Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by Mgr. Ivana Heinrichová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/316/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114230545
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114230545.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom
Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom A. B. XXX/XX, B., o zaplatenie
103,97 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 103,97 eura a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Ž i a d n a zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 20.10.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 103,97 eura
s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 96,02 eura od 16.10.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 24.7.2006 zmluvu, na základe
ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného účet, pre porušenie zmluvných povinností listom zo dňa
12.6.2014 odstúpil od zmluvy a záväzok 103,97 eura pozostáva z istiny 96,02 eura a úrokov vo výške
7,95 eura, pričom nepovolené prečerpanie účtu je úročené úrokovou sadzbou vo výške 28 % ročne.
2.Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu a vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami,
odstúpením od zmluvy, úrokovými sadzbami, a zistil tento skutkový a právny stav:
3.Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 24.7.2006 uzavretá Zmluva o zriadení vkladového účtu, na
základe uvedenej zmluvy žalobca zriadil a viedol od 24.7.2006 majiteľovi účtu - žalovanému účet číslo
XXXXXXXXXX/XXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Z dôvodu
vykazovaného debetného zostatku od 2.2.2014 žalobca listom zo dňa 12.6.2014 od zmluvy odstúpil.
Žalobca od žalovaného požaduje zaplatenie sumy 103,97 eura, ktorá pozostáva z istiny vo výške 96,02
eura a úrokov vo výške 7,95 eura, pričom debetný zostatok je v zmysle zmluvy a úrokových sadzieb
úročený úrokom vo výške 28 % ročne.
4.Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
5.Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.6.Podľa§53ods.4 písm.k)OZzaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
7.Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
8.Podľa§53ods.8OZakideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
9.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
zmluva o bežnom účte, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného účet. Základnú
charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. O
spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č.
258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č.
150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený
novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov
vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho
právneho poriadku transformovaný, je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko
materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona
sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená,
že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa
30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z
10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov
pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. V danom prípade strany sporu uzatvorili z hľadiska podstatných
náležitostí zmluvu o bežnom účte, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa
ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa
vzťahuje ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že zmluva o bežnom účte je
absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter
účastníkovzmluvyvpostavenídodávateľaaspotrebiteľaakoajvzhľadomnatzv.formulárovýtypzmluvy,
keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny
vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a)
ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS
Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010).
Podľa názoru súdu ide o spotrebiteľskú zmluvu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj
citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná sčasti dôvodne, pretože
došlo k riadnemu a platnému uzatvoreniu zmluvy o bežnom účte, pre závažné porušovanie obchodných
podmienok zo strany žalovaného banka od zmluvy odstúpila, pričom na účte zostal debetný zostatok vo
výške 103,97 eura, na ktorého zaplatenie má žalobca nárok. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 103,97 eura. Súd však nepriznal žalobcovi nárok na úrok vo výške 28 % ročne zo sumy 96,02 eura
od16.10.2014dozaplateniaavtejtočastisúdžalobuzamietolakonedôvodnú,keďsižalobcauplatňovalzmluvný úrok po odstúpení od zmluvy, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z
poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní
a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej
praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie
Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca
a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť
platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu,
že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania a nie už úrokov z úveru. Preto súd dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru
v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to
vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98. S poukazom na vyššie
uvedenéskutočnostiakoajcitovanézákonnéustanovenia,súdrozhodoltakakojeuvedenévovýrokovej
časti tohto rozhodnutia.
10.O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo, nakoľko každá z nich mala vo veci úspech len čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.