Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16P/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114221544
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114221544.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky: G. I., nar.

XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, W., t. č. E. XX, M., zast. Advokátska kancelária KUHAJDA, s. r. o.,
Karadžičova 47, Bratislava a druhého manžela C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, W., zast.
JUDr. Radoslav Poredoš, advokát, Furdekova 2604/5, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností manželov k maloletým deťom N., nar. X.X.XXXX a C., nar. XX.X.XXXX
I., zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec,takto

r o z h o d o l :

1. Súd manželstvo účastníkov C. I., r. č. XXXXXX/XXXX a G. I., rod. I., r. č. XXXXXX/XXXX , uzavreté
dňa 13. 3. 1999 pred Mestom Leopoldov, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta

Leopoldov vo zväzku VII., ročník 1999, strana 50, por.č. 3 r o z v á d z a.

2. Maloleté deti N., nar. 8. 9. XXXX a C., nar. XX. 5. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do
osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

3. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého N. sumou XXX eur mesačne a na výživu

maloletého C. sumou 110 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, s účinnosťou
od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Styk matky s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .

5. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva uzavretého 13.3.1999 z dôvodu,
že manželstvo neplní svoj účel, nakoľko účastníci v dôsledku predchádzajúcich rozporov nežijú

manželským životom.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

3.Navrhovateľka uviedla, že žiada, aby súd manželstvo uzavreté 13.3.1999 rozviedol, mal. deti N. a C.
zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil výživné 250 eur na každé dieťa. Manželstvo uzavrela

po 1,5 ročnej známosti z lásky a pre tehotenstvo. Po svadbe sa manželovo chovanie zmenilo, začal ju
obmedzovať resp. zakazovať stretávanie sa s rodinou, nevychádzal si s jej sestrou, dôvod nevie. Mal
za to, že nie je schopná sa sama rozhodovať a radia jej iní, myslel, že sestra a rodičia ju ovplyvňujú,
to však nebola pravda. Spočiatku to nebolo také intenzívne, ale stupňovalo sa to a obmedzoval ju ajv kontakte s jeho rodinou. Žiadna rodina nemohla chodiť do ich domu, mohli tam chodiť iba jej rodičia.
Odporca má komplikovanú povahu a nevychádza si s inými. Keď jeho zákazy nechcela rešpektovať,
psychicky ju donútil k tomu, že návštevy vylúčila. Vo všetkých veciach bežného života sa musela riadiť

tým, čo chcel manžel. Týkalo sa to aj bežného zariadenia bytu. Manželským životom nežijú od augusta
2014, nikdy spoločne nehospodárili. Momentálne býva u rodičov. S deťmi má manžel štandardný vzťah,
keď tento veľa pracoval, stavali svojpomocne dom, a teda nebol veľa doma. Mladší syn C. býva u
otca, túžil po jeho pozornosti. N. bol od jej odchodu striedavo u otca a u nej a teraz je u otca. Manžel
sa pred maloletým C. vyhrážal, že keď sa rozvedú, obesí sa a raz v jeho prítomnosti v aute povedal,

že keď to nebude podľa neho, napáli to do stromu. V priebehu konania uviedla, že súhlasí s tým, aby
maloleté deti boli zverené do starostlivosti otca a styk upraviť nežiada. Výživné žiadala určiť 100 eur na
každé dieťa. Predložila doklad o príjme 426 eur mesačne - pracuje pomocná účtovníčka - zakladanie
dokladov, evidencia dokladov, účtovníctvo samostatne nerobí. Má strednú pedagogickú školu odbor
vychovávateľstvo, účtovníctvo robí od r. 2012, dovtedy robila rôzne iné pomocné administratívne práce
nie v jej profesii. S deťmi sa snaží stretávať, chodí za nimi a ak niekto otvorí, je s nimi. Okrem bežného

výživného na ne neprispieva, býva u rodičov, na domácnosť im platí 50 eur mesačne, inú vyživovaciu
povinnosť nemá. Snažím sa o stretávanie s deťmi, je však minimálne, lebo nie vždy otvoria a snažila sa
aj v emailoch manželovi vysvetliť, že chce prispievať aj na iné aktivity detí, no manžel nereagoval, s ním
sa dohodnúť nedá. Otec žije s deťmi v dome, ktorý patrí aj matke, čo možno považovať za spôsob
zabezpečenia bývania detí.

4.Manžel s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že manželstvo uzavrel po 1,5 ročnej známosti z lásky.
Manželstvo bolo dobré, nie je pravdou, že by manželku obmedzoval v kontakte s rodinou. Problémy
nastali až v júni 2014, kedy švagor spáchal samovraždu. Býval u svokry a táto po jeho smrti zrejme
chcela, aby u nej niekto v dome býval. Začala im zasahovať do manželstva, manželka chodila často k

matke, často spolu telefonovali, svokra sa neho vypytovala a ponižovala ho. Dokonca ho svokra fyzicky
napadla po hádke. K zraneniu nedošlo. Nikdy sa nikomu nevyhrážal zabitím, teda obvinenia manželky
sú nepravdivé. Od augusta 2014 nežijú manželským životom, lebo sa manželka odsťahovala. Pokúsil
sa o obnovenie spolužitia, ale manželka to odmieta. S deťmi má veľmi dobrý vzťah a momentálne
bývajú u neho. V prípade rozvodu súhlasí, aby boli maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti.

Výšku výživného žiadal 300 eur na každé dieťa, odkázal na dôvody uvedené v 22P/77/2016, keďže
navrhovateľka bola účtovníčka, nie pomocná, čo ustálil v tomto konaní aj súd. Predložil účtovnú závierku
k 31. 03. 2017, kde vychádza jeho príjem 800 eur. Deti nemajú mimoškolské aktivity, ani športové, lebo
na to nemá peniaze, syn si nemohol robiť ani VP, sú tam zdravotné problémy - kožné, čo predstavuje
sumu minimálne 20 eur mesačne a tieto problémy majú obe deti. Obaja musia nosiť dioptrické okuliare,

ktoré sa menia po 2 až 3 rokoch. Svoju manželku zo spoločnej domácnosti nevyhnal. Je pravdou, že
býva v dome, ktorý je v BSM, do toho domu sa môže navrhovateľka kedykoľvek vrátiť a neobstojí teda
tvrdenie, že zo svojho majetku zabezpečuje bytové potreby maloletých a rovnako aj odporca, preto
navrhol na túto skutočnosť neprihliadať.

5.Svedkyňa T. I., matka navrhovateľky, uviedla, že účastníkov navštevovali sporadicky, pri príležitosti
sviatkov, všetko sa javilo v poriadku. Druhý manžel si neželal, aby viac okrem sviatkov k nim chodili.
Hoci nemali zlé vzťahy, neriešila to. Nikdy konflikt nemali. Keď stavali dom, chodili im pomáhať. Manžel
sa im javil síce divný. Širšiu rodinu ani z jednej strany veľmi neprijímal, ale akceptovali to. Hnevalo ju,
keď menšiemu synovi hovoril trtko. Od septembra 2014 býva dcéra u nich, najprv tam bývala aj s deťmi

a potom odišiel najprv mladší, a potom aj starší syn k otcovi, ktorý ich podľa nej ovplyvňuje. Nahovoril
im, že dcéra má iného muža, že sa i nich nestará. Pritom dcéra sa vždy o deti starala. Dcéra chcela
deti navštevovať, ale manžel jej to nedovolil, vymenil zámky. Telefóny jej nezdvíhajú. Pred školou sa
staršieho opýtala, prečo matku odmietajú, ale iba mykol s plecami. Keď boli deti u nich, boli v pohode.
Bývajú v dome a mali samostatnú izbu. Keď dcéra chcela navštíviť deti, manžel ju zavolal do pivnice,

že jej povedal, že ju zabije z lásky, a dcéra sa ho bojí. Keď v septembri prišla k nim, povedala, že sa s
ním nedá vydržať, že jej robil zle, vylial jej napr. vodu na hlavu, keď si ľahla v inej izbe ako v spálni spať.
Rozbíjal jej zaváraniny, robil to, keď deti spali. Sácal ju po schodoch, do steny, ale nebil ju. Konflikt mali
s druhým manželom iba v júli, keď mali ísť ona so svojím manželom a navrhovateľka na masáž a druhý
manžel povedal, že k nijakému trtkačovi nepôjde. Rozobral jej bicykel, po masáži jej navrhovateľka ani

v noci nedvíhali telefón, tak tam išli. Dohovárala druhému manželovi, ten jej začal nadávať, potom sa
zahnala, ale facku mu nedala. A vyhnal ich preč. Účastníci sa so žiadnou rodinou nestretávali. To, že
druhý manžel nechce pustiť navrhovateľku, vie od dcéry, nebola tam. Nebohý syn sa rozviedol, lebo
nevesta je napoly šialená, liečila sa na psychiatrii. Netlačila na dcéru, aby sa rozviedla. Nevie, prečodeti odmietli byť u nej, pretože tri roky u nej boli, keď dcéra robila na smeny. Nevie, aký majú teraz
deti vzťah k otcovi, ale v minulosti boli v pohode, keď nebol doma a keď bol doma, boli nervózni. Pred
deťmi pokiaľ boli u nich, neriešili problémy rodičov. Deťom darčeky k Vianociam kúpila, ale neprišli a

ona tam neišla. Neišla na stretnutie matky s deťmi u švagrinej, nevedela, že tam má ísť. Deti pred
školou nečakala, iba ich stretla.

6. Zo záverov znaleckého posudku č. 43/2016 vypracovaného znalcom G.. L. Q. z odboru klinická
psychológia dospelých, detí vyplýva, že vzťah matky k obom deťom je srdečný a autentický. Jej

rozhodnutia však nerešpektovali dostatočne vývinové potreby detí, jej frustrácia a nespokojnosť
v partnerskom vzťahu spôsobili, že deti boli zneistené matkinou nestabilitou, nepredvídateľnosťou,
nepravidelným záujmom o ne. Mali pocit ohrozenia zo straty zaužívaného spôsobu života, súkromia a
rovesníkov, to vyvolalo ich následný odpor a protest voči matke, ktorý má už dlhodobý charakter. N. je k
matke odmietavý v výrazne predráždený na akékoľvek jej interakcie. C. sa matke vyhýba nepriamo, kvôli
jejcitovejmanipuláciiamožnýmvýčitkám.Znalecnezistilnegatívnepôsobenienavýchovudetí.Matkaje

citovo viazaná na svoju rodinu a deti, jej hodnotenia vzťahov sú menej zrelé. Otec sa aktívne adaptuje vo
svojom živote, potrebuje mať kontrolu nad svojou prácou a svojimi vzťahmi. V čase odchodu manželky
z domácnosti mal adaptačné poruchy s misúzom alkoholu, po návrate detí však prijal dominantnú
rodičovskú rolu. U detí má výchovnú autoritu, obaja chlapci sa pri otcovi cítia bezpečne, nemajú z
neho strach, ale dôverný vzťah. Obe deti jednoznačne preferujú vo výchove otca. Domácnosť matky

aj striedavá starostlivosť sú pre nich neprijateľné. Znalec napriek odmietaniu a kritickému hodnoteniu
matky doporučil stretnutia matky minimálne jeden deň v týždni podľa dohody matky s deťmi, otec by
mal stretnutia podporovať.

3.Kolízny opatrovník s rozvodom súhlasil, doporučil v prípade rozvodu maloleté deti zveriť do osobnej

starostlivosti otca a výšku výživného ponechal na úvahu súdu.

4.Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností manželov
k maloletému.

5.Manželstvo účastníkov bolo uzavreté 13.3.1999. Zo vzťahu účastníkov pochádzajú mal. N. a C.. U
oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v Červeníku,
R.A.U. XXX/XX, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu podľa § 92 C.m.p.

6.Podľa § 18 Zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7.Podľa § 23 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel

a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd pri rozhodovaní prihliadne
na záujmy maloletých detí.
V danom prípade manželstvo účastníkov dlhodobo neplní svoj účel. Účastníci nežijú manželským
životom od r. 2014, teda viac ako tri roky. Po dobu odlúčeného spolužitia nedošlo k jeho obnoveniu
a vzhľadom na vzťahy účastníkov a postoj navrhovateľky ani nie je predpoklad, že by v budúcnosti

manželstvo svoj účel plnilo. Pokiaľ aj druhý manžel nesúhlasil s rozvodom manželstva, neuviedol
žiadne relevantné dôvody, pre ktoré chce tento formálny zväzok zachovať, akým spôsobom si spolužitie
predstavuje /ak ho navrhovateľka odmieta/, ani čo reálne urobil pre to, aby k obnoveniu spolužitia
došlo. Jedná sa o dlhodobý stav a pokiaľ ani počas konania /ktoré trvalo dlhé časové obdobie/
nedošlo k zlepšeniu vzťahov, k obnoveniu spolužitia či aspoň snahe, nemožno konštatovať, že je

možné vytvorenie zdravého rodinného prostredia. Z manželstva pochádzajú už takmer plnoleté deti,
a teda ani s prihliadnutím na ich prípadné záujmy nie je dôvod na zachovanie tohto rozvráteného a
formálneho zväzku. Naopak, prípadné spolužitie za daných okolností by mohlo byť na neprospech
detí, nakoľko by sa aktuálne nejednalo o zdravé rodinné prostredie a atmosféru. Navrhovateľka nemá
záujem o obnovenie spolužitia a nemožno ju nútiť v tomto zväzku zotrvať. Aj svedkyňa T. I. potvrdila,

že navrhovateľka býva v ich domácnosti /ktorá skutočnosť v konaní ani nebola sporná/ a že vzťahy
účastníkov sú narušené, tiež vzťahy navrhovateľky s maloletými deťmi. K samotným dôvodom rozvratu
sa svedkyňa nevyjadrila, nakoľko nebola svedkom konfliktov.8.V súlade s citovanými ustanoveniami zákona preto súd manželstvo rozviedol.

9.Podľa § 24 Zák. o rodine maloleté deti súd zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý sa o deti riadne

stará a matka s týmto súhlasila. Zverenie maloletých detí do starostlivosti otca je v súlade aj so závermi
znaleckého posudku. V zmysle ust. § 24, 62 Zák. o rodine súd určil výživné primerane potrebám
maloletých detí a možnostiam matky. Je potrebné uviesť, že každý z rodičov je povinný počínať si
tak, aby bol schopný si plniť vyživovaciu povinnosť. S poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zák. o rodine
každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení výživného je
potrebné prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, odôvodnené potreby oprávneného,
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a to aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvoduvýhodnejšiehozamestnania,zárobku,majetkovéhoprospechu,tiežprihliadneajnaneprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie /§ 75 ods. 1 Zák. o rodine/.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 2.3.2015 č. k. 37P/2/2015-94 boli upravené práva a povinnosti
rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti
otca, výživné bolo určené sumou 70 eur mesačne. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.2.2017
č.k. 22P/76/2016-138 bolo výživné zvýšené na sumu 100 eur na každé dieťa. Vo veci bolo podané
odvolanie, teda rozsudok nie je právoplatný. Súd v záujme hospodárnosti konania vychádza zo zistení v

spise 22P/76/2016 z hľadiska príjmov rodičov a potrieb maloletých detí, keď so spisom sa oboznámil. Tu
súd dospel k záveru, že matka by mohla dosahovať príjem ako účtovníčka podľa Štatistického úradu SR
v r. 2015 vo výške 645 eur netto mesačne. Podľa dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 1.1.2013 matka
pracuje ako pomocná účtovníčka, jej mzda bola od 1.11.2013 vo výške 700 eur brutto, od 1.10.2014 sa
znížila na 352 eur mesačne, od 1.1.2015 zvýšená na 380 eur mesačne, od 1.1.2016 - 405 eur mesačne,

od 1.1.2017 - 522 eur mesačne. Čistá mzda matky bola za január 2017 - 418,56 eur. Aktuálne matka
dosahuje podľa dokladu predloženého v tomto konaní mzdu 522 eur brutto, čo predstavuje 370 eur netto
mesačne.
Otec aktuálne dosahuje príjem 800 eur mesačne. V konaní 22P/76/2016 súd vychádzal z jeho príjmu
za r. 2015 1173 eur mesačne.

V konaní 22P/76/2016 boli predložené doklady o nákladoch detí /v záujme hospodárnosti konania súd
v tomto konaní doklady nepovažoval za potrebné opätovne predkladať/. Súd sa stotožňuje so závermi
súdu v predchádzajúcom konaní z hľadiska nákladov detí, keď je možné zohľadniť náklady cestovného
20 eur mesačne, školské pomôcky 20 eur, obedy cca 30 eur mesačne, vreckové a mobil do 5é eur
mesačne, náklady na ošatenie a stravu, ktoré vzhľadom na vek detí sú vyššie v súvislosti s ich rastom

a vývojom. Obe deti navštevujú strednú školu /mal. N. 2. ročník, mal. C. 1. ročník/ , v dôsledku čoho
sú ich objektívne potreby vyššie.
V danom prípade súd dospel k záveru, že určené výživné je primerané potrebám detí a možnostiam
rodičov.
Na strane otca je potrebné prihliadnuť v podstate na výlučnú starostlivosť o obe deti /i keď nie už

do tej miery ako u detí predškolského veku či detí navštevujúcich základnú školu/. Otec má však
takisto vyživovaciu povinnosť voči deťom /čiastočne zníženú o osobnú starostlivosť/. Skutočnosť, že
bytovú potrebu detí zabezpečuje bývaním v dome, patriacom do BSM, nie je relevantná, pretože do
rozvodu manželstva nemohlo byť BSM vyporiadané a nie je zrejmé, akým spôsobom vyporiadané bude.
Súd zohľadnil zvýšené náklady oboch detí v súvislosti s návštevou strednej školy - cestovné, obedy,

výlety, školské potreby, kožné ochorenia, okuliare. Pokiaľ otec udával, že niektoré zvýšené potreby
nemôže pokryť, treba poukázať na skutočnosť, že životná úroveň detí má byť rovnaká ako u rodičov,
a teda výživné má slúžiť predovšetkým na pokrytie základných a nevyhnutných potrieb dieťaťa, ktoré
sú povinné osoby /rodičia/ schopní pokryť. Ani u jedného z detí neboli zistené mimoriadne a neobvyklé
náklady naviac v súvislosti s ich zdravotným stavom, mimoškolskými aktivitami a podobne, teda je

potrebné konštatovať, že sa jedná o náklady obvyklé a primerané ich veku. Treba uviesť, že prípadné
vyššie nároky detí /nad rámec nevyhnutných potrieb/ je potrebné obmedziť s prihliadnutím na schopnosti
a možnosti rodičov.
Na strane matky je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v domácnosti nebýva sama, teda nepokrýva
sama náklady na domácnosť. S deťmi sa stretáva iba príležitostne, nad rámec bežného výživného sa

na ich výžive nepodieľa. Pokiaľ matka poukazuje na nízky príjem, o ktorom predložila doklad, súd sa
stotožňuje so závermi súdu v konaní 22P/76/2016, a to že matka môže dosahovať zárobok minimálne
645eurmesačne.Dopozornostivtomtosmeresúddávavýškupriemernejmzdypublikovanejnastránke
Platy.sk /fakturant 758 eur, účtovník 936 eur, mzdový účtovník 913 eur brutto/, z čoho možno vyvodiť,že i pri nižšej kvalifikácii matky /i napriek jej inému pôvodnému vzdelaniu má v účtovníctve dlhoročnú
prax/ táto je schopná dosiahnuť i zárobok vyšší. Treba tiež prihliadnuť na skutočnosť, že matka sa
dlhodobo o deti nestará, nezabezpečuje ich dennú osobnú starostlivosť, a teda má možnosť dosahovať

príjem /ak nezmení zamestnávateľa/ i brigádnicky, teda tak, aby dosiahla príjem, z ktorého je schopná
dostatočne a riadne si plniť vyživovaciu povinnosť. Z dôkazov v konaní 22P/76/2016 vyplýva, že matka je
odborne spôsobilá na cestnú nákladnú dopravu a medzinárodnú nákladnú dopravu, teda má možnosť i
dosahovania vyššieho príjmu. Naviac v súvislosti s rozšírením pracovnej náplne z pomocného účtovníka
na pozíciu účtovníka absolvovala viacero školení za účelom dovzdelávania, teda i v tejto oblasti má

predpoklady na zamestnanie zodpovedajúce priemernej mzde v oblasti účtovníctva. Reálne je teda
matka schopná dosahovať vyšší príjem.
Pri určení výšky výživného teda súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí vzhľadom na ich
vek, štúdium a vývin, ako aj z možností a schopností oboch rodičov. Výška obvyklého výživného je vo
veku maloletých detí v rozpätí 15-20% /keď je predpoklad zvýšenia výživného v prípade pokračovania
v štúdiu na vysokej škole/ príjmu povinného rodiča, pričom ako bolo uvedené, matka je schopná a má

predpoklady dosahovať vyšší ako uvádzaný príjem, na strane druhej je potrebné výživné určiť tak, aby
rozhodnutie bolo aj vykonateľné. Určené výživné sa za daných okolností javí primerané potrebám detí
a možnostiam matky pri zohľadnení i vyživovacej povinnosti otca.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

10.Styk matky s maloletými deťmi súd neupravoval, nakoľko túto úpravu nežiadala. S prihliadnutím na
vek detí a narušené vzťahy by úprava styku a jeho prípadné vynútenie zrejme neplnilo svoj účel. V tomto
smere je však v záujme matky aj maloletých detí, aby matka vyvinula všetky kroky k zlepšeniu vzťahu
s maloletými deťmi.

12.O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.