Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616200656
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4616200656.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobkyne: I. F., W..

XX.XX.XXXX, F. M., L.Ď. XXXX, právne zastúpená JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová,
Advokátske združenie, Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti žalovanému: R. F., W.. XX.XX.XXXX, F.
Y. W. U. XX, právne zastúpený advokátom JUDr. Júliusom Šuchterom, so sídlom Škultétyho 1597/7,
Topoľčany, o zaplatenie 3 600 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.02.2015, sa žalobkyňa domáhala od žalovaného

zaplatenia sumy 3 600 eur s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnila tým, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. Y. W. U., I. N., A. U. I.Ú. M., V. I. W. N. Č.. XX U. C. „. Z.
N. E. T.. Č.. XXX A. I. U. X XXX Y., T.. Č.. XXX A.. T. E. W. I. U. XXX Y., H. L..Č.. XX W. T.. Č..
XXX T. F. X W. Y. Ž. v podiele 1/2. Druhým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností je brat žalovaného
- Ing. Ernest Barát. Podľa žalobkyne vzhľadom k tomu, že žalovaný užíva celý dom s príslušenstvom
i pozemkom bezplatne, je spravodlivé, aby jej platil nájomné za užívanie domu a pozemkov. Keďže
nájomná zmluva medzi nimi uzavretá nie je, vzniká žalovanému bezdôvodné obohatenie, ktoré je podľa

zákona povinný vydať. Žalobkyňa zároveň uviedla, že podľa podkladov na internete, (ktoré však bližšie
nešpecifikovala, ani ich nepripojila k podanej žalobe), vypočítala polovicu nájmu v takýchto objektoch na
150 eur mesačne. Žalobou sa preto domáha za užívanie týchto nehnuteľností za dobu 2 rokov spätne
od žalovaného zaplatenia sumy 3 600 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 05.02.2015 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca s podanou žalobou nesúhlasil, argumentujúc nedostatkom pasívnej legitimácie na jeho

strane, a žiadal ju zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi vrátane
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/115/2011 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z listu vlastníctva (LV) Č.. XX T. I. M., I. N., V. Ú. Y. W. U. L. A., Ž. Ž.E. R. T. L. U. T. 1. T.. C.. „. Č..
XXX - A.Á. I. U. X XXX Y., Č.. XXX - A. T. E. W. I. U. XXX Y. E. C. H. L. Č.. XX W. T.. Č.. XXX (Ď. N.

T. W.). Ako titul nadobudnutia je na LV uvedený rozsudok 7C/115/2011 právoplatný 23.05.2013. Ako
druhý podielový spoluvlastník týchto nehnuteľností v podiele 1 je uvedený K.. X. F. (brat žalovaného).Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/115/2011 súd zistil, že rozsudkom č.k. 7C/115/2011
- 108 zo dňa 30.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/135/2012 - 141 zo dňa 28.02.2013 bolo určené, že žalobkyňa je

podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1/2.

Z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu č.k. 4C/384/2013-168 zo dňa 23.02.2016 vyplýva, že ním bolo
zrušené podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a K.. X. F. k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré boli
zároveň prikázané do výlučného vlastníctva K.. X. F., ktorý bol súčasne zaviazaný vyplatiť žalobkyni

sumu 22 750 eur. Uvedený rozsudok však doposiaľ nenadobudol právoplatnosť v dôsledku podaného
odvolania. Spoluvlastnícky vzťah žalobkyne a K.. X. F. k predmetným nehnuteľnostiam tak k dnešnému
dňu trvá.

Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným sú bývalí manželia, ich manželstvo bolo rozvedené v r. 2005
a od rozvodu v tejto nehnuteľnosti býva a užíva ju žalovaný, ktorý tam zrejme býva so súhlasom

druhého podielového spoluvlastníka K.. X. F., avšak bez jej súhlasu. Ona sa z tohto domu odsťahovala
ešte pred rozvodom manželstva so žalovaným, ktorý tam zostal naďalej bývať. Pôvodne mala od
tohto domu kľúče, deti jej však povedali, že už sú tam vymenené zámky. Doposiaľ nepodnikla
žiadne kroky resp. nedomáhala sa toho, aby tam mohla bývať. Na otázku sudkyne, čo žalovanej
bráni v užívaní jej podielu na týchto nehnuteľnostiach, uviedla, že má zo žalovaného strach. Otázku

užívania nehnuteľností neriešila ani s ich druhým spoluvlastníkom K.. F., voči nemu sa domáhala
na tunajšom súde iba zrušenia podielového spoluvlastníctva. Neuskutočnila žiadnu výzvu vo vzťahu k
druhému spoluvlastníkovi ohľadom toho, že by sa domáhala užívania jej podielu. Vo vzťahu k druhému
spoluvlastníkovi bola podaná žaloba na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Žalovaný uviedol, že v tejto veci nie je pasívne legitimovaný, nakoľko so žalobkyňou nie je v žiadnom
právnom. Predmetné nehnuteľnosti užíva na základe nájomného vzťahu s ich druhým podielovým
spoluvlastníkom K.. X. F., ktorý je jeho bratom, a na ktorého žalovaný previedol svoj spoluvlastnícky
podiel na týchto nehnuteľnostiach darovacou zmluvou. Žalobkyňa sa so žalovaným dostali do
podielového spoluvlastníctva tak, že do troch rokov nebola podaná žaloba o vyporiadanie ich

BSM. Následne žalovaný previedol svoj spoluvlastnícky podiel na brata. S druhým podielovým
spoluvlastníkom Ing. X. F. má uzavretú ústnu nájomnú zmluvu za symbolické nájomné 1 euro
ročne, v ktorom je zohľadnené to, že K.. F. nadobudol svoj podiel darom od žalovaného ako aj to,
že žalovaný vykonáva údržbu týchto nehnuteľností. Nemá žiadnu vedomosť o tom, či K.. F. má
súhlas od žalobkyne, ani či je stále vlastníkom a ani ho to nezaujíma, nakoľko nie je v žiadnom

právnom vzťahu so žalobkyňou, ale iba s druhým spoluvlastníkom K.. F.. Na strane žalovaného preto
nevzniká žiadne bezdôvodné obohatenie v neprospech žalobkyne. Rovnako ho nezaujíma, ako majú
podieloví spoluvlastníci dohodnuté hospodárenie s touto spoločnou vecou, pričom poukázal na § 139
Občianskeho zákonníka. Dom udržiava a keďže ho udržiava, je logické, že má prístup do všetkých
jeho častí. Druhý podielový spoluvlastník v tomto dome nebýva, prenechal mu ho do užívania, odkedy

sa stal podielovým spoluvlastníkom. Žalovaný zároveň uviedol, že platí aj energie za dom, poplatky,
dane. V zadných dverách nevymieňal zámok, zámok vymenil na predných dverách, keďže stratil kľúč.
Žalobkyňa sa nedomáhala užívania jej spoluvlastníckeho podielu.

4. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

5. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že
podaná žaloba nie je dôvodná a nemožno jej vyhovieť. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáha od
žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v náhrade za užívanie nehnuteľností,
ktoré ako druhý podielový spoluvlastník (v rovnakom podiele ako žalobkyňa) vlastní tretia osoba, a nie

žalovaný.
6. Podľa názoru súdu, právny základ nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v
rozsahu spoluvlastníckeho podielu vyplýva z § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a nejedná sa teda
o nárok majúci základ v § 451 Občianskeho zákonníka (NS SR 4Cdo 284/2008, 4Cdo 55/2009, 6Cdo
184/2010). Ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje vnútorné vzťahy spoluvlastníkov,
vymedzujúc rozsah, v akom sa podieľajú na výkone vlastníckych oprávnení k spoločnej veci. Netýka sa

všaktretíchosôb,ktoréniesúspoluvlastníkmi, atedaniesúaninositeľmipráva povinnostívyplývajúcich
zo spoluvlastníckeho vzťahu.
Právne vzťahy spoluvlastníkov voči tretím osobám sa riadia ustanovením § 139 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

7. Dôsledkom uvedeného je potom právny záver, podľa ktorého ak podielový spoluvlastník bez súhlasu
druhého podielového spoluvlastníka, udelil súhlas tretej osobe na užívane predmetných nehnuteľností
nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, nie je spoluvlastník, ktorý nedal k takémuto užívaniu
súhlas legitimovaný požadovať od tejto tretej osoby vydanie bezdôvodného obohatenia. Tohto sa môže

domáhať iba od druhého spoluvlastníka., a to v rozsahu, v ktorom svoj spoluvlastnícky podiel „nadužíval“
alebo umožnil jeho užívanie tretej osobe, ako je to aj v prejednávanom prípade.

Žalobkyňa teda v zmysle vyššie uvedeného nie je povolaná požadovať vydanie bezdôvodného
obohatenia od tretej osoby (t.j. od žalovaného) ale iba od druhého podielového spoluvlastníka. V tejto

časti sa zároveň súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že on nie je so žalobkyňou v žiadnom
právnom vzťahu. Súčasne teda vo vzťahu žalobkyňa - žalovaný absentuje ktorákoľvek zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia akú sú definované v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože
užívanie predmetných nehnuteľností žalovaným vychádza z právneho vzťahu medzi ním a druhým
spoluvlastníkom - K.. X. F..

Nakoľko teda súd žalovaného v tejto veci nepovažoval za pasívne legitimovaného, podanú žalobu
zamietol, bez toho, aby vykonával akékoľvek ďalšie dokazovanie v súvislosti s výškou bezdôvodného
obohatenia.

Na rámec uvedeného súd zároveň uvádza, že z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, že by
žalobkyni bolo reálne v užívaní jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach bránené, resp. že by
sa pred podaním žaloby na súd vôbec tohto užívania domáhala.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a

žalovanému ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.