Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/194/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713216936
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713216936.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľov:

1. M. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX S., občan SR, 2. W. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom XXX XX U., L. V., M.. XX, C., občan SR, 3. H. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXXX/
X, XXX XX H., občan SR, 4. H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Č. XXX, XXX XX S., občan SR, všetci
zastúpení JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, Advokátska kancelária ABELOVSKÝ PETRUŇO so
sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen proti odporcovi Mesto Zvolen, Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen,
IČO: 00320439, o zaplatenie 5.936,52 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi trovy konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateliasa prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcudomáhalisvojimnávrhomdoručenýmsúdu
dňa 02. 10. 2013 zaplatenia sumy 5.936,52 EUR spolu s príslušenstvom, ktorý tvorili úroky z omeškania
a trovy konania.
Svoj návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území H. Správou katastra H.. Každý z účastníkov má
spoluvlastnícky podiel v pomere k celku 1-ina. Predmetné nehnuteľnosti odporca užíva bez existencie

akéhokoľvek platného právneho titulu a tieto sú zastavané miestnou komunikáciou D., chodníkom a
parkoviskami vo vlastníctve odporcu a pokryté verejnou zeleňou, ktorú užívajú obyvatelia odporcu.
Odporca nepopiera užívanie týchto nehnuteľností z dôvodu, že 21. 05. 2012 im bol zaslaný návrh zmluvy
o nájme č. 691/2012/06/T, predmetom ktorej mal byť nájom vyššie uvedených nehnuteľností. Podľa
tejto zmluvy bolo navrhované nájomné vo výške 0,16 EUR/m2/rok. Navrhovatelia si dali vypracovať
znalecký posudok č. 7/2012 zo dňa 08. 08. 2012 súdnym znalcom Y.. H. R., kde bola určená výška
nájmu nehnuteľností, ktoré užíva odporca v sume 2,324 EUR/m2/ročne. Poukázali na to, že podľa

§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že odporca uvedené nehnuteľnosti užíva
bez právneho dôvodu a neposkytuje za ich užívanie žiadne náhrady, dochádza na jeho strane k
bezdôvodnému obohateniu. Nakoľko sú podielovými spoluvlastníkmi v celkovej výmere 1273 m2,
bezdôvodné obohatenie denne predstavuje 8,11 EUR, pričom si uplatňujú vydanie bezdôvodného
obohatenia spätne za dva roky od podania žaloby t. j. 732 x 8,11 EUR = 5.936,52 EUR. Poukázali
aj na to, že prostredníctvom právneho zástupcu dňa 26. 07. 2012 vyzvali na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Nakoľko odporca nechce uhradiť svoj dlh dobrovoľne, sú nútení domáhať sa svojich práv
a žiadajú, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 5.936,52 EUR a zároveň aj úroky z omeškania
a to s poukázaním na § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spojený s ustanovením § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z.Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Súd na základe listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. zistil, že navrhovatelia v 1. až 4. rade
sú každý v 1-ine spoluvlastníckeho podielu vlastníkmi nehnuteľnosti uvádzaných na predmetnom liste
vlastníctva a to parc. č. XXXX/XXX o výmere 351 m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 223 m, parc. č.
XXXX/XXX o výmere 192 m, parc. č. XXXX/XXX o výmere 30 m2, parc. č. 3445/135 o výmere 334 m2
a parc. č. XXXX/XXX o výmere 143 m2.

Súd na základe zmluvy o nájme uzatvorenej podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka zistil, že
navrhovatelia v 1. až 4. rade ako prenajímatelia a odporca ako nájomca podľa bodu II. uzavreli zmluvu
o prenájme pozemkov, pričom sa jedná o pozemky zapísané na vyššie uvedenom liste vlastníctva č.
XXXX. Nájomné malo byť vo výške v zmysle článku 4 bod 0,16 EUR za meter štvorcový na rok. Podľa
článku VI. bod 2 zmluva mala byť účinná od 01. 07. 2012. Súd poukazuje na to, že uvedená zmluva

nie je podpísaná ani prenajímateľmi ani nájomcom.

Na základe znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom Y.. H. R. č. 7/2012 bolo zistené, že
úlohou znalca bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov na LV č. XXXX, katastrálne územie
H.. Súd uvedený list vlastníctva bude uvádzať len ako list vlastníctva. V zmysle predmetného znaleckého

posudku na strane 8 znalec uvádza, že podľa neho má byť nájomné stanovené vo výške 2,324 EUR/
m2/rok.

Na základe listu právneho zástupcu navrhovateľov adresovanému odporcovi zo dňa 26. 07. 2012 súd
zistil, že týmto listom vyzval právny zástupca navrhovateľov odporcu na zaplatenie sumy nájomného

vo výške 6.374,32 EUR a to z dôvodu, že jeho klienti sú spoluvlastníkmi pozemkov vedených na LV č.
XXXX. Nakoľko Mesto Zvolen užíva predmetné nehnuteľnosti bez existencie platného právneho titulu,
keďže predmetná zmluva o nájme nebola podpísaná, dochádza v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka k bezdôvodnému obohateniu. Podľa nich výška nájomného má byť 2,50 EUR/m2/rok. Na
základe týchto skutočností, nakoľko podieloví spoluvlastníci majú celkovú výmeru pozemkov 1273 m2

za jeden deň sa má zaplatiť suma vo výške 8,72 EUR. Na základe týchto skutočností žiadajú dva roky
spätne doplatiť nájomné, t. j. 731 dní x 8,72 EUR čo sa rovná 6.374,32 EUR. Zároveň žiadajú uhradiť
trovy právneho zastúpenia vo výške 548,16 EUR.

Súd na základe písomného vyjadrenia odporcu k žalobe doručeného súdu dňa 24. 04. 2014 zistil, že

podľa nich tu nárok na náhradu za užívanie pozemkov z titulu bezdôvodného obohatenia nie je daný.
Poukazujú na § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. , na základe ktorého vzniklo k predmetným pozemkom
zo zákona vecné bremeno. Vecná bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený
viacerými verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Na základe tých skutočností
namietajú výšku nájmu za prenájom predmetných nehnuteľností 2,324 EUR/m2/ročne, pričom Mesto

disponuje znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou z odboru stavebníctvo Ing. X. J., kde bola
stanovená hodnota vecného bremena zriadeného v zmysle § 66/2009 Z. z. na sumu 1,- EUR/m2. Z
vyššie uvedených dôvodov žaloba nie je dôvodná.

Súd z vyjadrenia právnej zástupkyni navrhovateľov na pojednávaní zistil, že znalecký posudok, na ktorý

sa odvoláva odporca vo vyjadrení č. 55/2012 jednak poukazuje na nájomné vo výške 1,- EUR, avšak,
že tá istá znalkyňa vypracovala znalecký posudok pod č. 47/2012, kde má byť cena za mm 1,94 EUR
ročne. Taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo/ 52/2009, kde na strane 12 sa
uvádza, že ak nie je napr. zmluvou upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva zahrňujúce
aj časti pozemkov vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia

na strane obce plnením bez právneho dôvodu, pretože aj keď existuje právny dôvod užívania verejného
priestranstva nejde o titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby také plnenie zo strany tretej
osoby bolo poskytované bezplatne. Bezplatné užívanie pozemkov považuje za v rozpore s Ústavou a z
tohto dôvodu oni majú nárok na zaplatenie tejto sumy a žiadajú, aby súd návrhu vyhovel.

Súd z vyjadrenia zástupcu odporcu na pojednávaní zistil, že podľa nich Mesto uvedené pozemky užíva v
zmysle zákonnej úpravy podľa zákona č. 66/2009 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 07. 2009, teda
nejde o bezdôvodné obohatenie, ale o zákonné vecné bremeno. Poukázal tiež na to, že majú aj iných
účastníkov, ktorí sú vlastníkmi pozemkov, s ktorými vedú súdne resp. mimosúdne rokovania. Taktiežuviedli, že ak by súd mal za to, že ide o bezdôvodné obohatenie, tak nesúhlasia s výškou odplaty za m2
určenú znaleckým posudkom a chcú, aby súd nariadil nové znalecké dokazovanie. Podľa nich užívanie
týchto pozemkov v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. je v súlade so zákonom a žiadajú návrh zamietnuť.

Podľa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) vecné bremená obmedzujú
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať
alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej
nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá
svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných
predpisov 1) vlastníkom stavby 4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania
vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi
pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej

výmere, 5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník
stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný
pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa
osobitného predpisu. 5)

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. konanie o nariadení pozemkových úprav 5) z dôvodu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť

vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na
potreby vlastníka stavby.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou
sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom

katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne
v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na
účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník
pozemku.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,

vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný a preto ho v
celom rozsahu zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je nepochybné, že navrhovatelia sú
spoluvlastníkmi v podieloch 1-iny k pozemkom uvedeným na LV č. XXXX katastrálneho územia H. s

tým, že uvedené pozemky sú zastavané miestnou komunikáciou Tulská, chodníkom a parkoviskami vo
vlastníctve odporcu a sčasti aj pokryté verejnou zeleňou, ktoré užívajú obyvatelia žalovaného Mesta.
Súd na túto skutočnosť poukazuje aj z toho dôvodu, že na pojednávaní konanom dňa 14. 05. 2014
právna zástupkyňa navrhovateľov žiadala vykonať dôkaz a to ohliadku predmetu za účelom zistenia,
ktoré pozemky odporca užíva s tým, že súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol, s poukázaním

na tú skutočnosť, že v zmysle § 120 ods. 3 O. s. p. súd si môže osvojiť skutkové zistenia zistené na
zhodnomtvrdeníúčastníkov.Vtomtokonanívšakodporcanepopieral,žebyužívalpozemky,ktorépatria
navrhovateľom a že by na nich nemal či už postavené komunikácie, verejnú zeleň atď., a preto súd
takýto dôkaz nevykonal, nakoľko medzi účastníkmi nebol rozpor v tom, že čím sú uvedené pozemky
zastavané resp. čo sa na týchto pozemkoch nachádza.

Čo sa týka uvedených zákonných ustanovení, na ktoré súd poukazuje, predovšetkým ustanovení
zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, ktorého účinnosť je od 01. 07.
2009, na tieto zákonné ustanovenia súd poukazuje z toho dôvodu, že navrhovateľ vo svojom návrhu
na uvedené ustanovenia absolútne nepoukazuje, pričom súd daný právny spor musí posudzovať podľa

týchto zákonných ustanovení. Uvedený zákon je k občianskemu zákonníku v postavení le specialis a
teda právne vzťahy medzi navrhovateľmi a odporcom sa musia posudzovať podľa uvedeného zákona
a predovšetkým vychádzať z týchto ustanovení. Preto je nepochybné, že vecné bremená zriadené
na základe vyššie uvedeného zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na
základe ktorých boli zriadené, pričom majú aj zároveň súkromnoprávny prvok. Takto zriadené vecné

bremeno charakterizuje občianske právo ako právo používať vec niekým iným, než vlastníkom veci,
ktorého obmedzuje, tak že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, pričom tzv.
zákonné vecné práva - vecné bremená majú tiež tento charakter. Čo sa týka vecného bremena, ktoré je
zriadené v zmysle § 151 Občianskeho zákonníka, tento však nie je úplne totožný s režimom zmluvných
vecných bremien, pretože vecné bremená, ktoré vznikli na základe zákona č. 66/2009 sa riadia touto

špeciálnou právnou úpravou, nakoľko k vzniku takéhoto vecného bremena dochádza priamo zo zákona,
nie je možné hovoriť o akomsi odplatnom resp. bezodplatnom zriadení vecného bremena a to aj z toho
dôvodu, že samotné takto vzniknuté vecné bremeno nevzniká dohodou strán, ale na základe zákona
a taktiež aj zápis takéhoto vecného bremena sa nezapisuje do katastra nehnuteľností vkladom, ale len
záznamom. Z tohto teda vyplýva, že vznik takéhoto vecného bremena nastal ku 01. 07. 2009 t. j. ku

dňu nadobudnutia účinnosti predmetného zákona a týmto okamihom má teda konštitutívny charakter k
tomuto dňu a to, že takéto vecné bremeno vzniklo sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom, teda
už sa len deklaruje. Takto vzniknuté vecné bremeno k veci sa vzťahuje na každého vlastníka zaťaženého
pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je
nepochybne jednorázová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia, pričom súd na toto poukazuje z

toho dôvodu, že navrhovatelia by sa mohli domnievať, že im tu vzniká nárok na odplatu za vecné
bremeno, ktorým sú zaťažené ich pozemky a ktorý by mohol mať charakter opakujúceho sa plnenia, čo
však je zo zákona vylúčené.

Súd taktiež poukazuje aj na dôvodovú správu k zneniu zákona č. 66/2009 Z. z., pričom hlavnou

skutočnosťou a účelom prijatia tohto zákona bolo práve vyriešenie situácie aká nastala v konaniach,
kde si vlastníci pozemkov, na ktorých sú stavby, resp. ktoré užívajú obce alebo vyššie územné celky,
a ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyšších územných celkov, na cudzích pozemkoch akým
spôsobom sa má ďalej v rámci vysporiadania týchto vzťahov pokračovať. Podľa súdu cieľom vyššie
uvedeného zákona bolo teda usporiadať doteraz neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod

stavbami, ktoré boli prevedené na obce a vyššie územné celky. Rieši sa tu potom situácia, že proces
usporiadania pozemkov pod týmito stavbami sa môže realizovať rôznymi spôsobmi a to buď formou
zámennej zmluvy, v prípade, že pozemky nebudú usporiadané zámennou zmluvou, sa potom usporiada
vlastníctvo pozemkov prostredníctvom úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
V prípade, ak by zákonodarca chcel a mal na mysli, aby týmto zákonom sa vzťahy medzi obcami a
vlastníkmi pozemkov usporaduvávali tým spôsobom, že by mali obce platiť týmto vlastníkom niečo
ako nájomné, poprípade bezdôvodné obohatenie, ktoré by však malo formu opakujúceho sa platenia,t. j. cenu za užívanie pozemku, takéto usporiadanie vzťahov by muselo vyplývať z predmetného
zákona č. 66/2009 Z. z. Súd však musí poznamenať, že v uvedenom zákone sa žiadne takéto
ustanovenia nenachádzajú, taktiež ani z dôvodovej správy k tomuto zákonu nič takéto nevyplýva, a ani

z jednotlivých paragrafových znení. Keby chcel teda zákonodarca usporiadať vzťahy medzi obcami a
vlastníkmi pozemkov, na ktorých majú tieto obce stavby, resp. ich užívajú, tým spôsobom, že by bola
obec povinná platiť vlastníkovi pozemku určité opakujúce sa plnenia, bol by do tohto zákona, ktorý
je špeciálnym zákonom k Občianskemu zákonníku pre vysporiadanie týchto vzťahov zahrnul takéto
vysporiadanie a upravenie vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a obcami. Urobil by to zrejme urobil tým

spôsobom, že v prípade, ak by sa aj účastníci nedohodli o prenajatí pozemkov formou zmluvy, určil
by, že došlo k vzniku nájomného vzťahu a zároveň v samotnom tomto zákone, resp. vyhláškou alebo
iným zákonom, odpovedajúcim spôsobom by určil výšku nájomného za m2/ročne v tej ktorej lokalite.
Takéto usporiadanie však z tohto zákona nevyplýva a preto súd má za to, že vzťahy medzi vlastníkmi
pozemkov t.j. v našom prípade navrhovateľov a obcou sa musia riadiť výlučne týmto zákonom, z ktorého
nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť povinnosť odporcu platiť navrhovateľom za užívanie týchto

pozemkov. Navrhovatelia v tomto prípade majú možnosť postupovať v rámci usporiadania vlastníckych
vzťahov v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení tohto zákona. Súd má teda za to, že práve
ustanoveniami tohto zákona zákonodarca jednoznačne ustálil, že vlastník pozemku pod predmetnými
stavbami vo vlastníctve obce je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu do času
vykonania pozemkových úprav, resp. do usporiadania vzťahov iným spôsobom uvedeným v tomto

zákone.

Zároveň však súd musí poukázať aj na tú skutočnosť, že navrhovatelia podľa súdu by mali nárok na
primeranú finančnú náhradu, avšak len za vznik vecného bremena, ktoré vzniklo podľa tohto zákona
s tým, že takáto náhrada je jednorázová, pričom však účastníci sa v tomto konaní nedomáhajú takejto

náhrady, ale opakovaného plnenia, pričom súd musí poukázať aj na tú skutočnosť, že takto zriadené
vecné bremeno vzniklo ku dňu 01. 07. 2009 a odporca vzniesol námietku premlčania voči takémuto
nároku, hoci o takýto nárok v tomto konaní nešlo. Preto by takéto právo bolo premlčané v trojročnej
premlčacej lehote ku dňu 01. 07. 2012.

Čo sa týka samotného poukazovania právnej zástupkyne navrhovateľov na pojednávaní na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/52/2009, predovšetkým s poukazom na stranu 12
tohto rozsudku, súd musí k tomuto zaujať také stanovisko, že uvedený rozsudok sa síce týka obdobného
prípadu ako sa domáhali navrhovatelia v tomto konaní, avšak s tým podstatným rozdielom, že v tomto
prípade sa vydania bezdôvodného obohatenia domáhali navrhovatelia za obdobie od 24. 05. 1999

do 31. 12. 2000 a to tiež na približne rovnakom skutkovom základe, že odporca bezzmluvne užíval
nehnuteľnosti patriace navrhovateľom. Súd však tu musí poukázať na tú skutočnosť, že v súčasnosti
tieto vzťahy sú upravené zákonom č. 66/2009 Z. z., ktorý je účinný od 01. 07. 2009 a teda na tieto vzťahy
sa nepoužili tie zákonné ustanovenia ako v predmetom rozsudku Najvyššieho súdu, pretože v čase,
kedy sa rozhodovalo o tomto spore, teda nemohli byť použité zákonné ustanovenia v zmysle vyššie

uvedeného zákona. Na základe tohto súd považuje poukázanie navrhovateľov na uvedený judikát ako
bezpredmetný.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Otrováchkonaniasúdrozhodoltak,žehociodporcabolvkonaníúspešný,súdmuichnepriznal,nakoľko
mu žiadne nevznikli.
§ 151n ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 151o ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 1 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z.
§ 2 ods. 1, 2 zák. č. 66/2009 Z. z.
§ 3 ods. 1, 3 zák. č. 66/2009 Z. z.
§ 4 ods. 1, 2 zák. č. 66/2009 Z. z.
§ 142 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).