Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 24, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11C/251/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103898582
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7103898582.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci žalobcu: W. N., G. M.

Č.. XX/A, N., zast. JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Fejova 4 proti žalovaným:
1/ V. R., I.. X.X.XXXX, Z. N., N. XXX, 2/ Y. K., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX, 3/ W. K., I.. XX.X.XXXX,
bytom N., O. T., N. X, všetci zastúpení JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Nerudova 14 v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Žalobca W. N. je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie N., obec
Košice, N. okres Košice I, parc. registra E evidovaného na mape určeného operátu parc. č. XXX orná
pôda o výmere 6546 m2 v podiele zapísané pod B3 na Y. K. v 1/4-ine.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 7.8.2003 žiadal, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXXX, kat. územie N., obec Košice - N., okres Košice - okolie, parc. registra E, evidovaná na
mape určeného operátu parc. č. XXX - orná pôda s výmerou 6.546 m2. Súčasne si uplatnil náhradu
trov konania.

2. Žalobca uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 3.2.1984 uzatvorenou medzi Československým štátom

- Národným výborom mesta Košice, zastúpeným Zoologickou záhradou Košice ako kupujúcim a O. R.,
rod. W.Č., nar. XX.X.XXXX, bytom Kavečany č. XXX ako predávajúcou nadobudol Československý štát
právo k parc. č. XXX, kat. územie Kavečany v podiele 1/4 k celku.

3. Pôvodne žalovaná v 2. rade W. K., I.. XX.X.XXXX, bytom M. XXX zomrela dňa XX.X.XXXX. Ako
dedičia do úvahy pripadali W.. W. K., Mgr. W. Z., rod. K. a Y. K., nar. X.X.XXXX. V zmysle Osvedčenia o
dedičstve 10D/567/2013 zo dňa 3.4.2014 bolo zistené, že Y. K. nadobudol parcelu reg. E zapísanú na

LV č. XXXX, parc. č. XXX orná pôda vo výmere 6546 m2 pod B3 v podiele 1/4 - ina z celku na meno
poručiteľky v zodpovedajúcej výmere 1.636,5 m2.

4. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 29.5.2012.

5. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali žalovaní odvolanie.

6. Krajský súd v Košiciach uznesením pod sp. zn. 6Co/243/2012 zo dňa 21.1.2014 a rozsudok zrušil a
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.7. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 16.9.2014 tak, že určil, že žalobca je spoluvlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katast. územie N., obce Košice - N. okresu Košice I parcely
registra E evidovaného na mape určeného operátu parcely č. XXX, orná pôda s výmerou 6546 m2 v

podieloch zapísaných pod B2 na V. R. v 1/8-ine a pod B4 na W. K. v 1/8-ine. V prevyšujúcej časti návrh
zamietol.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca i žalovaný v 1. a 3. rade.

9. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 9Co 355/2015 zo dňa 1.6.2016 potvrdil rozsudok vo
vyhovujúcej časti. Zrušil rozsudok v zamietavej časti a v rozsahu zrušenie vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

10.Vyvlastňovacímrozhodnutímč.Výst.XXXX/XXXX/XX-Q.zodňa4.1.1985vyvlastnilČeskoslovenský
štát zastúpený Odborom výstavby ako stavebný úrad I. stupňa na základe žiadosti ZOO Košice zvyšnú

časť parc. č. XXX - orná pôda o výmere 6.546 m2, kat. územie Košice - N. v podiele 3/4 k celku za
účelom realizácie stavby: Zoologická záhrada Košice. Predmetná časť parcely bola pred vyvlastnením
v spoluvlastníctve W. I., rod. S. v podiele 1/2 k celku a W. M., rod. W.Č. v podiele 1/4 k celku.

11. Na základe hore uvedenej kúpnej zmluvy a vyvlastňovacieho rozhodnutia Československý štát

nadobudol vlastnícke právo k celej parcele č. XXX, kat. územie N..

12. V zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej a zriaďovateľskej funkcie
národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy v znení
neskorších predpisov prešla zriaďovateľská funkcia k Zoologickej záhrade Košice na žalobcu. V zmysle

§ 2 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov veci, ku ktorým patrilo právo
hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam
národným výborom, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obce podľa zák. č.
518/1990 Zb. prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce (žalobcu) na území ktorej
sa nachádzajú. V súlade s citovaným ustanovením zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, prešlo na

žalobcu vlastnícke právo k spornej parcele ku dňu účinnosti zákona t.j. k 1.5.1991 nadobudol žalobca
priamo zo zákona vlastnícke právo k spornej parcele. V súlade s § 14 citovaného zákona bol medzi
Zoologickou záhradou Košice - N. ako odovzdávajúcim a žalobcom ako preberajúcim spísaný dňa
23.8.1993 delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí majetku plniaci evidenčný charakter.

13. V súčasnosti sporná parcela vedená v KN na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere
6.546 m2, kat. územie N..

14. Podľa výpisu z LV č. XXXX boli ku dňu podania žaloby na základe dohody o vyrovnaní dedičských
podielov N XXX/XX, I. XXX/XX, zapísanej zápisom Z - XXXX/XX, pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX

v katastri nehnuteľností nesprávne ako podieloví spoluvlastníci parcely č. XXX, kat. územie N. vedení
žalovaná v l. rade, žalovaná v 3. rade, obe v podiele 1/8 k celku. Na základe Rozhodnutia D XXX/XX-
XX, zapísaného v katastri nehnuteľností zápisom Z XXXX/XX, pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX
bol ako podielový spoluvlastník parcely č. XXX vedený žalovaný v 2. rade v podiele 1/4 k celku.

15. Ako vlastník zvyšného spoluvlastníckeho podielu k parcele č. XXX vo veľkosti 1/2 k celku je v
katastri nehnuteľností vedený žalobca. Spoluvlastnícke právo žalobcu bolo v katastri zapísané na
základe vyššie uvedeného Vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst XXXX/XXXX/XX-Q. zo dňa 4.1.1985
a delimitačného protokolu zo dňa 23.8.1993, zápisom Z - XXX/XX pod položkou výkazu zmien č.
XX/XX. Príslušný katastrálny úrad nevykonal zápis vlastníckeho práva na žalobcu k celej spornej

parcele z dôvodu, že v katastri nehnuteľností boli už ako spoluvlastníci zapísaní dedičia pôvodných
spoluvlastníkov spornej parcely, t.j. ako vlastníčka nebola zapísaná O. R. od ktorej bol odkúpený
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/4 k celku a ani W. M., rod. W., ktorej bol vyvlastnený podiel 1/4 k
celku, ale ako spoluvlastníci boli ich dedičia, žalovaní v 1. až 3. rade. Katastrálny úrad, preto iba zapísal
žalobcovo spoluvlastnícke právo k podielu vyvlastneného W. I., rod. S..

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vlastníkom celej spornej parcely je žalobca a teda časť spornej
parcely nemohla byť predmetom konania o dedičstve, t.j. dohoda o vyrovnaní dedičských podielov
N XXX/XX, Nz XXX/XX a rozhodnutie X. XXX/XX - XX na základe ktorých sa uskutočnil zápisspoluvlastníckeho práva žalovaných v 1. až 3. rade v KN sú neplatné a nemohli byť podkladom pre zápis
vlastníckeho práva žalovaných.

17. Nakoľko žalobca nie je zapísaný ako vlastník spornej parcely v evidencii nehnuteľností vedenej
príslušným katastrálnym úradom, nemôže riadne vykonávať svoje vlastnícke právo a jeho právne
postavenie vlastníka je tým neisté. Žalobca má preto naliehavý právny záujem na zapísanie svojho
vlastníckeho práva k spornej parcele v katastri nehnuteľnosti, t.j. má teda naliehavý právny záujem na
určení svojho vlastníckeho práva k spornej parcele na základe žaloby.

18. Právny zástupca žalobcu okrem iného uviedol, že žalobca je zapísaný už ako spoluvlastník
predmetnej nehnuteľnosti pod B1 v podiele 1/2 titulom prechodu do majetku Mesta podľa zák. č. 138/91
Zb. k 1.5.1991, predmetom konania sú podiely evidované na žalovaného v 1. rade V. R. pod B2 v
1/8, na žalovanú v 2. rade W. K. pod B3 v 1/4 a na žalovanú v 3. rade W. K. pod B4 v 1/8 z celku.
Zákonným spôsobom, platne a účinne nadobudol štát predmetnú nehnuteľnosť kúpou a vyvlastnením a

po ňom zo zákona č. 138/1991 Zb. žalobca. V prípade iného záveru súdu je preukázané prinajmenšom
vydržanie vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy z 3.2.1984 a vyvlastnením z 4.1.1985 držbou
štátu po ktorej pokračoval dobromyseľne žalobca od 1.5.1991 s uplynutím 10 ročnej vydržacej doby ku
dňu 4.1.1995. Podmienky vydržania by boli splnené aj od 1.5.1991 do 1.5.2001 priamo žalobcom.

19. Žalovaný v 1. a 3. rade prostredníctvom právnej zástupkyne písomným podaním doručeným súdu
9.12.2003 uviedol, že žalovaný na základe dedičského konania z roku 1988 sa stal právoplatným
dedičom predmetnej parcely. Žalobca sa neprihlásil do tohto konania a ani neurobil príslušné právne
kroky na potvrdenie svojho práva od roku 1984.

20. V priebehu konania žalovaná v 2. rade W. I. zomrela dňa XX.XX.XXXX.

21. Z pripojeného Osvedčenia o dedičstve 19D/542/2004, Dnot 7/2005 zo dňa 12.10.2006 bolo zistené,
že dedičmi zo zákona v prvej dedičskej skupine boli Z. T. dcéra poručiteľky, W. K. dcéra poručiteľky,
X. X., dcéra poručiteľky. Následne nehnuteľnosti nadobudol Y. K., I.. X.X.XXXX. Z uvedeného dôvodu,

preto súd pokračoval s Y. K. ako žalovaným v 2. rade.

22. Z pripojeného rozhodnutia - vyvlastnenie nehnuteľnosti č. Výst. XXXX/XXXX/XX-Q. zo dňa 4.1.1985
bolo zistené, že sa vyvlastnila parc. č. XXX, ktorá v čase vyvlastnenia patrila v 1 z celku W. I. a 1/4 z
celku M. W., rod. W., vyvlastnenie viacerých nehnuteľností okrem iného aj parc. č. XXX bolo vykonané

verejnou vyhláškou na základe žiadosti ZOO Košice zo dňa 30.10.1984 o vyvlastnení nehnuteľnosti
v kat. území Košice - N. pre realizáciu stavby: Zoologická záhrada Košice po vykonanom ústnom
pojednávaní dňa 20.12.1984. Odbor výstavby ObNV Košice I ako stavebný úrad prvého stupňa rozhodol
tak,žežiadostivyhovelavyvlastnilvprospechČeskoslovenskéhoštátuvspráveZOOKošicepredmetné
parcely uvedené vo vyvlastňovacom rozhodnutí.

23. V čase vyvlastnenia spoluvlastníčka parc. č. XXX v pomere 1/4 k celku M. W. dňa 30.6.1981
zomrela. V zmysle dedičského rozhodnutia č. D 1089/81 zo dňa 24.11.1981 bolo prejednané dedičstvo
a schválená dedičská dohoda. V uvedenom rozhodnutí však nebola prejednaná parcela č. XXX, kat.
územieN..Parcelač.XXXkat.územieN.bolaprejednanáažvrozhodnutíč.D431/86,t.j.povyvlastnení.

24. Žalovaný v 1. rade bol zapísaný ako vlastníkom parc. č. XXX v pomere 1/4 k celku na základe
rozhodnutia D 53/88 zo dňa 19.5.1988 v dedičskom konaní po poručiteľke O. R..

25. Predmetom konania ostalo určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č.

XXXX pozemku parcely č. XXX, orná pôda o výmere 6546 m2, katast. územie Košice - N., zapísané
Správou katastra Košice na LV č. XXXX, v podiele zapísaný pod B3 na Y. K. v 1/4-ine.

26. Podľa ust. § 80, písm. c/ zák. č. 99/63 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem.

27. Podľa ust. § 1 zák. č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie
národným výborom na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, tentozákon upravuje prechod zakladateľskej funkcie národných výborov voči štátnym podnikom založeným
národnými výbormi a zriaďovateľskej funkcie národných výborov voči organizáciám alebo zariadeniam
zriadeným národnými výbormi na obce, ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy.

28. Podľa ust, § 3 ods. 1) vyššie citovaného zákona, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené
národnými výbormi, ich zariadenia a zariadenia vnútornej správy národných výborov (ďalej len
organizácie") prechádzajú do riadenia obce, v ktorej má organizácia sídlo, s výnimkou organizácií
uvedených v odsekoch 2 a 3.

29. Podľa ust. § 2 ods. 3) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci ku ktorým patrilo právo
hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla
zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán
miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej
sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie

svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody.

30. Podľa § 14 ods. 1) vyššie citovaného zákona, o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových
práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly.
O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy

organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.

31. Podľa § 133 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( v znení platnom do 30.6.1988 ),
osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

32. Podľa ust. 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

33. Podľa ust. § 134 ods. 3) OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v

oprávnenej držbe právny predchodca.

34. Podľa ust. §129 ods. 1) OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

35. Podľa ust. § 130 ods. 1) OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená.

36. Podľa ust. § 868 OZ účinného od 1.1.1992, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa

ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

37. Z obsahu žaloby vyplynulo, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva len k podielom

zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie N. pod B2, B3 a B4 ku ktorým nie je žalobca vedený tak, ako bol v
pôvodnom návrhu. Naďalej sa teda domáha, že navrhovateľ je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX, kat. územie N., obce Košice - Kavečany, okresu Košice I, parc. registra E, evidované na
mape určeného operátu parc. č. XXX, orná pôda s výmerou 6546 m2 v podieloch zapísaných pod B2
na V. R. v 1/8-ine, pod B3 na Y. K. v 1/4-ine, pod B4 na W. K. v 1/8-ine.

38. Podľa ust. § 868 OZ účinného od 1.1.1992, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa
ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

39. Ide o všeobecné prechodné ustanovenie vychádzajúce zo zásady nepravej spätnej pôsobnosti.
Z dôvodov ochrany nadobudnutých práv je zásadne neprípustné, aby sa podľa nových ustanovení
posudzoval vznik právnych vzťahov, ktoré vznikli za platnosti doterajšieho práva. Či tu právny vzťah jea aký, u právnych vzťahov vzniknutých pred 1. januárom 1992 sa posudzuje podľa doterajšieho práva.
Podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky, ktoré vznikli pred účinnosťou novely. Právne vzťahy
vzniknuté podľa doterajších predpisov je však už nutné posudzovať podľa tých ustanovení novely, ktoré

upravujú vzťahy svojim obsahom najbližšie.

40. Vlastnícke právo k veci možno v zmysle platných právnych predpisov nadobudnúť viacerými
spôsobmi a to kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom.

41. Jedným z nich je vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo
zákona. K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dochádza pri splnení zákonom stanovených
podmienok, ktorými sú: spôsobilosť predmetu vydržania, držba musí byť oprávnená, držba musí byť
nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby.

42. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej
viere, že držiteľovi tieto veci patria. Skutočnosť, či držiteľ veci je dobromyseľný treba vždy hodnotiť
objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa
veci. Naplnenie obsahu dobrej viery nemôže preto postačovať presvedčenie držiteľa, že vec mu
patrí. Toto tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa reálne dá usúdiť, že

presvedčenie držiteľa po celú vydržaciu dobu bolo dôvodné.

43. Rozlišovacím kritériom medzi oprávneným a neoprávneným držiteľom je dobrá viera, resp. jej
nedostatok. Existencia dobrej viery v práve sa neskúma subjektívne ale objektívne. To nepochybne
vyplýva aj z citovaného zákonného ustanovenia § 130 ods. 1 OZ, ktorý požaduje, aby oprávnený držiteľ

bol v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Dobrá viera tiež predpokladá vedomie držiteľa, že
nadobudnutím držby nespôsobil bezprávie druhému. Držiteľ musí byť v dobrej viere nielen v okamihu,
kedy sa stal držiteľom veci, ale po celú vydržaciu dobu. Držiteľ prestáva byť oprávneným držiteľom ako
náhle sa dozvedel, alebo vzhľadom na okolnosti sa musel dozvedieť, že nie je vlastníkom držanej vec
a stáva sa preto držiteľom neoprávneným.

44. Podľa § 132a ods. 1 OZ v znení platnom do 31.12.1991 kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou
a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má, pokiaľ nie je ustanovené inak,
obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia
vyplýva, že oprávneným držiteľom mohol byť ktokoľvek, tak fyzické ako právnické osoby, teda aj štát.

45. Právna úprava vydržania pred 1.1.1992, t.j. pred účinnosťou zákona č. 509/91 Zb. zásadne
neumožňovala vydržanie právnickou osobou, lebo táto právnická osoba nebola spôsobilým subjektom
vydržateľa. Podľa § 132a ods. 1 OZ v znení platnom do 31.12.1991 sa právnická osoba mohla stať
oprávneným držiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola so zreteľom na všetky okolnosti v

dobrej viere, že jej vec patrí. Zákon výslovne žiaden subjekt práva z držby nevylučoval, ale napriek
tomu oprávnená držba právnickej osoby nemohla vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva na
základe vydržania s ohľadom na znenie § 135a OZ v znení platnom do 31.12.1991. Až na základe
zrovnoprávnenia všetkých foriem vlastníctva a subjektov občianskoprávnych vzťahov je možné dospieť
k záveru, že právnická osoba sa stala za účinnosti platného OZ v zmysle § 134 ods. 1 OZ spôsobilým

subjektom vydržania. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc 1.1.1992 stane právnická osoba, ktorá má
nehnuteľnosť v oprávnenej držbe po dobu 10 rokov a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom
pred 1.1.1992, lebo do vydržacej doby treba započítať aj dobu oprávnenej držby vykonávanej pred týmto
dňom.

46. V roku 1984 vstúpil štát do držby predmetného pozemku o čom svedčí, že pozemok bol oplotený a
užívaný socialistickou organizáciou - ZOO pre účely jej výstavby. Skutočnosť, že štát užíval pozemok
takým spôsobom, že ním nakladal ako vlastník - oplotil ho, vystaval zariadenie pre zvieratá a pod. svedčí
tomu, že bol v dobrej viere o tom, že mu daný pozemok patrí.

47. Dobrá viera žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu nebola ničím spochybnená, resp. prerušená
nejakými objektívnymi okolnosťami preukazujúcimi, že žalobca resp. jeho právny predchodca stratil
svoje presvedčenie, že vec im patrí a teda ich presvedčenie považoval súd za celú vydržaciu dobu za
dôvodné.48. V ďalšom časť parcely č. XXX v pomere 1/4 k celku po W. M. na základe vyvlastňovacieho
rozhodnutia č. Výst. XXXX/XXXX/XX-Q. zo dňa 4.1.1985 žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo

k predmetnej nehnuteľnosti v pomere 1/4 k celku.

49. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase vydania rozhodnutia dňa 4.1.1985 bola W. M.
mŕtva, nakoľko táto zomrela dňa XX.XX.XXXX. Žalobca nepreukázal a ani nemohol preukázať z týchto
dôvodov doručenie vyvlastňovacieho rozhodnutia W. M.. Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníkmi

vyvlastňovacieho konania neboli ani právni nástupcovia po W. M. a predmetné rozhodnutie nebolo
doručené právnym nástupcom po zomrelej W. M.. Takéto rozhodnutie preto nemôže mať dopad na
zmenu vlastníckeho režimu k spornej nehnuteľnosti v časti tohto spoluvlastníckeho podielu po W. M. a
keďže je zrejmé, že nemohli nadobudnúť ani právoplatnosť a vykonateľnosť, ide o rozhodnutie, ktoré
je nulitným právnym aktom.

50. Pokiaľ teda príslušný orgán štátnej správy vykonávajúci vyvlastnenie, toto vyvlastnenie nevykonal s
vlastníkom a vlastnícke právo k veci, ktorá bola predmetom vyvlastnenia patrila inému subjektu, nemohli
nastať právne účinky, ktoré právna úprava s vyvlastnením spája.

51. V ďalšom časť parcely č. XXX v pomere 1/4 k celku po W. I. je súd toho názoru, že žalobca nadobudol

vlastnícke právo na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. XXXX/XXXX/XX-Q. zo dňa 4.1.1985.

52. K vyvlastňovaciemu rozhodnutiu súd uvádza nasledovné: vyvlastňovacie rozhodnutie má charakter
verejnej listiny, nakoľko nie je pochybné, že bolo vydané príslušným štátnym orgánom v medziach jeho
právomoci a teda v prípade hodnotenia tohto listinného dôkazu je nevyhnutné vychádzať z prezumpcie

jeho pravdivosti a správnosti.

53. Vzhľadom k tomu, že vyvlastňovacie rozhodnutie ako verejná listina osvedčuje správnosť údajov v
ňom uvedených alebo z neho vyplývajúcich pokiaľ nie je dokázaný opak. Z tohto dôvodu vyvlastňovacie
rozhodnutie opatrené doložkou o právoplatnosti a vykonateľnosti taktiež dokazuje, že toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v súlade s príslušnými v danom období platnými právnymi
predpismi, teda osvedčuje, že bolo doručené spôsobom v súlade s príslušnými správnymi predpismi
všetkým účastníkom konania.

54. Skutočnosť, že vo vyvlastňovacom spise sa po viac ako 28 rokoch od vydania vyvlastňovacieho

rozhodnutia a od nadobudnutia jeho právoplatnosti nenachádza niektorá doručenka ešte neznamená,
že vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a to obzvlášť v prípade, keď dlhú dobu vôbec
nebolo jasné, kde sa vlastne vyvlastňovací spis nachádza, komu bol zapožičaný, v akom stave bol
vrátený a teda o jeho úplnosti po viac ako 28 rokoch od nadobudnutia právoplatnosti vyvlastňovacieho
rozhodnutia sú na mieste dôvodné pochybnosti.

55. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 2.3.2005 sp. zn. 22 Cdo
1400/2004, v ktorom Najvyšší súd ČR vyslovil názor, že v sporoch, v ktorých časový odstup od rozhodnej
skutočnosti podstatne prekračuje i vydržacie lehoty alebo lehoty skartačné, nie je na mieste extenzívnym
spôsobom spochybňovať, či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými rokmi založili právne vzťahy, čo platí

rovnako pri spochybňovaní správnosti správneho rozhodnutia vrátane správnosti postupu správneho
orgánu v konaní, ktoré jeho rozhodnutiu predchádzalo, preto pokiaľ niekto tvrdí, že sa určité veci v dávnej
dobe neuskutočnili obvyklým, či úradným postupom, je dôkazné bremeno o tom, že v danom prípade
tomu tak nebolo na ňom (obdobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.11.2005 sp. zn. 22
Cdo 2384/2005).

56. Podľa ust. § 134 O.s.p. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v
medziach ich právomoci ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné potvrdzujú,
že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal a ak nie je dokázaný opak, je pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

57. Medzi účastníkmi je nesporné, že predmetom vyvlastňovacieho konania bola nehnuteľnosť
špecifikovaná vo vyvlastňovacom rozhodnutí č. Výst. XXXX/XXXX/XX-Q., rovnako tak medzi účastníkmi
bolo nesporné, že najneskôr nadobudnutím právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia prevzaltúto nehnuteľnosť právny predchodca žalobcu, tak že najneskôr nadobudnutím právoplatnosti
vyvlastňovacieho rozhodnutia prestali túto nehnuteľnosť pôvodní vlastníci užívať a tento stav trvá aj v
súčasnosti, nakoľko dnes užíva túto nehnuteľnosť výlučne žalobca.

58. Z obsahu vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti ako
celku prešlo na právneho predchodcu žalobcu, t.j. na Československý štát dňom právoplatnosti
vyvlastňovacieho rozhodnutia a to bez ohľadu na to, či táto zmena bola premietnutá do evidencie
nehnuteľnosti.

59. Pokiaľ by žalovaní tvrdili, že vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu ich právneho predchodcu
z rôznych dôvodov nemohlo dôjsť k vyvlastneniu, v danom prípade by sa jednalo o prevzatie tohto
spoluvlastníckeho podielu štátom bez právneho dôvodu, čo je jeden z reštitučných dôvodov podľa ust.
§ 6 ods. 1, písm. p/ zák. č. 229/91 Zb. a ust. § 3 ods. 1, písm. o/ zák. č. 503/2003 Z.z.

60. Podľa ust. § 6 ods. 1, písm. p/ zák. č. 229/91 Zb. oprávneným osobám sa vydávajú nehnuteľnosti,
ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu.

61. Podľa ust. § 3 ods. 1, písm. o/ zák. č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k

pozemku, ktorý prešiel na štát, alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu.

62. Prechod vlastníckeho práva na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období v dôsledku
prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu mal viacero podôb medzi ktoré môžeme subsumovať

nie len nadobudnutie vlastníckeho práva štátom alebo inou právnickou osobou premietnuté aj do
pozemkovej knihy ale aj faktické prevzatie nehnuteľnosti štátom, keď vlastník veci nebol postupom štátu
síce formálne pozbavený svojho vlastníckeho práva, bola mu však odňatá možnosť vec držať, užívať ju
a používať jej plody, teda aj prípad, keď štát prevzal nehnuteľnosť na základe právoplatného správneho
aktu, ktorým však formálne nedošlo k prechodu vlastníckeho práva z dôvodu formálnych vád.

63. Vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalobcu prevzal držbu predmetnej nehnuteľnosti
najneskôr v roku 1984 v dobrej viere, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudol na základe
vyvlastňovacieho rozhodnutia, túto nehnuteľnosť v dobrej viere užíval ako vlastnú v období pred
1.1.1992, 6 rokov jeho vlastnícke právo v tomto období nebolo nikdy spochybnené a následne po

1.1.1992 po započítaní oprávnenej držby 4 rokov splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním.

64. V prípade, že by sa nadriadený súd nestotožnil s názorom prvostupňového súdu ohľadne 10 ročnej
vydržacej lehoty pred 1.1.1992 súd uvádza nasledovné:

65. Z dôvodu prechodu veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým
a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný
orgán štátnej správy, alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy z majetku Slovenskej republiky do
vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je zrejmé,

žemajetokpôvodneSlovenskejrepublikyt.j.spornýpozemokparc.č.XXXprešieldovlastníctvažalobcu
dňom účinnosti zák. č. 138/1991 Zb. t.j. k 1.5.1991 o čom svedčí aj predložený delimitačný protokol. To
znamená, že žalobca svoje vlastníctvo nadobudol priamo zo zákona a nemusel mať ani vedomosť o
spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva svojho predchodcu. Pre účely posúdenia vydržania daného
pozemku je nutné konštatovať, že konkrétne žalobca vstúpil do dobromyseľnej držby na základe iných

skutkových okolností než jeho právny predchodca a to dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 138/1991
Zb. t.j. 1.5.1991, kedy svoju dobromyseľnosť odvodzoval od citovaného zákona ako titul vstupu do držby.
Existencia alebo neexistencia dobromyseľnosti sa totiž odvíja od skutočnosti na základe ktorých sa
účastník, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva získal vec držby - svojej faktickej moci t.j., či sa
so zreteľom na všetky okolnosti domnieval, že vec mu vlastnícky patrí a nakladal s ňou ako s vecou

vlastnou. Žalobca teda vstúpil do držby dňa 1.5.1991 a po uplynutí 10 ročnej vydržacej lehoty k 1.5.2001
sa stal vlastníkom predmetného pozemku, nakoľko tento pozemok nerušene držal, užíval, nakladal s
ním ako so svojim vlastníctvom po celý tento čas.66. Vychádzajúc z ust. § 80, písm. c/ O.s.p. určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania
rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je, alebo nie je. Takéhoto určenia
sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý

právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo
neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným
právnym prostriedkom. V zmysle platnej právnej judikatúry má žalobca naliehavý právny záujem na
určení svojho vlastníckeho práva vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník

danej nehnuteľnosti, pretože rozsudok súdu potom môže byť podkladom pre vykonanie zápisu v katastri
nehnuteľností.

67. Podľa názoru súdu žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k
predmetnému pozemku v zmysle § 80, písm. c/ O.s.p., nakoľko tak v čase podania žaloby ako aj v čase
rozhodovania súdu na príslušnom liste vlastníctva je ako podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti

vedení práve žalovaný v II. rade a teda právne postavenie žalobcu je neisté, pretože zmenu zápisu
vlastníckeho práva bez rozhodnutia súdu nie je možné vykonať.

68. Vzhľadom na všetky vyššie citované skutočnosti s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia súd
dospel k záveru, že žaloba žalobcu v časti o určenie spoluvlastníckeho pod B3 na Y. K. v podiele 1/4

na nehnuteľnosti zapísanej LV č. XXXX je dôvodná nakoľko vyvlastňovacie rozhodnutie týkajúce sa
právneho predchodcu žalovaného v 2. rade je platné a žalobe vyhovel. V prípade ak by vyvlastňovacie
rozhodnutie platné nebolo došlo vydržaniu.

69. Súd doplnil dokazovanie a požiadal archív Mesta Košíc o zaslanie vyvlastňovacieho spisu vedeného

pod sp. zn. Výst. XXX/XXXX/XX-Q. bývalého ObNV Košice I odbor výstavby územného plánu a
architektúry. Z pripojených listinných dôkazov, t.j. z vyvlastňovacieho spisu bolo zistené, že vyvlastňujúci
orgán nekonal proti mŕtvym, mal vedomosť o ich úmrtí o tých, ktorý boli vedení ako vlastníci a keďže sa
nepodarilo preukázať právne nástupníctvo u všetkých, ustanovil im správny orgán zákonným spôsobom
opatrovníka a následne aj došlo k vyveseniu písomností na úradnú tabuľu. Správny orgán teda konal v

zmysle verejnej vyhlášky a v zmysle zákona.
70. Vzhľadom na vyššie citované skutočnosti s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia dospel
súd k záveru, že žaloba žalobcu o určenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXXX v podiele pod B3 na Y. K. v 1/4-ine je dôvodná a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súd
poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorým rešpektoval jeho právny názor.

71. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

73. V danom prípade bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.

160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.