Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Kubusová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/25/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205972
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717205972.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná
poisťovňa a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937
874, adresa pre korešpondenciu Kúpeľná 5, 080 15 Prešov, proti žalovanej: S. U., M.. XX.X.XXXX, Q.
L. XXX/X, XXX XX F., v konaní o zaplatenie 269,80 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 269,80 eur s úrokom z omeškania
5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 14.4.2016 do zaplatenia a sumu 1,55 eur a to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
III. O súdnom poplatku bude rozhodnuté v samostatnom uznesení vydanom vyšším súdnym úradníkom.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 17.5.2017 podal žalobca žalobu na súd o zaplatenie istiny 269,80 eur s prísl. proti žalovanej.
Svoj návrh odôvodnil tým, že v období zániku účasti na verejnom zdravotnom poistení , poistenec
poistné na zdravotné poistenie v SR neplatí. Súčasne ani nemá nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej
starostlivosti z verejného zdravotného poistenia v SR. Pretože zdravotná starostlivosť sa na základe
zdravotného poistenie poskytuje len poistencom. U žalovanej došlo k zániku poistného vzťahu v období
od 21.9.2007 do 11.12.2015 ako osobe, ktorá má trvalý pobyt v SR a je zdravotne poistená na území
cudzieho štátu z titulu zamestnania. Žalovaná zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi mala
splniť najneskôr do 29.9.2007. Splnila si ju až dňa 11.12.2015.
2. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nedodržala zákonom stanovenú lehotu na oznámenie zmeny
rozhodných skutočností, žalobca v čase zániku odporovacej účasti na verejnom zdravotnom poistení,
hradil náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti zmluvným zdravotníckym zariadeniam, čím poisťovni
vznikla za obdobie od 21.9.2007 do 11.12.2015 škoda vo výške 269,80 eur (náklady zdravotnej
starostlivosti a kapitačné platby) a náklady poštovného spojené s uplatnením práva 1,55 eur.
3. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa
15.3.2016. Dobrovoľné plnenie žalovanej uplynulo dňa 13.4.2016.
4. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov,
poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa
tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená”).5. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, verejne
zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak
na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a ak,
a/ je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť
zamestnanca,
c/ dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa
považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
6. Podľa § 5 ods. 2 Zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, u
fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká
deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého
pobytu na území Slovenskej republiky.
7. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov,
poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,
ak ďalej nie je ustanovené inak.
8. Podľa § 23 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších
predpisov, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní,
skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3).
9. Podľa § 9 ods. 7 písm. d/ Zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších
predpisov, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia, ak si poistenec
nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c).
10. Žalobca je oslobodený od úhrady súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov a z tohto dôvodu poplatková povinnosť
prešla na žalovaného.
11. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú:
a) Porušenie právnej povinnosti
b) Existencia škody
c) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) Zavinenie.
12. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím
toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným
ekvivalentom. Skutočná škoda je zmenšenie majetku poškodeného.
13. Podľa § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
14. Podľa § 424 OZ, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým
mravom.
15. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
16. Úroky z omeškania sú upravené Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a
doplnkov, kedy podľa § 3 tohto nariadenia výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzbyurčenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu z omeškania s plnením peňažného záväzku.
V danom prípade úrok predstavuje 5 % ročne odo dňa 14.4.2016 do zaplatenia. Keďže sa žalovaná
ocitla s plnením peňažného dlhu v omeškaní, má veriteľ právo požadovať od nej úroky z omeškania. Z
tohto dôvodu súd priznal žalobcovi aj právo na úroky z omeškania po dobu, počas ktorej bola žalovaná
v omeškaní.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP), podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
19. V danom prípade súd vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v
rozsahu 100 %, pretože bol plne úspešný, avšak náhradu trov konania žalobca nepožadoval, z tohto
dôvodu súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a žalovaná bola
neúspešným účastníkom v tomto konaní.
20. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.