Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/198/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116225911
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116225911.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: Y. Q., W.. X.X.XXXX,

F. V. L. M. Č. X, XXX XX T., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zdržanie sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8300063778, z
24.1.2014 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300063778 z 24.1.2014. uzavretej medzi žalobcom a

žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým. že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 15.12.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300063778 zo dňa 24.1.2014,
k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300063778 zo dňa 224.1.2014, uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným mienil uzatvoriť úverovú zmluvu. Na získanie

úveru mu boli predložené listiny a bolo mu povedané, že ak chce, aby mu bol poskytnutý úver, je
potrebnépredloženélistinypodpísať.Sožalovanýmtakdňa24.1.2014uzatvorilZmluvuorevolvingovom
úvere č. 8300063778 a aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmoch) č. 8300063778. Až od svojho
zamestnávateľasadozvedel,žeuzatvorilDohoduozrážkachzomzdy.Žalobcaďalejuviedol,žeDohoda
o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému, aby vymohol plnenia, ktoré sú plneniami z neprijateľných
zmluvných podmienok, bez ich súdnej kontroly. V súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy mu nebolo
nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny

jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formulárovej stránke. Dohoda je síce na samostatnej listine, avšak
žalobca nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel získať úver. Žalovaný požiadal o vykonanie zrážok zo
mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutia, je jeho zamestnávateľ povinný
vykonávať zrážky zo mzdy, pričom nemá možnosť ich priamo zastaviť. Uviedol, že dohoda o zrážkach
zo mzdy nezohľadňuje neprijateľné podmienky a absenciu povinných náležitosti úverovej zmluvy. Bod
8.1. Zmluvy o revolvingovom úvere obsahuje službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok, ktorú
nevyužil napriek tomu musel za ňu zaplatiť. Jedná sa o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne

dojednaná. Žalovaný navyše obmedzil prístup k tomuto právu zákazníkom, ktorí nemajú splatené
minimálne prvé 3 mesačné splátka, nie sú dlhodobo práceneschopní alebo s nimi nebol skončený
pracovný pomer. V ostatných prípadoch je žiadosť spotrebiteľa posudzovaná svojvoľne veriteľom.
Obdobná zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Podľa žalobcuzmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c/, písm. f/ a písm. k/
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v dôsledku čoho je úver bezúročný a bezpoplatkov.

2. Vo veci bolo dňa 9.1.2017 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému a
zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. 8300063778 zo dňa 24.1.2014, do právoplatného skončenia veci samej.

3. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe doručeného súdu dňa 7.2.2017 uviedol, pre že

právnaúpravaplatnávčaseuzavretiadohodyozrážkachzomzdyneurčilažiadnyzákazaniobmedzenie
pre to, aby splatenie úveru bolo zabezpečené, a ani neurčila žiadne podmienky, či obmedzenia pre
dohodu o zrážkach zo mzdy. Ak žalobca tvrdí, že chcel pre získanie úveru musel uzavrieť dohodu o
zrážkach zo mzdy, z toho potom vyplýva, že si bol vedomý uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, túto
skutočnosť akceptoval a nežiadal o poskytnutie úveru ani iný subjekt ani žalovaného s tým, že nechce
uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca vedel o obsahu dohody o zrážkach zo mzdy a vôbec

nespochybnil, že by sa s týmto obsahom nemohol oboznámiť. Tvrdenia žalobcu bez toho, aby boli
preukázané, sú popieraním existencie písomnej formy právneho.

4. Žalovaný ďalej vo svojom podaní uviedol, že z podanej žaloby nevyplýva označenie právneho
predpisu ktorým bol uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy porušený.. Žiadne ustanovenie

vnútroštátneho práva ani unijného neupravuje zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi
dodávateľom a dlžníkom. Obsah zabezpečenia pohľadávky určuje zákonná úprava, ktorá reguluje aká
výška zrážky zo mzdy môže a nemôže byť

5. Podľa žalovaného návrh vo veci samej na vzťahujúci sa k dohode o zrážkach zo mzdy nie možné

zdôvodňovať tvrdeniami odkazujúcimi na úverovú zmluvu, keďže ide o dva samostatné právne úkony.
Ak má žalobca pochybnosti o pohľadávke zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, potom túto
pochybnosť si má odstrániť zákonom predpísaným postupom. Dohoda o zrážkach zo mzdy neupravuje
veľkosť zabezpečenej pohľadávky a táto otázka sa nemôže riešiť ani prejudiciálne, nakoľko sa týka
samotného právneho úkonu a právnych skutočností, ktoré z obsahu dohody nevyplývajú.

6. Žalovaný uviedol, že žalobca poukazuje na skutočnosti podľa ktorých by úver mal byť bezúročný.
Ako jeden dôvod bezúročnosti uvádza neuvedenie konečného termínu splatnosti. Údaj o dni splatnosti
poslednej splátky vyplýva nielen zo splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia o veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi, ktorý je súčasťou zmluvy ako takej. Zmluva zároveň obsahuje ustanovenie o tom, že

sa uzatvára na dobu neurčitú (článok 9 ods. 9.). Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 uviedol, že uvedený
údaj je možné uviesť v akomkoľvek dokumente tvoriacom zmluvu. Ako druhý dôvod bezúročnosti úveru
žalobca uvádza to, že zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšky a termínu splatnosti splátok. Zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverov účinný v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy
istiny, úrokov a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka

by mala reálne praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina úroky alebo poplatky uhrádzali v iných
termínoch splatnosti, v rôznych počtov splátok a pod., čo však nie je prípad predmetnej zmluvy. Pri
takomto výklade žalobcu, aký vyplýva zo žaloby, by nebolo reálne možné vypočítať údaj o RPMN. Ak
by došlo z rozpisu splátky, potom by nebolo možné správne vypočítať RPMN. Pri výklade § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 120/2010 Z.z. je potrebné vychádzať aj z ustanovení smernice Rady 2008/48 ktorá,

tvrdenie žalobcu o rozpisovaní splátky popiera.

7. Žalovaný na záver svojho vyjadrenia uviedol, že žalobca doteraz nezaplatil ani nespornú časť
pohľadávky spočívajúcu vo výške poskytnutého úveru.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako aj listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a
to Zmluvou o revolvingovom úvere, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Dohodou o zrážkach zo mzdy, Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo
mzdy, pričom zistil tento skutkový stav:

9. Z predloženej Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvy o poskytnutí
revolvingového typu vyplýva, že medzi stranami bola daň 24.1.2014 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 8300063778, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.020,-
€, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42. pravidelných mesačných splátkach po 54,69 €. Ročná úrokovásadzba úveru činila 70,01 % a predpokladaná výška RPMN za úver činila taktiež 70,01 %. V bode 8.1.
žiadosti je dohoda o poskytnutí služby spočívajúca v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru
a záväzok dlžníka zaplatiť za túto službu odplatu vo výške 146,92 €.

10. V rovnaký deň, t.j. 24.1.2014, strany konania uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných
príjmoch) č. 8300063788. V čl. 1 dohody sa uvádza, že pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi
zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátanie prípadných všetkých revolvingov
poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvo úveru, pripadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré

spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a
ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v
súvislosti zo Zmluvou a jej prípadných dodatkov.

11. Listom zo dňa 12.9.2016 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy
na základe vyššie uvedenej dohody.

12. Žalobca v rámci výsluchu uviedol, že úver potreboval na rekonštrukciu bytu. Oslovil preto zástupcu
žalovaného, ktorý mal kanceláriu na Masarykovej ulici. Tento mu povedal, aby doniesol pracovnú
zmluvu, výplatné pásky, čo sa spravil. Uviedol, že podpísal niekoľko listín, pričom zástupca žalovaného
ho urgoval, aby to urobil čo najskôr, pretože sa ponáhľa na obed. Jedine o čom mal vedomosť bola

výška splátky. Nebol informovaný o tom, aké následky by ho čakali v prípade, ak nebude dlžnú sumu
splácať riadne a včas. Na účet mu nebola podľa dohody poskytnutá suma cca 1.000,-€, ale suma iba vo
výške cca 860,-€ až 870,-€. Hneď na to telefonicky kontaktoval zástupcu žalovaného, ktorý mu povedal,
že úver nedostal v plnej výške kvôli poplatku. O tomto poplatku pred podpisom zmluvy mu nebolo nič
povedané. Žalobca ďalej uviedol, že zástupca žalovaného mu po podpise zmluvy nevydal jej rovnopisy,

resp. kópie a povedal mu, že ich zašle poštou, čo sa však nestalo. Z tohto dôvodu volal priamo do
centrály žalovaného, kde mu povedali, že zmluvy zašlú, no napriek tomu ich nezaslali a zaslali ich až
na žiadosť jeho právneho zástupcu.

13. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1,2,3
OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 a
10 OZ, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok

sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.Podľa § 551 ods. 1,2,3 OZ, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka
alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných

ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133). Ak je prevádzané právo zapísané v katastri
nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva
v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri. Uspokojením zabezpečenej pohľadávky
prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.

Podľa § 37 ods. 1 OZ,
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

15. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku spotrebiteľským

právnym vzťahom. Žalovaný vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti.

16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 24.1.2014 bola medzi stranami konania uzavretá

zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver po odpočítaní
poplatku za poskytnutie služby odkladu splátok, a ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42. pravidelných
mesačných splátkach po 54,69 €. V rovnaký deň bola na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Žalobca
však nemal skutočnú vôľu uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy, teda absentuje u neho zhoda jej vôle s

prejavompritomtoprávnomúkoneapretoprenedostatokvážnostivzmysle§37ods.1OZjenapadnutá
dohoda absolútne neplatným právnym úkonom. Okrem toho Dohoda o zrážkach zo mzdy žalovaným
vzhľadom na jej formulované znenie, nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení,
ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť. Svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu
v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalobcu, nakoľko z jej obsahu nevyplýva

osobitnámožnosťspotrebiteľavylúčiťuzatvorenietakejtodohody,prípadnemožnosťvdodatočnejlehote
vylúčiť právne účinky takého dojednania, napr. jednostranným odstúpením od dohody, prípadne inou
formou upravená možnosť spotrebiteľa prijať či neprijať takúto dohodu, prípadne meniť obsah tejto
dohody. Žalovaný, ako dodávateľ, taktiež neprodukoval v tomto konaní žiadne dôkazy o tom, že žalobca
bol poučený o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy a že mal možnosť túto dohodu

odmietnuť.

17. Podľa názoru súdu v Dohode o zrážkach zo mzdy chýba aj ďalšia náležitosť právneho úkonu a to
jeho určitosť. Podľa názoru súdu Dohodou o zrážkach zo mzdy môže byť zabezpečená iba peňažná
pohľadávka, ktorá je splatná alebo pohľadávka na opakujúce sa plnenie splatné v budúcnosti (napr.

výživné). Suma 1.020,- € v bode 1. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s
označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Reálne
bola žalobcovi poskytnutá nižšia suma. V prípade predmetnej dohody v čase jej uzavretia teda ešte
neexistovala splatná pohľadávka žalovaného, a navyše tá v tejto dohode nie je vymedzená určito.
Predmetom dohody je totiž aj nekonkretizované príslušenstvo pohľadávky a dokonca aj náklady, ktoré

by vznikli žalovanému pri vymáhaní pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky a zmluvné pokuty. Takto
vymedzený predmet dohody o zrážkach zo mzdy rozhodne nenapĺňa atribút určitosti a preto aj z toho
dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v čl. II.
dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.1.2014, týkajúce sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacejfunkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy), podľa ktorého, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci
zrážka zo mzdy vykonané v dohodnutej výške bez ohľadu na dôvod, v nasledujúcich mesiacoch má byť
zrážka zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany

veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať
zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o
výške mesačných zrážok zo mzdy.

18. V súvislosti s výškou pohľadávky žalovaného súd zdôrazňuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy

je predovšetkým zabezpečovacím inštitútom a teda má akcesorický charakter k základnej zmluve -
úverovejzmluve.Pokiaľjetedaúverovázmluvaalebojejčasťneplatná,neplatnájeajdohodaozrážkach
zo mzdy. Z úverovej zmluvy pritom vyplýva, že účastníci si dohodli úrok 70,01 % p.a.. Priemerná úroková
sadzba pri obdobných úrokoch so splatnosťou od 1 do 5 rokov poskytovaných bankami pritom v januári
2014 činila len 11,71 % p.a., čo súd zistil z webovej stránky NBS.

19. Dohodnuté úroky teda viac ako päťnásobne presahujú túto priemernú úrokovú sadzbu. Súdy už
vo viacerých rozhodnutiach sa zaoberali platnosťou dohody o úrokoch v úverovej zmluve práve s
ohľadom na korektív zakotvený v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neplatnosť dohody o úrokoch však nespôsobuje

neplatnosť celej úverovej zmluvy s poukazom na § 41 OZ, keďže nejde o neoddeliteľnú časť úverovej
zmluvy.

20. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 24.6.2012 uviedol: „Neprimeranou a
preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v

dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd poukázal na to, že dlžník uzatvára
zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. V uvedenom prípade pritom šlo o dve zmluvy o pôžičkách, pri ktorých

úroky presahovali takmer 4 až 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách.

21. Navyše možno skonštatovať, že v úverovej zmluve chýba obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
V danom prípade absentuje platná dohoda písomnou formou o výške RPMN, keďže tá bola iná v

návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalovanej (70,01%) a iná v akceptácii žalobcu (68,74 %). Je
pritom bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom,
či vznikla platná dohoda o RPMN. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 44 ods. 2 OZ, podľa
ktorého prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím
návrhu a považuje sa za nový návrh. Tak aj v danom prípade v dôsledku tejto zmeny RPMN bolo

potrebné vyjadrenie žalovaného v zmluve považovať za nový návrh, ktorý by však žalobkyňa musela
písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo (rozsudok Krajského súdu v Žiline v rozsudku
6Co 211/2014 zo dňa 29.5.2014).

22. Táto chýbajúca náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods.

1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa neho poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/
až k/, r/ a y/.

23. Možno teda uzavrieť, že úver poskytnutý žalobcovi sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru, je preto v rozpore so zákonom (§
39 OZ), keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku a preto je aj z toho dôvodu neplatná.

24. Vzhľadom na neexistenciu záväzku z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je možné
vykonať zrážky zo mzdy žalobcu, a keďže žalovaný listom zo dňa 12.9.2016 požiadal zamestnávateľa

žalobcu o vykonávanie zrážok, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude po

právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).