Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/167/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210255
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116210255.1

Rozhodnutie

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: H. K.,
X.. XX.X.XXXX, L. J., J. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku,
ul. Sov. hrdinov 163/166, proti žalovanému: J. M. R., R..K..S.., J. XX, L., A.S.: XXXXXXXX, právne
zastúpený JUDr. Andreou Cvikovou, advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubányho 16,
Bratislava, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 888,20 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 888,20 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na úhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa dňa 16.5.2016 doručila žalobu, ktorou sa domáhala priznania primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 888,20 Eur, keď svoj nárok odôvodňovala tým, že v konaní sp. zn. XXC

XX/XXXX vedenom na OS Prešov o zaplatenie 998,20 Eur s príslušenstvom bola ako žalovaná v
postavení spotrebiteľky a žalobcom bol žalovaný. Súd rozsudkom z 19.10.2015 žalobu v časti zaplatenia
sumy 888,20 Eur zamietol, keď v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že „vzhľadom na chýbajúce náležitosti
považoval súd predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov a z vykonaného dokazovania je nesporné,
že žalovanej bola dňa 1.4.2011 vyplatená suma 693,58 Eur, pričom žalovaná zaplatila 824,60 Eur a
po podaní žaloby sumu 110 Eur. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.12.2015 a vykonateľnosť

13.12.2015. Žalovaný v tomto pôvodnom konaní vystupoval ako dodávateľ, pričom nepostupoval s
odbornou starostlivosťou, keď od nej požadoval zaplatiť 882,20 Eur bez právneho dôvodu, k čomu
si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, aby tak maximalizoval zásah do jej majetkovej sféry.
Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv v zmysle § 3 ods. 5
zák. 250/2007 Z.z. Primerané finančné zadosťučinenie má naplniť požiadavku účinného sankčného a
odradzujúceho prostriedku ochrany, aby sa dodávateľ už nedopúšťal recidívy, ale má mať aj funkciu

relutárnu. Ako primerané finančné zadosťučinenie si uplatňuje sumu vo výške 888,20 Eur teda vo výške,
o akú sa ju žalovaný žiadal neúspešne pripraviť v konaní XXC XX/XXXX.

2.Žalovaný v písomnom vyjadrení napadol vecnú dôvodnosť nároku na uplatnenie finančného
zadosťučinenia, keď cieľom je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých
sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany

nielen deklaráciu porušenia prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Na
priznanie žalobkyňou uplatneného nároku neexistuje žiaden skutočný ani zákonný dôvod. Zároveň je
nepreskúmateľné, na základe čoho sa žalobkyňa domáha finančného zadosťučinenia vo výške , aká sa
podľa slovenského právneho poriadku priznáva v prípade ťažkých újm na zdraví. Žalobkyňa neuniesla
ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno svojho uplatneného nároku, t. j. v čom, na akom základe
si ho uplatňuje, rovnako tak jeho rozsah. Žalobkyňa si ako spotrebiteľka neuplatnila v žiadnom súdnom

konaní porušenie svojich práv alebo povinností. Túto právnu skutočnosť, t.j. predchádzajúce úspešné
uplatnenie práv a povinností si mýlne zamieňa s tým, že medzi účastníkmi konania prebehlo konanieo zaplatenie žalovanej sumy, žaloba bola zamietnutá v časti sumy 888,20 Eur. Na strane žalobkyne
nemohla a ani nevznikla žiadna ťažko nenapraviteľná majetková resp. nemajetková ujma alebo škoda,
ktorá by prípadne zakladala premisu o možnosti nároku na finančné zadosťučinenie. Medzi účastníkmi

konania nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo preukázané splnenie predpokladov podľa
§ 3 ods. 5 zák. 250/2007. Z podanej žaloby nevyplýva žiadny dôvod, na základe ktorého žalobkyňa
stotožňuje sumu finančného zadosťučinenia so sumou, v akej bola žaloba voči nemu zamietnutá.
Žalobkyňa neodôvodňuje svoju požiadavku vecnými a skutkovými dôvodmi, ktoré by zdôvodnili jej
požiadavku a podaná žaloba nie je založená na takých skutočnostiach, ktoré zdôvodňujú podanie žaloby

a domáhanie sa finančného zadosťučinenia.

3.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom XXC XX/XXXX OS Prešov, rozsudkom XXC
X/XXXX S. J. a zistil tento skutkový stav:

4.Rozsudkom OS Prešov XXC X/XXXX zo dňa 24.11.2014 súd na základe návrhu žalobkyne H. K. proti

žalovanému J. M. R., s.r.o. zrušil rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. XX/XX/XX zo dňa
17.10.2013, keď v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX
zo dňa 23.3.2011 nebola individuálne dojednaná, pretože bola vopred pripravená dodávateľom bez
toho, aby spotrebiteľ mal možnosť do jej textu akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť a podpisom tejto
zmluvy či už z nevedomosti, alebo z hľadiska nutnosti získať peňažné prostriedky sa spotrebiteľ

vzdal práva na konanie pred všeobecným súdom v prípade, ak iniciátorom konania bude dodávateľ.
Takáto rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a napriek tomu, že výsledok
rozhodcovského konania je ničotným právnym aktom, treba ho z hľadiska procesného vysloviť formou
zrušenia rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská doložka nemala formu zmluvnej podmienky, ale
formu samostatnej zmluvy, preto súd nevyslovil jej neprijateľnosť podľa § 153 ods. 3,4 OSP vo výroku

rozsudku, ale jej neplatnosť podľa § 39 OZ a posudzoval ju ako predbežnú otázku vo vzťahu k veci
samej. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.12.2014.

5.Rozsudkom sp. zn. XXC XX/XXXX OS Prešov zo dňa 19.10.2015 súd na základe žaloby J. J. M.
R., s.r.o. proti žalovanej H. K. o zaplatenie 998,20 Eur rozhodol tak, že konanie o zaplatenie sumy

110 Eur zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. V dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že v tomto
konaní žalobca sa žalobou v rozhodcovskom konaní domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal žalovanú
zaplatiť sumu 998,20 Eur s príslušenstvom, keď uviedol, že dňa 1.4.2011 uzatvoril so žalovanou zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 810 Eur, ktorý
mala zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 43,40 Eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve.

Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok, zaplatila len sumu 824,60 Eur a nakoľko bola
v omeškaní viac ako 3 mesiace, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná mala uhradiť
sumu neuhradených splátok vo výške 998,02 Eur. Žalobca trval vo svojom vyjadrení na podanej žalobe
a zobral ju späť len v časti čo do sumy 110 Eur, pretože žalovaná uhradila 30.9.2013 sumu 25 Eur,
28.10.2013 10 Eur, 28.11.2013 25 Eur, 27.12.2013 25 Eur a 29.1.2014 25 Eur. Rozsudkom OS Prešov

zo dňa 24.11.2014 sp. zn. XXC X/XXXX súd zrušil rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn.
XX/XX/XX zo dňa 17.10.2013, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť sumu 998,20 Eur spolu so
zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania z dôvodu neplatnej uzatvorenej
rozhodcovskej zmluvy. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že zmluva o revolvingovom
úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods.

2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a to výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a
iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Za naplnenie
tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a
iných poplatkov, pričom spotrebiteľ má podľa citovaných zákonných ustanovení právo na informácie o

tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho
platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky. Zmluva ďalej neobsahuje termín konečnej splatnosti, čo
je porušením ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na tieto
chýbajúce náležitosti predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom z vykonaného dokazovania
je nesporné, že žalovanej bola vyplatená dňa 1.4.2011 suma 693,58 Eur, pričom žalovaná zaplatila

824,60 Eur a po podaní 110 Eur. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť 9.12.2015.6. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práv alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá.

7. Z rozsudku OS Prešov XXC XX/XXXX C. C. B. K. XXC X/XXXX S. J. mal súd preukázané, že zo strany
žalovaného ako dodávateľa došlo k porušeniu spotrebiteľských práv v neprospech žalobkyne, keď súd
jednak zrušil na návrh žalobkyne rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. XX/XX/XX zo dňa

17.10.2013 z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 39 OZ a jednak v konaní XXC XX/XXXX,
ktoré nasledovalo po zrušení rozhodcovského rozsudku, kedy súd prejednával nárok pôvodne uplatnený
v rozhodcovskom konaní vo výške 998,20 Eur žalobcom J. M. R., s.r.o., súd túto žalobu zamietol, keď
konštatoval, že zo strany žalobcu ako dodávateľa v tomto konaní došlo k porušeniu § 9 ods. 2 písm. k)
a f) zák. 129/2010 a pre tieto vady úver je bezúročný a bez poplatkov a ďalej konštatoval, že žalobcovi v
tomtokonanínevznikáaninároknazmluvnúpokutu,lebotátojeformulovanávzmluvnýchpodmienkach,

ktoré žalovaná nepodpísala a preto nemožno ani vyvodiť, že by účastníci uzatvorili písomnú dohodu o
zmluvnej pokute.

8. Tieto závery súdov svedčia tomu, že došlo k porušeniu práv žalobkyne ako spotrebiteľky podľa § 9
ods. 2 písm. f) a k) zák. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, ďalej došlo aj k vysloveniu neplatnosti

rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná a jej neplatnosti sa žalobkyňa domohla
v F. XXC X/XXXX pri uplatnení žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 41 ods. 1 zák.
244/2002 Z.z. a § 40 ods. 1 citovaného zákona. V časti žaloby, v ktorej si uplatňoval žalovaný zmluvnú
pokutu, súd jeho návrh zamietol z dôvodu, že nedošlo k písomnej dohode ohľadom zmluvnej pokuty a
nie sú tým splnené podmienky podľa § 544 ods. 2 OZ. Tieto nedostatky a vady svedčia tomu, že došlo

k porušeniu spotrebiteľských práv žalobkyne a výsledkom týchto konaní bolo ich úspešné uplatnenie a
preukázanie porušenia práva spotrebiteľky. Súd má preto za to, že sú splnené podmienky pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona 250/2007 Z.z. ochrane
spotrebiteľa.

9. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyni nevznikla nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by zakladala
premisu o možnosti nároku na finančné zadosťučinenie, súd poukazuje na to, že zákon nevyžaduje
vznik nemajetkovej ujmy, ale stačí len možnosť vzniku takejto ujmy pre priznanie tohto nároku. Pokiaľ
ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, túto takisto zákon nestanovuje, výška má naplniť
požiadavku určeného sankčného a odradzujúceho prostriedku ochrany, aby sa dodávateľ už nedopúšťal

recidívy a má plniť aj funkciu relutárnu. Súd má za to, že pokiaľ žalobkyňa si uplatnila ako primerané
finančné zadosťučinenie sumu vo výške 888,20 Eur, táto je primeraná, predstavuje sumu, ktorú žalovaný
neoprávnene a nezákonne žiadal priznať v rámci konania XXC XX/XXXX S. J. a v tejto časti tento jeho
nárok bol zamietnutý ako nedôvodný. V tomto konaní žalovaný žiadal priznať pohľadávku 998,20 Eur po
odčítaní sumy 110 Eur, ktorú žalovaná zaplatila po podaní žaloby. Je to suma 888,20 Eur (998,20 -110

Eur), ktorá bola od žalobkyne žalovaným neoprávnene žiadaná a z dôvodu porušenia spotrebiteľských
práv žalovanému nebola priznaná. Súd odmietol argument žalovaného, že žalobkyňa neodôvodňuje
svoju požiadavku vecnými a skutkovými dôvodmi, lebo tieto žalobkyňa riadne zdôvodnila v podanej
žalobe ako aj na ústnom pojednávaní 31.5.2017. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal žalobkyni
uplatnený nárok, ktorý žalovaný uhradí do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola plne úspešná, súd jej
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O trovách konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právav takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.