Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204293
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116204293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Mareka Košča v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Y. H.-F., W.. XX.X.XXXX, F. T. XXX XX,
Y. L. X, o zaplatenie 35,73 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
25C/76/2016-114 zo dňa 2.3.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu

trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu, Dexia banka Slovensko a. s., uzatvoril dňa
XX.XX.XXXX so žalovaným zmluvu o zriadení vkladového účtu. Obsahom tejto zmluvy bolo zriadenie
vkladového účtu v mene SKK s uvedením frekvencie výpisov štvrťročne. Zmluva bola uzatvorená na
dobu neurčitú. Žalovaný sa porušením povinnosti dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške
žalovanej istiny. Žalovaný svoj dlh voči žalobcovi neuhradil ani na výzvu. Z výpisu z účtu žalovaného,

ktorý predložil žalobca, súd zistil, že žalovaná suma predstavuje debet, ktorý na účte žalovaného vznikal
od roku 2009. Žalobca od januára 2009 začal na účte žalovaného účtovať poplatok za výpis. Ku dňu
31.12.2008 bol zostatok na účte žalovaného 1,48 Eur. Minimálne od tejto doby neurobil žalovaný na
účte žiadny vklad, ani žiadny výber. Od januára 2013 boli na účte žalovaného uskutočnené len debetné
položky pozostávajúce z poplatkov za vedenie exekúcie vo výške 5 Eur (6 krát), poplatkov za výpis a
úrokov. Žalobca aj po podaní žaloby naďalej účtoval poplatky za vedenie účtu postihnutého exekúciou
vo výške 5 Eur, poplatok za výpis z účtu a úroky. Nový zostatok na účte žalovaného ku dňu 01.01.2017

bol mínus 105,67 Eur. K zatvoreniu účtu zo strany žalobcu nedošlo. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že strany konania dňa 16.05.2005 uzatvorili zmluvu o vkladovom účte v zmysle ust. § 708 a
nasl. Obchodného zákonníka s uvedením frekvencie výpisov štvrťročne. Hoci sa žalovaný zaviazal mať
dostatok finančných prostriedkov na účte, tak aby z neho žalobca mohol čerpať peňažné prostriedky na
prípadné úroky alebo poplatky, žalovaný tak neurobil a v roku 2008 ponechal na účte minimálny zostatok
1,48 Eur. Následne na účte prestal robiť akékoľvek úkony, či už debetné, alebo kreditné. Žalobca
predložili výpis z účtu, z ktorého je zrejmé, že od 01.04.2009 do 31.12.2012 nebol na účte zo strany

žalobcu urobený žiadny úkon smerujúci k účtovaniu poplatkov za vedenie účtu a podobne. Zostatok ku
dňu 31.03.2009 bol 0,81 Eur. V roku 2012 žalobca „preklopil“ účet žalovaného. Sumu 0,81 Eur viedol
ako debetnú položku a spolu s poplatkom za výpis tak bol zostatok na účte žalovaného ku koncu roka
2012 vo výške 0,06 Eur. Od roku 2013 potom začal žalobca účtovať žalovanému poplatky za vedenieúčtu postihnutého exekúciou po 5 Eur a poplatky za výpis a úroky. V priebehu rokov 2013 až 2015
vznikol žalovanému dlh až do výšky 35,73 Eur. Takto sa žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania
v žalovanej sume. V zmysle bodu 3.11.2 alebo bodu 3.11.5 Všeobecných obchodných podmienok

Prima banky Slovensko, a. s., banka môže vypovedať zmluvu o bežnom účte, alebo môže od zmluvy
odstúpiť. Pri výpovedí tak môže urobiť z akéhokoľvek dôvodu a pri odstúpení vtedy, ak klient podstatne
poruší zmluvné povinnosti. V danom prípade bolo zrejmé, že žalovaný sa od roku 2009 dostával do
nepovoleného prečerpania. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu vyplýva, že od roku 2013 si začal
účtovať poplatky a úroky. Nie je zrejmé, prečo tak nerobil kontinuálne po celú dobu trvania účtu. Napriek

tomu je zrejmé, že žalobca mal dostatok informácií o tom, že žalovaný neuskutočňuje na účte žiadne
pohyby a dostáva sa do nepovoleného prečerpania. V nepovolenom prečerpaní bol žalovaný aj v januári
2013, pričom žalobca mohol od zmluvy odstúpiť, alebo vypovedať zmluvu a takýmto spôsobom ukončiť
tento nefunkčný zmluvný vzťah. Namiesto toho žalobca začal navyšovať nepovolené prečerpanie na
účte žalovaného o poplatky v súvislosti s vedením účtu postihnutého exekúciou, poplatkami za vedenie
účtu a úrokmi. Súd mal za to, že nevyužitie možnosti ukončenia zmluvného vzťahu žalobcom v zmysle

dohodnutých zmluvných podmienok nesie v sebe znaky nekalého konania, ak po tak dlhú dobu bez
pohybu na účte tento účet umelo udržiaval a navyšoval pohľadávku o úroky a poplatky. Žalobcovi,
vystupujúcom na finančnom trhu v pozícii profesionálneho a racionálneho obchodníka, nič nebránilo,
aby zmluvu vypovedal alebo od nej odstúpil. Súd považoval konanie žalobcu za rozporné s dobrými
mravmi a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu

100 % úspešnému žalovanému.

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Považuje napadnutý rozsudok za
nesprávny a odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Má za to, že tvrdenie súdu, že sa žalovaný sa od roku 2009

dostával do nepovoleného prečerpania, nie je pravdivé. Žalovaný mal k 31.12.2008 zostatok na účte vo
výške 1,48 eur, k 31.12.2009 vo výške 0,81 eur, k 31.12.2010 vo výške 0,81 eur, k 31.12.2011 vo výške
0,81eur,k31.12.2012vovýške0,66eur.Aždoroku2013malžalovanýnaúčtekladnýzostatokkukoncu
daného kalendárneho roka. Vzhľadom na to, že žalovaný mal do konca roka 2012 kladný zostatok na
účte, nemal žalobca dôvod účtovať úrok z nepovoleného prečerpania. Žalobca účtoval úrok a poplatky v

zmysle v danom čase účinného sadzobníka poplatkov, pričom ak nejaký poplatok nezaúčtoval, uvedené
je v prospech žalovaného, teda nie v rozpore so žiadnou zásadou ochrany spotrebiteľa. Súd ďalej vytýka
žalobcovi, že v nepovolenom prečerpaní bol žalovaný už v januári 2013, žalobca mohol od zmluvy
odstúpiť, alebo ju vypovedať a ukončiť nefunkčný vzťah, opačné konanie je nekalé a rozporné s dobrými
mravmi,nakoľkožalobcoviničnebránilo,abyzmluvuvypovedalaleboodnejodstúpil.Žalobcapoukazuje

na skutočnosť, že možnosť ukončiť zmluvný vzťah je voľbou, a nie povinnosťou žalobcu. Skutočnosť, že
túto možnosť nevyužil, nie je možné mu pripísať v neprospech, a to aj s ohľadom, že rovnakú možnosť,
teda ukončiť zmluvný vzťah, mal aj žalovaný. Žalovaný tak neuskutočnil, vedomý si toho, že na účte
nemá dostatok finančných prostriedkov napriek tomu, že mu žalobca poskytoval službu vedenia účtu,
ktorá je spoplatnená. Nemôže byť na ťarchu jedného z účastníkov, že nevyužil právo ukončiť zmluvu,

ak toto právo rovnako nevyužil ani druhý účastník, a to ani za situácie, keď jedna zo zmluvných strán je
spotrebiteľom.Vzhľadomnauvedenéskutočnostimážalobcazato,žejehoodvolaniejedôvodné,keďže
je daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a to že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388
CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zároveň mu priznal

náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona číslo
160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1,
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu,
ako aj na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní vopred a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

8. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

9. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi

predchodcom žalobcu, spoločnosťou Dexia banka Slovensko a.s. a žalovaným, založeným dňa
16.5.2005 Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bol
záväzok predchodcu žalobcu zriadiť a viesť vkladový účet pre žalovaného.

11. Vo veci nie je sporné, že medzi žalobcom a žalovaným ide o spotrebiteľský vzťah.

12. Preto na právny vzťah strán sporu je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na
ochranu spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernice Rady č. 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

13. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ žalobu zamietol, teda
nepriznal žalobcovi sumu 35,73 eur, ktorá pozostáva z poplatkov za výpisy a vedenie účtu postihnutého
exekúciou a z úrokov pri nepovolenom prečerpaní účtu. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej
inštancie zákonné a vecne správne. Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná zmluva
neupravuje, konkrétne aké odplaty za služby by bol, a za akých podmienok žalovaný povinný platiť,

táto len odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky banky. Úrokové sadzby produktov, a ani VOP,
neboli individuálne dojednané. Súd prvej inštancie podrobil prieskumu aj poplatky za poskytovanie
služieb (okrem iného) a sadzby, ktorými bolo nepovolené prečerpanie úročené. Poplatkové zaťaženie
spotrebiteľa bez poskytnutého protiplnenia banky je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľné.

14. V súvislosti s uplatnenými poplatkami, spolu s úrokmi, žalobca poukazuje predovšetkým na príslušné
články všeobecných obchodných podmienok, ktoré majú byť súčasťou zmlúv uzavretých medzi bankou
a klientom, a tvoria časť ich obsahu.

15. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na

všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu
priložené.

16. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca ohľadom nároku na zaplatenie v súdnom konaní uplatnenej

pohľadávky, odkazuje na VOP a Sadzobník. Ide o podmienky, ktoré vypracovala a presadzuje banka.
Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť ním
individuálne dojednané, čo predpokladá aj ustanovenie § 53 ods. 2 OZ. Teda ide o také podmienky,
s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah.V zmysle § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Takéto podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal

možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sa považujú za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 písm.
a/ OZ) a ich neprijateľnosť znamená zároveň ich neplatnosť (§ 53 ods. 5 OZ). Teda VOP, na ktoré
zmluvaodkazuje,nemožnopovažovaťzaindividuálnedojednané,čospôsobujeichneprijateľnosť.Inými
slovami, individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP zmluva odkazuje. Nakoniec,
neindividuálnosť dojednania VOP vyplýva aj z toho, že neboli nikým podpísané ani odátumované. Preto

správne rozhodol súd prvej inštancie, ak žalobu žalobcu ohľadom sumy 35,73 eur, tvorenej poplatkami
za výpisy a vedenie účtu postihnutého exekúciou a úrokmi pri nepovolenom prečerpaní účtu, zamietol.

17. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu
dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

18. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013
uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným
predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného

spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

19. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

20. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny,
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).