Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/274/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414204506
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414204506.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne
zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi:
Q. W., N.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Ž. X, S. N. S., toho času na neznámom mieste, v konaní
zastúpenýopatrovníčkouA..D.C.,súdnoutajomníčkoutunajšiehosúdu,zaúčastivedľajšiehoúčastníka
na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom Šafárikovo
nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, v konaní právne zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským,
advokátom, Zámocká 8, Bratislava, v konaní o zaplatenie 735,31 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho
zastúpenia vo výške 119,52 Eur ich zaplatením právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr.
Patrikovi Podhorskému, advokátovi, Zámocká 8, Bratislava v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.04.2014 žiadal navrhovateľ uložiť odporcovi povinnosť
zaplatiť sumu 735,31 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 734,21 Eur od
28.06.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Dôvodil tým, že
sa jedná o časť pohľadávky postúpenej mu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom, ktorá uzavrela
s odporcom dňa 05.03.2003 zmluvu, na základe ktorej boli odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a ďalšie podmienky boli upravené v zmluve a
vo Všeobecných obchodných podmienkach, pričom zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere

podľa § 497 až 507 Obchodného zákonník a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z
postúpenej pohľadávky vo výške 854,02 Eur si uplatňuje istinu 734,21 Eur a úrok v sume 1,10 Eur.

Súd pre toto konanie ustanovil odporcovi opatrovníčku podľa § 29 ods. 2, ods. 6 Občianskeho súdneho
poriadku, pretože vykonaným šetrením nebolo zistené miesto jeho pobytu a nebola zistená ani iná osoba
z jemu blízkeho prostredia, ktorá by so svojim ustanovením za opatrovníka súhlasila. Opatrovníčka sa
k veci nevyjadrila.

Dňa 11.09.2014 oznámil svoj vstup do konania na strane odporcu vedľajší účastník, ktorý je
spotrebiteľskouorganizáciou(§93ods.2a3Občianskehosúdnehoporiadku).Vpísomnomvyjadrenízo
dňa 03.02.2016 uviedol, že v prípade zmluvy uzavretej bankou a odporcom ide o zmluvu spotrebiteľskú,od ktorej banka odstúpila a tak došlo k jej zrušeniu od počiatku. Preto nárok navrhovateľa je vzhľadom na
možnosť žiadať len bezdôvodné obohatenie premlčaný vzhľadom na uplynutie dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby plynúcej od odstúpenia dňa 04.05.2011 a táto uplynula v mája roku 2013. Namietal tiež

aktívnu legitimáciu navrhovateľa, ktorej absenciu videl v nesplnení podmienok ust. § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, pretože navrhovateľ nepreukázal písomnú výzvu banky na úhradu záväzku
ani omeškanie odporcu trvajúce viac než 90 dní.

Vo veci súd rozhodol bez jej prejednania na pojednávaní s použitím ust. § 115a ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, pretože sa jedná o drobný spor do 1000 Eur (§ 29 ods. 6 a § 200ea Občianskeho
súdneho poriadku).

Nazákladenavrhovateľompredloženýchlistinnýchdôkazovmalsúdzapreukázané,žemedziodporcom
ako majiteľom účtu a Slovenskou sporiteľňou, a.s. došlo k uzavretiu zmluvy o bežnom účte dňa
05.03.2003, kedy bola medzi nimi súčasne uzavretá druhá zmluva o vydaní a používaní bankomatovej

platobnej karty. Dňa 11.05.2006 odporca uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dodatok k zmluve o
bežnom účte, na základe ktorého došlo k zmene predmetu zmluvy tak, že sa ním stalo zriadenie účtu
bankou pre odporcu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v
Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených
prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2006.

I keď súdu nebol predložený jednoznačný dôkaz o tom, za akých podmienok bolo poskytnuté odporcovi
povolené prečerpanie na bežnom účte, z tabuľkového prehľadu transakcií na účte odporcu (č.l. 69 a
nasl. spisu) je zrejmé, že takýto produkt mu banka skutočne poskytla. S dátumom 11.05.2006 je totiž v
prehľade uvedená položka „schválenie kontokorentnej zmluvy“ a čiastka 20.000,- Sk a tiež „Ú-aktivácia

kontokorentnej zmluvy“.

Zuvedenéhoprehľadutransakciítiežvyplynulo,ženaúčtemalodporcadebetnýstavnepretržiteododňa
19.06.2008 až do zrušenia účtu dňa 09.05.2011. Poslednú bankovú operáciu na účte odporca realizoval
dňa 02.11.2010 kedy vložil na účet sumu 60,- Eur v dôsledku čoho sa debetný stav na účte znížil na

sumu mínus 650,96 Eur. Odvtedy sú na účte už evidované v podstate len debetné položky zaťažujúce
účet najmä rôznymi bankovými poplatkami (za vedenie účtu, za SMS služby) a debetnými úrokmi v
dôsledku čoho potom ku dňu 09.05.2011 je stav na účte mínus 735,31 Eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 a jej prílohou mal súd za preukázané, že

pohľadávka voči odporcovi bola Slovenskou sporiteľňou, a.s. postúpená navrhovateľovi, keď z obsahu
zmluvy o postúpení je zrejmé, že predmetom postúpenia bola nielen istina pohľadávky, ale aj jej
príslušenstvo.

Navrhovateľ tiež predložil list Slovenskej sporiteľne, a.s. datovaný dňom 04.05.2011, ktorým banka od

zmluvy s odporcom odstupovala a súčasne ho žiadala o úhradu sumy 734,21 Eur z titulu povoleného
prečerpania.

Z vykonaného dokazovania je potom podľa názoru súdu zrejmé, že sa v prípade dohody o povolenom
prečerpaní, resp. v širšom zmysle aj v prípade zmluvy o samotnom vedení bankového účtu jedná o

spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa jeho § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Banka vystupovala
ako dodávateľ, odporca ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 01.01.2008, resp. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení). Súd vychádzal pri

tomto právnom posúdení z prechodného ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí,
že ustanoveniami tohto zákona, teda novelou účinnou od 01.01.2008 sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 01.01.2008, no vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred
01.01.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. To, že sa jednalo v prípade dohody o prečerpaní o
spotrebiteľskú zmluvu napokon vyplýva aj z § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa

účinného ku dňu 11.05.2006 (v čase uzavretia dohody o povolenom prečerpaní), ktorý za spotrebiteľské
zmluvy priamo označoval zmluvy uzavreté podľa Občianskeho, Obchodného zákonníka, ako aj všetky
inézmluvy,ktorýchcharakteristickýmznakombolo,žesauzavierajúvoviacerýchprípadochajeobvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.Preto bol súd toho názoru, že aj keď sa v prípade úverovej zmluvy (ako tzv. absolútneho obchodu), za
ktorú možno považovať i dojednané povolené prečerpanie na bežnom účte odporcu aplikuje na prvom

mieste Obchodný zákonník (§ 497 v spojení s § 710 Obchodného zákonníka), nemožno prehliadať
spotrebiteľskú občianskoprávnu úpravu.

Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 ustanovuje prednosť
zákonných ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a tiež tých, v ktorých bol účastníkom

spotrebiteľ a tieto bolo potrebné použiť vždy vtedy, keď je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Zákonodarca v dôsledku aplikačných nejasností (a to aj v
súdnej praxi) si uvedomil problematickosť tejto úpravy v spotrebiteľských vzťahoch pokiaľ sa týka vzťahu
Obchodného a Občianskeho zákonníka ako dvoch základných právnych predpisov súkromného práva
a s účinnosťou od 01.04.2015 zakotvil úpravu do druhej vety, podľa ktorej na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Z tohto je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany
aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa a

dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka
a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového vzťahu ako
klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom
aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 11.05.2006 platilo, že zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy
Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v
prípadespotrebiteľskéhoúveruakovtejtoprejednávanejveciaplikovalanapremlčanieobchodnoprávna
úprava regulujúca vzťahy zásadne podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení,

v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy
v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od
01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

V súčasnosti už teda niet podľa názoru súdu pochýb, že spotrebiteľský právny vzťah je primárne
občianskoprávnym vzťahom, i keď podstata daného právneho vzťahu môže vychádzať z úpravy
obchodného práva. Znamená to, že v každom prípade sa prioritne aplikuje úprava občianskoprávna.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi

aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vo svojich dôsledkoch uvedené znamená, že potom aj premlčanie, ktoré treba z hľadiska procesnej
ekonómie skúmať v konaní ako prvú otázku, treba v prejednávanej veci kvôli spotrebiteľskému

charakteru daného právneho vzťahu posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa
Obchodného zákonníka.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie trojročná premlčacia doba odo dňa, kedy bolo možné z
objektívneho hľadiska právo uplatniť podaním žaloby na súde (okamih tzv. actio nata). K tomu dochádza
po uplynutí zročnosti dlhu.

V danom prípade sa Slovenská sporiteľňa, a.s. mohla domáhať úhrady nezaplateného debetu
predstavujúceho ku dňu 02.11.2010 sumu 650,96 Eur už v deň nasledujúci, t.j. dňa 03.11.2010, čo
súd vyvodzuje z toho, že ani v predložených obchodných podmienkach ani v inom súdu predloženom
listinnom dôkaze sa nenachádza dojednanie o tom, ako mal vlastne odporca povolené prečerpanie

splácať. V bode 7.3.1 všeobecných obchodných podmienok (na ktoré zmluva odkazuje) sa len uvádza,
že ak bude rozsah čerpaného kontokorentného úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového rámca
(nepovolené prečerpanie), je klient povinný okamžite vyrovnať nepovolené prečerpanie minimálne na
výšku dohodnutého úverového rámca.

V prípade absencie dojednania o čase plnenia záväzku platí ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

To znamená, že banka v dôsledku absencie dohody o splatnosti mohla žiadať odporcu o vyrovnanie
dlhu vo výške 650,96 Eur už nasledujúci deň po poslednej úhrade vykonanej odporcom dňa 02.11.2010.

Pokiaľ by súd zohľadnil aj určitú primeranú dobu na realizáciu výzvy vo vzťahu k odporcovi, tak najneskôr
táto mohla byť bankou vykonaná do konca roku 2010, t.j. do 31.12.2010. Navrhovateľ, či predtým banka
mohli z objektívneho hľadiska už bezprostredne (bez zbytočného odkladu) po vzniku debetu vo výške
650,96 Eur požadovať od odporcu jeho vyrovnanie. Kvôli nečinnosti veriteľa totiž nemožno z hľadiska
plynutia premlčacej doby túto predlžovať, keď jej plynutie sa má posudzovať z objektívneho hľadiska,

čo vyplýva z dikcie, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz
(obdobne viď R 1/1998). V dôsledku toho premlčacia doba ohľadne uvedenej sumy uplynula najneskôr
uplynutím dňa 01.01.2014, t.j. predtým ako bol podaný návrh navrhovateľom v tejto veci. To isté (že teda
premlčacia doba uplynula pred podaním žalobného návrhu na súd) platí aj ohľadne položiek, ktorými
bol účet odporcu zaťažený dňa 30.11.2010 dosiahnuc stav mínus 663,46 Eur.

Pokiaľ ide o zvyšok žalovanej sumy, v danom prípade bol úverový rámec stanovený na úrovni 20.000,-
Sk, t.j. 663,88 Eur a túto sumu stav na účte prekročil dňa 30.11.2010, kedy odporcovi bol zaúčtovaný
poplatok 1,- Eur za SMS služby a stav na účte vykazoval mínus 664,46 Eur. Tým došlo k nepovolenému
prečerpaniu a toto mal odporca uhradiť podľa obchodných podmienok „okamžite“, čo znamená, že

aj ohľadne položiek účtovaných do 31.03.2011 trojročná premlčacia doba uplynula pred podaním
žalobného návrhu na súd. Okrem toho po dni 02.11.2010 až do zrušenia účtu dňa 09.05.2011 sú
na účte evidované len rôzne debetné položky (okrem jednej kreditnej dňa 04.05.2011 označenej ako
nespotrebovaný kartový poplatok), ktoré vlastne len navyšovali sumu prečerpania a ktorých dojednanie
čo do základu a výšky navrhovateľ vôbec nepreukázal.

Súd preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, keď vzhľadom na uvedené dôvody
bolo nadbytočným zaoberať sa aktívnou legitimáciou navrhovateľa. Súd zamietol návrh aj ohľadne
žalovaného nároku na úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktoré tiež ako
akcesorický vzťah sledujú osud hlavnej pohľadávky a nemôžu byť priznané v dôsledku jej premlčania,

resp. nedôvodnosti.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Vychádzajúc z § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd súčasne vzhľadom na úspech odporcu
priznal vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane voči neúspešnému navrhovateľovi náhradu účelne
vynaložených trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie zastúpenia v
roku 2014, písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 03.02.2016 pri hodnote jedného úkonu 51,45
Eur v zmysle § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

plus režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) v sume 8,04 Eur za úkon z roku 2014 a v sume 8,58 Eur
za úkon z roku 2014, čo spolu je 119,52 Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť
prisúdenú náhradu trov právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.