predovšetkým z toho, že obžalovaný vo zvýšenej miere konzumoval alkohol, čo malo
potom vplyv na jeho agresívne správanie. Napriek tomu sa obžalovaný vždy venoval rodine, túto
zabezpečoval finančne, ale aj po stránke výchovy ich detí. Zdôraznila, že v súvislosti so svojimi
predchádzajúcimi vyjadreniami vo veci z prípravného konania bola v určitom psychickom rozpoložení,

pričom brala aj lieky a možno uvádzala viac, než sa v skutočnosti stalo. V ich vzťahu výraznejšie
problémy existovali v období rokov 2015 a dva roky predtým. Pred týmto obdobím mali tiež problémy,
ale tie boli menej intenzívne. Obžalovaný bol dosť žiarlivý a pod vplyvom alkoholu ju urážal a vulgárne
jej nadával. Napádanie z jeho strany malo aj fyzický charakter, keď došlo k situáciám, že dostala facku,
prípadne niečo podobné. Myslí si, že v období rokov 2013 až 2015 aj vyhľadala lekárske ošetrenie.

Po tom, čo bol jej manžel vzatý do väzby, spolu s dcérou prehodnotili svoj postoj k obžalovanému a
neskôr po jeho prepustení si usporiadali vzťahy. Nežijú už síce spolu, ale vychádzajú dobre, pričom sa
aj stretávajú. Napokon aj z toho dôvodu ona sama mala záujem na tom, aby súd zrušil obmedzenie
súvisiace s uložením zákazu obžalovaného stretávať sa s ňou a to isté platí aj vo vzťahu k dcére.
K fyzickým napádaniam zo strany obžalovaného v období rokov 2013 až 2015 uviedla, že nedá sa

povedať,žetietobolipravidelné,určitenebolikaždýmesiac.Nadávkyzostranyobžalovanéhozaznievali
častejšie, hlavne po tom, čo si vypil, pričom to bolo možno každé 2 alebo 3 mesiace, no boli aj obdobia,
keď aj pol roka problém nebol. K spolužitiu v období rokov 2005 až 2013 uviedla, že aj v tomto období
dochádzalo v ich spolužití k nedorozumeniam, ktoré však mali len občasný charakter a nevyznačovali
sa nejakou pravidelnosťou, pričom ani neboli takého charakteru, aby riešenie videla v tom, že sa obráti

na políciu. Tak tomu nebolo ani v súvislosti s posledným incidentom v r. 2015, po ktorom obžalovaný
bol vzatý do väzby, pretože ani vtedy by nevolala políciu, keby tak neurobili susedia. Keď ani nevie,
ktorý z nich ju zavolal, no vie, že keď manžel kričí, tak má dosť intenzívny hlas. Pri tomto incidente
došlo medzi nimi k hádke, keď manžel jej vyčítal nedostatočný záujem o dcéru a hodil do nej telefón
s tým, aby jej zavolala. Ona začala potom na neho tiež kričať, na čo ju manžel sotil a ona spadla na

slúchadlo, ktoré majú na stene a ktoré používajú, keď niekto zazvoní zvonku. Na to si išla ľahnúť, no
na dverách zazvonili policajti. Nedá sa povedať, že by ju obžalovaný pri tomto incidente udrel, on ju
iba sotil. Bola aj na ošetrení, keď mala predovšetkým poranenia v ústach po tom, ako narazila do toho
slúchadla. Nepamätá si, aké presné poranenia mala, ale sú popísané v lekárskej správe. Vo svojej
výpovedi ďalej uviedla, že v ich spolužití došlo k situáciám, keď ju obžalovaný udrel aj rukami, prípadne

jej dával facky, no nebolo to nejaké dlhodobo opakujúce, ale súviselo to skôr s obdobím posledných 2
rokov. Nemôže tvrdiť, že by ju aj kopal. Takisto potvrdila, že na jej adresu používal aj viaceré nadávky,
ale aj vulgárne vyjadrenia, hlavne na začiatku ich spolužitia, keď sa nedokázala na Slovensku presadiť.
Tie nadávky však neboli dennodenné a používal ich napríklad, keď ho pýtala peniaze a nielen vtedy, keď
mal vypité. Poprela, aby niekedy počas slovných konfliktov sa jej vyhrážal aj zabitím. Na otázku, či bola

z dôvodu napadnutia obžalovaného v októbri a v decembri 2007 aj na lekárskom ošetrení, uviedla, že
áno, ale bližšie si už nepamätá. Vie, že v tomto smere predkladala aj lekárske správy a nevymýšľala si.
Poprela, aby zo strany obžalovaného bola niekedy nútená aj k sexuálnemu styku, ktorý spolu mávali. K
správaniu obžalovaného vo vzťahu k dcére H. uviedla, že tak ako v každom vzťahu, niekedy dochádzalok problémom aj vo vzťahu k dcére, keď obžalovaný od nej požadoval oprávnene určité veci alebo určité
správanie, pričom pokiaľ táto ho nerešpektovala, tak vo výnimočných prípadoch dostala aj facku, čo však
nebolo pravidelné. Stalo sa, že dcére aj niekedy vynadal, no nebolo to niečo hrozné, pričom si nemyslí,

že je neprirodzené, keď sa rodič rozčúli a na dieťa nakričí. Poprela, aby dcéru niekedy bil päsťami,
prípadne kopal do nej. Či bola niekedy s dcérou na lekárskom ošetrení z dôvodu fyzického napadnutia
zo strany obžalovaného, na to si nepamätá.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach uvedenej svedkyne medzi skutočnosťami, ktoré uvádzala na

hlavnom pojednávaní a o ktorých vypovedala v prípravnom konaní, boli prečítané jej predchádzajúce
výpovede z prípravného konania, kde vo vzťahu k incidentu zo dňa 3. 12. 2015 v čase okolo 19.00 hod.,
po ktorom došlo k zadržaniu obžalovaného, uviedla, že keď sa vrátila zo zamestnania, v byte bol iba jej
bývalý manžel, ktorý bol triezvy a ktorý následne vybral fľašu alkoholu, ktorý začali spolu piť. Ona si s
ním dala však len jedno poldeci. Rozhovor prebiehal normálne, pričom okolo 19.30 hod. prišla dcéra,
ktorá nechcela s nimi večerať a odišla vonku. Na to obžalovaný jej začal vyčítať, aká je to matka, keď

nevie dcére dohovoriť, no na tieto narážky nijako nereagovala, a odišla do spálne, pričom obžalovaný
šiel do obývačky. Dvere do spálne nezatvorila, lebo tie sa nedajú zatvoriť, nakoľko ju v minulosti fyzicky
napadol, pričom tieto dvere rovnako ako dvere v detskej izbe rozbil v oblasti zámku. V spálni potom
prostred. sms-správy kontaktovala dcéru, aby prišla domov. Obžalovaný následne z obývačky začal na
ňu kričať, aby prišla k nemu a keď išla a opýtala sa ho, čo chce, uviedol jej, že on prišiel z chaty, pričom

ona je drzá, odišla od neho preč, on sa chce pomilovať a následne jej vulgárne nadával. Povedala
mu, čo si to dovoľuje, pričom obžalovaný následne hodil po nej ovládať od televízora, na čo sa uhla.
Obžalovaný sa potom postavil z gauča a bez slov ju fyzicky napadol tak, že ju pravou rukou päťkrát udrel
do oblasti tváre, hlavy a zátylku, pričom nevie, či to bolo päsťou alebo otvorenou dlaňou. Počas toho,
ako ju bil, niečo na ňu kričal a nadával jej. Keď obžalovaný videl, že jej ide z pery krv, prestal ju napádať.

Počas toho napadnutia sa jej nijako nevyhrážal, mala však obavu o svoj život a zdravie, lebo obžalovaný
bol pod vplyvom alkoholu a správal sa ako zmyslov zbavený. Následne na dvere zaklopala polícia. Vo
svojich výpovediach ďalej popísala vzájomné spolužitie s obžalovaným, keď uvádzala, že obžalovaný
ju neustále fyzicky napádal a urážal už od začiatku ich manželstva. Taktiež v manželstve bil a urážal aj
ich spoločné dcéry, a preto podala aj návrh na rozvod. V dôsledku správania obžalovaného sa v r. 2010

obesila aj ich dcéra E.. Manžel ju napádal bezdôvodne aj v triezvom stave, aj pod vplyvom alkoholu, a to
tak, že ju bil rukami a kopal jej do rôznych častí tela. Takto ju bil jedenkrát za mesiac, pričom po rozvode
ju takto zbil štyrikrát. Predmetnými napadnutiami jej boli spôsobené bežné zranenia a odreniny, ale aj
ľahký otras mozgu. Na prelome roku 2014 - 2015 ju zbil tak, že ju chceli hospitalizovať, čo odmietla.
Tak počas celej doby trvania manželstva, ako aj po rozvode, ju napádal aj tým spôsobom, že keď okolo

neho prechádzala, tak do nej štopol alebo ju strčil, a preto musela byť v neustálom strehu a mala strach,
čo jej urobí. Z jeho správania má depresiu, na ktorú sa síce neliečila, avšak v minulosti užívala lieky
na nespavosť. Okrem fyzických napádaní ju skoro každý deň slovne napádal rôznymi nadávkami a
urážkami, že je žobráčka, piča, kurva a pod. Tieto slovné útoky boli na dennodennom poriadku, pričom
ona mu na ne nedávala žiadnu zámienku. Snažila sa obžalovanému neustále vyhýbať, neprovokovať

ho, ale aj napriek tomu ju napádal. Toto jeho konanie sa neustále stupňovalo, pričom útoky boli čoraz
viac intenzívne. Počas fyzických a slovných útokov sa jej niekoľkokrát vyhrážal aj zabitím, keď povedal,
že ju znesie zo sveta, že ju zabije, vykrikoval jej, že má vypadnúť z domu, zbaliť si kufre a vrátiť sa späť
do K.. Po rozvode ju tiež nútil aj k sexu s tým, že jedenkrát za mesiac ju vyzval na pohlavný styk a keď
ona nechcela, správal sa ako nepríčetný, fyzicky ju napadol, čím jej dal najavo, že keď s ním nebude

mať pohlavný styk, že ju zbije. To po rozvode sa stalo trikrát. Nikdy sa jej však priamo nevyhrážal, že jej
nejakým spôsobom ublíži, ak s ním nebude mať pohlavný styk. Vo svojich výpovediach ďalej uvádzala,
že obžalovaný fyzicky napáda a uráža aj ich dcéru H., ktorú bil päsťami, fackami, kopal do nej, slovne ju
urážal, strkal a štopal do nej, pričom podobne sa správal aj vo vzťahu k dcére E., keď žila. Voči deťom to
robil za trest, väčšinou pod vplyvom alkoholu a dcéry sa ho neustále báli. Dcéra H. je neustále v strese,

aj ona má strach o jej život a zdravie. Obžalovaný taktiež v zamestnaní ju neustále kontaktoval, chodil
za ňou, prenasledoval ju, kontroloval, či je s niekým a sledoval jej telefón.

K vzniknutým rozporom vo svojich výpovediach svedkyňa uviedla, že v čase, keď vypovedala v
prípravnom konaní, veľkú úlohu v nej hrali emócie, predovšetkým z poslednej udalosti, ktorá sa medzi

nimi odohrala. Nikdy nezažila situácie, aby toľkokrát bola vypočúvaná, aby jej bolo pokladané veľké
množstvo otázok, ktoré si vyžadovali veľké množstvo odpovedí. Ani nechápala, čo sa okolo nej deje, a
preto mnohé veci zveličovala. Rovnako musela podstúpiť psychologické či psychiatrické vyšetrenia, aj
preto bola v takomto rozpoložení. Uviedla, že nie všetko sa odohralo tak, ako to uvádzala v prípravnomkonaní, pričom zdôraznila, že s obžalovaným našli k sebe cestu a aj keď každý z nich žije svojím životom,
nezniesla by, aby jej bývalý manžel musel ísť do väzenia. Takto to nikdy nechcela. Vo vzťahu k incidentu
z 3. 12. 2015 uviedla, že pravdou je to, čo uvádzala na hlavnom pojednávaní, pričom pokiaľ v prípravnom

konaní uviedla, že obžalovaný ju minimálne päťkrát udrel, tak to uviedla z toho dôvodu, že vtedy bola
emocionálne rozrušená, a preto si to vymyslela. Poranenia, ktoré vtedy utrpela, utrpela pri páde, odretím
saoslúchadlo.Rovnakodoplnila,žeajskutočnosti,ktorésúviselisosprávanímsaobžalovanéhokdcére
H., si v prípravnom konaní vymyslela. Doplnila, že v súvislosti s jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní
sa s obžalovaným nebavila o tom, ako má vypovedať, obžalovaný, ani nikto iný v súvislosti s touto

výpoveďou nerobil žiaden nátlak. S obžalovaným o jeho trestnej veci sa bavila iba vtedy, keď spolu
s dcérou ho boli navštíviť vo väzení. Ich vzťahy v súčasnosti sú upravené. K dnešnému dňu nemajú
vysporiadané BSM, ale dohodli sa, že ona s dcérou ostane bývať v byte a obžalovaný bude bývať na
chate. Vzťahy medzi sebou udržiavajú naďalej, aj keď tie nie sú nejaké intenzívne, pričom ich stretnutia
trvajú asi hodinu. Sú aj v telefonickom kontakte. K obžalovanému má v súčasnosti kamarátsky vzťah
a nemajú medzi sebou problémy. Rovnaký vzťah k obžalovanému má aj ich dcéra, ktorá mu povedala,

že ho ľúbi a že si ho váži.

SvedkyňapoškodenáH.G.-dcéraobžalovaného,nahlavnompojednávanívypovedala,žejejspolužitie,
ako aj spolužitie jej mamy s otcom bolo dobré. Nespomína si na nič také, čo by malo súvis s nejakým
vybočením v rámci normy. Nemôže tvrdiť, že by ju otec bil, iba sem-tam ju drel po riti, keď ako dieťa

vystrájala,atozvýchovnéhodôvodu.Nikdyjuneudreltak,abymalanejaképoranenia,aleboabymusela
vyhľadať lekársku pomoc. Rovnako nemôže tvrdiť, že by ju otec napádal slovne alebo aby ju ponižoval.
Nemôže ani tvrdiť, že by vo vzťahu medzi jej otcom a matkou existovali nejaké konflikty, pri ktorých by
otecmatkufyzickynapádalaleboináčjupsychikytýral.Jejvzťahkobomrodičomjevynikajúci.Jejrodičia
už síce nie sú manželmi, keď každý šiel svojou cestou, pričom ona nevie posúdiť, prečo sa rozviedli.

Poprela, aby v ich spolužití boli situácie, keď v dôsledku správania sa obžalovaného musela niekedy
na nejaký čas opustiť byt. K okolnostiam incidentu z 3. 12. 2015 uviedla, že ona vtedy celý deň nebola
doma, iba keď sa vrátila domov, videla otca na ulici v sprievode policajtov. Čo sa odohralo v byte, to
nevie. Nespomína si, aby v ten deň videla u svojej mamy na tvári alebo na tele nejaké poranenia. Takisto
si nepamätá, aby v priebehu spolužitia jej rodičov mala mama niekedy na tvári alebo na tele nejaké

viditeľnéporanenia.Vdôsledkukonaniaobžalovanéhoona(svedkyňa)nemalanateležiadneporanenia,
či modriny. Vo vzťahu ku konzumácii alkoholických nápojov vo zvýšenej miere na strane obžalovaného
uviedla, že pokiaľ si spomína, tak otec pil alkohol len pri nejakých oslavách, pričom nespomína si na
to, aby jeho užitie malo nejaký negatívny vplyv na jeho správanie. Nepamätá si ani, aby v dôsledku
správania sa jej otca musela niekedy jej mama vyhľadať lekárske ošetrenie.

Aj v tomto prípade uvedená svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala rozporne vo vzťahu k
skutočnostiam, ktoré uvádzala vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, keď tieto boli oboznámené
na hlavnom pojednávaní. V uvedených predchádzajúcich výpovediach svedkyňa uviedla, že svoje
detstvo ani detstvom nemôže nazvať z dôvodu, že otec (obžalovaný) ju a aj nebohú sestru trestal aj za

maličkosti, vždy mu niečo vadilo, pričom zaobchádzal s nimi ako s handrami. Vplyvom týchto udalostí
všetkyútokyzačalabraťakosamozrejmosť.Užkeďbolamalá,otecjuzbilpredlžovacímkáblom.Myslísi,
že vtedy bola aj u lekára kvôli otvoreným ranám na chrbte. Boli obdobia, keď otec dokázal byť normálny,
ale nikdy nebol ukážkovým otcom. Otec ju bil aj za maličkosti. Keď bola malá, stalo sa, že so sestrou
museli aj spolu kľačať celú noc so vzpriamenými rukami. Ráno sa tváril, akoby sa nič nestalo. Keď so

sestrou boli staršie, otec ich nebil, iba na nich nakričal a používal na ich adresu vulgarizmy a že sú
nevďačné. Keď od neho niečo dostali, stále im to vykrikoval. Je pravdou, že otec jej kúpil aj auto, no
neustále jej to vykrikuje a ona začala pracovať, aby mu to postupne splatila. Keď bola v období puberty,
zistila, že takéto konania z otcovej strany nie sú bežné v iných rodinách a že voči takým útokom sa
spolu s mamou môžu aj brániť, a preto viackrát zvažovali podanie trestného oznámenia. Neraz otcovi

povedali, keď boli zbité, že na neho podajú trestné oznámenie, na čo reagoval tak, že ich prosil, že už
bude dobrý, sľuboval, že sa zmení, podplácal ich peniazmi. Takýto stav však netrval dlho a všetko sa
vrátilo do starých koľají. Veľakrát s mamou museli utekať z bytu aj so sestrou, keď ešte žila, k susedom,
väčšinou to bolo k tete R., pričom niekedy sa skryli aj do pivnice. Keď sa potom vrátili späť do bytu, otec
sa tváril, ako keby sa nič nestalo. V roku 2010 jej sestra E. zomrela, keď spáchala samovraždu. Útoky

v rodine pokračovali aj po jej smrti tak voči nej, ako aj mame. Otca nezmenila ani táto tragédia, keď už
po 30 dňoch od sestrinej smrti zbil mamu, kedy bola aj zavolaná polícia. S mamou chceli odísť preč,
odsťahovať sa, ale otec ich prosil, aby zostali. V roku 2012 sa rodičia rozviedli, od tej doby útokov voči
nim zo strany otca je menej, no má pocit, že sú silnejšie, že otec ju silnejšie bije po rôznych častiachtela. Takisto jej aj vulgárnejšie nadáva. U nej a u mamy to neustále vyvoláva pocit strachu a úzkosti,
ale aj stresu, lebo nevedia, čo môžu od otca čakať. Pod vplyvom alkoholu je otec agresívny. Keď je
triezvy, vie sa nad svojimi činmi zamyslieť. K sexuálnemu životu rodičov sa vyjadriť nevie, mama však

viackrát plakala, pretože otec chcel od nej sexuálne služby, ktoré jej boli nepríjemné. Dňa 3. 12. 2015
bola celý deň v práci, domov sa vrátila okolo 20,00 hod. Keď prišla do kuchyne, videla fľašu tvrdého
alkoholu položenú na stole, čo ju veľmi rozčúlilo, a preto sa rozhodla, že z domu hneď odíde. Keď bola
pred bytovkou, počula výmenu názorov medzi rodičmi, vrátila sa domov a povedala otcovi, čo má za
problém, prečo kričí, že ho počuť až na ulicu. Nevie, v akom stupni opitosti bol otec, ale mama pôsobila

normálne. Odišla späť do práce, domov sa vrátila o cca 23,30 hod., keď pred bytovkou už stáli policajné
autá a otca policajti zobrali preč. Mamu našla stáť pred bytovkou, táto mala doráňanú tvár, bolo na nej
vidno, že je psychicky zrútená. Vyjadrila sa, že otec sa jej nikdy nevyhrážal použitím zbrane. Nevie, či sa
takto vyhrážal mame. Mama sa jej však zdôverila, že takéto vyhrážky otec používal, keď povedal, že keď
zastrelí seba, zastrelí aj ju. Doplnila, že žije v neustálom strachu a strese a nevie, čo bude nasledovať.

K vzniknutým rozporom vo svojich výpovediach uviedla, že je si vedomá, že v prípravnom konaní
vypovedalaodlišne,jejvýpovedezprípravnéhokonanianiesúpravdivé,pretoženaotcabolanahnevaná
a skutočnosti, ktoré uvádzala, nafúkla.

Svedkyňa A.. R. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného a poškodené pozná ako

susedov, a to zhruba od r. 1991. Keď boli mladí, často prichádzali do styku, stretávali sa, no vzhľadom na
pribúdajúce povinnosti a starosti sa ich stretnutia za posledných 8 až 10 rokov obmedzili na minimum.
Čo sa týka spolužitia obžalovaného s poškodenými, podobne ako v iných rodinách, aj v tejto rodine
dochádzalo k hádkam, pričom ona osobne nikdy nebola svedkom nijakého fyzického napadnutia zo
strany obžalovaného vo vzťahu k poškodeným. Pamätá si, že raz pri nejakej hádke, ktorá sa ozývala z

ich bytu, šla zaklopať na dvere a upozornila obžalovaného, aby nekričal, čo obžalovaný vysvetľoval tým,
žehoniektozrodinynaštval.Obžalovanýjuvšakrešpektovaladalsipovedať.RodinaG.bývavbytovke,
v byte, ktorý sa nachádza pod jej bytom a pokiaľ je v bytovke nejaký hluk, ona nevie identifikovať, z
ktorého bytu pochádza. Posledných 10 rokov sa do nikoho nestará a nemá ani žiadne informácie od
nikoho, že by poškodené mali byť objektom nejakých fyzických napadnutí zo strany obžalovaného. Ani

nemala informáciu o tom, že G. sú rozvedení. Pred nejakými 10 až 15 rokmi, keď deti G. chodili ešte na
základnú školu, sa stalo, že pani G. aj s obidvoma dievčatami prišla k nej kvôli obave z obžalovaného,
keď sa tento vrátil z krčmy. Všetci však odišli z bytu bez toho, aby u nej prespali, pravdepodobne po
tom, čo obžalovaný zaspal. Nevie posúdiť, či obžalovaný má nejaké problémy s alkoholom, pretože
ona vyslovene nevidela, aby v nejakej zvýšenej miere požíval alkohol. Takisto nevie, aby poškodené

z bytu odchádzali alebo utekali z obavy pred obžalovaným, pričom určite za posledných 10 rokov sa
jej poškodená v tomto smere nesťažovala, aby kvôli obžalovanému musela utekať z bytu. Takisto si
nevšimla, aby na poškodených videla niekedy nejaké poranenia po násilí. Pokiaľ z bytu G. počuli nejaký
krik, určite to nebolo pravidelné, pričom ten krik bol raz mužský inokedy ženský. Niekedy pred rokom -
dvoma z ich bytu počula ženský plač.

V prípravnom konaní okrem iného svedkyňa uviedla, že v období keď deti chodili ešte na základnú školu,
pani C. G. jej spomínala, že má z muža strach, že išiel do krčmy. Bála sa, čo bude nasledovať, keď sa z
krčmy vráti. Čoho konkrétneho sa bála, to nevie, možno bitky. Vie, že niekoľkokrát musela ujsť z bytu do
pivnice, či už sama alebo aj s deťmi, no nikdy to nevidela a vie to len z rozprávania. Rovnaké skutočnosti

potvrdila aj na hlavnom pojednávaní s tým, že o týchto skutočnostiach vie len z rozprávania, možno od
pani C. G., ale je to už poriadne dlhá doba. V súvislosti so skutkom zo dňa 3. 12. 2015 uviedla, že si
pamätá, že v ten deň zaspala v obývačke a prebudila sa na nejaký ženský plač, ktorý išiel zhora alebo
zdola a potom už len počula vyjadrenie „volaj políciu“. Žiaden krik vtedy neregistrovala. Keď na druhý
deň ráno sa pýtala manžela, či on niečo počul, tak jej povedal, že nie.

Svedok C. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného a poškodené pozná ako susedov,
ktorí bývajú na 1. poschodí, on býva na 3. poschodí. Medzi nimi je byt pani R.. K spolužitiu G. sa nevie
vyjadriť, pretože väčšinu času je v práci a nevie, čo sa deje v bytovke, kam chodieva len prespať. Takisto
uviedol, že nebol svedkom žiadnych fyzických napádaní poškodených zo strany obžalovaného a v tomto

smere nemá ani poznatky od niekoho iného. Rovnako nemôže tvrdiť, aby z bytu G. počul pravidelne
nejaký krik alebo buchot s tým, že pokiaľ aj niečo sa v bytovke ozýva, ťažko je určiť, odkiaľ ten zvuk
prichádza. Pamätá si akurát na udalosť zo dňa 3. 12. 2015, kedy v nočných hodinách okolo 23,00 hod.
sa vracal domov unavený zo zahraničia, pričom pri otváraní vchodu zaregistroval nejakú pani, ktorá tamfajčila, ktorá bola nervózna a ktorú ani nepoznal s tým, že táto ho oslovila, aby volal políciu. Keď potom
vošiel do bytu a počul hluk a krik, ktorý sa ozýval z bytu G., zavolal na číslo 158, kde oznámil, že volá
preto, aby nedošlo k nejakému nešťastiu.

Svedkyňa G. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že tak obžalovaného, ako aj poškodené pozná z
bytovky, kde bývajú, nie sú priami susedia, ale majú kamarátske vzťahy. O ich spolužití však nič bližšie
nevie, nevie ani o nejakých nedorozumeniach v ich vzťahu a ani o nejakých hádkach. Rovnako nevie
o tom, aby poškodené mali byť predmetom nejakého fyzického útoku, osobne sa jej v tomto smere

nesťažovali, ani nič také nepočula a ani nikdy nevidela na pani G., aby bola zbitá. Rovnako nevie nič o
tom, aby v minulosti pani G. prípadne aj s deťmi musela utekať z bytu a skrývať sa pred obžalovaným.
U nej sa nikdy neskrývala.

Svedkyňa R. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala obdobne ako svedkyňa Z. s tým, že obžalovaný a
poškodené v minulosti boli jej susedmi. Doplnila, že iba raz asi pred 3 rokmi počula, ako pán G. vulgárne

kričal, no nevie posúdiť, komu bol ten vulgarizmus určený. Žiaden iný krik či nadávky z uvedeného
obdobia z tohto bytu neregistruje.

Aj svedkyňa C. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala obdobne ako predchádzajúce svedkyne s tým,
že nemá žiadne poznatky súvisiace s fyzickým alebo slovným napádaním poškodených zo strany

obžalovaného.

Svedkyňa Z. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je bývalou susedou obžalovaného a
poškodených. Je tomu už viac ako 10 rokov, keď bývala v byte pod nimi a z tohto titulu viackrát počula,
ako sa z bytu G. ozýval krik, buchot a nadávky zo strany pána G.. Viackrát šla za pánom G., aby krotil

svoje správanie s tým, že privolá políciu, ktorú však nikdy nevolala, pretože pán G. svoje správanie
potom korigoval. Nedá sa povedať, že by takéto udalosti sa odohrávali dennodenne, ale jednoducho ten
hluk a krik z toho bytu šiel. Rozprávala sa aj so susedou - manželkou pána G., ktorá jej povedala, že oni
ako rodina sa majú radi, ale jednoducho pán G. je výbušnej povahy a z ničoho nič sa dokáže naštvať,
rozčúliť. Snažila sa jej aj pomôcť, keď ju odporúčala, aby sa poradila s lekárom alebo psychológom.

Vie, že suseda sa snažila mu potom variť nejaké ukľudňujúce čaje, či bola u psychológa, na to si už
nepamätá. Rovnako vie, že po niekoľkých konfliktoch a hádkach pani G. utekala z bytu, niekedy aj v
papučiach, aj keď vonku mrzlo. Takisto na nej videl modriny, či už na rukách alebo na tvári. Pokiaľ si
pamätá, tak pán G. v tom období nepil a všetko to súviselo s jeho výbušnou povahou. Všetky tieto
skutočnosti sa však odohrali pred 10 a viac rokmi. Ona sa potom odsťahovala z bytovky a s pani G.

do kontaktu prichádzali len minimálne. Pokiaľ bola s ňou v kontakte, tak pani G. o konfliktoch v rodine
nehovorila, možno iba občas niečo spomenula. V minulosti, keď ešte bývala v byte v susedstve G., pani
G. jej hovorila aj o tom, že dochádza aj k takým situáciám, že obžalovaný ju bije a rovnako bije aj deti,
aj keď boli ešte malé. Takisto pani G. sa jej v tom období zdôverovala o tom, že musela pred manželom
utekať, a to aj s deťmi, či už ku kamarátke alebo do pivnice, kde čakali, kým pána G. prejde zlosť. Vo

vzťahu k dcére obžalovaného - H. G., uviedla, že nemá vedomosť o tom, aby obžalovaný túto niekedy
bil, možno na ňu niekedy zvýšil hlas, ale pokiaľ vie, tak táto bola jeho miláčikom a to dieťa mal veľmi rád.

Znalkyňa PhDr. Karin Štiffelová, ktorá znalkyňa vypracovala psychologický posudok vo vzťahu k
poškodeným, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vyšetrením poškodených zistila, že ich kognitívne

schopnosti, teda súvisiace s vnímaním, intelektom a pamäťou, sú v norme. Neboli zistené žiadne
poruchy, ani odklony od normy. U obidvoch poškodených z hľadiska všeobecnej aj špecifickej
vierohodnosti konštatuje, že táto je dostatočná, a teda popis vyšetrovaných udalostí sa javí ako
opis skutočne prežitého. U oboch poškodených bol zistený sklon v prežívaní k afektívnej labilite a
neurotickým prejavom v správaní. Ich osobnosti sú bež závažných psychotických prejavov. Motiváciou

výpovedí poškodených bola pravdepodobne dlhodobo znížená kvalita ich života a stupňujúci sa
partnerský i rodinný konflikt, ktorý sa prejavoval predovšetkým agresívnym správaním obžalovaného,
na ktoré poškodené poukazovali. Čo sa týka vzťahov poškodených k osobe obžalovaného, tento
vzťah hodnotí ako neutrálny i napriek poškodenými udávanému dlhoročnému príkoriu. Ani jedna z
poškodených voči osobe obžalovaného nezaujímala výrazné emócie ako napr. nenávisť či odpor. Ani

jedna z poškodených nebola na osobe obžalovaného závislá, pričom predtým vzťah závislosti dcéry k
otcovi bol prirodzený a taktiež poškodená C. G. ako partnerka obžalovaného v minulosti javila znaky
závislosti na osobe obžalovaného, či už v psychickej, materiálnej, resp. existenčnej rovine. Spolužitie
poškodených s obžalovaným bolo disharmonické v každej oblasti, keď poškodené udávali agresívnesprávanie voči nim, ktorá agresia mala ráz fyzického a verbálneho charakteru. Obe poškodené častokrát
udávali, že prežívali obavu o svoje zdravie, či už duševné alebo telesné, ale aj obavu o život. U
oboch poškodených zaznamenala prítomnosť neurotickej symptomatiky, pričom masívnejší charakter

sa prejavil u poškodenej C. G., u ktorej konštatovala aj prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy.
U H. G. jej prítomnosť nezaznamenala, čo pravdepodobne súvisí s jej vzťahom k otcovi, prípadne menej
intenzívnemu negatívnemu vplyvu otca voči dcére alebo aj silnejšou obranou.

Uvedená znalkyňa po oboznámení sa s obsahom zmenenej výpovede poškodenej C. G. na hlavnom

pojednávaní uviedla, že takáto zmena môže súvisieť jednak s časovým odstupom od vyšetrovanej
udalosti,keďpoškodenázačalasamostatnefungovať,nebolavkontaktesobžalovanýmapredovšetkým
nebolo voči nej vyvíjané násilie z jeho strany. Vzhľadom k tomu, že poškodená nezaujíma výsostne
negatívny postoj voči obžalovanému a dokonca prechováva voči nemu i nejaké pocity ľútosti a pocity
viny, je možná zmena výpovede po určitej dobe. Dôležitým faktorom v tomto smere je aj samotná
osobnosť poškodenej, a to najmä jej závislé črty, submisivita a dobrá adaptabilita i na negatívne

záležitosti. Je možný aj vplyv okolia, na jej výpoveď predovšetkým vplyv blízkych, napr. aj jej dcéry,
keď vytesňuje svoje minulé zážitky a snaží sa mať nadhľad nad prežitými okolnosťami. Zároveň
nechce ublížiť svojmu bývalému partnerovi, nakoľko prísny trest by zrejme ťažko prežívala. Zmena
výpovede poškodenej môže mať svoj určitý emočný rozmer, pričom v takýchto prípadoch zmenu
výpovedí nemožno posudzovať ako vedomé klamstvo, ale ako nevedomé procesy, ktorých prejavom je

skresľovanie prežitých udalostí, ktoré jej pomáhajú spracovať udalosti, ktoré prežila.

Znalkyňa sa rovnako vyjadrila aj k zmene výpovede ďalšej poškodenej H. G. na hlavnom pojednávaní,
keď aj v tomto smere poukázala na skutočnosť, že táto zmena môže vysoko pravdepodobne súvisieť
s časovým odstupom od vyšetrovanej udalosti, keď ľudia po dlhšom čase menej intenzívne prežívajú

veci, ktoré sa predtým udiali. Ďalším dôvodom môže byť aj citový postoj poškodenej, nakoľko z jej strany
naďalej existuje aj pozitívna citová väzba. Svoju úlohu hrajú aj vyjadrenia súvisiace s ľútosťou, ktorú
voči otcovi pociťuje a samozrejme aj to, že ide o samotného rodiča. Zväčša prvotné výpovede, ktoré
poškodené uchovávajú, majú väčšiu hodnotu a váhu ako neskoršie, ktoré sú už racionálne korigované
a vedomé. V danom prípade poškodená sa vyjadrovala totožne tak na polícii, ako aj počas vyšetrenia

v ambulancii, keď udávala detailné a konkrétne správanie sa otca voči nej, mame a nebohej sestre.
Vzhľadom k tomu, že u nej neboli zistené poruchy pamäte, vrátane konfabulácií, výpoveď na súde je
možné popísať ako vedomé klamstvo či už z emočných alebo prípadne zištných dôvodov. Vzhľadom
k tomu, že poškodená v čase jej vyšetrenia zaujímala voči otcovi neutrálny až pozitívny vzťah, nie
negatívny až nenávistný, nemôže jej výpoveď počas rozhovoru v ambulancii považovať za pomstychtivú

s cieľom otca vedome poškodiť.

Znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, MUDr. Kornélia Fabišíková, vo veci
podala znalecké posudky vo vzťahu k poškodeným C. G. C. H. G..

Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k poškodenej C. G. znalkyňa konštatovala, že
táto trpí posttraumatickou stresovou poruchou, teda úzkostnou poruchou, ktorá vzniká ako oneskorená
reakcia na mimoriadne intenzívnu stresovú udalosť alebo situáciu. U poškodenej pretrvávajú nepríjemné
znovu vybavovania stresujúcich zážitkov. Táto pociťuje strach, prežíva vnútorné napätie, úzkosť
pri spomienkach, sú prítomné aj depresívne rozlady, poruchy spánku, ale aj vegetatívne prejavy

ako búšenie srdca, kolísanie tlaku, pocit tlaku na hrudi, či nechutenstvo s váhovým úbytkom. U
poškodenej nebola zistená duševná porucha, ani choroba, ktorá by mala vplyv na jej schopnosť
spoľahlivo vnímať udalosť uchovať si ju v pamäti a verbálne ju reprodukovať, nakoľko poruchy vnímania
ani poruchy pamäťových funkcií zistené neboli. Je schopná objektívne a pravdivo opísať okolnosti,
ktorých bola účastníčkou alebo svedkyňou. Z analýzy výpovedí poškodenej, psychiatrického vyšetrenia

a pozorovania jej správania usudzuje, že vznik posttraumatickej stresovej poruchy je v príčinnej
súvislosti s vyšetrovanou udalosťou. Ďalšia prognóza ochorenia sa dá len ťažko predpokladať. Závislosť
od alkoholu alebo iných návykových látok u poškodenej zistená nebola. Vo vzťahu k indikovaniu
posttraumatickej stresovej poruchy uviedla, že v súčasnosti sa nedá jednoznačne vyjadriť, či ide o ľahkú
alebo ťažkú formu, pretože jej aktuálny psychický stav nepozná. Posttraumatická stresová porucha

zvykne mnohokrát aj sama bez psychiatrickej alebo psychologickej intervencie odoznieť. Poškodenú
vyšetrovala v januári 2016, kedy tento stav posttraumatickej stresovej poruchy môže konštatovať
ako ľahký. Samotná depresia u poškodenej zistená nebola, boli zistené stavy úzkosti. Doplnila, že v
prípade pokiaľ by osoba, ktorá vykazuje znaky posttraumatickej stresovej poruchy túto iba predstierala,musela by byť odborne erudovaná, a teda by musela popisovať také skutočnosti, napr. po porade s
odborníkom,ktorébyviedlikzisteniutakejtodiagnózy.Vdanomprípadevšaktútosituáciumožnovylúčiť,
pretože vyjadrenia tejto poškodenej v rámci znaleckého vyšetrenia plne korešpondovali tvrdeniam vo

výpovedi pred vyšetrovateľom, pričom nebol daný nejaký časový priestor, aby táto si mohla vymýšľať
určité skutočnosti a popisovať určité znaky, na základe ktorých by potom bola ustálená prítomnosť
posttraumatickej stresovej poruchy.

Vo vzťahu k poškodenej H. G. znalkyňa na hlavnom pojednávaní poukázala, že táto poškodená

v minulosti netrpela a ani toho času netrpí žiadnou duševnou chorobou ani poruchou. Nebola u
nej zistená žiadna duševná choroba ani porucha, ktorá by mala vplyv na jej schopnosti spoľahlivo
vnímať, uchovať si v pamäti a verbálne reprodukovať udalosti. V minulosti v záťažových situáciách u
poškodenej boli subjektívne pociťované stavy napätia, bezradnosti a bezmocnosti spojené so slovnými
aj brachiálnymi atakmi zo strany otca. Uvedené prejavy však neboli u poškodenej takej intenzity a
hĺbky, aby tieto bolo možné hodnotiť ako depresívne alebo úzkostné poruchy. Znaleckým vyšetrením

u svedkyne prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy zistená nebola. Osobnosť poškodenej je
dobre osobnostne štruktúrovaná a vnútorne vybavená dostatkom adaptačných zdrojov pre vyrovnanie
sa so záťažou súvisiacou s negatívnym správaním sa voči nej, vďaka čomu nedošlo k rozvoju forézne
významnej duševnej poruchy alebo choroby. Závislosť od alkoholu alebo iných návykových látok zistená
nebola. Skutočnosť, že táto poškodená spolu s ďalšou poškodenou (C. G.) žili v rovnakom rodinnom

prostredí, pričom u poškodenej H. G. nedošlo k vzniku posttraumatickej stresovej poruchy, ale u
poškodenej C. G. prítomnosť takejto poruchy bola konštatovaná, znalkyňa vysvetlila tým, že uvedené
závisí od štruktúry osobnosti každého jedinca, teda od toho, ako je tento odolný voči stresom z okolitého
prostredia. Konkrétne u poškodenej H. G. je možné predpokladať, že správanie obžalovaného voči nej
bolo miernejšie.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
psychiatrie, týkajúceho sa duševného stavu obžalovaného, súd zistil, že tento v čase skutku a ani v
súčasnosti netrpí žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou v zmysle psychózy. Bola u neho zistená
aktívna závislosť na alkohole na úrovni I. až III. vývojovej fázy podľa Jelíneka s poruchami správania

u emočne nestabilnej osobnosti. Uvedená negatívna osobnostná odchýlka je trvalá, obžalovaný má
však možnosť v priebehu života vypracovať formy prispôsobenia sa sociálnym normám, ako aj formy
obrany proti vlastným nedostatkom. Trvalú osobnostnú štruktúru však nie je možné ovplyvniť ani zmeniť
liečením. U obžalovaného nebol zistený výskyt žiadnej duševnej choroby alebo poruchy, ktorá by
mala vplyv na úroveň jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností. Pokiaľ by bolo preukázané, že

obžalovaný vzhľadom na svoju osobnostnú štruktúru v čase páchania trestnej činnosti bol pod vplyvom
alkoholu, jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania, ako aj schopnosť
ovládať svoje konanie, boli zmenšené len pod vplyvom užitého alkoholu, a to nepodstatne. V prípade
obžalovaného nešlo o patologickú opitosť. Dňa 3. 12. 2015 bola u neho konštatovaná jednoduchá
alkoholová opitosť na rozhraní stredne ťažkého stupňa. Jeho duševný stav bol ovplyvnený len požitím

alkoholu, čo je zanedbateľné. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania, jeho pobyt na slobode z
psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, a preto nie je indikované nariadenie žiadnej
formy ochranného psychiatrického liečenia. Na druhej strane vzhľadom na zistený syndróm závislosti
od alkoholu spojený s osobnostnou výbavou obžalovaného, ako je emočná nestabilita a sklony k
impulzívnym prejavom, znalci doporučujú tomuto uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou

formou. Ochranné protitoxikomanické liečenie nie je potrebné.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou z odboru psychológie, PhDr. Solárovou, týkajúceho
sa osobnosti obžalovaného súd zistil, že jeho celková úroveň intelektových schopností je v pásme
podpriemeru a je preukázaná ich deteriorácia na podklade organického poškodenia mozgu. U

obžalovaného bola preukázaná patologická osobnostná štruktúra s poruchami psychiky a správania
pri alkoholovej závislosti. V oblasti afektivity je u osobnosti vyššia senzitivita, vzťah k situáciám je
intenzívnejší, afektívnejší, osobnosť je náladová, výbušná, s narušeným sebaovládaním, ľahko stráca
trpezlivosť. V oblasti správania u nej prevláda stereotypné správanie, často situačne determinované.
Ide o osobnosť s nízkou frustračnou toleranciou, ktorá koná v záujme znižovania vlastnej úzkosti

a napätia, pričom najmä v afektívne napätých situáciách možno očakávať neadekvátne správanie,
panické skratové alebo teatrálne konanie, ale aj možnosť otvorených agresívnych prejavov. V oblasti
adaptability ide o nútenú adaptabilitu, konfliktami prevádzanú. V oblasti prispôsobivosti sa osobnosť
nerada zaväzuje, nerada berie na seba zodpovednosť, zaujíma alibistický postoj. Má enormne zvýšenýsklon správať sa sociálne žiaduco. Prítomná je tendencia nepovedať nič významné a únikové reakcie.
Obžalovaný má sklony k afektívnemu a agresívnemu správaniu aj v stave za triezva, čo súvisí s jeho
patologickou osobnostnou štruktúrou. Preukázané organické zmeny u obžalovaného nemajú podstatný

vplyv na jeho úsudok, kritickosť a chápavosť, ich vplyv na kognitívne funkcie nie je natoľko významný,
aby mu znemožňoval schopnosť správne vnímať realitu, čo mu jeho mentálna výbava dostatočne
umožňuje.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o trestnom

oznámení, zápisnice o prehliadke tela s fotodokumentáciou súvisiacej s incidentom zo dňa 3. 12. 2015,
prepisu hovoru na linku 158 zo dňa 3. 12. 2015 o 23:03:06 h, lekárskych správ o ošetreniach poškodenej
C. G., z ktorých vyplýva, že v rokoch 2007, 2014 a 2015 opakovane podstúpila lekárske vyšetrenia, pri
ktorých utrpela poranenia, vo vzťahu ku ktorým sa vyjadrovala, že tieto jej spôsobil manžel (v niektorých
prípadoch pod vplyvom alkoholu). Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie poškodenej H. G. bolo zistené,
že jej súčasťou je aj záznam z 30. 9. 2005, v ktorom vtedajší všeobecný lekár konštatoval syndróm

týraného dieťaťa, s tým, že v ďalšom období u poškodenej neboli zaznamenané žiadne formy násilia
na koži a ani matka s dieťaťom neboli na vyšetrení pre fyzické napadnutie a týranie. Dokazovanie súd
ďalej doplnil oboznámením zápisu o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 3. 12. 2015, registra trestov,
charakteristík a výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného, ako aj ďalšími listinnými materiálmi, ktoré
sa nachádzajú v trestnom spise.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd
dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, má znaky trestného
činu a že tento spáchal obžalovaný. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti v celom rozsahu
usvedčujú výpovede z prípravného konania poškodených H.. C. G. C. H. G., ktoré opakovane vo svojich

výpovediach popísali rozhodné skutočnosti súvisiace s ustálením skutkového stavu, ktoré skutočnosti
majú charakter fyzického a psychického týrania zo strany obžalovaného počas obdobia súvisiaceho s
jeho trestným stíhaním. Je pravdou, že uvedené svedkyne poškodené na hlavnom pojednávaní zmenili
svojpostojkobžalovanému,keďjehokonanievýraznýmspôsobomzjemňovali,bagatelizovaliadokonca
popierali viaceré svoje predchádzajúce tvrdenia súvisiace s fyzickým a psychickým týraním zo strany

obžalovaného. V súlade s tvrdeniami poškodených je aj zápisnica o trestnom oznámení, ktoré dňa 4. 12.
2015 vo veci podávala H.. C. G., ale aj lekárske správy o ošetreniach tejto poškodenej z období rokov
2007, 2014 a 2015, ktorých súčasťou sú popisované poranenia, ako aj skutočnosti, z ktorých vyplýva, že
poranenia mali byť spôsobené po fyzickom napadnutí zo strany obžalovaného (v niektorých prípadoch
pod vplyvom alkoholu). Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie H. G. vyplýva, že u tejto mal byť v r.

2005 konštatovaný syndróm týraného dieťaťa po predchádzajúcom napadnutí zo strany otca. Uvedené
zistenia podporuje aj výpoveď svedkyne J., ktorá okrem iného vypovedala, že v minulosti (v období
pred viac ako 10 rokmi), keď ešte bola susedou rodiny G., z ich bytu počula častý krik a buchot, ako aj
agresívneverbálneprejavyzostranyobžalovaného,pričomsamotnápoškodenáC.G.Á.sajejsťažovala
na správanie obžalovaného, registrovala na nej známky fyzického napadnutia a takisto registrovala

situácie spojené s tým, že kvôli správaniu obžalovaného poškodené v minulosti opúšťali byt. Aj svedkyňa
R. na hlavnom pojednávaní potvrdila poznatok o tom, že poškodené kvôli správaniu obžalovaného v
minulosti opúšťali byt s tým, že tento poznatok má však iba sprostredkovane. V súlade s výpoveďami
poškodených z prípravného konania, zabezpečenými listinnými dôkazmi súvisiacimi s lekárskymi
správami o poraneniach poškodených, výpoveďami uvedených svedkov, sú aj výsledky znaleckého

dokazovania zameraného na zistenie duševného stavu poškodených, ale aj psychologické znalecké
posudky,zobsahuktorýchokreminéhovyplýva,žeznaleckýmskúmanímpoškodenejH..C.G.bolutejto
zistený syndróm posttraumatickej stresovej poruchy, aj keď ľahkého charakteru, a to práve ako reakcia
na stres súvisiaci s konaním obžalovaného. Vo vzťahu k poškodenej H. G. znaleckým skúmaním boli
konštatované subjektívne pociťované stavy napätia, bezradnosti a bezmocnosti spojené s verbálnymi

a brachiálnymi atakmi obžalovaného, ktoré však vzhľadom na osobnostnú výbavu tejto poškodenej
a menšiu mieru intenzity neviedli k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy. Znaleckým skúmaním
znalkyňou z odboru psychológie vo vzťahu k poškodeným neboli zistené schopnosti správneho
vnímania,uchovaniasivpamätiareprodukcieprežitýchskutočností.Takistonebolizistenékonfabulácie.
K zmene výpovedí poškodených na hlavnom pojednávaní znalkyňa poukázala na to, že uvedená

skutočnosť môže súvisieť jednak s časovým rámcom, t. zn. menej intenzívnym prežívaním prežitých
skutočností vzhľadom na časový odstup, ale aj pretrvávajúca pozitívna citová väzba. S uvedenými
závermi znalca sa súd v celom rozsahu stotožňuje a zmenu výpovedí poškodených, ktoré na hlavnom
pojednávaní bagatelizovali konanie obžalovaného, ktoré súvisí s jeho trestným stíhaním a ktoré dokoncapopierali viaceré prežité skutočnosti, na ktoré poukazovali vo svojich predchádzajúcich výpovediach,
súd hodnotil ako účelovú v snahe pomôcť obžalovanému, ku ktorému naďalej prechovávajú citový
vzťah. V tomto smere súd poukazuje na to, že samotné poškodené v prípravnom konaní boli opakovane

vypočúvané po zákonnom poučení ako svedok, vo svojich výpovediach opakovane poukazovali na
všetky skutočnosti, z ktorých podstatné závery boli prenesené do skutkovej vety podanej obžaloby.
Rovnako v tomto smere poškodené vypovedali aj v rámci znaleckých skúmaní, pričom tvrdeniam
poškodenej C. G. z prípravného konania korešpondujú aj skutočnosti, ktoré uvádzala v podávanom
trestnom oznámení. Pokiaľ znalec poukazuje v súvislosti so zmenou výpovedí na časový charakter,

ktorý v tomto smere môže mať súvis s menej intenzívnym prežívaním prežitých okolností, súd v tomto
smere na druhej strane bral do úvahy skutočnosť, že v čase prvotných úkonov spojených s výsluchmi
poškodených, určite citové prežívanie bolo intenzívnejšie, čo objektívne sa mohlo odzrkadliť v určitých
tvrdeniach poškodených, ktoré potom tvorili súčasť skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. V tomto
smere má súd na mysli predovšetkým tvrdenia spojené s časovým rámcom páchania trestnej činnosti,
keďobžalovanémujekladenézavinuprotiprávnekonanie,ktoréhosamaldopúšťaťnajneskôrodr.2005

až do dňa 3. 12. 2015 (kedy došlo k jeho zadržaniu a následnému vzatiu do väzby), pričom počas tohto
obdobia obžalovaný mal poškodenej H.. C. G. spôsobovať najmenej raz mesačne fyzické a psychické
utrpenie spôsobom tak, ako mu to obžaloba kladie za vinu a zároveň počas uvedeného obdobia mal
neustále, skoro každý deň, poškodenú slovne napádať rôznymi nadávkami a urážkami. V tejto súvislosti
potom súd mal za to, že z hľadiska intenzity najmä čo vo vzťahu k časovým periódam opakujúceho

sa protiprávneho konania obžalovaného tak, ako je mu to kladené za vinu, neexistujú objektívne
dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností potvrdzovali, že v ustálenom období dochádzalo zo
strany obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti práve v tých periódach, na ktoré poukazuje obžaloba.
Rovnako súd nemal bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že obžalovaný vo vzťahu k poškodenej H.
G. sa trestnej činnosti dopúšťal aj kopaním. Nič to však nemení na tom, že vykonaným dokazovaním

mal súd bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že samotný skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa
stal, uvedený skutok je trestným činom a že tento spáchal obžalovaný E. G.. Nepreukázané skutočnosti
súvisiace s intenzitou a časovou periodicitou páchania trestnej činnosti obžalovaného potom súd
zohľadnil v skutkovej vete výroku rozsudku.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 1. 1. 2016
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické a
psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu,
citovým vydieraním a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa
dopustil zavinene, vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom
uvedeného trestného činu je ochrana blízkych osôb pred konaním a zaobchádzaním, ktoré im spôsobuje
fyzické a psychické utrpenie. Medzi protiprávnych konaním a spôsobeným následkom existuje vzájomná

kauzalita.

Obžalovaný z miesta bydliska a z miesta výkonu väzby (v ktorej bol v štádiu prípravného konania) je
hodnotený všeobecne. V registri trestov má jeden záznam z roku 2004, kedy rozsudkom Okresného
súdu Poprad sp. zn.: 6T/9/2004 zo dňa 4. 10. 2004 bol uznaný vinným z pokusu trestného činu ublíženia

na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006 a trestného činu
výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona rovnako účinného do 1. 1. 2006, za čo mu bol uložený
úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s určením skúšobnej doby v trvaní 3 rokov,
v ktorej skúšobnej dobe sa osvedčil. Uvedeného trestného činu sa obvinený dopustil vo vzťahu k inému
poškodenému než sú poškodené v predmetnej trestnej veci. V evidencii priestupkov má 7 záznamov, z

ktorých jeden z roku 2004 súvisí s priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu a ostatné priestupky
súvisia s porušením predpisov na úseku cestnej dopravy.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a
nasl. Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a súčasne aj funkciu individuálnej

a generálnej prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Poľahčujúce okolnosti súd nezistil žiadne a takisto súd nezistil ani priťažujúce okolnosti.Pri ukladaní trestu prihliadajúc na základné kritéria spojené s ukladaním trestu, v zmysle ktorých do
úvahy pripadalo ukladanie trestu odňatia slobody v rozmedzí 10 - 15 rokov, súd ďalej skúmal, či existujú
v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona mimoriadne okolnosti pre zníženie trestu, v zmysle ktorého

ustanovenia, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to,
že by použitie trestnej sadzby stanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest
aj pod spodnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Vzhľadom na výmeru základnej trestnej
sadzby s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, nemožno v takomto prípade

ukladať trest odňatia slobody kratší ako 2 roky.

Skúmajúc okolnosti prípadu a pomery páchateľa potom súd mal za to, že v danej trestnej veci existujú
také skutočnosti mimoriadneho charakteru, pre ktoré sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie
trestu tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Aj keď obžalovaný popiera
intenzituprotiprávnehokonaniatak,akojemutokladenézavinu,nadruhejstranejesivedomýkonfliktov

vo vzťahu k poškodeným, ktorých mu je ľúto. Vo vzťahu k uvedeným konfliktom je potrebné uviesť, že
ich časové hľadisko bolo ustálené na relatívne síce dlhšie časové obdobie (od r. 2005 do 3. 12. 2015),
ale na druhej strane časová periodicita jednotlivých útokov nebola preukázaná takým spôsobom, ako
na ne poukazuje obžaloba. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný je stíhaný pre trestný čin, ktorého sa
mal dopúšťať vo vzťahu k blízkym osobám, t. j. k manželke (od r. 2012 bývalej manželke) a dcére, s

ktorými osobami prakticky po celú dobu žil v spoločnej domácnosti aj po rozvode manželstva, pričom
medzi týmito osobami ostali zachované citové väzby a samotné poškodené už v priebehu prípravného
konania nezaujímali vo vzťahu k osobe obžalovaného výslovne negatívny postoj tak, ako na to poukázal
aj znalec v podanom znaleckom posudku z odboru psychológie, ktorý bol vypracovaný vo vzťahu k
osobámpoškodených.Uvedenécitovéväzbypretrvávajúmedziobžalovanýmapoškodenýmiajnaďalej,

ich vzťahy sú nanovo usporiadané, pričom ako je zrejmé z postoja poškodených, ktorý tieto zaujímajú vo
vzťahu k osobe obžalovaného, tieto prípadnú hrozbu dlhoročným trestom odňatia slobody, ktorý hrozí
obžalovanému, vnímajú mimoriadne intenzívne s mimoriadnym negatívnym vplyvom aj vo vzťahu k sebe
samým. V tomto smere súd poukazuje aj na ust. § 34 ods. 3 Trestného zákona, keď trest má postihovať
iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Za takejto

situácie mal súd za to, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie
trestu,atoajpoddolnúhranicutrestu,ktorýobžalovanémuhrozil,majúcpritomzato,žepoužitietrestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Za danej situácie viazaný pri tom ustanovením
§ 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona súd mal za to, že účel trestu v danom prípade bude dosiahnutý aj

uložením trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom aktuálne nie je potrebný bezprostredný výkon
takto uloženého trestu, ale bude postačovať jeho hrozba počas dlhšej skúšobnej doby uloženej spolu
s probačným dohľadom. Za primeranú skúšobnú dobu potom považoval dobu 4 rokov, pričom v rámci
uloženého probačného dohľadu zároveň uložil obžalovanému aj povinnosť v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom zúčastniť sa programu sociálneho výcviku alebo inému

výchovnému programu, ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.

Zároveň vzhľadom na naplnenie zákonných predpokladov pre uloženie ochranného opatrenia tak, ako to
vyplynulo z vykonaného dokazovania, potom súd v súlade s ust. § 73 ods. 2 písm. c) písm. d) Trestného
zákona obžalovanému súčasne uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a spáchal taký čin závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníod jehooznámenia,prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.