Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213203869
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213203869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, PSČ:

XXX XX R., Štátna prisl. SR, v konaní zastúpený Občianskym združením „Ochrana spotrebiteľom
a vlastníkom bytov, so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice - Staré mesto, zast. advokátkou JUDr.
Darinu Solárovou so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice - Staré mesto, proti žalovanému: Rapid life
životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 01Košice, IČO: 31690 904 v konaní zastúpený Advokátska
kancelária MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, zrušenie
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu a iné sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetinej 41 v Košiciach sp. zn.

XC/XXXX/XXXX z 19.1.2012 v plnom rozsahu vrátane výroku o trovách konania.

Súd žalobný nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosť učinenie vo výške 146,74
eur z a m i e t a.

Súd návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom
Alžbetinej41vKošiciach sp.zn.XC/XXXX/XXXXz19.1.2012 vplnomrozsahuvrátanevýrokuotrovách

konania z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa26.02.2013sažalobcazastúpenýobčianskymzdružením Právneslužby
spotrebiteľom a vlastníkom bytov domáhal zrušenia Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetinej
41 v Košiciach sp. zn. XC/XXXX/XXXX z 19.1.2012 v plnom rozsahu vrátane výroku o trovách konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok považuje za nezákonný a nesúhlasí s ním
z dôvodu, že rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu dojednaná v

poistných podmienkach je neplatná. Takéto dojednanie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko nebola dohodnutá individuálne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku.

2.Žalovaný podal vo veci písomné vyjadrenie v ktorom vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobcu z
dôvodu, že žalobca svojím podpisom na konci Všeobecných poistných podmienok dňa 29.1.2009

potvrdil, že si Všeobecné poistné podmienky prečítal, vyslovil s nimi súhlas a následne obdržal jedno
vyhotovenie. Podstatná skutočnosť, je tá, že zo strany žalobcu bola podpísaná nielen poistná zmluva
č. XXXXXXXXXX, ale osobitne aj Všeobecné poistné podmienky, a rovnako aj osobitné zmluvné
dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve Č. XXXXXXXXXX. Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007pritom žalobca podpísať nemusel a to bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva a povinnosti
vyplývajúce z poistnej zmluvy resp. zo Všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania
týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobcom by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla. V

predmetnomprípadežalovanýpriuzatváranípoistnejzmluvydalžalobcovinavýber,čiosobitnézmluvné
dojednania (vrátane rozhodcovskej doložky) svojím podpisom prijme alebo nie, a tým bol naplnený
základný zmysel a účel § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka- zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ nútený
pristúpiť k zmluvnému dojednaniu, s ktorým nesúhlasí len preto, že je súčasťou zmluvy, ktorú chce
uzavrieť avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť jej obsah. Treba tiež zdôrazniť, že Osobitné dojednania

č. 01/2007 obsahujú len dva stručné, jasné a zrozumiteľné body, pričom sú formálne odčlenené od
ostatného obsahu Vpp žalovaného. Rozhodujúce je, že žalobca mal možnosť vylúčiť aplikáciu danej
zmluvnej podmienky, a tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca k ochrane
spotrebiteľa. Dohoda o rozhodcovskej doložke bola teda uzatvorená samostatne, mimo spotrebiteľskej
zmluvy, pričom aj ustanovenia časti XV. Všeobecných poistných podmienok boli pre účastníkov záväzné
len v prípade samostatného dojednania rozhodcovskej doložky.

3.Podaním zo dňa 3.5.2013 žalobca rozšíril svoje podanie a žiadal aby súd priznal žalobcovi primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 146,74 eur, ktoré je žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh v tejto časti zdôvodnil podľa ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z.z., podľa ktorého priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 146,74 eur, nakoľko

práve v takejto výške sa žalovaný chcel na jeho úkor obohatiť. Podľa citovaného ustanovenia postačuje
len hrozba ujmy a spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie praktiky žalovaného sú
spôsobilé ujmu privodiť, o čom svedčí aj podaný žalobný návrh na arbitrážnom súde.

4. Podaním zo dňa 20.5.2013 žalobca súčasne žiadal odklad vykonateľnosti napadnutého

rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia o veci samej.

5. Podaním zo dňa žalovaný poukázal na novelizáciou zákona č.233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok)
v rámci zák. č.335/2014 Z.z. bod. 49 sa za § 243c vložil nový § 243d v ktorom je uvedené: ,,( 1)
Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,

ktorého predmetom je spor splňujúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred l. januárom
2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie
exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské
rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.“ Uvedené ustanovenie je platné
a účinné od 1.1.2015. Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že rozhodnutie konečným a záväzným

spôsobom upravuje právne pomery účastníkov konania. Skutočnosť, že v dôsledku aplikácie § 243d
EP na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať, znamená že
uvedená novela EP anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku. Dôsledkom uvedeného je
že obe strany konania bez vlastného zavinenia resp. pričinenia sú objektívne bez právneho záujmu na
výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí). V nadväznosti na vyššie uvedené žiadal súd, aby žalobu

o zrušenie rozhodcovského rozsudku číslo zamietol.

6.Žalobcapodanímzodňa15.6.2016zastávalnázor,že od0l.01.2015bolprijatýnovýzákonč.335/2014
Z.z.: o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73
ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona

o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1.januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred l. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva
uzavretá pred l. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného
vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31. 12. 2014 sa nedokončia

podľa a zákona č. 244/2002 Z.z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2015 Z.z.,
a iba rozhodcovská zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia. Ide o
prelomenie materiálnej nie formálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok
sa zo zákona nezrušil, teda v dôsledku zmeny právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobcu
domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

7. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie , na ktorom žalobca uviedol, že trvá na písomne podanej
žalobe apo vykonanomdokazovanínavrhuježalobevplnomrozsahu vyhovieť. Poukazujenapísomné
podania právnej zástupkyne, ktorá podrobne sa vyjadrila tak ku skutkovej ako i právnej stránke veci.Z dôvodu porušenia zákona spočívajúce v tom, že nedošlo k dojednaniu individuálnych podmienok
rozhodcovskej zmluvy navrhuje žalobe vyhovieť. V časti žalobného nároku týkajúca sa odkladu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku bližšie odôvodniť súdu nevedel, predmetnú záležitosť riešila

jeho manželka a skutkovo zdôvodnila jeho právna zástupkyňa. Vedel však súdu potvrdiť, že žiadne
exekučné konanie titulom rozsudku arbitrážneho súdu voči jeho osobe neprebieha. Trval i na časti
žaloby týkajúcej sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 146,74 eur, ktoré však
bližšie zdôvodniť nevedel. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržia
všetkých písomných vyjadrení. Poukazuje na to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne

stranami, žalobca mal možnosť zmeniť podmienky dohody v lehote 30 dní, prípadne nepodpísať takto
dojednanú zmluvu. V ďalšej časti poukazuje na novelu Zákona 233/95 Z.Z. exekučný poriadok § 243 c)
243 d) v zmysle ktoré predmetný rozhodcovský rozsudok z dôvodu nesplnenie podmienok v zákonom
stanovených stráca účinnosť a na základe tohto rozhodcovského rozsudku nemožno udeliť poverenie
toto rozhodnutie prestáva i účastníkov zaväzovať.
Z obsahu vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe

teda na zrušení rozhodcovského rozsudku.
Taktiež navrhuje časť žalobného nároku žalobcu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko v tejto časti žalobca ani skutkovo nevymedzil časť svojho nároku a
ani žiadne dôkazy do spisu nepredložil. V závere navrhuje odklad vykonateľnosti zamietnuť - nepovoliť
z dôvodu nedostatočného zdôvodnenia tohto nároku. V závere si uplatňuje náhradu trov konania. Súd

vo veci ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi : Splnomocnenie
č.l. 6, potvrdenie č.l. 7 , stanovy č.l. 8 - 10, upovedomenie o začatí konania č.l. 11, návrh na začatie
podania č.l. 12 - 13, rozsudok č.l. 14 - 16, návrh na uzatvorenie PZ č.l. 17, VPP č.l. 18, vyčíslenie
nedoplatku č.l. 19, príručka č.l. 20, zápisnica zo zasadnutia č.l. 146 - 147
spis Arbitrážneho súdu Košice XXXX/XXXX a to návrh č.l. 27 - 28, poistná zmluva č.l. 29, pripoistenie

č.l. 30, VPP č.l. 31 - 32, zrušenie PZ č.l. 33, príručka č.l. 34, potvrdenie č.l. 35 - 36, upovedomenie
o začatí č.l. 37, rokovací poriadok č.l. 38 - 49, rozsudok č.l. 50 - 52, doručenka č.l. 53 , potvrdenie o
osobnom podaní č.l. 54, záznam o požiadavkách klienta č.l. 78, zmena žaloby č.l. 81 - 83, uznesenie
odvolacieho súdu č.l. 124 - 129, oznámenie č.l. 130spisu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

8.Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 29.1.2009 poistnú zmluvu č.XXXXXXXXXX. Súčasne podpísali
i Všeobecné poistné podmienky dňa 29.1.2009, ako i aj osobitné zmluvné dojednania č.01/2007
k poistnej zmluve č.XXXXXXXXXX. Vo všeobecných poistných podmienkach strany konania dohodli
rozhodcovskú doložku v časti XV. Všeobecných poistných podmienok. Žalovaný dňa 4.1.2012 podal

návrh na Arbitrážny súd Košice Alžbetina 41, 040 01 Košice, v ktorom navrhol uložiť povinnosť žalobcovi
zaplatiť 146,74 eur titulom nedoplatku na poistnom. Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetinej
41 v Košiciach v konaní sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012 vydal rozhodcovský rozsudok v
ktorom uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť v prospech žalovaného 146,74 eur a trovy konania 276.- eur.
Uvedený rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 6.2.2013. Žalobca návrh na súd podal dňa 26.2.2013.

9. Podľa § 73 ods. 3 č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva
uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

10. Podľa § 45 ods. 1, písm. e, i), j), l) z.č. 335/2014 Z. z., účastník spotrebiteľského

rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať
zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak:
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
j)rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Podľa § 46 ods. 1 z.č. 335/2014 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konaniapožiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

20. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými

stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

21. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná

22. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy

spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá.

23. Vzťah medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom posúdil súd ako vzťah
spotrebiteľský a poistnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú.

24. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobný návrh žalobcu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku je dôvodný. Poukazujúc na to, že v predmetnom prípade sa jedná o
spotrebiteľský vzťah medzi stranami, kde rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne.
Rozhodcovská doložka bola iba súčasťou VPP, ktoré neboli osobitne vyjednané účastníkov zmluvnéhovzťahu. Išlo o vopred vytlačené podmienky, ktoré boli pripravené výlučne žalovaným bez možnosti ich
zmeny. K ich uzavretiu malo teda dôjsť už podpisom poistnej zmluvy. Žalobca mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť

VPP a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému žalovaným. Uzatvorenie rozhodcovskej doložky
musí predstavovať výsledok slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Žalobca ako spotrebiteľ pri
uzatváraní zmluvy ani nebol riadne poučený o význame takejto doložky. Neinformovanosť spotrebiteľa
v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím
nepreukázal, že žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie

sporov v rozhodcovskom konaní. V danom prípade je rozhodcovská doložka v zmysle § 53 odsek
4 písm. r/ OZ (platného v čase uzavretia zmluvy) neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podstatný je
v tomto prípade spôsob a forma dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie potenciálna možnosť
od nej odstúpiť. Na tomto závere súdu nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná podpísala Osobitné
zmluvné dojednania, v ktorých sa nachádza duplicitná úprava rozhodcovskej doložky. Takúto úpravu
riešenia sporov možno považovať za zavádzajúcu a mätúcu. Ani Osobitné dojednania , ani VPP neboli

individuálne dojednané a ani z nich nie je možné zistiť, či by v prípade ich nepodpísania stratila platnosť
aj rozhodcovská doložka uvedená vo VPP.
Na základe uvedeného považuje súd za preukázané, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s
ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie
mohlo mať vplyv na výsledok sporu ( § 45 ods. 1, písm. j) z č.335/2014 Z.z). Podľa § 47 ods. 2

z.č. 335/2014 Z. z., pokiaľ by súd zrušil rozhodcovský rozsudok len z tohto dôvodu, spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva by zostala v platnosti a vo veci by rozhodol opätovne stály rozhodcovský súd.
Súd zrušil rozhodcovský rozsudok najmä z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Na základe
vykonaného dokazovania považuje súd uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu za neplatnú z dôvodu, že
nebola individuálne dohodnutá. Individuálne dojednanie je také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť

ho neprijať, odmietnuť, hoci ho pripravil dodávateľ. V tomto prípade však súd nemá preukázané, že
neprijatím, odmietnutím rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k zhoršeniu postavenia žalobcu.
Dôkazné bremeno v prípade preukázania individuálneho dojednania je na strane žalovaného. Súd
sa neuspokojil so skutočnosťou, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom papieri,
že v zmluve bolo uvedené, že žalobca ma právo do 14 dní odstúpiť od zmluvy resp. vôbec ju

nemusí podpísať. Zo súdnej praxe v obdobných sporoch považuje súd za pravdepodobné, že
neuzatvorením rozhodcovskej doložky by so žalobcom nebil uzatvoril žalovaný poistnú zmluvu.
Predmetná rozhodcovská zmluva podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to tým, že v prípade podania žalobného
návrhu dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským

súdom, ktorý vopred vybral dodávateľ a zbavuje ho možnosti riešiť spor pred štátnym súdom.

25. Predloženú rozhodcovskú zmluvu súd považuje za absolútne neplatnú, od ktorej nie je možné
odstúpiť z dôvodu, že je neplatná od samého počiatku. Súd preto zrušil rozsudok v zmysle § 45 ods. 1
písm. e) Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V zmysle § 47 ods. 1 tohto zákona môže

žalovaný podať na súd návrh na pokračovanie v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

26. Súd časť návrhu žalobcu týkajúce sa priznania primeraného finančného zadosť učinenia vo výške
146,74 eur, považoval za nepreukázaný a preto ako nedôvodný zamietol. Samotný žalobca na ústnom
pojednávaní nevedel skutkovo vymedziť v čom spočíva ujma spôsobená žalovaným, ani uplatnenú

výšku finančnej náhrady. V tomto smere mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázala závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práv došlo. Nie je úlohou
súdu, aby ex offo nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu ohľadom jeho dôkazného bremena. Ako vyplýva
zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať
ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom

uplatnenia tohto inštitútu je to, aby ujma vznikla, inak nie je čo reparovať.

27. Súd považoval návrh žalobcu i v časti o odklad vykonateľnosti rozsudku Arbitrážneho súdu v
Košiciach so sídlom Alžbetinej 41 v Košiciach sp. zn. XC/XXXX/XXXX z 19.1.2012 v plnom rozsahu
vrátane výroku o trovách konania za nedôvodný práve zmenou právnej úpravy od 0l . 01.2015,

kedy bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z.z.: o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak nie je
ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj
na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015.Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred l. januárom 2015,
zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred l. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku

neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa a zákona č. 244/2002 Z.z., ale sa dokončia podľa
nového špeciálneho zákona č. 335/2015 Z.z., a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa
predpisov účinných v čase jej uzavretia. Zákon č.335/2014 Z.z. bod. 49 sa za § 243c vložil nový
§ 243d v ktorom je uvedené: ,,( 1) Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor splňujúci podmienky podľa osobitného

predpisu, vydaného pred l. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto
zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať.“ Uvedené ustanovenie je platné a účinné od 1.1.2015. Nakoľko predmetný rozhodcovský
rozsudok nespĺňa vyššie popísané kritériá upravené novelou zákona č. 335/2014 Z.z., nie je možné
podať nútený výkon rozhodnutia formou exekúcie.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v zmysle ktorého
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný. Súd náhradu trov konania pomerne rozdelí pripadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V predmetnom konaní strany konania
mali úspech čiastočný , preto súd vyslovil , že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.