Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202728
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316202728.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobkyne Sociálna poisťovňa

Bratislava, pobočka Humenné, Námestie slobody 58, Humenné, IČO: 30807 484 proti žalovanému v
1. rade P. E., nar. XX. X. XXXX, V. XXXX, W., zast. JUDr. Martinom Bašistom, Advokátska kancelária,
Štefánikova 8, Poprad a žalovanej v 2. rade Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 6962,91 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n í uhradiť žalobkyni 8 999,71 eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 22. 3. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala žalovanému v 1. rade uložiť
povinnosť uhradiť mu sumu 6962,91 eur. Ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného žalobca
označil spoločnosť Kooperativa poisťovňa a.s..

Podanie žaloby odôvodnila tým, že dňa XX. X. XXXX žalovaný v 1. rade sa dopustil zavineného
protiprávneho konania tým spôsobom, že v obci W. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia

Combi, pričom v dôsledku nesprávnej techniky jazdy zrazil chodca Y. Q., ktorý pri náraze utrpel smrteľné
zranenie, ktorým po prevoze do NsP v W. podľahol. Žalobkyňa vyplatila Y. Q. dávky vdovského a
sirotského dôchodcu z dôchodkového poistenia za obdobie od 20. 5. 2014 do 19. 5. 2015 vo výške
3275,70 eur a za obdobie od 20. 5. 2015 do 19. 1. 2016 vo výške 2023,53 eur. Tiež vyplatila Y. Q.
dávky sirotského dôchodku z dôchodkového poistenia za obdobie od 1. 9. 2014 do 19. 7. 2015 vo výške
999,79 eur a za obdobie od 20. 7. 2015 do 19. 2. 2016 vo výške 663,89 eur. Výplata týchto dávok je v
príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, ktorou je žalovaný v 1. rade. Skutok

žalovaného v 1. rade bol prejednaný v trestnom konaní, kde rozsudkom tunajšieho súdu pod sp. zn. XT/
XX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. XTo/X/XXXX bol žalovaný v 1.
rade uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa §149 ods. 1 Tr. zák., čím je jeho zavinené
protiprávne konanie preukázané.

V ďalšom žalobkyňa uviedla, že spoločnosť Kooperativa poisťovňa, a.s. od roku 2006 až do roku 2014
každoročne poskytovala plnenie, avšak listom zo dňa 30. 3. 2015 žalobkyni oznámila, že ďalšie nároky

odmieta zaplatiť, keďže podľa názoru poisťovne, škoda, ktorá predstavuje nároky žalobcu a vznikla pri
dopravnej nehode v období od 1. 1. 2002 do 31. 3. 2007, nie je krytá povinným zmluvným poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, resp. povinnosť uhradiť škodu má
len vo vzťahu k poškodenému a nie k žalobkyni. Preto žalobca vyzval žalovaného v 1. rade výzvamič. XX/XXXX a č. XX/XXXX na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť dávky poskytnuté z
dôchodkového poistenia.

Stanovisko spoločnosti Kooperativa poisťovna, a.s. žalobkyňa považuje za v rozpore s právnym
poriadkom SR a tiež s právom únie a ich judikatúrou, ktoré potiera zmysle povinného zmluvného
poistenia. Keďže žalobkyňa nemá nárok na uhradenie vzniknutej škody poisťovňou tak zodpovednosť za
hradenie vzniknutej škody má tretia osoba, teda ten kto spôsobil dopravnú nehodu, a preto žalovaného
vyzvala na zaplatenie vzniknutej škody. Žalovaný odmietol plniť a odporučil obrátiť sa s nárokmi na

Kooperativu poisťovňu. S týmto názorom sa žalobkyňa nestotožnila a podala na súd žalobu.

2. Spoločnosť Kooperativa poisťovňa a.s. nesúhlasila so vstupom do konania ako vedľajší účastník na
strane žalovaného z dôvodu, že nemá právny záujem na výsledku tohto súdneho konania. Uviedla, že
až novelou zákona č. 381/2001 Z.z. a to zákonom č. 110/2007 Z.z. došlo k založeniu možnosti Sociálnej
poisťovnedomáhaťsavočipoisťovateľovináhradyregresnýchnárokovexistujúcichvočipoistenémuako

škodcovi a to z titulu nároku na náhradu škody vzniknutej výplatou dávok v dôsledku jeho zavineného
protiprávneho konania. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 1. 4. 2007 a s poukazom na ustanovenie
§28c ods. 6 prechodných ustanovení, účinných od 1. 4. 2007 Zák. o PZP, povinnosť nahradiť sociálnej
poisťovni vyplatené dôchodkové dávky sa vzťahuje len na prípady poistných udalostí vzniknutých po
1. 4. 2007.

3. Uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 8. 11. 2016 súd pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu do
konania na strane žalovaného a pribral do konania ako žalovanú v 2. rade KOOPERATIVU poisťovňu,
a.s. Vienna Insurance Group.

4. Uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 18. 9. 2017 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že
žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 8999,71
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade s podanou žalobou nesúhlasil a žiadali ju v celom rozsahu zamietnuť.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/
XX/XXXX, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo/X/XXXX, potvrdeniami o výške vyplatených
dávok dôchodkového poistenia, stanoviskom žalovanej v 2. rade zo dňa 30. 3. 2015, výzvami č. XX/
XXXX a XX/XXXX, odpoveďou žalovaného v 1. rade zo dňa 22. 9. 2015, stanoviskom žalobkyne zo dňa

20. 10. 2015, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesom zástupcu žalobkyne a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

6. V zmysle rozsudku tunajšieho súdu vo veci sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 5. 12. 2003 v spojení s
rozsudkomKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.XTo/X/XXXXzodňa3.4.2007,vtrestnomkonanívedenom

voči obžalovanému P. E., bol tento uznaný vinným, že dňa XX. X. XXXX v Obci W. viedol osobné
motorové vozidlo e.č. W.-XXX U., pričom v dôsledku nesprávnej techniky jazdy zrazil chodca Y. Q.,
ktorý v dôsledku zrážky utrpel mnohopočetné poradenia, v dôsledku ktorých pri prevoze do nemocnice
zomrel, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal prečin usmrtenia podľa §149 ods. 1 Tr.
zákona, za čo bol obžalovaný odsúdený a bol mu uložený trest.

7. Podľa Potvrdenia zo dňa 17. 7. 2015 o výške vyplatených dávok z dôchodkového poistenia, pani Y.
Q. za obdobie od 20. 5. 2014 do 19. 5. 2015 boli vyplatené dávky v celkovej výške 3275,70 eur a to
vdovský dôchodok vo výške 1976,56 eur a sirotský dôchodok pre K. Q. vo výške 1299,14 eur.

Podľa Potvrdenia zo dňa 1. 7. 2015 o výške vyplatených dávok z dôchodkového poistenia, pánovi Y.
Q. za obdobie od 1. 9. 2014 do 19. 7. 2015 boli vyplatené dávky titulom sirotského dôchodku vo výške
999,79 eur.

Podľa Potvrdenia zo dňa 9. 2. 2015 o výške vyplatených dávok z dôchodkového poistenia, pani Y. Q. za

obdobie od 20. 5. 2015 do 19. 1. 2016 boli vyplatené dávky v celkovej výške 2023,53 eur a to vdovský
dôchodok vo výške 1222,35 eur a sirotský dôchodok pre K. Q. vo výške 801,18 eur.Podľa Potvrdenia zo dňa 1. 2. 2016 o výške vyplatených dávok z dôchodkového poistenia, pánovi Y. Q.
za obdobie od 20. 7. 2015 do 19. 2. 2016 boli vyplatené dávky titulom sirotského dôchodku vo výške
663,89 eur.

Podľa Potvrdenia zo dňa 21. 4. 2017 o výške vyplatených dávok z dôchodkového poistenia, pani Y. Q.
za obdobie od 20. 1. 2016 do 19. 9. 2016 boli vyplatené dávky v celkovej výške 2036,80 eur a to vdovský
dôchodok vo výške 1231,20 eur a sirotský dôchodok pre K. Q. vo výške 805,60 eur.

8. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Viena Insurance Group v písomnom stanovisko zo dňa 30. 3. 2015
vo veci poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 13. 1. 2006 uviedla, že zo znenia §4 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z.z. v znení účinnom pred 1. 11. 2003 explicitne nevyplýva zákonná povinnosť poisťovateľa
nahradiť za škodcu nároky uplatňované zo strany žalobkyne. Povinnosť uhrádzať na základe zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj dôchodkové dávky
vyplýva pre poisťovateľa až od 1. 11. 2003, t.j. od účinnosti zákona č. 430/2003 Z.z.. Táto povinnosť

bola poisťovateľovi stanovená vo vzťahu k poškodenému, nie vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Až
ďalšou novelou zákona č. 381/2001 Z.z. a to zákonom č. 110/2007 Z.z. bola povinnosť poisťovateľa
uplatnené a preukázané náklady zdravotného poistenia, nemocenského poistenia alebo dôchodkového
poistenia upravená vo vzťahu k príslušným subjektom. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 1. 4. 2007.
Predmetná novelizácia neriešila, ako sa uvedená zmena dotkne právnych vzťahov vzniknutých pred 1.

4. 2007. Povinnosť nahradiť sociálnej poisťovni vyplatené dôchodkové dávky sa vzťahuje len na prípady
poistných udalostí vzniknutých po 1. 4. 2007.

9. Výzvou č. XX/XXXX zo dňa 28. 8. 2015 žalobkyňa vyzvala žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy
3275,70 eur a to z dôvodu vyplatenia vdovského dôchodku a sirotského dôchodku pani Y. Q. za obdobie

od 20. 5. 2014 do 19. 5. 2015. Túto sumu vyzval žalovaného v 1. rade zaplatiť v lehote 10 dní od jej
doručenia. Daného nároku sa žalobkyňa domáhala v zmysle §238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..

Výzvou č. XX/XXXX zo dňa 28. 8. 2015 žalobkyňa vyzvala žalovaného v 1. rade na zaplatenie 999,79
eur a to z dôvodu vyplatenia sirotského dôchodku pánovi Y. Q. za obdobie od 1. 9. 2014 do 19. 7. 2015.

Túto sumu vyzval žalovaného v 1. rade zaplatiť v lehote 10 dní od jej doručenia. Daného nároku sa
žalobkyňa domáhala v zmysle §238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..

10. Žalovaný v 1. rade v písomnej odpovedi zo dňa 22. 9. 2015 na výzvu žalobcu č. XX/XXXX a č.
XX/XXXX uviedol, že stanovisko spoločnosti Kooperatíva je iba účelovým a jednostranným zúženým

výkladom zákona tejto spoločnosti s cieľom vyhnúť sa plneniu, ktoré by mala táto spoločnosť plniť v
zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. za žalovaného v 1. rade. Preto akékoľvek plnenia by mala plniť v zastúpení
žalovaného v 1. rade, poisťovňa Kooperatíva.

11. Žalobkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 20. 10. 2015 adresovanom právnemu zástupcovi

žalovaného v 1. rade uviedol, že si uplatňuje náhradu sirotského dôchodku pre K. Q. a vdovského
dôchodku, ktoré boli vyplatené k rukám Y. Q.. Zároveň si uplatňuje náhradu sirotského dôchodku pre Y.
Q.. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v zmysle európskej legislatívy a odbornej literatúry Sociálna poisťovňa
ako nositeľ verejného poistenia, nemá priamy nárok voči komerčnej poisťovni, ale len voči osobe, ktorá
zavinila dopravnú nehodu. Sociálna poisťovňa sa obrátila s nárokom na náhradu škody na komerčnú

poisťovňu najmä z dôvodu rýchlej likvidácie poistnej udalosti, ale vzhľadom na jej stanovisko je zrejmé,
že ďalšie nároky odmieta uspokojiť. Sociálna poisťovňa súhlasí s tým, že názor spoločnosti Kooperativa
poisťovňa a.s. je v rozpore so zákonom a naďalej je povinná refundovať nároky, ale vyriešenie tohto
problému je medzi klientom a komerčnou poisťovňou, keďže Sociálna poisťovňa je v zodpovednostnom
vzťahulensním.Nazákladeuvedenéhožalobkyňatrvalanaúhradedlhuzostranyžalovanéhov1.rade.

12. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 10. 10. 2016 a zo dňa 14. 9. 2017 poukázal na
ustanovenie §15 ods. 1 Zák. č. 381/2001 Z.z. s tým, že otázku priamej žalovateľnosti už vyriešila početná
judikatúra súdov SR, ako aj Rozsudok Súdneho dvora ES z 13. 12. 2007 vo veci C-XXX/XX.

Nestotožnil sa s tým, že žalovanej v 2. rade nevyplýva zákonná povinnosť nahradiť uplatňované nároky
voči žalovanému v 1. rade s tým, že táto povinnosť sa vzťahuje len na prípady poistných udalostí
vzniknutých po 1. 4. 2007 a to vzhľadom na ustanovenie §4 ods. 2, účinné od 1. 11. 2003 do 31. 3. 2007,
ktoré zahŕňalo aj „škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladovzdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia“, ktoré sa
účinnosťou od 1. 4. 2007 zúžila iba na „škody na zdraví a nákladov pri usmrtení“, avšak sa doplnil ods. 3
o povinnosti nahradiť škodu aj príslušným subjektom. Názor žalovanej v 2. rade nemôže byť udržateľný

s tým, že žalobou uplatňované dávky vznikli poškodeným až v r. 2014.

Uviedol, že žalovaný v 1. rade v tomto štádiu poistnej udalosti nemá pasívnu legitimáciu z dôvodu
poistného vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade, z ktorého priamo s poukazom na
§15 ods. 1 Zák. č. 381/2001 Z.z. vyplýva povinnosť žalovaného uhradiť plnenie poškodenému. Konanie

žalovaného v 2. Rade je účelovou a ničím neopodstatnenou snahou vyhnúť sa zákonne povinnosť plniť
za poisteného, teda za žalovaného v 1. rade (poistníka). Zák. č. 381/2001 Z.z. vychádza zo smernice
EÚ č. 2000/26/ES. Výklad žalovaného v 2. rade nie je v súlade s cieľom a zmyslom tejto smernice, ako
ani s cieľom a zmyslom Dohovoru o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel z 20. 4. 1959, ide o odporúčania Rady Európy, ktorej členom je aj SR, ktoré
v žiadnom zo svojich ustanovení rovnako ako Zákon o povinnom zmluvnom poistení neustanovuje

možnosť poisťovateľa vyhnúť sa plneniu vzniknutých nárokov za poistníka.

13.Žalovanáv2.radevpísomnomvyjadrení,doručenomsúdudňa5.1.2017uviedla,žerozsahnárokov
ktoré je povinný ako poisťovateľ za poisteného hradiť, je taxatívne vymedzený v §4 zákona č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla. Poukázal na znenie §4 ods. 2 zákona o PZP účinného v čase od 01.10.2001 do 31.10.2003 a na
novelu č. 430/2003 Z.z. s účinnosťou odo dňa 1. 11. 2003, ktorou došlo k doplneniu ustanovenia §4 ods.
1 písm. a) tohto zákona. Sociálnu poisťovňu nie je možné považovať za poškodeného v zmysle zákona
o PZP, keď prevádzkou motorového vozidla žiadnu škodu neutrpela. Regresný nárok verejnoprávneho
poistiteľa, ktorý poskytuje plnenie svojmu poistencovi na základe svojej právnej povinnosti v zmysle

osobitnej právnej úpravy, nemá charakter nároku na náhradu škody. O škode vzniknutej Sociálnej
poisťovni v zmysle §238 ods. 1 zákona č. 461/2003 z.z. možno hovoriť až od momentu výplaty dávok
poškodenému v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, pričom Sociálna poisťovňa
má voči tretím osobám nárok na náhradu vzniknutej škody v zmysle § 231 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení.

Až novelou zákona o PZP účinnou od 01.04.2007 bol vložený nový odsek do § 4 zákona o PZP a
zákonodarca pod čiarou za tzv. príslušný subjekt označil Sociálnu poisťovňu. Z uvedeného je zrejmé, že
týmto zákonom došlo k založeniu možnosti Sociálnej poisťovne domáhať sa voči poisťovateľovi náhrady
regresných nárokov existujúcich voči poistenému ako škodcovi a to titulom nároku na náhradu škody

vzniknutej výplatou dávok v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. Poukázal na Rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 20.01.2016, v ktorom odvolací súd vyslovil, že
Sociálnu poisťovňu nie je možné považovať za poškodeného na účely zákona o PZP.

14. Zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu vo vzťahu k

žalovanému v 1. rade vzhľadom na ustanovenie §238 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
ako aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade vzhľadom na ustanovenie §4 ods. 1 písm. a) Zák. č. 381/2001
Z.z., účinného v čase dopravnej nehody. Žalovaná v 2. rade je povinná žalovanú sumu uhradiť za svojho
poistenca z titulu uzatvorenia zmluvy o povinnom zmluvnom poistení. Sociálna poisťovňa v danom
prípade vystupuje ako poškodená a je poškodenou, pretože vyplatila nároky vdovského a sirotského

dôchodku, takže jej vznikla škoda. Samotný zákon o povinnom zmluvnom poistení v §4 ods. 1 písm. a/
účinného v čase vzniku dopravnej nehody nešpecifikuje kto je poškodeným. Hovorí sa tam len o tom,
že poisťovňa uhradí poškodenému nároky. My máme za to, že Sociálna poisťovňa v danom prípade je
tiež poškodeným subjektom, pretože tieto dávky už vyplatila.

15. Podľa ustanovenia §238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa má
právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

Podľa ustanovenia §238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, právo na náhradu škody
podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.16. Podľa ustanovenia §2 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu 13. 1. 2006 (ďalej len ,,Zákon“), na účely tohto zákona

sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu
škody podľa tohto zákona.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej
starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d),
d) ušlého zisku.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol

poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia §15 ods. 1 Zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený

je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

17.Podľaustanovenia§420ods.1Zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen,,Občiansky
zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia §427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

18. V danej právnej veci mal súd za preukázané, že dňa XX. X. XXXX žalovaný v 1. rade viedol osobné

motorové vozidlo, pričom v dôsledku nesprávnej techniky jazdy zrazil chodca Y. Q., ktorý zraneniam
podľahol. V čase dopravnej nehody mal žalovaný v 1. rade so žalovanou v 2. rade platne uzatvorenú
zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Voči žalovanému v 1. rade bolo vedené aj trestné konanie na tunajšom súde a to pod sp. zn. XT/
XX/XXXX, kde rozsudkom zo dňa 5. 12. 2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

XTo/X/XXXX zo dňa 3. 4. 2007, bol žalovaný v 1. rade uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia
§149 ods. 1 Tr. zákona, za čo bol odsúdený a bol mu uložený trest.

Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaná v 2. rade v období od r. XXXX do r. XXXX žalobkyni priamo
poskytovala plnenia, a to náhradu škody za vyplatené dôchodkové dávky, avšak prípisom zo dňa 30. 3.

2015 žalobkyni oznámila, že do ďalšieho obdobia tieto dávky jej priamo plniť nebude. Žalobkyňa vyplatila
poškodenej pani Y. Q. dávky vdovského a sirotského dôchodku za obdobie od 20. 5. 2014 do 19. 5. 2015
vo výške 3275,70 eur, za obdobie od 20. 5. 2015 do 19. 1. 2016 vo výške 2023,53 eur a za obdobie
od 20. 1. 2016 do 19. 9. 2016 vo výške 2036,80 eur. Tiež vyplatila poškodenému pánovi Y. Q. dávky
sirotského dôchodku za obdobie od 1. 9. 2014 do 19. 7. 2015 vo výške 999,79 eur a za obdobie od 20.

7. 2015 do 19. 2. 2016 vo výške 663,89 eur. Žalovaná v 2. rade odmietla poskytnúť žalobkyni plnenie
v zmysle jeho uplatneného nároku, následne preto žalobkyňa výzvami č. XX/XXXX a XX/XXXX zo dňa
28. 8. 2015 vyzvala priamo žalovaného v 1. rade na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti uhradiť
žalobkyni dávky poskytnuté z dôchodkového poistenia. Dané skutkové tvrdenia vyplývajú z listinných
dokladov, ktoré boli v konaní predložené a tieto skutkové tvrdenia neboli v konaní sporné.

19. Medzi stranami sporu je spornou skutočnosť, kto zo žalovaných má uhradiť žalobkyni škodu tak, ako
bola pripustená zmena žalobného petitu, t.j. 8999,71 eur. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení z 13. 6.
2016 ponechal rozhodnutie súdu na jeho úvahe, ale podľa jeho názoru nárok žalobkyne by mala zaplatiťpoisťovňa. V podaní z 10. 10. 2016 poukázal na §15 ods. 1 Zák. č. 381/2001 Z. z. s tým, že náhradu
škody uhrádza poisťovateľ poškodenému a poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi. Teda žalovaný v 1. rade má za to, že uplatnenú škodu žalobkyne

by mala uhradiť žalovaná v 2. rade. Žalovaná v 2. rade žiada, aby voči nej bola žaloba zamietnutá v
celom rozsahu, žalobu neuznáva s poukazom na ustanovenie §4 ods. 2 písm. a) Zák. č. 381/2001 Z.
z. účinného v čase vzniku dopravnej nehody a teda vzniku škody s tým, že žalobkyňu nie je možné
považovať za poškodenú. Medzi stranami sporu je nesporná výška uplatneného nároku, pretože ani
jeden zo žalovaných tento nárok čo do výšky nenamietal. Súd právne vec posúdil ako nárok podľa §238

ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 4 ods. 2 písm. a/ Zák. č. 381/2001 Z. z. účinného
v čase vzniku poistnej udalosti.

20. Pokiaľ sa jedná o nárok žalobkyne uplatnený voči žalovanému v 1. rade, súd na základe vykonaného
dokazovania je toho názoru, že žaloba je v tejto časti dôvodná.

Súd má za to, že je nesporné, že ustanovenie §238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. zakladá regresný nárok
žalobcu voči tretím osobám, ak súd splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Vyplatením dávok
z dôchodkového zabezpečenia vznikla žalobkyni majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení
stanovených predpokladov. Regresný nárok je svojim charakterom samostatným nárokom na náhradu
škody vyplývajúci z §238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z, ktorý má povahu špeciálneho ustanovenia vo

vzťahu k Obč. zákonníku o náhrade škody.

V konaní bolo tiež nesporne preukázané, že žalovaný v 1. rade sa dopustil zavineného protiprávneho
konania, za ktoré bol aj trestne stíhaný a odsúdený. Pre priznanie regresného nároku žalobkyni, teda
náhrady škody, vyplývajúceho z vyššie uvedeného osobitného občianskoprávneho vzťahu, je vždy

rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby. Zavinenie ako subjektívna kategória a je neopomenuteľným
predpokladom vzniku zodpovednosti. V dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný v 1. rade,
došlo k smrti chodca Y. Q., pričom pani Y. Q. boli vyplatené dávky vdovského a sirotského dôchodku a
pánovi Y. Q. dávky sirotského dôchodku a to v celovej výške 8999,71 eur.

Žalovaný v 1. rade napriek písomnej výzve žalobkyne jej škodu vzniknutú vyplatením dôchodkových
dávok neuhradil a preto ho na jej zaplatenie zaviazal súd, keď v tomto prípade ide o nesplnený zákonný
záväzok žalovaného. Žalobkyni toto právo voči žalovanému v 1. rade vyplýva priamo zo zákona o
Sociálnom poistení.

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v K. sp. zn. XCo/
XXX/XXXX zo dňa 09.06.2016, sp. zn. XCo/X/XXXX zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Y. W. sp. zn.
XC/XXX/XXXX zo dňa 15.02.2017, Okresného súdu V. sp.zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 16.03.2017.

20. Pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu uplatnený voči žalovanej v 2. rade, súd na základe vykonaného

dokazovania je toho názoru, že žaloba je aj v tejto časti dôvodná.

V súlade s ustanovením §4 ods. 2 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení v znení účinnom ku
dňu poistnej udalosti, t.j. 13. 1. 2006, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému, uplatnené preukázané nároky titulom škody vzniknutej úhradou nákladov

zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia. Podľa §4
ods. 3 uvedeného zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné
plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený
zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Samotný zákon o povinnom zmluvnom poistení v čase škodovej udalosti v danej právnej veci kvalifikoval
uhradené náklady dávok dôchodkového poistenia ako škodu, ktorú za poisteného poisťovateľ priamo
uhradí poškodenému. Platcom dávok dôchodkové poistenia je výlučne Sociálna poisťovňa a ich
vyplatením Sociálnej poisťovni vznikne nepochybne majetková ujma. Nárok na refundáciu vyplatených
dávok dôchodkového poistenia nie je síce nárokom na náhradu škody na zdraví poškodenému podľa

Občianskeho zákonníka, svojím charakterom je samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúci
z §238 ods. 1 zákon a č. 461/2003 Z.z., majúceho z tohto dôvodu povahu špeciálneho ustanovenia vo
vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody.Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva právo poisteného, t.j. žalobcu, na náhradu škody za
neho priamo žalovanou v 2. rade a povinnosť žalovaného v 2. rade škodu vyplývajúcu z ustanovenia
§ 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. - t.j. aj titulom vyplatených dávok dôchodkového poistenia

refundovať preto, lebo v dobe vzniku poistnej udalosti - dopravnej nehody dňa 13. 1. 2006, bol žalovaný
v 1. rade poistený u žalovaného v 2. rade.

Podľa § 28c ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z., právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred
01.04.2007 zostávajú nedotknuté, čiže žalovaná v 2. rade ako poisťovateľ bola povinná za poisteného,

na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla nahradiť aj škodu - dávky dôchodkového poistenia a to podľa § 4 ods. 3 zák. č.
381/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu poistnej udalosti t.j. ku dňu 13. 1. 2006.

21. Obrana žalovanej v 2. rade v konaní spočívala v skutkových tvrdeniach o tom, že Sociálnej poisťovni
až novelou Zákona o povinnom poistení zákonom č. 110/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 4. 2007 vznikla

možnosť domáhať sa od komerčných poisťovní, teda aj vo vzťahu k nemu, náhrady regresných nárokov
existujúcich voči poistenému z titulu nároku na náhradu škody, vzniknutej výplatou dôchodkových dávok
v dôsledku zavineného protiprávneho konania poisteného a súčasne jemu vznikla povinnosť uhradiť
vyššie uvedené náklady subjektu - Sociálnej poisťovni. V rozhodnom období, teda v čase, kedy došlo k
poistnej udalosti, ku dňu 13. 1. 2006, Sociálna poisťovňa nemala status poškodeného v zmysle Zákona

o povinnom zmluvnom poistení, preto sa nemohla voči nemu domáhať plnenia nárokov za poisteného.

Súd sa s daným tvrdením žalovanej v 2. rade nestotožňuje. Poukazuje na názor vyslovený Krajským
súdom v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 26.01.2017 s ktorým sa
stotožňuje a odkazuje na neho: ,,Zákonom č. 430/2003 Z. z. účinným od 01.11.2003, ktorý novelizoval

zákon č. 381/2001 Z. z. sa v §4 ods. 2 ustanovilo, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ, za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej, okrem iného, úhradou dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia.
Náklady spočívajúce vo vyplatených dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia
však môžu vzniknúť iba Sociálnej poisťovni, ako nositeľovi sociálneho poistenia v zmysle Zákona o

sociálnompoistení.Žalobcamaltedazpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradil,
okrem iného aj škodu vzniknutú úhradou dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, ktorá škoda
v zmysle výkladu tohto zákona mohla vzniknúť len subjektu, ktorý je oprávnený na výplatu týchto
dávok. Takáto škoda mohla vzniknúť len subjektu, ktorý takéto dávky poškodenej v dôsledku zranení
následkom dopravnej nehody, vyplatil. Škoda spočívajúca úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti,

dávok nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia preto nemohla vzniknúť fyzickej osobe, ak
na výplatu týchto dávok je oprávnená Sociálna poisťovňa. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne
vyplýva, že i v čase, kedy došlo k poistnej udalosti bola Sociálna poisťovňa oprávnená na to, aby škoda,
ktorá jej vznikla úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, resp. dávok nemocenského a dôchodkového
poistenia, bola uhradená v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľom.

Oprávnenie Sociálnej poisťovne vyplýva následne aj z ust. §238 Zákona o sociálnom poistení účinného
v čase, kedy k poistenej udalosti došlo, ak v zmysle §238 ods. 1 bolo upravené právo Sociálnej poisťovne
voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania. To, že výplatou dávok zo strany Sociálnej poisťovne došlo na jej strane k vzniku
škody, potvrdzuje samotné znenie §-u 238 ods.2 tohto zákona, podľa ktorého sú orgány či už štátnej

správy, právnické osoby, fyzické osoby, povinné poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne
potrebnú súčinnosť na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok. Zákon
o sociálnom poistení hovorí o tom, že Sociálnej poisťovni výplatou dávok vznikla škoda, z čoho je
nevyhnutné vyvodiť i to, že výplatou týchto dávok sa stáva poškodenou. Nemožno teda uznať výklad
žalovanej 2/, podľa ktorého sa Sociálna poisťovňa za poškodenú v prípade, ak vyplatila dávky, na

výplatu ktorých jej bola daná právomoc Zákonom o sociálnom poistení, (tretím osobám v dôsledku ich
zavineného protiprávneho konania ), nepovažuje.“

22. Súd uznáva, že tak Zákon o povinnom zmluvnom poistení, ako i Zákon o sociálnom poistení boli
novelizované zákonmi, na základe ktorých došlo k precizovaniu vzájomných vzťahov medzi poisteným,

poisťovateľom a Sociálnou poisťovňou, keď v zmysle ustanovenia §4 ods. 3 Zákona o povinnom
zmluvnom poistení v platnom znení, bolo zakotvené, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti,
vrátane dôchodkových dávok, a to príslušným subjektom. V tomto ustanovení už pri poznámke 6b jeodkaz na Zákon o sociálnom poistení, a teda ide o konkrétne určenie subjektu - Sociálna poisťovňa. I
z tejto formulácie naďalej zákon vníma výplatu dávok Sociálnej poisťovne, ku ktorej došlo v dôsledku
zavineného protiprávneho konania tretích osôb ako škodu.

Novelou Zákona o povinnom zmluvnom poistení zákonom č. 110/2007 Z. z. došlo k tomu, že škoda
vzniknutá úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského a dôchodkového poistenia,
ktorá bola pôvodne upravená v §4 ods. 2 písm. a) tohto zákona, a vo vzťahu ku ktorej mal poistený
z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho túto škodu nahradil, bola z predmetného

ustanovenia vyňatá tak, že od tohto času je v platnom znení ustanovenie §4 ods. 3, v ktorom už
tento nárok Sociálnej poisťovne nešpecifikuje ako „škodu“, pretože postupne precizovaním právnej
úpravy došlo k ustáleniu, že tento nárok žalobkyne je nárokom regresným. Nedostatky dovtedajšej
právnej úpravy týkajúcej sa pojmovej nedôslednosti však nemôžu byť na ťarchu poisteného. Až do takto
precizovaného znenia sa Sociálna poisťovňa za poškodenú v zmysle §238 Zákona o sociálnom poistení,
podľa názoru súdu považovala.

23. Obrana žalovanej v 2. rade v konaní ďalej bola založená na tvrdení, že napriek legislatívnemu vývoju
nebolo dotknuté právo Sociálnej poisťovne domáhať sa voči poistenému ako škodcovi náhrady škody
podľa §238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ak potom Sociálna poisťovňa svoje právo podľa zákona
o sociálnom poistení voči škodcovi úspešne uplatnila a škodca tieto nároky uhradil, mohol sa samotný

škodca dožadovať od poisťovne ich nahradenia a to práve na znenie novely zákona o PZP, t.j. zákona
č. 430/2003 Z.z. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
XCo/XXX/XXXX, kde KS v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ nebol nositeľom povinnosti na
úhradu tohto plnenia priamo Sociálnej poisťovni, bez toho, žeby si bol voči nemu úhradu tohto nároku
uplatnil odporca. Uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé aj z ust. §238 zák. č. 461/2003

Z.z., ktorý určuje možnosť uplatnenia regresných nárokov Sociálnou poisťovňou súdnou cestou. V rámci
tohto konania sa môže škodca - v prejednávanej veci odporca brániť. Regresná náhrada vyplývajúca
zo zák. č. 461/2003 Z.z. ako normy verejného práva, má iný charakter ako škoda, ktorá je spôsobená
prevádzkou motorového vozidla, ktorá je súkromnoprávnou kategóriou. Nárok Sociálnej poisťovne na
regresnú náhradu je daný na posúdenie súdu.

Súd pre ozrejmenie uvedeného rozhodnutia cituje aj ďalšie v ňom uvedené vyjadrenia odvolacieho
súdu: ,,Sociálna poisťovňa preto nie je poškodeným v zmysle pojmu poškodeného ako bol vymedzený
§ 2 písm. g) Zákona o PZP. Tomuto záveru podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá aj znenie ust. §
4 ods. 2 Zákona o PZP, ktorý hovorí o tom, aké nároky za poisteného hradí poisťovateľ poškodenému.

Ide o nárok na náhradu škody, ktorá vznikla priamo v súvislosti so škodnou udalosťou, prevádzkou
motorového vozidla. Do tohto nie je zahrnutý nárok na náhradu nákladov zdravotnej starostlivosti,
nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, ktoré sú špecifikované osobitne v ods. 3 §4
Zákona o PZP. Už z tohto systematického znenia právneho predpisu možno ustáliť, že subjekty, ktoré sú
nositeľmi práva postihu, regresného nároku, ktorý nevznikol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou

udalosťou, ale majú charakter zvláštnej náhrady škody, nie sú subsumované pod pojem poškodeného.
Keďže za poškodeného v zmysle Zákona o PZP sa nepovažuje subjekt, ktorý má voči poistenému
regresný nárok, nevzťahuje sa na takúto osobu ani ust. §15 ods. 1 Zákona o PZP, t.j. že nárok na
náhraduškodyjeoprávnenáuplatniťpriamoprotipoisťovateľovi.Sociálnapoisťovňasipriamosvojnárok
uplatnila voči navrhovateľovi a on jej ho uhradil bez súhlasu, resp. vyjadrenia odporcu ako osoby, za

ktorú plnil, nepostupoval v súlade so zák. č. 381/2001 Z.z. Navrhovateľ nebol nositeľom povinnosti na
úhradu tohto plnenia priamo Sociálnej poisťovni, bez toho, že by si bol voči nemu úhradu tohto nároku
uplatnil odporca.“

Súd vzhľadom na danú právnu vec je to názoru, že skutkové okolnosti veci, ktorá bola predmetom vyššie

uvedeného rozhodnutia, sú odlišné a teda súd pri svojom rozhodovaní nemôže vychádzať z právneho
názoru vysloveného odvolacím súdom.

Súd poukazuje na obdobný právny názor akého je tunajší súd v tomto konaní, ktorý je vyjadrený v
rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 20.10.2016, v rozsudku

Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 26.01.2017.

24. Súd sa však nestotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaní v tomto konaní mu majú vzniknutú škodu
nahradiť spoločne a nerozdielne. Žalovaný v 1. rade je povinný žalobcovi plniť náhradu škody podľa§427 Občianskeho zákonníka v spojení s §238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a žalovaná v 2.
rade je povinná plniť na základe osobitného právneho predpisu ako poistné plnenie z titulu povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. Z

uvedeného vyplýva, že postavenie škodcu a poisťovateľa vo vzťahu k poškodenému je obdobné ako
postavenie dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi. Vzhľadom na uvedené súd nemohol zaviazať žalovaných
na náhradu škody solidárne (spoločne a nerozdielne). Aby súd zabránil poskytnutiu plnenia žalobcovi
dva krát, vzťah medzi žalovanými vyjadril vo výroku rozsudku tak, že plnením jedného zo žalovaných v
rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného. ( viď rozsudok NS SR p. zn. XCdo/XXX/

XXXX, NS ČR sp. zn. XXCdo/XXX/XXXX).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba zo strany žalobcu bola podaná
dôvodne a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

26. Podľa ustanovenia §255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

Podľa ustanovenia §262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a preto žalobkyni vznikol nárok na priznanie
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže žalobkyni v súvislosti s týmto súdnym konaní žiadne trovy
konania nevznikli, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.