Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413211185
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8413211185.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Y. P., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX
XX N. Č.. XXE, Č. H., právne zastúpený JUDr. Zuzana Tomášová, advokátka, Advokátska kancelária v
Považskej Bystrici, so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: F. P., A..
X.X.XXXX, W. O. XXX XX, N. Č.. X, o návrhu na ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C/532/2013-174 zo dňa 29.10.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) návrh žalobcu na
ochranu osobnosti zamietol a vyslovil, že trovy konania účastníkom nepriznáva.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal, aby súd zaviazal pôvodne žalovaných
F. P. a Q. C. uhradiť nemajetkovú ujmu, v priebehu konania voči žalovanému v 2. rade zobral žalobu
späť a súd preto konanie uznesením zo dňa 28.7.2015 zastavil. Dôvodom podania žaloby bolo to, že
žalovaný rozširoval voči spoločnému E. účastníkov, rôzne nepravdivé informácií o žalobcovi na súdoch,

úradoch, v zdravotníctve, s poukazom na jeho T. X., pričom na pojednávaní u U.. O.M. (X. E. X. O.), kde
sa žalobca nemohol zúčastniť, lebo napadlo veľa snehu, žalovaný oznámil, že nech U.. O. nepojednáva,
lebo jeho brat je N. X.. Hlavný dôvod podania žaloby bol ten, že žalovaný vyhlásil, že žalobca je A..

3. V odôvodnení svojho rozsudku ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci bolo
pre poskytnutie súdnej ochrany nevyhnutné, aby žalobca, na ktorom je dôkazné bremeno, preukázal
nielen samotnú existenciu zásahu, jeho neoprávnenosť, ale aj jeho spôsobilosť privodiť mu ujmu,

kauzálny nexus, teda príčinnú súvislosť medzi nedovoleným zásahom a vzniknutou ujmou a existenciu
ujmy. Žalobca neuniesol v prejednávanej veci dôkazné bremeno na skutočnosti, ktoré sú podmienkou
priznania nemajetkovej ujmy ako formy zadosťučinenia za tvrdený zásah do jeho osobnostných práv.
Predovšetkým nebolo preukázané, akým spôsobom malo byť zasiahnuté do jeho práv, u koho sa mala
znížiť jeho dôstojnosť, aké to malo mať teda následky, že ide o zásah nedovolený, nebola preukázaná
existencia ujmy, ani príčinná súvislosť medzi zásahom a tvrdenou ujmou. Žalobca nepreukázal, že
konaním žalovaného mu vznikla nejaká ujma. Taktiež nebolo preukázané, čo malo byť hlavným

dôvodom na podanie žaloby, že by sa v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. XC XX/XXXX,
bol vyjadril žalovaný, že žalobca je F. X.. Zo strany žalobcu voči žalovanému, jeho W., je evidentná
averzia, a odmietal akúkoľvek snahu žalovaného v priebehu konania o zmierenie s odôvodnením, že
je to drastický človek po ich T., vyjadroval sa o ňom ako o W. a používal obdobné expresívne výrazy.Agresívne sa správal aj počas súdnych pojednávaní, dôkazom čoho bolo uloženie mu F. F. a potrebná
účasť F. U. X. na pojednávaniach. Ďalej uviedol, že základným predpokladom pre priznanie primeraného
zadosťučinenia, je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe

ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje
existencia následkov zásahu, a postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných
právach. Takéto konanie zo strany žalovaného však preukázané nebolo, a preto súd žalobu zamietol.

4. Nárok na náhradu trov konania by mal úspešný žalovaný v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. , avšak tento

si trovy konania neuplatnil.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že sa svojím podaním
domáhal náhrady nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti proti žalovanému, svojmu bratovi a
zároveň žiadal priznať nemajetkovú ujmu. Mal za to, že žalovaný znevažoval jeho osobu uvádzaním
rôznych neprávd počas rôznych konaní, vedených najmä na Okresnom súde v Kežmarku ohľadne

týkajúcich sa T. Y. N., ktoré prejednával zákonný sudca U.. O., kde značne znevažoval jeho osobu.
Uvedený sudca na základe informácií, ktoré uviedol žalovaný, mal skreslený názor na žalobcu,
považoval ho za F. D. Y. I., čo dáva žalobca do súvisu s informáciami, ktoré predniesol žalovaný na
jeho osobu. Žalobca vzhľadom na svoj vek, i zdravotný stav, považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
nezákonný, a naopak podporujúci nevhodné správanie žalovaného voči nemu, a tiež zľahčovanie celej

situácie v tom, že súd považuje evidentnú averziu medzi stranami sporu za dôvod žaloby, ktorý nie je
dostatočný na preukázanie nároku žalobcu. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvého rozhodnutia na nové rozhodnutie. Mal za to, že súd prvého stupňa nedostatočne
vyhodnotil vykonané dôkazy v konaní, a pokiaľ dôkazy, ktoré boli vykonané, považuje za nedostatočné,
žalobca nemal možnosť doplniť a predložiť nové dôkazy, pretože pojednávanie sa konalo v napätej

atmosfére, žalobca počas konania E., bol z S. G. a preto sa domáha zrušenia rozsudku.

6. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že súd vykonal všetky navrhované dôkazy,
odvolanie žalobcu považuje za účelové a žiadnym konkrétnym dôvodom nepodložené. Uviedol, že jeho
W. W. Q. Q. asi od E. XXXX a následne liečený v F. D. F. A. Q. M. N. F. E. Q. A. X. W. P. Q., kde W.

J. Y. A.Č. F. X. s tým, že potom sa D. J. X. P. F. T.Y. D.. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

7. K uvedenému vyjadreniu sa vyjadril žalobca, kde popísal vzťahy medzi svojím W., ich A. E. a zotrval
v ostatnom na svojom doterajšom vyjadrení.

8. K uvedenému vyjadreniu sa žalovaný už nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v
zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a pre

zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.14. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým
v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na
konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky

realizovanýchúkonovpredodňomúčinnostitohtozákona, posudzovaťajvsúvislostisprávnouúpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti
s realizáciou dokazovania, i prijatými skutkovými závermi.

15. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej
povahy.

16. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu, a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach

chránených v ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené,
aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho
zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie znášať.

17. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je aj to, aby zásah bol objektívne spôsobilý takú ujmu

osobnosti občana privodiť. Za tejto podmienky chránia ustanovenia § 11 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka, občana najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení. Občiansky zákonník však na druhej
strane poskytuje ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú
jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie
a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby bol zásah objektívne

spôsobilý privodiť takú ujmu osobnosti fyzickej osoby.

18. Medzi výrazné stránky osobnosti človeka patrí právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti.
Česť fyzickej osoby patrí k významným právnym hodnotám, lebo má dôležitý význam pre vzťah
fyzickej osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov, čím

značne ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti. Z pojmu občianska česť, ustanovenie
§ 11 Občianskeho zákonníka zo skutočnosti, že zákon chráni osobnosť fyzickej osoby, vyplýva, že
zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu len v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére
občianskoprávnychvzťahov,ktorépredstavujúzásahdoosobnostiobčana.Týmjedostatočnevyjadrený
zámer, že predmetom ochrany cti podľa uvedeného ustanovenia, nemôžu byť menej závažné verbálne,

alebo iné urážky, pritom ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je to, aby bol zásah do práva
na ochranu osobnosti objektívne spôsobilý privodiť takú ujmu osobnosti občana.

19. V prejednávanej veci predmetom ochrany osobnosti má byť to, že na pojednávaní jeho brat pred
sudcom Okresného súdu Kežmarok U.. O. na pojednávaní uviedol, že je N.Ý. X., čím mal žalovaný

poukazovať na T. X. Ž., a tým takto má sťaženú situáciu v rozhodovaní súdu. Žalovaný toto tvrdenie
poprel.

20. Odvolací súd poukazuje, že v danom prípade bolo povinnosťou žalovaného ako účastníka konania
v zmysle ustanovení § 101 ods. 1 OSP (v tom čase platného zákona), vyjadrovať sa k predmetu

prejednávanej veci priamo na pojednávaní, a teda okrem iného, pravdivo a úplne opísať všetky potrebné
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný tak aj urobil, a urobil to teda v rámci svojej
procesnej obrany na pojednávaní. Je pravdepodobné, že v pojednávacej miestnosti nebol okrem
účastníkov konania, sudcu a zapisovateľky, nikto iný prítomný, a nebolo to tak na verejnosti. Takéto
vyjadrenia žalovaného v rámci jemu patriacich procesných práv a povinnosti, nemôžu zakladať dôvod

na to, aby žalobca bol úspešný v konaní o ochranu osobnosti. Išlo o procesnú obranu žalovaného,
pričom nebolo v konaní preukázané iné také konanie, ktoré by bolo objektívne spôsobilé privodiť ujmu
na osobnosti žalobcu, a to takým spôsobom, že by bola znížená jeho česť u iných ľudí.

21. Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky žalobcu, odvolací súd ďalej poukazuje, že na pojednávaní

konanom dňa 29.10.2015 žalobca uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a preto
tvrdenia, že mu nebolo umožnené predložiť nové dôkazy, je neopodstatnené.22. Za danej situácie odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, i konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil
skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, a na podklade vykonaného

dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam, a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

23. Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 370 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov, v
podstatných bodoch na ne odkazuje.

24. Súčasne odvolací súd preskúmal i ďalšie námietky vyjadrené v odvolaní žalobcu, a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť
zmenu zisteného skutkového, i právneho stavu.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a keďže úspešný
žalovaný odvolacom konaní si nárok trovy konania neuplatnil, odvolací súd vyslovil, že sporovým

stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).