Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/8/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811214847
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3811214847.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská

vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., Partizánska cesta 5, Banská Bystrica, IČO: 36644030,
zastúpená: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica,
IČO: 36648892, proti žalovanému: Ing. Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., L. XX/X, o zaplatenie 244,35
eur s prísl. a o vzájomnej žalobe žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti, o zaplatenie istiny vo výške 20,16 eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 224,19 eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z

omeškania zo sumy 29,45 eur od 25.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 113,16 eur od 26.12.2010 do 8.10.
2012, zo sumy 93 eur od 9.10. 2012 do zaplatenia a zo sumy 101,74 eur od 18.1.2011 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Vzájomnú žalobu žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 477,07 eur zamieta.

IV. Vzájomnú žalobu žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 208 eur zamieta.

V. Vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie sumy 1.500 eur zamieta.

VI. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 5.9.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny
vo výške 244,35 eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 29,45 eur od 25.7.2010
do zaplatenia, zo sumy 113,16 eur od 26.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 101,74 eur od 18.1.2011 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že žalobca je v meste Handlová správcom

verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, z ktorých v zmysle ust. zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v
sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov vykonáva pre svojich odberateľov dodávky pitnej
vody a odvod odpadových vôd (vrátane vôd z povrchového odtoku). Na základe uzatvorenej Obchodnej
zmluvy č. 306118512 o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou
kanalizáciou zo dňa 1.5. 2006 (ďalej aj len „Obchodná zmluva“) je žalovaný odberateľom pitnej vody
a producentom odpadových vôd (vrátane vôd z povrchového odtoku), na adrese Kpt. K. XX, Z., kde

sa nachádzajú odberné miesta, ktoré sú u žalobcu registrované pod internými evidenčnými číslami
30002-05686-0 a číslo 30002-05680-0. Dodávky vody verejným vodovodom nie sú merané, ale podľa
vyhlášky č. 397/2003 Z.z. sú vykonávané takzvaným paušálnym spôsobom. Uzavretím Obchodnej
zmluvy sa vzťahy medzi žalobcom a žalovaným riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Preprípad omeškania úhrady vystavenej faktúry za vykonané dodávky vody bol dohodnutý zmluvný
úrok z omeškania vo výške 0,03% z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. Vychádzajúc však
z toho, že v danom prípade vzťah medzi stranami je podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

spotrebiteľským vzťahom a zmluva uzavretá medzi stranami je zmluvou spotrebiteľskou, uplatňuje si
žalobca v konaní zákonný úrok z omeškania. V zmysle uzatvorenej Obchodnej zmluvy žalobca žalobcovi
do odberného miesta dodával pitnú vodu a vykonával odvod odpadových vôd. Za vykonaný odvod
vôd z povrchového odtoku v období od 24.12.2009 do 30.6.2010 žalobca žalovanému dňa 30.6.2010
vystavil faktúru č. 200624321 na celkovú sumu 29,45 eur so splatnosťou dňa 24.7.2010, ktorú zaslal

žalovanému. Žalovaný úhradu faktúry nevykonal. Na neuhradenie faktúr bol žalovaný upozornený
prvou upomienkou zo dňa 9.8.2010 a druhou upomienkou zo dňa 18.8.2010. Za paušálne vykonanú
dodávku vody a odvod odpadových vôd v období od 1.1.2010 do 30.6.2010 žalobca žalovanému dňa
30.6.2010 vystavil faktúru č. 200622232 na celkovú sumu 175,53 eur so splatnosťou dňom 30.6.2010.
Na základe oznámenia žalovaného o zmene počtu osôb v nehnuteľnosti žalobca predmetnú faktúru
stornoval a následne dňa 8.12.2010 vystavil novú upravenú faktúru č. 200642999 na sumu 113,16

eur so splatnosťou dňa 25.12.2010, ktorú zaslal žalovanému. Úhradu faktúry žalovaný nevykonal, na
čo bol upozornený prvou upomienkou zo dňa 5.1.2011 a druhou upomienkou zo dňa 19.1.2011. Za
paušálne vykonanú dodávku a odvod odpadových vôd (vrátane vôd z povrchového odtoku) v období od
1.7.2010 do 31.12.2010 žalobca žalovanému dňa 31.12.2010 vystavil faktúru č. 200537349 na celkovú
sumu 101,74 eur so splatnosťou dňom 17.1.2011, ktorú zaslal žalovanému. Žalovaný úhradu faktúry

nevykonal, na neuhradenie faktúry bol žalobcom upozornený prvou upomienkou zo dňa 31.1.2011 a
druhou upomienkou zo dňa 9.2.2011. Na neuhradenie vystavených faktúr bol žalovaný následne zo
strany žalobcu upozornený aj predžalobnou výzvou č. 5127/2011 zo dňa 29.6.2011, na ktorú nereagoval
a úhradu faktúry nevykonal. Pretože žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, v rozpore s uzavretou zmluvou
ako i v rozpore s ust. § 28 ods. 3 a ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov,

domáhajú sa v konaní súdnej ochrany.
2.Súdpriznalžalobcovinímvkonaníuplatnenýnárokplatobnýmrozkazomč.k.4Ro/215/2011-27zodňa
7.9.2011, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, na základe ktorého sa platobný rozkaz
zo zákona zrušil. V odpore žalovaný uviedol, že s platobným rozkazom nesúhlasí z týchto dôvodov:
Žalovaný uzatvoril obchodnú zmluvu č. 306118512 so žalobcom dňa 1.5.2006, podľa ktorej sú dodávky

vody vykonané paušálnym spôsobom podľa počtu osôb. Žalovaný oznamoval listom zo dňa 10.12.2008
žalobcovi, ale aj telefonicky, že došlo k zmene počtu osôb na jeho odbernom mieste od 1.8.2007 do
decembra 2008 na jednu osobu a od decembra 2008 na dve osoby. Žalobca túto zmenu neakceptoval
a naďalej v nasledujúcich obdobiach účtoval vo faktúrach tri osoby. Reklamáciu zo dňa 31.8.2010 na
faktúry č. 200622232 a 200624321 žalobca zamietol listom zo dňa 21.9.2010. Následne na žalovaným

zaslaný návrh na mimosúdne vyrovnanie škody zo dňa 5.1.2010 bola žalovaného reklamácia dodatočne
čiastočne uznaná. Žalobca neuznal reklamáciu č. 200624321 za odvod vôd z povrchového odtoku.
Žalovaný ďalším listom zo dňa 27.11.2010 poukazoval na podľa jeho názoru nesprávnu fakturáciu s
ohľadom na počet osôb a namietol účtovanie stočného v rozpore s Obchodnou zmluvou faktúrami č.
290530182 zo dňa 23.12.2008 na sumu 139,64 eur, č. 290514383 zo dňa 29.6.2009 na sumu 104,18

eur a č. 290530182 zo dňa 13.12.2009 na sumu 59,86 eur, ktoré sumy zaplatil. K tejto reklamácii sa
žalobca vôbec nevyjadril. Podľa názoru žalovaného došlo z tohto dôvodu na jeho strane k preplatku vo
výške 228,55 eur, ktorý navrhol započítať k sume vymáhanej žalobcom.
3. V podaní zo dňa 10.6.2013 sa žalovaný takisto domáhal voči žalobcovi vzájomnou žalobou zaplatenia
sumy 477,07 eur z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcu za roky 2007 až 2009 z titulu dodávky vody

a stočného (rok 2007 - 137,49 eur, rok 2008 - 226,72 eur a rok 2009 - 119,86 eur). V tomto písomnom
podaní si žalovaný voči žalobcovi uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 3.000 eur z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vyššie uvedený nárok žalovaného súd uznesením č.k. 8C/8/2012-213
zo dňa 30.10.2013 vylúčil na samostatné konanie. Vec sa následne viedla na tunajšom súde pod
sp.zn. 12C/170/2013, pričom v predmetnej veci súd aj meritórne rozhodol. Z dôvodu podania odvolania

žalovaným (v tom konaní žalobca) vec doposiaľ nie je právoplatne skončená.
4. Ďalším podaním zo dňa 1.8.2013 žalovaný rozšíril svoju vzájomnú žalobu aj o zaplatenie sumy 208
eur z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcu za obdobie rokov 2007 až 2013. Vyššie uvedená suma
predstavuje podľa žalovaného neprávom žalobcovi uhradené sumy v roku 2007 vo výške 26,35 eur za
stočné (faktúra č. 270625667), 27,26 eur za stočné (faktúra č. 270527166), v roku 2008 vo výške 27,72

eur za stočné (faktúra č. 280516243), 26,77 eur za stočné (faktúra č. 280533825), v roku 2009 vo výške
31,12 eur za stočné (faktúra č. 290514383), 34,41 eur za stočné (faktúra č. 290530182), v roku 2011
vo výške 34,37 eur za stočné (faktúra č. 210623750). Spolu tak žalovaný od žalobcu žiadal vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 208 eur. V tomto podaní okrem iného uviedol, že pokiaľ mu žalobcaza rok 2010 vystavil titulom stočného faktúru č. 200624321 na sumu 32,725 eur a faktúru č. 200537349
na sumu 32,73 eur, vyššie uvedené sumy žalobcovi neuhradil.
5. Dňa 23.11.2016 žalovaný opätovne rozšíril vzájomnou žalobou žalobný návrh o uloženie povinnosti

žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 1.500 eur „za spoločný, neprimerane dlhý proces súdu, drobného
sporu, vyvolaný a zavinený nezodpovednou, nedobromyseľnou súkromnou právnickou osobou za
zjavne bezdôvodnú obžalobu“. Vec sa viedla na tunajšom súde pod sp.zn. 12C/156/2016 (tento nárok
bol pôvodne uplatnený v konaní pod sp. zn. 12C/170/2013 a bol vylúčený na samostatné konanie). Súd
uznesením č.k. 8C/8/2012-297 zo dňa 23.1.2017 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom

súde pod sp.zn. 8C/8/2012 a 12C/156/2016 s tým, že konanie sa bude viesť pod sp.zn. 8C/8/2012.
6. Podaním zo dňa 6.2.2017 žalovaný žiadal, aby súd konanie vo veci sp. zn. 8C/8/2012 zastavil z
dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalovaného. Súčasne žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť
jednorazovo vyplatiť žalovanému bezdôvodné obohatenie žalobcu v sume 477,07 eur plus 95,14 eur 19
% DFO (vodné, stočné) s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 31.8.2011 do zaplatenia celej sumy.
Žalovaný sa takisto domáhal zaplatenia sumy 208 eur plus 41,6 eur 19 % DFO (zrážková voda) s 9 %-

ným ročným úrokom z omeškania od 31.8.2011 do zaplatenia celej sumy. Takisto žalovaný žiadal, aby
súd žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 3.000 eur plus 600 eur DFO s 9 %-ným ročným úrokom
z omeškania od 31.8.2011 do zaplatenia. V tom istom podaní žalovaný žiadal, aby súd uložil žalobcovi
zaplatiť náhradu škody nemajetkovej ujmy primeraným zadosťučinením v sume 1.500 eur plus 258 eur
19%DFOs5,05úrokomzomeškaniaod7.9.2011(cca6rokov)dozaplatenia,do3dníodprávoplatnosti

(zneužitie práva stranou žalobcu, zjavne bezdôvodná obžaloba drobného sporu núteného spoločenstva
bez procesnej subjektivity strany žalobcu, zjavne násilná bezdôvodná obžaloba znásilnenej strany
žalovaného s nedostatkom vecnej legitimácie. Neprimerane dlhý, nespravodlivý proces vyvolaný a
zavinený stranou žalobcu, odmietanie stranou žalobcu spravodlivého hmotnoprávneho pokusu o zmier,
spoločne navrhnutý nepodnikajúcou poškodenou stranou žalovaného, s nedostatkom vecnej legitimácie

a sudcom).
7. Uznesením č.k. 8C/8/2012-351 zo dňa 22.2.2017 súd pripustil zmenu vzájomnej žaloby žalovaného,
jej rozšírenie o sumu 208 eur písomným podaním žalovaného z 1.8.2013 z titulu bezdôvodného
obohatenie (fakturácia zrážkových vôd za obdobie 2007 až 2011), a nepripustil zmenu vzájomnej žaloby
žalovaného, jej rozšírenie písomným podaním zo dňa 6.2.2017. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 30.3.2017.
8. Predmetom konania bola teda pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 244,35 eur s
príslušenstvom a vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie sumy 477,07 eur titulom bezdôvodného
obohatenia, sumy 208 eur titulom bezdôvodného obohatenia a zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške
1.500 eur z titulu neprimerane dlhého konania („procesu“) súdu na základe žaloby podanej žalobcom,

ktorý v konaní ani nemal aktívnu vecnú legitimáciu.
9. Žalobca žiadal vzájomné žaloby žalovaného ako nedôvodné zamietnuť. V písomnom podaní zo
dňa 17.3. 2017 uviedol, že v odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný uvádza, že na
strane žalovaného došlo k preplatku v sume 228,55 eur. Uvedené tvrdenie, resp. nárok žalovaného
neakceptujú a považujú ho za neoprávnený. Žalovanému boli vystavené faktúry za žalované obdobie v

súlade s platnými právnymi predpismi a predovšetkým v súlade s Obchodnou zmluvou z 1.5. 2006, ktorú
má žalovaný podpísanú so žalobcom. Z uvedeného dôvodu nárok žalovaného na uplatnenie zápočtu
údajne vzniknutého preplatku, ktorý v konečnom dôsledku nebol ani presne špecifikovaný, považujú
v celom rozsahu za nedôvodný. Ani nárok na zaplatenie sumy 477,07 eur neakceptujú, považujú
ho za neoprávnený a nedôvodný. Žalovaný si uplatnil aj vydanie bezdôvodné obohatenia za údajne

neoprávnené vyúčtovanie vodného a stočného za obdobie rokov 2007 - 2009, čo je absurdné a zo strany
žalovaného účelové. Zároveň vzniesol námietku premlčania tohto nároku žalovaného (pokiaľ by aj bol
dôvodný, čo žalobca rázne odmieta). Pokiaľ ide o ďalší nárok žalovaného, o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 208 eur, v predmetnom podaní žalovaný uvádza akési vlastné výpočty, vzorce a
merné jednotky podľa ktorých dospel k údajnému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (ďalej

aj „BO“) v sume 208 eur. Žalobcovi nie je jasné, či svoj pôvodný nárok na vydanie BO vo výške 477,07
eur žalovaný rozširuje o sumu 208 eur, alebo sa dožaduje vydania údajného BO len v sume 208 eur.
Ani nárok na zaplatenie sumy 208 eur neakceptujú, považujú ho za neoprávnený a nedôvodný. Aj
voči tomuto nároku žalovaného vzniesol námietku premlčania (pokiaľ by aj bol dôvodný, čo žalobca
rázne odmieta). Aj ďalší nárok žalovaného na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch považujú za

nedôvodný, absurdný a ničím nepodložený, ktorý neakceptujú. Všetky vyjadrenia, podania oznámenia
a iné listiny zo strany žalovaného považujú za úplne zmätočné a chaotické. Žalobca si na súde uplatnil
svoj nárok z dôvodu, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade predmetných faktúr za vykonaný odvod
vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou, vykonané dodávky vody z verejného vodovodu aodvod odpadových vôd verejnou kanalizáciou v zmysle Obchodnej zmluvy. Žalovaný každým svojím
podaním, vyjadrením alebo oznámením uplatňuje voči žalobcovi neustále nové a nové nedôvodné
a ničím nepodložené protinávrhy, čím úmyselne robí toto konanie neúčelným a spôsobuje v konaní

zbytočné prieťahy. Žalovaný mal pôvodne uzatvorenú zmluvu o dodávke vody a odvádzaní odpadových
vôd so spoločnosťou Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., ktorá však odo dňa 30.6. 2006
prestala zabezpečovať dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Uvedené
bolo žalovanému žalobcom oznámené a zároveň mu bolo oznámené, že tieto služby bude s účinnosťou
od 1.7. 2006 zabezpečovať žalobca. V dôsledku týchto skutočností došlo medzi stranami k uzatvoreniu

Obchodnej zmluvy. V predmetnej zmluve boli dohodnuté podmienky, na základe ktorých boli následne
žalovanému vystavované faktúry. V zmysle uzatvorenej Obchodnej zmluvy žalobca vystavil žalovanému
faktúry č. 200 624 321, 200 642 999 a 200 537 349. V Obchodnej zmluve je stanovené, že určenie
množstva dodávanej vody z verejného vodovodu a množstva odvádzaných vôd nie je merané, ale je
vykonávané podľa smerných čísel (§ 3 ods. 1 písm. b/ a § 5 ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 397/2003
Z.z. účinnej do 31.12. 2013). Podľa podkladov žalovaného boli v Obchodnej zmluve k paušálnemu

spoplatneniu vodného a stočného uvedené 3 osoby a výmera záhrady 50 m3. Smerné čísla uvedené
v Obchodnej zmluve boli do zmluvy dosadené v zmysle Prílohy č. 1 cit. vyhlášky, bodu I - 3 písm.
c/ byty a domy s výtokmi vody, s WC a kúpeľňou (sprchovací kút, vaňa) so zariadením na ohrev
vody okrem písmena b/ (prítokový ohrievač, elektrický bojler a iné) /55 m3/ a bod VII.-29 záhrady
okrasné alebo vysádzané zeleninou /16 m3/. Výška mesačného preddavku bola dohodnutá na 20,93

eur (630 Sk). Ak nie je množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzané do verejnej kanalizácie priamo
kanalizačnou prípojkou alebo cez uličný vpust merané, vypočíta sa toto množstvo spôsobom, ktorý
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Spôsob výpočtu množstva vôd
z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie musí byť uvedený v zmluve o odvádzaní
odpadových vôd (§ 29 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z.). Spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového

odtoku z nehnuteľnosti odvádzaných do verejnej kanalizácie ustanovuje vyhláška č. 397/2003 Z.z. v
Prílohe č. 2. Údaje o odvádzaní množstva vody z povrchového odtoku z nehnuteľnosti žalovaného boli
v súlade s Prílohou č. 2 cit. vyhlášky stanovené z plochy 80 m3, z ktorej bola pre žalovaného vypočítaná
tzv. redukovaná plocha (72 m3).
10. V priebehu konania, po podanej žalobe, došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa

01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý
okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). V prechodných
ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Procesne

postupoval súd od 1.7. 2016 už podľa nových procesných ustanovení CSP.
11. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím právneho zástupcu žalobcu a žalovaného,
oboznámením obsahu spisu (vrátane pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 12C/170/2013,
12C/156/2016, 6Ro/296/2011, 15Er/2219/2012), osobitne výpisom z obchodného registra na žalobcu
(č.l. 4), Obchodnou zmluvou (č.l. 10), Obchodnými podmienkami dodávky vody z verejného vodovodu

a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou (č.l. 10a), faktúrami z č.l. 15 a 16, upomienkou
(č.l. 17), ťarchopisom č. 200642999 (č.l. 18), upomienkami (č.l. 19-20), faktúrou z č.l. 21, upomienkami
z č.l. 22-23, predžalobnou výzvou (č.l. 24), písomným podaním žalovaného - odpor proti platobnému
rozkazu (č.l. 31), reklamáciou zo dňa 31.8. 2010 (č.l. 34), listom žalobcu žalovanému zo dňa 21.9.2010
(č.l. 36), návrhom na mimosúdne finančné vyrovnanie škody (č.l. 37), stanoviskom žalobcu žalovanému

- list z 9.10.2010 (č.l. 42), listom žalovaného žalobcovi z 27.11. 2010 (č.l. 45), potvrdením Mestského
úradu Handlová (č.l. 48), faktúrou za vodné stočné (č.l. 50) s prílohou (č.l. 51), faktúrou z č.l. 52 spolu s
vyúčtovaním žalovaného z č.l. 53, upomienkou faktúry z č.l. 54 spolu s podacím lístkom, vyúčtovaním
z č.l. 55, listom žalovaného žalobcovi z 10.12.2008 (č.l. 56), písomným vyjadrením žalobcu k veci z
č.l. 63, faktúrami s prílohami z č.l. 70-86, listom žalobcu žalovanému z č.l. 87, reklamáciou z č.l.

88, stanoviskom žalobcu z č.l. 90, reklamáciou z č.l. 94, stanoviskom k reklamácii z č.l. 98, návrhom
Obchodnej zmluvy zo dňa 3.3.2011 (č.l. 102), pokus o zmier (č.l. 108), listom žalovaného žalobcovi (č.l.
121), listom žalobcu právnemu zástupcovi žalovaného z č.l. 123, východiskovými údajmi o počte osôb k
fakturácii z č.l. 124, faktúrami z prílohovej obálky (č.l. 127), písomným podaním žalovaného (č.l. 133a),
žalovanýmvypracovanévyúčtovanímvodnéhostočnéhozaroky2007-2012,listomžalobcužalovanému

(č.l. 133r), faktúrami z č.l. 133t-136, reklamačným protokol z č.l. 137, listom žalovaného žalobcovi z č.l.
139, podacím lístkom z č.l. 142, listom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z č.l. 147,
reklamačným poriadkom (č.l. 149), písomným podaním žalovaného zo dňa 30.7.2013, faktúrami spolu
s upomienkami (č.l. 168-180), pokusom o zmier (č.l. 181), sťažnosťou k dodávke vody (č.l. 184, 185),faktúrami z č.l. 186-187, reklamáciami z č.l. 190, 192 a 194, faktúrami z č.l. 196-201, listom žalobcu
žalovanému z 30.7.2013 (č.l. 208), podacími lístkami z č.l. 209, listom žalovaného (č.l. 210), písomným
podaním žalovaného z č.l. 314 a 320, Prílohou č. 2 k zmluve o dodávke vody z verejného vodovodu a

odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou (č.l. 322), návrhom dohody z č.l. 323, listom žalobcu
žalovanému z č.l. 325, mailovým podaním žalovaného z č.l. 338, písomným podaním žalovaného z č.l.
347,mailovýmpodanímžalovanéhoč.l.354a355,písomnýmpodanímžalovanéhozč.l.363,písomným
podaním žalobcu z č.l. 366, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
12. Žalobca je v meste Handlová správcom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie na základe

zmluvy uzavretej s mestom Handlová.
13. V zmysle ust. zákona č. 442/2002 Z.z. vykonáva žalobca pre svojich odberateľov dodávky pitnej
vody a odvod odpadových vôd vrátane vôd z povrchového odtoku. Súčasťou odvádzaných komunálnych
odpadových vôd sú aj vody z povrchového odtoku (§ 2 písm. e) a f) zákona č. 442/2002 Z.z.). a v zmysle
vyššie uvedeného zákona má žalobca právo ako správa účtovať za dodávku a odvod vody.
14. Žalovaný bol v žalovanom období odberateľom pitnej vody a producentom odpadových vôd (vrátane

vôd z povrchového odtoku) na adrese Kpt. Nálepku 21, Handlová. Išlo o nehnuteľnosť - rodinný dom,
ktorý v žalovanom období bol na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu pripojený v zmysle ust. § 4 ods.
1 a 2 zákona č. 442/2002 Z.z. vodovodnou a kanalizačnou prípojkou.
15. Žalobca na pojednávaní dňa 6.5. 2013 okrem iného uviedol, že predmetom tohto konania sú faktúry
č. 200624321 zo dňa 30.6.2010, pôvodná faktúra 200622232 z 30.6.2010, ktorá bola prepracovaná na

základe podnetu žalovaného, na základe toho, že sa zmenil počet osôb, na základe žiadosti žalovaného
a vytvorila sa nová faktúra 200642999 zo dňa 8.12.2010 a tretia faktúra je 200537349 z 31.12.2010. Za
predchádzajúce obdobie žalovaný žiadne nedoplatky nemá, všetky úhrady za predchádzajúce obdobie
má riadne uhradené. Žalovaný nehradí platby tak, ako by mal, zaplatí buď vyššiu alebo nižšiu sumu,
skôr nižšiu sumu. Pokiaľ ide o faktúry z roku 2008, tieto sú premlčané, v tomto ohľade vzniesol námietku

premlčania pre prípad, ak by žalovaný chcel započítať nejaké sumy z predchádzajúceho obdobia.
Zrážková voda sa účtuje podľa plochy nehnuteľnosti, iné to je v prípade vodného a stočného, tam
sa účtuje podľa počtu osôb. Žalovaný im včas neoznamuje zmeny, ktoré sú podstatné pre fakturáciu.
Jeho postup je v rozpore so zákonom č. 442/2002 Z.z. a takisto s Obchodnými podmienkami. Navyše,
žalovaný môže v zmysle reklamačného poriadku ich spoločnosti reklamovať vady množstva dodanej

vody vodného a stočného len v lehote splatnosti faktúry. Napriek tomu pristúpili na dohodu so žalovaným
aj po tomto termíne, nemajú záujem fakturovať niečo, na čo by im eventuálne nemal vzniknúť nárok.
Pri fakturáciách vychádzali z platných podkladov, žalovaný žiadnu súčinnosť riadne a včas neposkytol,
na základe dodatočne oznámenej zmeny počtu osôb vypracovali nový návrh obchodnej zmluvy, na
ktorej je dátum 8.10.2012, na ktorý žalovaný vôbec nereagoval a zmluvu neuzavrel, pričom práve v

tejto novej zmluve chceli riešiť aj zmenu počtu osôb, na čo ich žalovaný sám vyzýval. V Obchodnej
zmluve boli dohodnuté zálohové platby, žalovaný platil zálohové platby, v zmluve je uvedený preddavok,
ktorý žalovaný je povinný platiť, v Obchodnej zmluve ide o sumu 630 Sk, v prepočte na eurá 20,92
eur, suma 20,92 eur zahŕňa vodné, stočné a takisto aj dažďovú vodu. Za každé účtované obdobie je
zohľadnené, akú sumu preddavkových platieb žalovaný zaplatil (napr. vo faktúre s koncovým číslom

232, ktorá je predmetom sporu bolo zohľadnené, že žalovaný zaplatil za toto obdobie spolu sumu 16,60
eur. Faktúry sú doručované bežne do schránky, v podstate sa hodia do schránky, nejde o doručenie
do vlastných rúk. Takisto majú vyriešené aj upomienkové konanie, prvá upomienka je zasielaná bežnou
poštou, druhú už zasielajú ako doporučenú, takto je to aj s predžalobnou výzvou. Presný deň, kedy
zákazník prevezme faktúru sa zistiť nedá, ich obchodné podmienky upravujú, že je to tretí deň od

odoslania, ide o článok 5 bod 10 Obchodných podmienok. Snažili sa žalovanému viackrát vysvetliť, čo
je predmetom fakturácie. V ich návrhu na mimosúdnu dohodu, ktorú predložil je to všetko vyčíslené
a sprehľadnené (č.l. 42). V § 26 ods. 1 písm. g/ zákona č. 442/2002 Z.z. sa uvádza, že odberateľ a
producent sú povinní oznámiť prevádzkovateľovi nové údaje súvisiace s odberom vody z verejného
vodovodualebosodvodomodpadovýchvôddoverejnejkanalizácie,čozostranyžalovanéhosanestalo.

Podľa § 29 ods. 3 zákona č.442/2002 Z.z., ak vlastník verejnej kanalizácie prípadne prevádzkovateľ sa
nedohodne s producentom inak a ak nie je množstvo odpadových vôd merané, čo je prípad žalovaného,
má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu vypúšťa do verejnej kanalizácie
také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu s pripočítaním množstva vody
získaných z iných zdrojov - zrážkové vody a takto zistené množstvo odpadových vôd je podkladom na

vyúčtovanie stočného. Z toho vyplýva, že tvrdenie žalovaného o nezákonnosti ich fakturovania nie je
pravdivé, fakturácia v danom prípade vychádza ako nemeraný, teda paušálny odber v zmysle vyhlášky
č. 397/2003 Z.z., v ktorej sú uvedené smerné čísla spotreby vody a tieto sú prenesené do Obchodnej
zmluvy. Z Obchodnej zmluvy vyplýva, že sa fakturuje 173 m3 vodného a stočného + za 72 metrovkubických je účtovaná zrážková voda. Relevantne je v Obchodnej zmluve uvedené všetko. Nemôžme
odrátavať časť stočného, čo by bolo v rozpore s § 29 ods. 3 citovaného zákona. V prípade, ak by bola
meraná spotreby vody, žalovaný by v tom prípade zrejme nemal spoplatnené stočné z tejto plochy,

pretože by sa fakturovalo podľa merného meradla. Súčasná právna úprava neumožňuje odberateľovi
nariadiť montáž vodomeru, predtým to bolo možné. Teraz sa to robí dohodou. Preto, ak ich pracovníci
navštívili žalovaného, bolo to zrejme z dôvodu, aby sa dohodli so žalovaným, aby nedochádzalo k
takýmto súdnym ťahaniciam. Vie, že žalovaný namietal aj znížený tlak vody. Ich zamestnanci boli na
tvare miesta, má informáciu, že žalovaný ich odmietol pustiť do domu, aby zistili, čím to môže byť

spôsobené, následne spravili kontrolu u odberateľa vyššie bývajúceho, a zistili od neho, že tlak by
mal byť dostatočný a pretože žalovaný býva nižšie, aj on by mal mať dobrý tlak. Odmietol akékoľvek
tvrdenia žalovaného, že ich spoločnosť žalovaného vydiera, resp. robí na neho neprimeraný nátlak.
Pokiaľ ide o problematiku faktúr, prípadné menšie rozdiely sú len v technických častiach faktúry, v jej
popise, nie však v jednotlivých účtovaných sumách, ani v samotných metroch kubických. V podstatných
náležitostiach faktúra dotknutá nie je, zmeny si vysvetľujú tak, že ich spoločnosť neodkladá kópie faktúr,

ako originály sú vytláčané len pre zákazníkov a faktúry eviduje elektronický systém. Je teda možné,
že do faktúry následne sa niečo doplní, čo však nemá žiaden vplyv na fakturované množstvá a sumy.
Systém umožňuje možno 15 druhov tlačoviek faktúr. Nejde o identickú kópiu jedna k jednej. Základné
nepochopenie smerných čísel vody vidia v tom, že nie je rozhodujúce, aké množstvo vody žalovaný
spotreboval, platí paušál.

16. Žalovaný na pojednávaní dňa 6.5. 2013 okrem iného uviedol, že je toho názoru, že zo strany žalobcu
bol vydieraný. Podľa jeho prepočtov za celé obdobie rokov 2007 až 2010 sa navrhovateľ obohatil o sumu
asi 500 eur na jeho úkor, do spisu doložil sfalšované faktúry, z dôvodov ktorých už aj podal podanie na
okresnú prokuratúru. Vzápätí uviedol, že podľa jeho celkových prepočtov nedlhuje žalobcovi nič, naopak
žalobca by mu mal doplatiť za obdobie 2008 až 2010 spolu sumu cca 10 eur. V roku 2002 kupoval

nehnuteľnosť, rodinný dom v Handlovej. Nie je tam vodomer, fakturuje sa formou paušálu. V dome v
minulosti bývala jeho priateľka s ich spoločnými deťmi, čiže tri osoby. Bolo to od roku 2002 do júla 2007.
Zmluvu keď podpisoval skladala sa z troch častí, prvá sa týkala počtu osôb, druhá sa týkala záhrady
a tretia časť zrážkovej vody. Zmluva bola podpísaná na ročné zúčtovacie obdobie od 1.1. do 31.12.
kalendárneho roka. Túto zmluvu zmenil žalobca, keď stanovil polročné zúčtovacie obdobie s tými istými

smernými číslami ako pri ročnom zúčtovaní, v čom vidí problém. V júli 2007 sa jeho priateľka aj s ich
dvomi deťmi odsťahovala, od roku 2007 i naďalej platil žalobcovi sumy za tri osoby ohľadne vodného a
stočného, aj keď na to žalobca nemal nárok. V decembri 2008 mu tunajší súd zveril jedno z detí do jeho
osobnej starostlivosti a zmenu riešil na pobočke v Handlovej. Oznámil to ústne a na žiadosť žalobcu
aj poštou a to obyčajnou zásielkou, nie doporučene. Až v roku 2009, 2010 na základe aj rozprávania

kolegov zistil, že v skutočnosti platí vodné a stočné vo vyšších sumách, ako by v skutočnosti mal platiť.
Písomne sa k tomuto vyjadroval, poslal žalobcovi predžalobnú výzvu. V tom čase sa na úkor jeho osoby
žalobca obohatili o sumu cca 700 eur. Pokiaľ ide o platby z predchádzajúceho obdobia, žalobcovi všetko
zaplatil. Mal záujem vec uzavrieť so žalobcom zmierne, žalobca však pri možnom zmieri trval na tom,
že náklady sa prepočítajú na počet osôb, resp. že uzná buď počet osôb, resp. stočné na záhrady, čo

je však nenárokovateľné zo zákona, pretože voda v záhradách vsakuje do zeme, túto on neodvádza
do verejnej kanalizácie. V podstate v súčasnej dobe každého pol roka posiela žalobcovi vyúčtovanie,
ktoré si robí sám, aj ho vždy zaplatí. Jeho reklamácie mu žalobca neuznával, následne ako začal spor,
zamestnanci žalobcu ho začali prenasledovať, kontaktovať sa s ním. Viackrát žalobcu žiadal, pretože
je problém so zrážkovou vodou, aby mu poslali ročný úhrn zrážok z hydrometeorologického ústavu za

konkrétny rok, aby bolo preukázané, aké množstvo vody zo strechy je odvádzané do verejnej kanalizácie
v meste Handlová. Je pravda, že mu bol doručený zo strany žalobcu nový návrh zmluvy, aj to, že mu
tento návrh vrátil a to z dôvodu, že je s ním v súdnom konaní, nič mu už podpisovať nebude, nech si
túto vec rieši s novým vlastníkom rodinného domu. Je predpoklad, že dom v dohľadnej dobe predá.
Žalobca robí na neho nátlak, chce, aby si dal spraviť svoj vlastný vodomer, on o to záujem nemá. Aj

keď v minulosti niečo reklamoval, reklamácia nebola nikdy vybavená podľa jeho predstáv. Pokiaľ dnes
na pojednávaní tvrdil, že žalobca sfalšoval niektoré z faktúr, ide konkrétne o tieto faktúry: faktúra č.
290530182 s dátumom vystavenia 23.12.2009 a faktúry č. 290514383, 280516243, 280533825. Celý
problém sporu vidí v záhradách. Poukázal na bod 7 Obchodnej zmluvy, týkajúcej sa záhrady a tvrdil,
že neoprávnene si žalobca zo záhrady účtuje 4 m3 za pol roka stočného. Za záhrady by si podľa neho

nemal vôbec účtovať stočné. Pokiaľ ide o vodné s stočné, v jednotlivých faktúrach sú veľké rozdiely,
nie je zrejmé, za koľko osôb žalobca v skutočnosti účtuje, resp. za koľko m3. Takisto poukázal na tú
skutočnosť, že žalobca si svojvoľne zálohovo účtoval vodné a stočné vo výške 16 eur a za dažďovú
vodu 4 eurá. Takisto pokiaľ ide o prepracovanú jednu zo sporných faktúr, žalobca nepostupoval v súlades platnými predpismi, ak chcel niečo vo faktúre meniť, mal urobiť dobropis faktúry. Od júla 2002 do júla
2007 v dome v Handlovej bývali tri osoby, priateľka so spoločnými deťmi, od júla 2007 do 1.12.2008 v
podstate v nehnuteľnosti nebýval nikto, od 1.12.2008 do marca, resp. apríla 2012 jedna osoba trvalo

a jedna osoba prechodne. Trval na tom, aby súd do pohľadávky žalobcu započítal všetky sumy, na
ktoré má nárok za predchádzajúce obdobie, ktoré uviedol vo svojom písomnom podaní adresovanom
žalobcovi označenom ako pokus o zmier. Išlo o druhý pol rok roku 2008 a celý rok 2009. Pokiaľ ide o
oznámenie počtu osôb na adrese Handlová, Kpt. Nálepku, v decembri 2008 osobne išiel na pobočku
navrhovateľa v Handlovej túto zmenu oznámiť, záznam neurobili žiaden, povedali mu, že to má oznámiť

písomne, že má niekam zatelefonovať, on to tak aj urobil s tým, že písomnosť doručoval obyčajnou
poštou, doklad o doručení nemá. Následne zmenu počtu osôb oznamoval vždy vtedy, keď sa pokúšali
urovnať spor, bolo to v čase, keď už bol podaný návrh v tejto veci. Pokiaľ ide o faktúry, ktoré mu boli
zasielané na adresu Handlová, Kpt. Nálepku, tieto si vždy od žalobcu prevzal, našiel ich v schránke,
následne na ne reagoval.
17. Žalovaný na pojednávaní dňa 10.6. 2013 okrem iného uviedol, že uzavrel zmluvu s dodávateľom v

roku 2006, kde sa jednoznačne dohodli na podmienkach na smerných číslach, po prvé na počte osôb
na jednom odbernom mieste, dohodli sa, že zo záhrad, kde bude polievať sa nebude účtovať, do roku
2008, 2009 sa účtovalo vždy len na počty osôb, jednou faktúrou - vodné, stočné i zrážková voda. V
roku 2010 žalobca svojvoľne zmenil zmluvu vo svoj prospech, začal mu posielať dve faktúry, jednu za
vodné, stočné a druhú za zrážkové vody. Zrážkové vody sa vypočítavajú výpočtom podľa vzorca tak,

že v čitateli vzorca je uvedený ročný úhrn zrážok a v menovateli je uvedený počet dní v roku, za ktoré
žalobca účtuje (polrok). Žiadal žalobcu, aby predložil súdu potvrdenie z Hydrometeorologického ústavu
SR o úhrne spadnutých zrážok v meste Handlová za rok 2007 až 2012.
18. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.6. 2013 okrem iného uviedol, že žalovanému
opakovane ponúkli stretnutia so žalobcom, tento však nebol ochotný spolupracovať, výpočet mu

zákazníckecentrumžalobcuvprípadepotrebyvysvetlí.Pokiaľideoinformáciuzhydrometeorologického
ústavu, ide o spoplatnenú informáciu, ak takýto dôkaz žiada, nech si ho vyžiada. Na ich internetovej
stránke sú zverejnené úhrny zrážok za konkrétne obdobie, ktoré fakturujú a ktoré sú zrejmé aj z faktúry.
Pokiaľ ide o Obchodnú zmluvu, táto zmluva má dve miesta odberu, jedno je 30002-05680-0, toto slúži
na fakturovanie vodného a stočného, ďalšie číslo 30002-056-86-0, to slúži na fakturáciu zrážkových vôd.

Tvrdenia žalovaného, že za roky 2007 až 2008 sa mu neúčtovala zrážková voda sú zavádzajúce, nie je
ani pravda to, že by sa konkrétne obdobia prekrývali. Opakovane žalovanému viackrát doručovali návrh
novej zmluvy, akceptovala by sa tam aj zmena počtu osôb, žalovaný však túto zmluvu s nimi uzavrieť
nechce. Až po oznámení zmeny zo strany žalovaného možno vykonať konkrétne zmeny v zmluve
dohodnuté. Žalovaný deklaruje, že mu neposkytujú súčinnosť, ale on sám akúkoľvek súčinnosť odmieta.

19. Žalovaný na pojednávaní dňa 30.3. 2017 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, že
Obchodnú zmluvu nepodpísal a ani nevie, akým spôsobom sa jeho podpis a jeho osobné údaje dostali
na túto zmluvu. Domnieva sa, že jeho podpis, jeho osoba boli zneužité pani Ing. Obertovou, ktorá
pracovala v obchodnom centre Prievidza, predtým od roku 2002 do roku 2006 pre Stredoslovenskú
vodárenskú spoločnosť, štátny podnik, s ktorou uzavrel riadnu platnú zmluvu, a ktorá platí doteraz.

Obchodná zmluva z roku 2006 mu bola doručená podvodom, nepodpísanú ju vrátil. Tvrdil tiež, že
predaj vody za odplatu konečným spotrebiteľom môže predávať len vlastník vodovodu a to žalobca nie
je. Nemá žiadnu legitimáciu, nemá žiadne právo mu účtovať ako fyzickej osobe a fakturovať vodné,
stočné a zrážkovú vodu. Vyúčtovanie faktúr, ktoré mu bolo doručené od 2007 do 2012, bolo pochybné
a nesprávne. Faktúry sú rozporné s Obchodnou zmluvou, kde vo faktúrach sa uvádza meno a sídlo

žalobcu, ale chýba strana zmluvy, nie je tam žalobca označený ako dodávateľ a jeho meno a osobné
údaje žalobca zneužil na svoj osobný prospech bezdôvodného obohatenia a zamenil strany odberateľa
zo zmluvy za platcu nezrozumiteľne a nejasne. Všetky faktúry od roku 2007 sú právne neplatné,
pretože žalobca v ňom vyvolal omyl, a uviedol ho do omylu, že je odberateľ tovaru vody a zamenil
sa za vlastníka vodovodu a kanalizácie v meste Handlová bez legitimácie. To znamená z právneho

hľadiska, že účtoval a fakturoval vodné, stočné a zrážkovú vodu neoprávnene zmluvnému konečnému
spotrebiteľovi, ktorý uzavrel zmluvu s inou obchodnou spoločnosťou a táto zmluva je stále platná.
Žalobca tým, že ho uviedol do omylu, porušil, zneužil, obišiel „obchodný zákon“, použil neprípustné a
nekalé praktiky a reklamy, zavádzal ho do omylu tak, že nezrozumiteľne, nejasne a neurčito uvádzal
jednotkovú cenu vody, ktorej nie je výrobca a ani dodávateľ. Žalobca so sídlom vo Francúzsku

svojvoľne konal nad rámec zaregistrovanej predmetnej obchodnej činnosti na Okresnom súde Banská
Bystrica, kde má jasne napísané a štatutárom aj podpísané, že je len správca a údržbár vodovodných
potrubí a sietí verejných kanalizačných prípojok, kanalizácie v obciach, mestách a vo vyšších územných
celkoch. Použil legitimáciu dodávateľ v rozpore s Obchodným zákonníkom, zneužil tento zákon na svojosobný finančný prospech, ktorý nemá žiadnu právnu váhu a nemá žiadny právny podklad v právnych
poriadkoch Slovenskej republiky a v medzinárodnom práve. Všetky faktúry vystavené žalobcom zaplatil
nedobrovoľne, proti svojej vôli, pretože žalobca na neho vyvíjal nátlak a vyhrážal sa mu, že ak ich

nezaplatí, odpoja ho od dodávky vody. Pokiaľ ide o zrážkovú vodu, uplatňuje si od žalobcu vydanie
bezdôvodného obohatenia a to na základe účtovania tejto zrážkovej vody za roky 2007 až 2010.
Za rok 2011 si neuplatňuje nič. Tam došlo k započítaniu pohľadávok medzi ním a žalobcom, kde
vydali ťarchopis, kde bola spotreba vodného stočného a zrážkovej vody nula po opravení faktúry. Z
úradnej povinnosti a z úradného hľadiska od augusta 2007 nie je nikto registrovaný a nikto nebýva

v predmetnej nehnuteľnosti, to znamená, že nikto neodoberal vodné, stočné aj vzhľadom k tomu, že
boli nahlásené tri osoby, v roku 2008 písomne oznámil zmenu počtu osôb na odbernom mieste, čo
pani Obertová neakceptovala a štatutár akceptoval, uznal mu reklamáciu, s tým, že prehodnotia všetky
faktúry a vysporiadajú sa s ním, k čomu dodnes nedošlo. Pani Obertová predtým zastupovala právneho
predchodcu žalobcu, z tejto spoločnosti sa potom dostali všetky informácie o jeho osobe na žalobcu
bez jeho písomného súhlasu, ilegálne. V rokoch 2006 až 2011 mu vodu dodávalo a takisto odvádzalo

mesto Handlová, je to ich povinnosť zo zákona o vodách, konať vo verejnom záujme v prospech služieb
občanov mesta. V odpore (písomné vyjadrenie k meritu veci) vôbec nespochybnil dodávky vody a
odvod odpadových vôd žalobcom a ani to, že zmluva z roku 2006 bola platne uzavretá, len poukazoval
na nesprávny výpočet žalobcu z dôvodu, že bol v omyle, vyvolali v ňom omyl, myslel si, že žalobca,
súkromná obchodná spoločnosť a Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, štátny podnik, sú jedna a tá

istá právnická osoba. Pokiaľ by zmluva z 1.5.2006 bola pravá, musela by byť úradne overená, pravosť
dokumentu a podpisu notárom, alebo odbornými osobami. Faktúry uhrádza tak, ako mu v minulosti
chodili, uhrádzal ich žalobcovi.
20. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 30.3. 2017 uviedol, že žalobca je správcom vody
a verejnej kanalizácie v meste Handlová a to v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. a v zmysle tohto

zákona má právo ako správa účtovať za dodávku a odvod vody. S mestom Handlová uzavreli zmluvu
ohľadne správy verejného vodovodu a verejných kanalizácii. Pokiaľ ide o zrážkovú vodu, aktuálny úhrn
zrážok je uvedený na internetovej stránke žalobcu. Pri účtovaní zrážkových vôd vo faktúrach žalovaného
sa vychádzalo z nejakej plochy uvedenej v Obchodnej zmluve, pričom následne zrážková voda bola
vypočítaná v súčinnosti s úhrnom ročných zrážok a počtom dní. V každej jednotlivej faktúre sú uvedené

úhrny zrážok.
21. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že v súlade s ust. § 42 zákona č. 442/2002 Z.z. na dodávky
vody z verejného vodovodu do nehnuteľnosti žalovaného a odvádzaní odpadových vôd verejnou
kanalizáciou, žalobca so žalovaným uzatvorili podľa Obchodného zákonníka dňa 1.5.2006 Obchodnú
zmluvu č. 306118512, ktorej súčasťou sa stali aj Obchodné podmienky dodávky vody z verejného

vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou (ďalej aj len „Obchodné podmienky“).
Vyššie uvedená Obchodná zmluva je založená v spise na č. l. 10.
22. Je nesporné a nevylúčil to ani žalovaný, že na vyššie uvedenom odbernom mieste bol odberateľom
vody a takisto odvádzateľom odpadových vôd. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania začal namietať, že
nebol v minulosti nikdy v zmluvnom vzťahu so žalobcom, pretože Obchodnú zmluvu zo dňa 1.5.2006

nepodpísal, jeho tvrdenia boli vyvrátené jeho predchádzajúcimi vyjadreniami a stanoviskami, keď aj po
podaní žaloby na súd v písomnom podaní - odpore proti platobnému rozkazu, výslovne uviedol, že
predmetnú obchodnú zmluvu dňa 1.5.2006 podpísal a takisto aj pred podaním žaloby na súd v písomnej
komunikácii so žalobcom opätovne viackrát sa odvolával na písomne uzavretú Obchodnú zmluvu zo
dňa 1.5.2006 (napr. č. l. 37 a 94). Z vyššie uvedených dôvodov obranu žalovaného v konaní, že nemá

uzavretú platnú zmluvu so žalobcom, považoval súd za účelovú. Skutočnosť, že Obchodná zmluva
medzi žalovaným a žalobcom bola riadne uzavretá, preukazuje i postoj žalovaného v inom konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6Ro/296/2011, v ktorom konaní žalobca žaloval žalovaného o
zaplatenie sumy 130,83 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej úhrady faktúry č. 210621870 na sumu
104,81 eur z titulu vykonanej dodávky vody z verejného vodovodu do nehnuteľnosti žalovaného a odvod

odpadových vôd verejnou kanalizáciou v období od 1.1.2011 do 30.6.2011 a z titulu neuhradenej faktúry
č. 210623750 na sumu 26,02 eur s prísl. z titulu vykonaného odvodu vôd z povrchového odtoku verejnou
kanalizáciou z nehnuteľnosti žalovaného. Vyššie uvedené nároky si žalobca vo vyššie uvedenom konaní
uplatnil takisto v súlade s uzavretou Obchodnou zmluvou zo dňa 1.5.2006. V predmetnej veci súd vydal
platobný rozkaz, ktorý dňa 29.2.2012 nadobudol právoplatnosť. Aj tvrdenia žalovaného na poslednom

pojednávaní vo veci, že odpor proti platobnému rozkazu nebol vo veci sp. zn. 6Ro/296/2011 podaný
vinou jeho právneho zástupcu pravdivé nie sú, pretože v predmetnom konaní žalovaný právneho
zástupcu nemal (viď obsah spisu sp. zn. 6Ro/296/2011). Skutočnosť, že žalovaný mal v žalovanomobdobí platne uzavretú zmluvu, najlepšie dokumentuje fakt, že za odber a odvod vôd žalovaný uhrádzal
žalobcovi ním fakturované sumy bez akýchkoľvek výhrad, asi tri roky od podpísania Obchodnej zmluvy.
23. Na základe Obchodnej zmluvy, účinnej od 1.7.2016, bol žalovaný podľa právneho názoru súdu

teda odberateľom pitnej vody a producentom odpadových vôd (vrátane vôd z povrchového odtoku)
na adrese Handlová, Kpt. Nálepku 21, kde sa nachádzajú odberné miesta, ktoré sú u žalovaného
registrované pod internými evidenčnými číslami 30002-05686-0 a č. 30002-05680-0. Dodávky vody
verejným vodovom neboli merané, ale v zmysle vyhlášky č. 397/2003 Z.z. boli vykonávané takzvaným
paušálnym spôsobom. Hoci predmetná zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka a zákona č.

442/2002 Z.z., vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože v zmluvnom
vzťahu so žalobcom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ.
24. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že návrh novej obchodnej zmluvy zo dňa
3.3.2011 (č.l. 102), predloženej mu žalobcom na podpis, a v ktorej je zohľadnený nižší počet osôb (2)
neakceptoval a ani akceptovať nemieni, pretože podľa jeho názoru žalobca v konaní nie je aktívne
legitimovaným subjektom, pričom tvrdil, že zmluvu o odbere a odvode vody s ním nikdy neuzavrel a ani

uzavrieť nemieni.
25. Je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v minulosti bol ohľadne dodávky vody a odvod odpadových
vôd v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. (predtým štátny
podnik) so sídlom v Banskej Bystrici, ktorá spoločnosť však dňom 30.6. 2006 prestala byť dodávateľom
vody z verejného vodovodu a odvádzateľom odpadových vôd verejnou kanalizáciou, pričom novým

dodávateľom a odvádzateľom sa stal žalobca (viď návrh Dohody z č.l. 323) a že s týmto subjektom
neuzavrel Dohodu o zrušení zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových
vôd verejnou kanalizáciou (viď návrh Dohody z č.l. 323). Nič to však nemení na tom, že dňa 1.5.
2006 uzavrel žalovaný Obchodnú zmluvu so žalobcom postupom podľa § 43a až § 44 Občianskeho
zákonníka, na základe ktorej zmluvy žalobca žalovanému vykonával v žalovanom období dodávku vody

z verejného vodovodu a odvod odpadových vôd verejnou kanalizáciou a vôd z povrchového odtoku.
Samotné dodávky vody a odvod odpadových vôd do a z nehnuteľností, ktorých bol v žalovanom období
žalovaný vlastníkom, žalovaný nespochybnil.
26. V Obchodnej zmluve zo dňa 1.5.2006, uzavretej na dobu neurčitú, s účinnosťou od 1.7. 2006, si
strany dohodli, že určenie množstva dodávanej vody z verejného vodovodu a množstva odvádzaných

odpadových vôd žalobcom žalovanému nie je merané, ale je vykonávané podľa smerných čísel v zmluve
uvedených (§ 3 ods. 1 písm. b/ a § 5 ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 397/2003 Z.z.).
27. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 397/2003 Z.z., množstvo vody dodanej verejným vodovodom
sa určuje smernými číslami spotreby vody, ak množstvo vody dodávanej verejným vodovodom nie je
merané.

28. Podľa § 5 ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 397/2003 Z.z., ak sa množstvo odpadových vôd vypúšťaných
do verejnej kanalizácie nemeria a tvorí ho voda odobratá z rôznych zdrojov vody, určí sa množstvo
odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie súčtom množstiev určeného množstva vody podľa
odseku 5 alebo podľa § 3 ods. 6 a 9, ak sa množstvo odobratej vody z týchto zdrojov vody nemeria.
29. Podľa podkladov, ktoré žalovaný predložil ešte právnemu predchodcovi žalobcu, boli v Obchodnej

zmluve k paušálnemu spoplatneniu vodného a stočného určené tri osoby a výmera záhrady žalovaného
50 m2.
30. Podľa § 29 ods. 4 Zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
ak nie je množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzané do verejnej kanalizácie priamo kanalizačnou
prípojkou alebo cez uličný vpust merané, vypočíta sa toto množstvo spôsobom, ktorý ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Spôsob výpočtu množstva vôd z
povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie musí byť uvedený v zmluve o odvádzaní
odpadových vôd.
31. Spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku z nehnuteľnosti odvádzaných do verejnej
kanalizácieupravujePrílohač.2vykonávacejvyhláškyMinisterstvaživotnéhoprostrediaSRč.397/2003

Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a
množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z
povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody, pričom podľa bodu č. 5 vysvetliviek formuláru
„Správnosť uvedených údajov a súhlas s nimi potvrdí producent podpisom“. Údaje o odvádzaní
množstva vôd z povrchového odtoku z nehnuteľnosti žalovaného boli v súlade s prílohou č. 2 vyhlášky č.

397/2003 Z.z. v Obchodnej zmluve stanovené z plochy 80 m2, z ktorej v zmysle Prílohy č. 2 vyhlášky č.
397/2003 Z.z. bola pre žalovaného vypočítaná tzv. ,,redukovaná plocha 72 m2“, ktorá je aj predmetom
spoplatňovania - fakturácie podľa bodu č. 5 vysvetliviek k formuláru uvedenému v Prílohe č. 2 vyhlášky
č. 397/2003 Z.z..32. Po uzavretí Obchodnej zmluvy teda žalobca podľa požiadaviek žalovaného do jeho odberného
miesta (Z.odával vodu z verejného vodovodu a takisto vykonával odvod odpadových vôd (vrátane vôd
z povrchového odtoku). Za vykonané dodávky vodného a stočného žalobca žalovanému v konkrétnych

obdobiach vystavoval faktúry, pričom vychádzal z toho, že v rodinnom dome žalovaného žijú tri osoby.
Žalobca tvrdil a žalovaný v priebehu konania nespochybnil, že žalovaný žalobcovi za dodávky vody a
odvod odpadových vôd spočiatku riadne plnil, resp. že žalobcom vystavené faktúry riadne uhrádzal.
Žalobca tvrdil a žalovaný v konaní nespochybnil, že žalovaný riadne žalobcovi naposledy uhradil faktúru
č. 290530182 zo dňa 23.12.2009, v ktorej fakturačným obdobím vodného a stočného bolo obdobie od

1.7.2009 do 31.12.2009 a fakturačným obdobím odvodu vôd z povrchového odtoku bolo obdobie od.
1.7.2009 do 23.12.2009.
33. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania tvrdil, že oznamoval žalobcovi telefonicky a aj listom zo dňa
10.12.2008 zmenu počtu osôb na odbernom mieste, uvedené tvrdenia nijakým spôsobom v priebehu
konania nepreukázal, pričom žalobca tieto jeho tvrdenia poprel. To, že žalobca nedisponoval žiadnym
listom žalovaného z roku 2008, resp. že mu žalovaný neoznámil údaje o počte osôb ani telefonicky,

preukazujeajto,žežalovanýuhradilvcelomrozsahužalobcovi faktúruč.290530182zodňa23.12.2009
(keby tomu tak nebolo, žalovaný by vyššie uvedenú faktúru žalobcovi zrejme neuhradil).
34. Žalovaný pokiaľ namietal nesprávnu fakturáciu zo strany žalobcu, k tomuto uvádzal, že „neodvádza
do verejnej kanalizácie stočné, zmluvne dodaného vodného 0,16 m3 na plochu záhrady 50 m2 za
dvanásť mesiacov: bod VII. 29 vodné na záhrady okrasné alebo vysádzané zeleninou - 8 m3 za 12

mesiacov (4 m3 za 6 mesiacov), odberateľ neodvádza zo záhrad stočné 4 m3 vody za 6 mesiacov
vtokom odpadových, komunálnych vôd, kanalizačnou prípojkou do verejnej kanalizácie, dodávateľovi
nevzniká právo zo zákona účtovať stočné - odpadovú vodu zo záhrad okrasných a vysádzaných
zeleninou dodaného zmluvného vodného 8 m3 za 12 mesiacov (4 m3 za 6 mesiacov), dodaného
vodného vsakuje do priepustnej zeminy záhrady a povrch záhrady je pod úrovňou verejnej kanalizácie

zabudovanej v komunikácii pred nehnuteľnosťou odberateľa vyspádovaný od verejnej kanalizácie k
záhrade suseda, ktorá je pod úrovňou verejnej kanalizácie a pod úrovňou záhrady odberateľa“. Za
účelom zistenia množstva spadnutých zrážok v meste Handlová žiadal, aby žalobca zo Slovenského
hydrometeorologického ústavu zabezpečil do spisu prehľad o úhrne ročných zrážok za roky 2008 až
2012.

35. Podľa článku V. bod 11 písm. f/ Obchodných podmienok bol žalovaný povinný žalobcovi oznámiť
nové údaje súvisiace s odberom vody z verejného vodovodu alebo s odvádzaním odpadových vôd do
verejnej kanalizácie.
36. Podľa článku XI. bod 13 Obchodných podmienok, dodávateľ prihliadne k oznámenej zmene pri
prvej fakturácii stočného po obdržaní oznámenia. Oznámenie je dodávateľ oprávnený preskúmať a pri

fakturácii vychádzať z výsledkov vlastného preskúmania.
37. Podľa článku X. bod 7 Obchodných podmienok, má odberateľ právo reklamovať vady množstva
dodanej vody z verejného vodovodu alebo množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie
bezodkladne, najneskôr v lehote splatnosti faktúry, ktorej sa reklamácia týka, inak jeho práva zo
zodpovednosti za vady zanikajú.

38. Článok X. bod 7 Obchodných podmienok je podľa právneho názoru súdu neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa § 53 Občianskeho zákonníka, pretože nezohľadňuje vôbec čas, kedy sa tá ktorá
faktúra dostane do dispozičnej sféry žalovaného - spotrebiteľa, teda kedy je mu v skutočnosti doručená.
Nie sú vylúčené napríklad prípady, keď čas splatnosti faktúry bude predchádzať času, kedy sa môže
spotrebiteľ (v tomto prípade žalovaný) s obsahom faktúry prvýkrát oboznámiť. Vyššie uvedenú

zmluvnú podmienku vyhodnotil teda súd ako neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného ako
spotrebiteľa. Z vyššie uvedených dôvodov súd žiadne nároky žalovaného v konaní uplatnené voči
žalobcovi nepovažoval za prekludované .
39. Medzi oboma stranami sporu ohľadne správnosti fakturácie žalobcom žalovanému za žalované

obdobie prebiehala intenzívna písomná komunikácia. Žalovaný okrem iného listom zo dňa 5.11.2011
navrhol žalobcovi „mimosúdne vyrovnania škody žalovanému“, na ktoré podanie žalobca reagoval tak,
že zaslal žalovanému prehľad jednotlivých vystavených faktúr vodného a stočného (vrátane vôd z
povrchového odtoku) za obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2010 (č.l. 86), pričom zotrval na oprávnenosti a
správnosti fakturovaných súm. Aj napriek skutočnosti, že žalovanému podľa tvrdenia žalobcu nárok na

dodatočnú úpravu faktúry č. 200622232 nevznikol, v snahe vyjsť žalovanému ako svojmu zmluvnému
partnerovi v ústrety, žalobca pristúpil k uznaniu tejto časti reklamácie, na základe čoho žalobca dňa
8.12.2010 vystavil žalovanému novú faktúru č. 200642999 (akceptujúc počet osôb 2 bývajúcich v
nehnuteľnosti), ktorú faktúru však žalovaný takisto neuhradil a listom zo dňa 22.2.2011 ju opätovnereklamoval. Žalobca listom zo dňa 17.3.2011 odpovedal žalovanému na predmetnú reklamáciu, pričom
v súlade s oznámenou zmenou počtu osôb na odbernom mieste zaslal žalovanému aj príslušný nový
návrh Obchodnej zmluvy datovaný dňom 3.3.2011, ktorý žalovaný neakceptoval a preto ani nepodpísal.

40. Podľa § 28 ods. 3,4 a 5 zákona č. 442/2002 Z.z., za odber vody z verejného vodovodu
platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí
vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému
spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku. Ak
sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom

odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody. Právo na vodné vzniká vtokom vody do
potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká
vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu,
výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví
smernými číslami spotreby vody.
41. Podľa § 28 ods. 6, 8, 9 a 10 zákona č. 442/2002 Z.z., za odvádzanie odpadových vôd verejnou

kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že
stočné platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody
prostredníctvom producenta, vzniká producentovi povinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových
vôd zaplatil producentovi rozpočítanú čiastku. Právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do
verejnej kanalizácie. Cenu za 1 m3 dodanej vody a cenu za 1 m3 odvedenej odpadovej vody upravuje

osobitný predpis. Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ
je povinný predložiť odberateľovi alebo producentovi výpočet vodného alebo stočného.
42. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 442/2002 Z.z., meranie množstva vody dodanej verejným
vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody
merané, stanoví sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo

dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie vodného. Meranie množstva vody odvedenej do verejnej
kanalizácie zabezpečuje producent svojím meradlom, ak to ustanovuje prevádzkový poriadok verejnej
kanalizácie. Ak sa vlastník verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ nedohodne s producentom
inak a ak nie je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý
odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa

zistenia odobral z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Takto
zistené množstvo odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného. Ak nie je množstvo vôd z
povrchového odtoku odvádzané do verejnej kanalizácie priamo kanalizačnou prípojkou alebo cez uličný
vpust merané, vypočíta sa toto množstvo spôsobom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo. Spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej

kanalizácie musí byť uvedený v zmluve o odvádzaní odpadových vôd.
43. Žalobca fakturoval žalovanému v každej z vystavených faktúr: a/ odber vody z verejného vodovodu a
odvod odpadových vôd podľa nasledovného vzorca: 173m3 za 3 (od faktúry č. 200642999 za 2) osoby :
365 dní x počet fakturovaných dní x cena za m3 vody a b/ za odvod vôd z povrchového odtoku podľa
nasledovného vzorca: 72 m2 x úhrn zrážok v žalovanom období x počet fakturovaných dní : 365 x cena

za m3.
44. Pri odbere vody z verejného vodovodu a odvode odpadových vôd žalobca vychádzal z konkrétnej
ceny za m3 v tom ktorom časovom období.
45. Pri odvode zrážkových vôd (časť účtovaného stočného) žalobca takisto vychádzal z konkrétnej ceny
za m3 v tom ktorom časovom období.

46. Účtované ceny vodného a stočného (odvod odpadových vôd a zrážkových vôd) za m3 žalovaný v
konaní nenamietal a z týchto jednotkových cien vychádzal aj pri svojich výpočtoch.
47. Úhrn zrážok za konkrétne obdobie žalobca získaval z údajov Slovenského hydrometeorologického
ústavu so sídlom v Bratislave. Uvedené aktuálne údaje sú dostupné verejnosti na internete (http://
www.stvps.sk/zrazkove-vody). V žalovanom období od roku 2009 žalobca pri fakturácii odvodu

zrážkových vôd vychádzal z priemerného úhrnu atmosferických zrážok za obdobie od roku 2004
do roku 2008.V tomto období v lokalite Handlová spadlo priemerne ročne 835 mm3 zrážok. V
predchádzajúcom období žalobca pri fakturácii odvodu zrážkových vôd vychádzal z priemerného
ročného úhrnu atmosferických zrážok 813 mm3. Súd nemal dôvod o správnosti vyššie uvedených
údajov pochybovať. Pokiaľ žalovaný až v priebehu konania začal tento údaj spochybňovať, jeho konanie

považoval súd len za účelové, pretože v konaní až do roku 2013 vo vystavených faktúrach údaje o
priemernom úhrne zrážok nespochybňoval a dokonca ani v právoplatne skončenom konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 6Ro/296/2011 údaj o úhrne zrážok 0,8350 m3 nespochybnil. Pokiaľ žalovaný
v priebehu konania žiadal žalobcu o predloženie dôkazu o priemernom úhrne ročných zrážok v lokaliteHandlová, súd uvádza, že takýto postup žalovaného je neprípustný, pretože dôkazné bremeno tak
presúva na žalobcu, hoci si tento dôkaz mohol z internetu, resp. v neskoršom období (v súčasnosti sú
na internete zverejnené len aktuálne údaje) zabezpečiť za príslušný poplatok (zo SHMÚ) aj sám.

48. Žalobcom žalovaná suma 244,35 eur bola žalovanému fakturovaná: a/ faktúrou č. 200624321 zo
dňa 30.6. 2010 za odvod vôd z povrchového odtoku (zrážková voda) za obdobie 24.12. 2009 až 30.6.
2010 na základe nasledovného výpočtu: /72 m2 x úhrn zrážok v žalovanom období 0,8350 m3 x 8 dní :
365 dní x 0,8764 eur za m3/ + /72 m2 x úhrn zrážok v žalovanom období 0,8350 m3 x 181 dní : 365
dní x 0,9167 eur za m3/. Po zaokrúhlení vyjde suma 28,38 eur a spolu s 19 % DPH suma 33,77 eur. Po

zohľadnení platieb žalovaného vo výške 4,32 eur fakturovaná suma predstavovala spolu sumu 29,45
eur; b/ faktúrou č. 200642999 zo dňa 8.12. 2010 za obdobie od 1.1. 2010 do 30.6. 2010 za vodné vo
výške 54,95 eur vychádzajúc zo spotreby 59 m3 a ceny 0,9313 eur za m3. Spotreba 59 m3 bola zistená
podľatohtovýpočtu:/(173m3:3osoby)x2osoby:365dníx181dní/.Stočnézavyššieuvedenéobdobie
fakturované vo výške 54,09 eur bolo vypočítané na základe tohto vzorca: vychádzajúc zo spotreby 59
m3 a ceny 0,9167 eur za m3. Spotreba 59 m3 bola zistená podľa tohto výpočtu: /(173 m3 : 3 osoby) x 2

osoby :365 dní x 181 dní/. Spolu fakturované vodné a stočné tak predstavovalo spolu sumu 109,04 eur
a spolu s 19 % DPH 129,76 eur. Po zápočte s faktúrou č. 200622232 (vystavenou žalobcom dňa 30.6.
2010 na celkovú sumu 175,53 eur, pri ktorej pri vodnom boli zohľadnené 3 a nie 2 osoby pri výpočte)
predstavovala fakturovaná suma 113,16 eur; c/ faktúrou č. 200537349 zo dňa 31.12. 2010 za obdobie
od 1.7. 2010 do 31.12. 2010 za vodné spolu vo výške 56,64 eur vychádzajúc zo spotreby 7 m3 a ceny

0,9313 eur za m3 za obdobie od 1.7. 2010 do 21.7. 2010 (teda sumy 6,52 eur = 7 x 0,9313) - spotreba
7 m3 bola zistená podľa tohto výpočtu: /(173 m3 : 3 osoby) x 2 osoby :365 dní x 21 dní/ a zo spotreby
52 m3 a ceny 0,9639 eur za m3 za obdobie od 22.7. 2010 do 31.12. 2010 (teda sumy 50,12 eur = 52
x 0,936) - spotreba 52 m3 bola zistená podľa tohto výpočtu: /(173 m3 : 3 osoby) x 2 osoby : 365 dní
x 163 dní/. Za obdobie od 1.7. 2010 do 31.12. 2010 stočné predstavuje 89 m3 a pozostáva z odvodu

odpadových vôd za obdobie v objeme 7 m3 a ceny 0,9167 eur za m3 za obdobie od 1.7. 2010 do 21.7.
2010 (teda sumy 6,42 eur = 7 x 0,916) - spotreba 7 m3 bola zistená podľa tohto výpočtu: /(173 m3 : 3
osoby) x 2 osoby :365 dní x 21 dní/ a zo spotreby 52 m3 a ceny 0,9167 eur za m3 za obdobie od 22.7.
2010 do 31.12. 2010 (teda sumy 47,67 eur = 52 x 0,9167) - spotreba 52 m3 bola zistená podľa tohto
výpočtu: /(173 m3 : 3 osoby) x 2 osoby :365 dní x 163 dní/ a zo zrážkovej vody vo výške 27,50 eur za

obdobie od 1.7. 2010 do 31.12. 2010 vychádzajúc zo spotreby 30 m3 a ceny 0,9167 za m3 (30 x 0,9167),
pričom spotreba bola vypočítaná nasledovne: 72 m2 x úhrn zrážok v žalovanom období 0,8350 m3 x 184
dní : 365 dní. Spolu fakturované vodné predstavuje sumu 56,64 eur a stočné (odvod vôd kanalizáciou
+ zrážková voda) 81,59 eur. Vo vyššie uvedenej faktúre bola teda účtovaná spotreba vody v celkovej
výške 138,23 eur a spolu s 19 % DPH vo výške 164,50 eur. Po zohľadnení platieb žalovaného vo výške

62,76 eur fakturovaná čiastka predstavovala sumu 101,74 eur (164,50 - 62,76).
49. Súd zistil, že žalobca pri vykonávanej fakturácii vo vyššie uvedených faktúrach paušálnej spotreby
vody z verejného vodovodu a odvodu komunálnych odpadových vôd verejnou kanalizáciou a takisto
odvodu zrážkových vôd z povrchového odtoku postupoval v súlade s platne uzavretou Obchodnou
zmluvou č. 306118512 zo dňa 1.5.2006, Obchodnými podmienkami, ktoré tvoria súčasť Obchodnej

zmluvy, Obchodným zákonníkom a takisto zákonom č. 442/2002 Z.z.. Vzhľadom na tzv. spotrebiteľský
zmluvný vzťah medzi stranami súd takisto ex offo v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa skúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný a zistil, že nie, pretože ide o nároky z obdobia
rokov 2009 a 2010, pričom žalobca podal žalobu na súd v septembri 2011, teda celkom zjavne v
trojročnej objektívnej zákonnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka).

50. Pokiaľ ide o nároky žalovaného uplatnené v tomto konaní z titulu bezdôvodného obohatenia
žalobcom, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú v priebehu konania žalobcom, súd prednostne
skúmal, či tieto nároky sú, resp. nie sú premlčané a až následne skúmal oprávnenosť žalovaným
uplatnených nárokov v konaní.
51. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
52. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
53. Podľa právneho názoru súdu, trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie práv žalovaného
na súde začala plynúť od zaplatenia toho ktorého plnenia z faktúry žalovaným a dvojročná subjektívnapremlčacia doba začala plynúť začiatkom júla 2010, po doručení faktúr č. 200622232 a č. 200624321
žalovanému, vystavených žalobcom (Faktúry žalobca žalovanému posielal obyčajnou zásielkou, preto
sa presný dátum ich doručenia žalovanému zistiť nedá.), pretože následne žalovaný tieto faktúry u

žalobcu reklamoval (list z 31.8. 2010 - č. l. 34).
54. V odpore podanom proti platobnému rozkazu dňa 22.12. 2011 si žalovaný uplatnil voči žalobcovi
nárok na započítanie sumy 208,55 eur. Nárok žalovaného premlčaný nebol (§ 107 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka). Žalovaný namietol nielen neuznanú reklamáciu faktúr č. 200622232 a
200624321 ale i účtovanie stočného v rozpore s Obchodnou zmluvou faktúrami č. 290530182 zo dňa

23.12.2008 na sumu 139,64 eur, č. 290514383 zo dňa 29.6.2009 na sumu 104,18 eur a č. 290530182
zo dňa 13.12.2009 na sumu 59,86 eur. Vyššie uvedené sumy zaplatil, čo dokladoval podacími lístkami
na č.l. 50, 52 a 54. Prípadné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia z faktúr č. 200622232
a 200624321 premlčané zjavne nie sú, avšak, ako bolo uvedené a zdôvodnené už vyššie, faktúra č.
200622232 bola na základe oznámenia žalovaného o zmene počtu osôb stornovaná a na miesto nej
bola vydaná nová faktúra (č. 200642999), v ktorej uplatnená suma žalobcom bola dôvodná (zdôvodnené

vyššie). Pokiaľ ide o údajnú faktúru č. 290530182 zo dňa 23.12.2008 na sumu 139,64 eur, táto faktúra
neexistuje,faktúrasvyššieuvedenýmčíslombolavystavenážalobcomdňa23.12.2009nasumu133,33
eur (túto žalovaný aj zaplatil - č. l. 50) v súlade s platne uzavretou Obchodnou zmluvou, Obchodnými
podmienkami, ktoré tvoria súčasť Obchodnej zmluvy, Obchodným zákonníkom a takisto zákonom č.
442/2002 Z.z., pričom podklady do samotnej Obchodnej zmluvy na fakturáciu vodného a stočného,

poskytol sám žalovaný a žalobca si v nej účtoval za druhý polrok r. 2009 od žalovaného vodné a stočné
(vrátane zrážkovej vody). Pokiaľ ide o faktúru č. 290514383 zo dňa 29.6.2009 na sumu 104,18 eur, v
tejto si žalobca voči žalovanému uplatňoval nároky za odvod zrážkových vôd za obdobie od 24.12. 2008
do 31.12. 2008 pri spotrebe 1 m3 a cene 0,8033 eur za m3, teda vo výške 0,80 eur, pričom spotreba
bola vypočítaná nasledovne: 72 m2 x úhrn zrážok v žalovanom období 0,813 m3 = 59 x 8 dní : 365 dní.

Ďalej si žalobca vo vyššie uvedenej faktúre voči žalovanému uplatňoval nároky za odvod zrážkových
vôd za obdobie od 1.1. 2009 do 30.6. 2009 pri spotrebe 30 m3 a cene 0,8435 eur za m3, teda vo výške
25,31 eur, pričom spotreba bola vypočítaná nasledovne: 72 m2 x úhrn zrážok v žalovanom období 0,835
m3 = 59 x 181 dní : 365 dní. Vo vyššie uvedenej faktúre si žalobca uplatnil aj vodné vo výške 76,79 eur
(173 m3 : 365 x 181 = 86 m3 spotreba x 0,8929 eur za m3 = 76,79 eur) a stočné vo výške 72,54 eur

(173 m3 : 365 x 181 = 86 m3 spotreba x 0,8435 eur za m3 = 72,54 eur). Vo vyššie uvedenej faktúre
si teda žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie vodného vo výške 76,79 eur, stočného
(vrátane vôd z povrchového odtoku) vo výške 98,65 eur, spolu vo výške 175,44 eur a s 19 % DPH vo
výške208,77eur.Prizohľadneníuhradenýchzálohvovýške104,59euržalovanýmžalobcažalovanému
fakturoval k úhrade sumu 104,18 eur, ktorú žalovaný zaplatil. Pokiaľ žalovaný mal v podanom odpore

namietať aj nesprávne účtovanie žalobcu vo faktúrach č. 290530182 zo dňa 23.12. 2009 (č.l. 50) a č.
280533825 (č. l. 54) zo dňa 23.12. 2008 na sumu 139,64 eur, ktorú sumu žalovaný takisto uhradil (z
pripojených faktúr k podanému odporu to možno predpokladať, no z písomného podania žalovaného -
odporu proti platobnému rozkazu to nevyplýva - zrejme došlo k pisárskej chybe v odpore), súd uvádza,
že aj postup žalobcu pri fakturácii vo vyššie uvedených faktúrach bol takisto správny, rovnaký ako aj v

iných fakturáciách z predošlého i nasledujúceho obdobia, v súlade s Obchodnou zmluvou a zákonom
č. 442/2002 Z.z..
55. V priebehu konania, podaním z 10.6. 2013, sa žalovaný voči žalobcovi vzájomnou žalobou domáhal
aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 477,07 eur za obdobie r. 2007 vo výške 130,49 eur,
za obdobie r. 2008 vo výške 226,72 eur a za obdobie r. 2009 vo výške 119,86 eur. Žalovaný tvrdil,

že má ísť o úmyselné obohatenie žalobcu. K vyššie uvedeným sumám predložil svoje výpočty (na č.
l. 133f až 133m). Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd predovšetkým zisťoval, či nárok
žalovaného je v tejto časti sporu premlčaný alebo nie. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zo strany žalobcu malo
ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie, nepredložil o tom súdu žiaden dôkaz. Aby vôbec mohlo ísť
o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Podľa zistení súdu v priebehu dokazovania, žalobca vo vzťahu

k žalovanému postupoval korektne, mal záujem prípadné nezrovnalosti riešiť i mimosúdne, dokonca
bez toho, že by k tomu žalovaný poskytol potrebnú súčinnosť, akceptoval v jednom prípade dokonca
fakturáciu ex post. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že by žalobca mal záujem sa na úkor
žalovaného bezdôvodne obohatiť. Pre posúdenie žalovaným uplatneného tohto nároku v konaní bolo
potrebné vychádzať z dvojročnej subjektívnej, resp. trojročnej objektívnej premlčacej doby. V priebehu

konania žalovaný tvrdil, že poštu na adrese v Handlovej pravidelne zo schránky vyberal a fakturované
sumy platil. Takisto žalobca tvrdil, že žalovaný si svoje zmluvné povinnosti spočiatku riadne plnil a až
do polovice r. 2009 faktúry v lehote splatnosti uhrádzal. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že nárok
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2007 z faktúry č. 270527166 v sume 130,49eur za obdobie 1.7. - 31.12. 2007 a za rok 2008 z faktúry č. 280516243 za obdobie od 1.1. 2008 do
30.6. 2008 v sume 118,03 eur a z faktúry č. 280533825 za obdobia od 1.7. 2008 do 31.12. 2008 v
sume 108,69 eur je v dvojročnej subjektívnej i trojročnej subjektívnej lehote premlčaný. Keby aj nárok

žalovaného z faktúry č. 280533825 premlčaný nebol (faktúra bola pripojená ako dôkaz k odporu proti
platobnému rozkazu aj keď v odpore na ňu žalovaný neodkazoval a nárok z nej si neuplatnil), ako už bolo
konštatované vyššie, postup žalobcu pri fakturácii v tejto faktúre bol správny (fakturované bolo vodné a
stočné za obdobie 1.1. 2009 až 30.6. 2009 a zrážková voda za obdobie od 24.8. 2008 do 30.6. 2009,
vodné spolu vo výške 76,79 eur a stočné spolu vo výške 98,65 eur (vrátane zrážkovej vody), spolu

suma 175,44 eur a spolu s 19 % DPH vo výške 208,77 eur. Po zohľadnení zaplatených záloh vo výške
104,59 eur, si žalobca od žalovaného uplatnil sumu 104,18 eur, ktorú žalovaný dňa 22.7. 2009 uhradil
(vodné bolo vypočítané nasledovne: 173 m3 x 181 : 365 = 86 m3 spotreba x 0,8929 = 76,79 eur; odvod
odpadovej vody bol vypočítaný nasledovne: 173 m3 x 181 : 365 = 86 m3 spotreba x 0,8435 eur = 72,54
eur; zrážkové vody za obdobie od 24.12. 2008 do 31.12. 2008 boli vypočítané nasledovne: 72m3 x 0,813
m3 = 59 : 365 x 8 = 1 m3 spotreba x 0,8033 = 0,80 eur; zrážkové vody za obdobie od 1.1. 2009 do 30.6.

2009 boli vypočítané nasledovne: 72m3 x 0,835 m3 = 60 : 365 x 181 = 30 m3 spotreba x 0,0,8435 =
25,31 eur). Pokiaľ si žalobca za rok 2009 uplatnil voči žalkobcovi vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 119,86 eur, uplatnená suma z faktúry č. 290514383 za fakturačné obdobie od 1.1. 2009 do
30.6. 2009 je z vyššie uvedených dôvodov v sume 60 eur premlčaná. Pokiaľ ide o sumu 59,86 eur
uplatnenú žalovaným z titulu bezdôvodného obohatenia, z faktúry č. 290530182, za fakturačné obdobie

od 1.7. 2009 do 31.12. 2009, táto časť pohľadávky žalovaného bola uplatnená zrejme v premlčacej dobe
3 roky, pri fakturácii za vyššie uvedené obdobie však postupoval žalobca takisto správne, v súlade s
Obchodnou zmluvou, Obchodným zákonníkom a zákonon č. 442/2002 Z.z. (vodné bolo vypočítané za
obdobie od 1.7. 2009 do 9.7. 2009 nasledovne: 173 m3 x 9 : 365 = 4 m3 spotreba x 0,8929 = 3,57 eur;
odvod odpadovej vody bol vypočítaný nasledovne: 173 m3 x 9 : 365 = 4 m3 spotreba x 0,8435 eur =

3,37 eur; vodné bolo vypočítané za obdobie od 10.7. 2009 do 31.12. 2009 nasledovne: 173 m3 x 172 :
365 = 83 m3 spotreba x 0,9313 = 77,30 eur; odvod odpadovej vody bol vypočítaný nasledovne: 173 m3
x 172 : 365 = 83 m3 spotreba x 0,8764 eur = 72,74 eur; zrážkové vody za obdobie od 1.7. 2009 do 9.7.
2009 boli vypočítané nasledovne: 72m3 x 0,835 m3 = 60 : 365 x 9 = 1 m3 spotreba x 0,8435 = 0,84 eur;
zrážkové vody za obdobie od 10.7. 2009 do 31.12. 2009 boli vypočítané nasledovne: 72m3 x 0,835 m3

= 60 : 365 x 167 = 28 m3 spotreba x 0,8764 = 24,54 eur).
56.Dňa1.8.2013sižalovanýuplatnilvočižalobcoviďalšienárokynavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
z dôvodu nesprávnej fakturácie žalobcu zrážkovej vody za roky 2007, 2008, 2009 a 2011. Za rok 2007
si žalovaný uplatnil z faktúry č. 270625667 sumu 27,26 eur a z faktúry č. 270527166 sumu 26,35 eur.
Vyššie uvedené nároky žalovaného sú v celom rozsahu premlčané v subjektívnej dvojročnej i objektívnej

trojročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca tvrdil a žalovaný
nenamietal, že žalovaný až do roku 2009 fakturované čiastky v lehote splatnosti hradil. Za rok 2008
si žalovaný uplatnil z faktúry č. 280516243 sumu 27,72 eur a z faktúry č. 280533825 sumu 26,77 eur.
Vyššie uvedené nároky žalovaného sú v celom rozsahu premlčané v subjektívnej dvojročnej i objektívnej
trojročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca tvrdil a žalovaný

nenamietal, že žalovaný až do roku 2009 fakturované čiastky v lehote splatnosti hradil. V prípade, že
keby aj nárok žalovaného z faktúry č. 280533825 premlčaný nebol (faktúra bola pripojená ako dôkaz k
odporuprotiplatobnémurozkazuajkeďvodporenaňužalovanýneodkazovalanárokznejsineuplatnil),
ako už bolo konštatované vyššie, postup žalobcu pri fakturácii v tejto faktúre bol správny (viď vyššie).
Za rok 2009 si žalovaný uplatnil z faktúry č. 290514383 sumu 31,12 eur a z faktúry č. 290530182 sumu

34,41 eur. Nároky žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zaplatenej sumy z týchto faktúr
premlčané nie sú. Tak, ako však už bolo vysvetlené vyššie, sumy fakturované v oboch vyššie uvedených
faktúrach boli správne, v súlade s Obchodnou zmluvou a platnými právnymi predpismi. Za rok 2011
si žalovaný uplatňoval voči žalobcovi zo zaplatenej sumy na základe faktúry č. 210623750 vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 34,73 eur. Z vyššie uvedenej faktúry však mal súd zistené, že bola

vystavená dňa 30.6. 2011 a týkala sa odvodu zrážkových vôd žalobcom z nehnuteľnosti žalovaného za
obdobie od 1.1. 2011 do 30.6. 2011. Žalobca touto faktúrou si voči žalovanému uplatnil sumu 26,02 eur,
teda sumu nižšiu, než si z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia uplatňuje z faktúry žalovaný. K
sume 26,02 eur dospel žalobca tak, že zistenú spotrebu vody 30 m3 (72 m3 x úhrn zrážok 0,8350 =
60 : 365 x 181) vynásobil po zaokrúhlení cenou za m3 0,9625 eur. Výsledná suma spotreby predstavuje

sumu 28,88 eur a spolu s 19 % DPH sumu 34,66. Od tejto sumy žalobca odpočítal platby za opakované
dodania vo výške 8,64 eur (34,66 - 8,64 = 26,02). vyššie uvedená fakturácia bola teda správna, navyše
sumu 26,02 eur nezaplatenú z tejto faktúry zaviazal súd žalovaného zaplatiť žalobcovi právoplatne v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6Ro/296/2011.57. Z vyššie uvedeného skutkového stavu veci je podľa právneho názoru súdu preukázané, že žalobca
pri vykonávanej fakturácii paušálnej spotreby vody z verejného vodovodu a odvodu komunálnych
odpadových vôd verejnou kanalizáciou a takisto odvodu zrážkových vôd z povrchového odtoku

postupoval v súlade s platne uzavretou Obchodnou zmluvou č. 306118512 zo dňa 1.5.2006,
Obchodnými podmienkami, ktoré tvoria súčasť Obchodnej zmluvy, Obchodným zákonníkom a takisto
zákonom č. 442/2002 Z.z., pričom podklady do samotnej Obchodnej zmluvy na fakturáciu vodného
a stočného (vrátane vôd z povrchového odtoku), poskytol sám žalovaný, ktorý ich správnosť svojím
podpisom riadne potvrdil a tým sa tieto stali pre obe zmluvné strany záväznými. Zmeny údajov

súvisiace s paušálnym odberom vody z verejného vodovodu a s odvádzaním odpadových vôd do
verejnej kanalizácie bol žalovaný povinný bezodkladne oznámiť žalobcovi, ktorý by následne na základe
nich vykonal aj prípadnú úpravu Obchodnej zmluvy, čo však žalovaný nevykonal. O neústretových
krokoch žalovaného svedčí aj to, že síce žalobcovi dodatočne v reklamácii zo dňa 31.8.2010 oznámil
zmenu počtu osôb na odbernom mieste, žalobcovi však neposkytol náležitú súčinnosť aj na uzavretie
novej obchodnej zmluvy, ktorá by tomuto stavu zodpovedala. Súd v tejto súvislosti takisto uvádza, že

nereklamovaním vád množstva fakturovaného vodného a stočného v lehote splatnosti faktúr, ktoré sú
predmetom súdneho sporu, právo žalovaného na predmetnú fakturáciu zaniklo a to s poukazom na
ust. článku X. bodu 7 Obchodných podmienok, podľa ktorého má žalovaný právo reklamovať vady
množstva dodanej vody z verejného vodovodu alebo množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie
bezodkladne, najneskôr však v lehote splatnosti faktúry, ktorej sa reklamácia týka, inak jeho práva zo

zodpovednosti za vady zanikajú. Na základe oznámenej zmeny má žalobca v zmysle článku XI. bod
13 Obchodných podmienok prihliadnuť k oznámenej zmene až pri prvej fakturácii vodného stočného,
po doručení takéhoto oznámenia. V praxi to znamená, ako to v konaní tvrdil i žalobca, že ak odberateľ
zmenu oznámi pred vystavením faktúry, táto zmena sa zo strany dodávateľa premietne už v nasledujúcej
fakturácii.

58. Podľa právneho názoru súdu je tiež bezpredmetné v tomto konaní polemizovať o tom, či, resp. za
akých okolností bola medzi stranami uzavretá písomná zmluva, keďže žalobca v konaní nepopieral, že
mu žalobca poskytoval konkrétne služby. Medzi stranami zostala teda sporná len výška uplatnených
nárokov s tým súvisiaca.
59. Z vyššie zisteného skutkového stavu veci je preukázané, že žalobca vykonal všetky fakturácie v

žalovanom období riadne, dodatočne, aj keď nemusel, prihliadol na reklamáciu žalovaného ohľadne
nižšieho počtu osôb bývajúcich v nehnuteľnosti žalovaného vystavením novej faktúry č. 200642999, v
dôsledku čoho došlo aj k úprave jednej z vystavených faktúr.
60. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania takisto tvrdil, že niektoré faktúry vystavené žalobcom sú
sfalšované, tieto svoje tvrdenia nepreukázal. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred súdom

vysvetlil, že pokiaľ ide o problematiku faktúr, prípadné menšie rozdiely sú len v technických častiach tej
ktorej faktúry, v jej popise (čo by sa však nemalo stávať), nie však v jednotlivých účtovaných sumách,
ani v samotných metroch kubických. V podstatných náležitostiach faktúra dotknutá nie je, pričom zmeny
v jednotlivých vyhotoveniach tej istej faktúry vysvetlil tým, že ich spoločnosť neodkladá kópie faktúr, ako
originály sú vytláčané len pre zákazníkov a faktúry eviduje elektronický systém. Je teda možné, že do

faktúry následne sa niečo doplní, čo však nemá žiaden vplyv na fakturované množstvá a sumy.
61. V priebehu konania právny zástupca žalobcu vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 20,16
eur späť z dôvodu, že dňa 8.10.2012, teda po podanej žalobe na súd, žalovaný vyššie uvedenú sumu
uhradil. Vyššie uvedená suma bola zohľadnená vo faktúre č. 020064299.
62. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
63. Podľa § 146 ods. 1 veta prvá CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí.
64. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby zo strany žalobcu nesúhlasil, neuviedol však pre to žiadne
vážne dôvody, preto súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 20,16 eur zastavil.

65. Vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav veci a právne zdôvodnenie, súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 224,19 eur.
66. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 224,19 eur riadne a včas
nesplnil, z dôvodu ktorého si žalobca v konaní dôvodne od žalovaného uplatnil aj úroky z omeškania
v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré

súd žalobcovi takisto, v ním uplatnenej zákonnej výške, dňom nasledujúcim po splatnosti faktúr až do
zaplatenia, tak ako sú špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, priznal.
67. Pokiaľ ide o vzájomné návrhy žalovaného o zaplatenie súm 477,07 eur a 208 eur, v tejto časti súd
vzájomnú žalobu žalovaného zamietol z dôvodu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal,že by sa na jeho úkor žalobca bezdôvodne o tieto sumy obohatil. Naopak, tak ako bolo uvedené vyššie,
žalobca vykonával za dodávku vody a odvod vôd žalovanému riadnu fakturáciu v zmysle uzavretej
Obchodnej zmluvy zo dňa 1.5.2006, na podklade údajov, ktoré poskytol žalobcovi sám žalovaný. Pokiaľ

žalovaný namietal nesprávnu fakturáciu konkrétnych súm za konkrétne obdobie, nijako to nepreukázal
a pokiaľ nesprávnu fakturáciu namietal z dôvodu, že nehnuteľnosť užíval v konkrétnom období menší
počet osôb, nebol vo vzťahu k žalobcovi ústretový a danú vec nijako neriešil. Žalovaný mal možnosť
so žalobcom uzavrieť aj novú zmluvu, návrh ktorý mu doručený bol, tento však neakceptoval. Samotné
výpočty žalovaného ohľadne toho, akú sumu mu má v žalovanom období žalobca titulom bezdôvodného

obohatenia vydať, podľa právneho názoru súdu nevychádzajú z reálneho stavu, sú neprehľadné a
nemajú takisto oporu v Obchodnej zmluve, Obchodných podmienkach a takisto ani v Obchodnom
zákonníku, resp. v zákone č. 442/2002 Z.z.. Navyše, niektoré z nárokov žalovaného v konaní uplatnené
(viď vyššie) boli premlčané a preto ich bolo potrebné pre vznesenie námietky premlčania žalobcom,
prednostne z tohto dôvodu zamietnuť.
68. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného o uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť mu sumu 1.500

eur „za spoločný neprimerane dlhý proces súdu, drobného sporu vyvolaný a zavinený nezodpovednou,
nedobromyseľnou súkromnou právnickou osobou za zjavne bezdôvodnú obžalobu“, žalovaný na
pojednávanídňa30.3.2017uviedol,žetútosumusiuplatňujevočižalovanémuztitulunemajetkovejujmy
voči žalobcovi, ktorá mu vznikla ,,bezdôvodnou obžalobou, konanie prebieha už od roku 2012 a keby bol
pán Andrejovský sa ochotný zmieriť, nakoľko jeho oprávnená pohľadávka bola vyššia, verí tomu, že by

sa na prvom pojednávaní ihneď dohodli“. K vyššie uvedenému nároku okrem iného tiež uviedol, že ide
o to, že vyššie uvedeným konaním mu vznikla strata času, zásah do rodiny, ktorej sa nemohol venovať,
utrpel citovú ujmu, poškodenie jeho mena. Z internetu zistil, že Ústavný súd priznáva nemajetkovú ujmu
primeraným zadosťučinením z priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. Keby
vychádzal z obdobia štyroch rokov a vychádzal z priemernej mzdy len 600 eur, aká bola v roku 2012, a

teraz je už 900 eur mesačne, za rok by to bolo 7.200 eur, za štyri roky 30.000 eur, takže je názoru, že
suma 1.500 eur je dostatočné odškodné primeraným zadosťučinením, pretože ten stav, ktorý vznikol sa
už nedá vrátiť do pôvodného stavu, pretože v roku 2013 nehnuteľnosť predal.
69. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.
70. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
71. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
72. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
73. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je
významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinene alebo vedome, či nevedome.
Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov. Stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie
alebonarušeniechránenýchprávosobnostifyzickejosoby.Zaneoprávnenýzásahsanepovažujekritika,

ak je pravdivá, ak súčasne je svojou formou primeraná.
74. Ak k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dôjde, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo priznané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere

znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výšku náhrady podľa
odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
75. Ak k neoprávnenému zásahu do chránených práv fyzickej osoby dôjde verejne, treba tu vychádzať z

toho, akú širokú publicitu tento zásah mal. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch má fyzická
osoba aj vtedy, keď morálna satisfakcia už nie je aktuálna.
76. Z hľadiska skutkových okolností, z ktorých žalovaný v predmetnom konaní vyvodzoval svoj nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, treba poukázať predovšetkým na to, že z rámca vymedzenéhoust. § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka patrí právo na súkromie, zahrňujúce širokú oblasť súkromia
fyzickej osoby (najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a
citového života). V najširšom zmysle sa toto právo týka aj života v rodine a manželských a partnerských

alebo priateľských, či obdobných vzťahov. Takto chápané právo na súkromie spočíva v práve fyzickej
osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti
z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie práva na ochranu súkromia
ide nielen v prípade neoprávneného získavania vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej osoby, ale
i v prípade neoprávneného rozširovania týchto poznatkov a vedomostí. Zásahom do súkromia môže v

niektorých prípadoch dôjsť aj v dôsledku zásahov do mena, priezviska a obydlia fyzickej osoby. V širokej
škále prejavov a súčastí súkromného života fyzickej osoby zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov
zásahov do súkromia ich dôsledkov na chránené osobnostné práva. Neoprávnený zásah do práva na
súkromie nemusí vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby. Porušenie práva
na súkromie je potrebné dôsledne odlišovať od prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť,
dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti.

77. Ustanovenia § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka chránia aj ďalšie čiastkové práva fyzickej osoby
- právo na jej česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v
odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je
objektívne spôsobilý privodiť ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany. Zákon
neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a

ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe.
78. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, má fyzická osoba dotknutá zásahom
právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili všetky neodstránené
zásahy a aby sa im poskytlo primerané zadosťučinenie. Podaním návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej satisfakcie. Pred podaním takéhoto návrhu nie

je nevyhnutné uplatniť právo na poskytnutie morálnej satisfakcie.
79. Je pravda, že náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v
tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá
postačujúce. Za závažnú ujmu treba podľa súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky
považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko,
teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácií, prípadne v spoločenskom

postavení a podobne) vnímala aj každá iná fyzická osoba.
80. Podmienkou úspešného uplatnenia občianskoprávnej ochrany podľa § 13 Občianskeho zákonníka
nie je, aby spolu s neoprávneným zásahom došlo zároveň k zníženiu vážnosti postavenia postihnutej
osoby v spoločnosti. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie
následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva uvedené v ust. § 11

Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.4.1978, sp. zn. 1Cz 32/78).
81. Ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripúšťa možnosť existencie rozmanitých dôvodov
so zreteľom na ktoré sa zadosťučinenie podľa ods. 1 nezdá postačujúce. Môže ísť aj o okolnosti
svedčiace o znížení dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Pred
zaujatím záveru, že nie sú dané podmienky vyplývajúce z § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, musí súd

vyriešiť otázku, či by v situácií, za ktorej došlo k zásahu do osobnosti fyzickej osoby pociťovala vzniknutú
nemajetkovú ujmu (vzhľadom na jej intenzitu, rozsah, trvanie) ako závažnú každá iná fyzická osoba
nachádzajúca sa v danom mieste, čase a v osobnom, rodinnom a pracovnom postavení postihnutej
fyzickej osoby. Zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže súd považovať
za postačujúce odvtedy, ak by zásah pre žiadnu inú fyzickú osobu v zrovnateľnej situácii neznamenal

spôsobenie závažnej nemajetkovej ujmy.
82. Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že žalobca nezasiahol do
žiadnych osobnostných práv žalovaného a teda ani na jeho právo na súkromie, meno, česť, ani
ľudskú dôstojnosť. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným
je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa, pričom v tomto zmluvnom vzťahu ako bolo uvedené vyššie,

žalobca poskytoval žalovanému služby, za ktoré si účtoval konkrétne plnenie. Pokiaľ žalovaný tvrdil,
že žalobca zasiahol do jeho osobnostných práv tým, že zneužil jeho meno, resp. ďalšie osobné údaje,
uvedené tvrdenia žalovaného pravdivé nie sú, pretože to bol on sám, ktorý poskytol konkrétne údaje
v súvislosti s uzavretím Obchodnej zmluvy právnemu predchodcovi žalobcu, ktoré údaje následne bolipoužité v Obchodnej zmluve z roku 2006, ktorú uzavrel so žalovaným žalobca ako právny nástupca po
spoločnosti Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Banskej Bystrici. Podľa právneho
názoru súdu, žalobca v zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupoval korektne, skutočnosť ktorú žalovaný

dlhodobo v podstate nijako nenamietal, pričom až v roku 2009 mal konkrétne výhrady k fakturácii zo
strany žalobcu. Na tomto mieste súd uvádza, že v podstate išlo v rámci zmluvného vzťahu medzi
žalobcomažalovanýmlenkdvojstrannej,zväčšapísomnejkomunikácii,vrámciktorejsastranyajsnažili
vec nejakým spôsobom medzi sebou urovnať, pričom žalobca sa snažil vzniknutý problém so žalovaným
riešiť korektne, o čom svedčí okrem iného skutočnosť, že dodatočne jednu z reklamácií, podanú po

lehote splatnosti faktúry aj uznal. Takýmto konaním žalobcu nemohla žalovanému byť spôsobená žiadna
ujma a ani nijako poškodené, resp. čo i len ohrozené jeho osobnostné práva. Pokiaľ žalovaný v konaní
tvrdí, že nemajetková ujma mu vnikla dlhotrvajúcim sporom so žalobcom, pričom ním v konaní uplatnený
nárok je nedôvodný, súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nárok žalobcu v konaní
uplatnený bol dôvodný a žalovaný dokonca časť žalovanej pohľadávky po podaní žaloby na súd uhradil.
A pokiaľ ide o dlhú dobu trvajúci spor (5 a pol roka), dĺžku jeho konania na súde podľa právneho názoru

súdu zavinil práve žalovaný, nedôvodnými a nič neriešiacimi podaniami (odvolaniami a dovolaniami proti
procesným rozhodnutiam súdu prvej a druhej inštancie proti ktorým ani nebolo možné podať opravný
prostriedok - viď uznesenia z č.l. 247, 249, 250 a 286), v dôsledku čoho vec riešil okrem súdu prvej
inštancie aj súd druhej inštancie a takisto Najvyšší súd Slovenskej republiky.
83. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že nárok žalovaného o zaplatenie sumy 1.500 eur z titulu

nemajetkovej ujmy bol voči žalobcovi podaný nedôvodne, pretože žalobca nezasiahol do žiadnych
osobnostných práv žalovaného a teda ani do jeho práva na súkromie, meno, česť, ľudskú dôstojnosť,
nielen že neporušil ale ani neohrozil žiadne osobnostné právo žalovaného.
84. Preto i v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1.500 eur súd vzájomnú žalobu
žalovaného v celom rozsahu zamietol.

85. Na tomto mieste je tiež potrebné uviesť, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 12C/170/2013 súd rozsudkom zamietol inú žalobu žalovaného o ochranu osobnosti a
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3.000 eur. Vec zatiaľ z dôvodu podaného
odvolania žalovaným nie je právoplatne skončená. V tomto konaní žiadal žalovaný (v postavení
žalobcu) od žalobcu (v postavení žalovaného) ospravedlnenie a zaplatenie sumy 3.000 eur za

škodu na právach žalovaného, svojvoľne zavinenú žalobcom, úmyselným porušovaním zmluvy a
preukázaným vedomým obchádzaním a porušovaním zákonov Slovenskej republiky, preukázanými
nekalými obchodnými praktikami žalobcu, nezákonnými útokmi a nezákonnými zásahmi žalobcu
do slobodného života žalovaného, útokmi na Ústavou chránené osobné práva: dobré meno, česť
a povesť slobodnej bezúhonnej osoby žalovaného. Okrem iného v tomto konaní žalovaný tvrdil,

že žalobca od roku 2007 si neplní zákonné povinnosti a svojvoľne porušuje zákon č. 442/2002
Z.z., nezabezpečuje nepretržitú dodávku pitnej vody v zmysle platnej zmluvy a neplní povinnosť zo
zákona a nezabezpečuje ochranu zdravia ľudí kontinuálnym prevádzkovaním verejného vodovodu na
odbernommiestežalovaného.Žalobcaúmyselneporušujezmluvu,nedôveryhodnefakturujeasvojvoľne
účtuje žalovanému nepreukázané množstvo stočného zo zrážkových vôd, nepreukázane vypočítava

množstvá zrážkovej vody z vykonštruovaného odberného miesta. Uplatnený nárok na zaplatenie
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3.000 eur žalovaný spájal aj s platbami ktoré uhradil za
služby poskytované mu žalovaným. Uviedol, tiež že žalobca nedôvodným neplnením právnej povinnosti
zaviňuje prieťahy v konaní súdom v nedotknuteľnom slobodnom živote žalovaného, pokračuje v
nekalých obchodných praktikách, doručovaním vyreklamovaných neoprávnených osobne sfalšovaných

pozmenených nehodnoverných faktúr žalobcu za zrážkovú vodu z nehnuteľnosti strechy žalovaného
s nedobromyseľným úmyslom protiprávneho nedôvodného obohatenia. Žalobca úmyselne vedome
nedôvodne, protiprávne, nespravodlivo, nečestne, nedôstojne útočí a zasahuje do nedotknuteľného
slobodného, súkromného života žalovaného do nedotknuteľného súkromia a rodiny žalovaného,
obťažuje a uráža slobodné, nedotknuteľné, osobné práva žalovaného. Vo vyššie uvedenej právnej veci

sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že predložením predmetných faktúr a ďalších listinných dôkazov v
konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 8C/8/2012 žalobca preukazoval správnosť svojich tvrdení a
dôvodnosť uplatneného návrhu predovšetkým vo vzťahu k výške uplatneného nároku a že tieto dôkazy
boli zaobstarané v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi a nerozširovali nepravdivé
alebo urážlivé vyjadrenia na stranu žalovaného. Žalovaný takisto nepredložil súdu žiaden dôkaz, že by

žalobca akýmkoľvek spôsobom zneužíval osobné údaje žalovaného. Predmetné faktúry a ani ostatné
písomnosti, ktoré v minulosti žalobca doručil žalovanému, neboli spôsobilé zasiahnuť do osobných práv
žalovanému a objektívne neboli spôsobilé privodiť mu žiadnu ujmu.86. Pokiaľ žalovaný žiadal v predmetnom konaní ako svedkov vypočuť H.. R., Ing. Q. a Q. J. na
okolnosti uzavretia Obchodnej zmluvy zo dňa 1.5.2006 a na okolnosti fakturácie a platenia jednotlivých
fakturovaných súm za konkrétne obdobie, súd jeho návrhu nevyhovel z dôvodu, že tento procesný návrh

považoval za neúčelný a nadbytočný, ktorým by sa nepreukázali iné skutočnosti, než už súdom boli na
základe vykonaného dokazovania zistené.
87. Na záver súd ešte uvádza, že plná moc, ktorú do spisu predložil žalobca, spĺňa všetky zákonné
podmienky pre plnú moc tak, ako je bežne akceptovaná aj v iných konaniach tunajším súdom a preto
súd vo veci konal (aj napriek nesúhlasu žalovaného) so spoločnosťou KOVAL & spol., advokátska

kancelária, s.r.o.. so sídlom v Banskej Bystrici, ako s právnym zástupcom žalobcu.
88. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP
priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.
Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.