Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 20, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201045
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:8513201045.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti o

maloletého L. F. W., B.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnychvecíarodinyKošice,dieťarodičovmatka:T.W.,B..XX.XX.XXXX,X.W.,P.XXaotec:P.L.,B..
X.X.XXXX, X. X., R. XX, zast. Advokátska kancelária advocatius s.r.o. so sídlom Bratislava, Palackého
12, P.O. BOX 69, v konaní o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. L. F. W., B.. XX.X.XXXX výživným vo výške 340 Eur
mesačne za obdobie od 28.12.2012 do 15.8.2013.

D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 28.12.2012 do 15.8.2013 vo výške 1.330,94 Eur je otec povinný
zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 8.3.2013 žiadala, aby zveril mal. L.
F. W., B.. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa
sumou 350 Eur mesačne od 1.3.2013 do budúcna. Ďalej žiadala, aby bola otcovi uložená povinnosť
zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 1.3.2011 do 1.3.2013 vo výške 4.650,80 Eur. Tiež zaplatiť dlžné

výživné vo výške 563,52 Eur od 28.2.2013. V ďalšom náklady spojené s obstaraním dokladov mal.
L. vo výške 329,94 Eur a náklady spojené s vybavením slovenského rodného listu, cestovného pasu
a cestovného zo Spojených štátov amerických na Slovensko vo výške 229,48 Eur, polovicu nákladov
spojených s konaním o zapretie otcovstva a náklady na vydanie pasu Spojených štátov amerických vo
výške 92,92 Eur. Súčasne žiadala nahradiť trovy konania.

2. Následne matka žiadala, aby súd zaviazal otca dieťaťa platiť výživné vo výške nákladov, ktoré má na

dieťa v sume 617,12 Eur mesačne.

3.Otecsakpodanémunávrhuvyjadril.Poukázalnarozhodnutievydanédňa19.7.2006rodinnýmsúdom
New York okres Kings, ktorým bolo určené výživné pre mal. L. a bola mu uložená povinnosť platiť výživné
vo výške 55 USD týždenne. V októbri 2008 sa vrátil späť na územie Slovenska. Od tohto momentu až do
apríla 2013 platil výživné spôsobom uloženým rozhodnutím rodinného súdu New York a to na účet „O.
U. S. D.. S týmito prostriedkami na tomto účte mala oprávnenie nakladať matka maloletého dieťaťa ako

zákonná zástupkyňa. Otec ďalej uviedol, že v čase rozhodovania rodinného súdu v New Yorku bol jeho
príjem vo výške 330 USD týždenne. Do mája 2008 uhrádzal takto určené výživné riadne a včas. V máji
2008 bol nútený zmeniť zamestnanie a v dôsledku čoho sa mu znížil príjem, preto nebol schopný platiťvýživné v určenej výške. Taktiež z tohto dôvodu sa vrátil späť na Slovensko. Po návrate na Slovensko
po štyroch mesiacoch si našiel prácu a dlžné výživné vyrovnal v celom rozsahu ku dňu 4.1.2010.

4. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa navrhol toto zveriť do osobnej
starostlivosti matky a určiť výživné vo výške 270 Eur mesačne. Kolízny opatrovník poukázal, že maloleté
dieťa má zdravotné problémy, diagnostikovaný syndróm ADHD, odborný psychológ doporučoval
navštevovať krúžky, na ktoré sú zvýšené výdavky.

5.OkresnýsúdvStarejĽubovnirozsudkomsp.zn.4P42/2013zodňa2.4.2014rozhodoltak,žemaloleté
dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 240 Eur
mesačne od 8.3.2013 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 8.3.2013 do 30.4.2013 v sume 86 Eur
bol otec povinný zaplatiť do 30.4.2014. V časti zaplatenia dlžného výživného k 28.2.2013 uplatneného
vo výške 563,52 Eur konanie zastavil. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka odvolanie.

7. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 5CoP 15/2014 zo dňa 8.7.2014 potvrdil rozsudok v jeho
napadnutej časti t.j. vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou
240 Eur a to počnúc dňom 16.8.2013 do budúcna a vo výroku o zamietnutí návrhu v časti určenia

výživného pred 28.12.2012. Zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého
dieťaťa za čas od 8.3.2013 do 15.8.2013 vo výroku o dlžnom výživnom za čas od 8.3.2013 do 30.4.2013,
vo výroku o zamietnutí návrhu v časti určenia výživného za čas od 28.12.2012 do 15.8.2013 a vo výroku
o trovách konania. V rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8.ZrozsudkuKrajskéhosúduvPrešovevyplýva,žeúlohousúduprvejinštanciebudeznovusazaoberať
výživným na maloleté dieťa za čas od 28.12.2012 do 15.8.2013. Súd zohľadnil počet vyživovacích
povinností otca a vysoké výdavky na maloleté dieťa vzhľadom na jeho zdravotné problémy. Súd zistí
za čas od 28.12.2012 do 15.8.2013 i výšku dlžného výživného, aj o tomto dlžnom výživnom riadne
rozhodne. Pri výpočte dlžného výživného bude účelné použiť metodiku, ktorú zdôvodnila matka vo

svojom odvolaní (tabuľka o platbách na č.l. 503 spisu). V ďalšom poukázal, že maloletému dieťaťu
patrí výživné za čas od uznania otcovstva jeho otcom P. L., teda od 28.2.2012. V tom čase mal otec
vyživovaciu povinnosť iba k dvom deťom a to k mal. L. a k mal. synovi U. pochádzajúcemu z jeho
terajšiehomanželstva.Jehomanželkavtomčasepracovalaanebolaaninamaterskejdovolenke,nemal
vyživovaciu povinnosť ani k nej ani k dieťaťu, ktoré sa mu narodilo až 16.9.2013. Pomery na jeho strane

boli iné ako od 16.8.2013. Pomery na strane otca za tento čas vyplývajú jednak z obsahu spisu, jednak
ich podrobne opisuje matka vo svojom odvolaní, ale opisuje ich aj otec mal. L. vo vyjadrení k odvolaniu.

9. Na základe takto uvedeného predmetom konania ostalo určenie výživného za obdobie od 28.12.2012
do 15.8.2013 a určenie dlžného výživného za obdobie od 28.12.2012 do 15.8.2013.

10. V prevyšujúcej časti rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P 42/2013 nadobudol
právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 5CoP 15/2014.

11. Pri rozhodovaní Okresný súd Košice I vychádzal z vykonaného dokazovania pred Okresným súdom

Stará Ľubovňa.

12. Mal. L. F. W., B.. XX.X.XXXX pochádza zo vzťahu T. W., nar. XX.XX.XXXX a P. L., nar. X.X.XXXX.
Rozhodnutím Rodinného súdu New York, okres Kings zo dňa 19.6.2009 bolo otcovi mal. L. uložená
povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 55,- USD týždenne. Otec mal. L. si svoju vyživovaciu

povinnosť, v zmysle tohto rozhodnutia plnil až do konca apríla 2013, keď zasielal určené výživné na účet
na účet „O. U. S. D.“. Zo zhodných tvrdení oboch rodičov vyplýva, že k máju 2013 mal otec mal. L. všetky
záväzky z vyživovacej povinnosti určenej Rodinným súdom New York, okres Kings uhradené. Od mája
2013 otec mal. L. pravidelne prispieval na jeho výživu matke mal. L. sumou 240,- eur mesačne, ktorú
zasielal na slovenský účet matky mal. L.. Matka mal. L. mu doteraz zabezpečovala osobnú starostlivosť.

Podaným návrhom žiadala, aby súd zveril mal. L. do jej osobnej starostlivosti, ktorá ho bude zastupovať
a zároveň spravovať jeho majetok.13. Otec mal. L. s jeho zverením matke súhlasil. Nesúhlasil však s výškou výživného, ktorú požaduje
matka určiť v sume 350,- eur mesačne a na poslednom pojednávaní v sume 617,12 eur mesačne a
žiadal, aby súd určil výšku jeho vyživovacej povinnosti k mal. L. na sumu 180,- eur. Taktiež nesúhlasil s

uplatneným dlžným výživným a náhradami jednorazových nákladov v zmysle podaného návrhu.

14. Matka mal. L. je nezamestnaná. Od 16.5.2012 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
nepoberá žiadne dávky, nakoľko nepreukázala príslušnú dobu odpracovaných rokov. Uviedla, že žije v
regióne, kde má problém nájsť si prácu adekvátnu svojmu vzdelaniu. Od 8.6.2009 do 21.4.2012 bola

vedená ako občan zabezpečujúci starostlivosť o dieťa do veku 6 rokov. Dňa 23.7.2008 sa vrátila z USA
kde dovtedy žila, späť na Slovensko. Maloletý K. sa narodil v USA, je občanom SR.

15. Má vyživovaciu povinnosť okrem mal. L. aj k staršiemu synovi W., nar. XX.X.XXXX, ktorého otcom
nie je odporca ale nebohý K. B., B.. X.X.XXXX a zomr. X.X.XXXX. Spoločne so svojimi deťmi býva v
rodinnom dome v Y., ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Okrem nej v tomto rodinnom dome býva aj jej

brat s manželkou. Náklady na bývanie podľa vyjadrení navrhovateľky uhrádzajú jej rodičia. Náklady
súvisiace so stravovaním mal. L. matka určila na sumu 210,- eur. Nakoľko mal. L., tak ako aj jeho matka
súvegetariánmi, mal.L.satakstravujedoma.Matkamal.L.stanovilacenujehodennejstravnejjednotky
vo výške 7,58 - 8 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že mal.

16. Okrem týchto nákladov matka uhrádza aj mimoškolské aktivity mal. L., a to rôzne krúžky ako tanečnú
v Kežmarku 2x týždenne, kde syna vozí autom - 15 eur mesačne + výdaje na tanečné ošatenie, tenis
1x týždenne 6 eur, lyžovanie 2x týždenne - 5 eur či počítačový krúžok 1x týždenne s čím má výdavky
približnevovýške89,-euratiežúhradaškolskejdružinyvovýške2,-eurmesačne.Dieťatrpísyndrómom
ADHD, a preto je potrebné zabezpečiť mu aktivitu. /č.l. 254/ Taktiež sú náklady súvisiace so zakúpením

školských potrieb vo výške 13,- eur mesačne, lekárskymi vyšetreniami a dentálnou hygienou vo výške
7,- eur mesačne a tiež náklady na rôzne darčeky, súťaže rekreácie a prázdninové programy. Celkovo
priame platby na mal. L. matka vyčíslila na sumu 349,- eur. Náklady domácnosti matka mal. L. podaním
doručeným súdu dňa 20.1.2014 vyčíslila na sumu 1049,37 eur, v čom je zahrnutý benzín vo výške
250,- eur, strava pre matku mal. L. a pre mal. W. vo výške 350,- eur a výživové doplnky pre nich vo

výške 20,- eur. Ďalej sú v týchto nákladoch na domácnosť zahrnuté náklady na elektrinu, plyn, vodu,
koncesionárske poplatky, hygienické potreby, telefón, opravy a poistenie auta a výlety v celkovej výške
429,37 eur. Priemerné mesačné celkove výdaje na mal. L. matka vyčíslila teda sumou 617 eur.

17. Otec mal. L. je zamestnaný v spoločnosti J., U..G..C.. Jeho priemerný mesačný príjem vyplývajúci z

predložených listinných dôkazov za rok 2103 bol vo výške 1467,76 eur. Okrem mal. L. má vyživovaciu
povinnosť aj k dvom deťom vo veku 3 rokov a vo veku 6 mesiacov, ktoré má so súčasnou manželkou.
Žijú v spoločnej domácnosti v 3 izbovom byte v Bratislave - Petržalke. Na kúpu bytu otec mal. L. spolu
s manželkou si zobrali hypotekárny úver vo výške 84 000,- eur s mesačnou anuitnou splátkou vo výške
397,- eur a dobou splácania 25 rokov.

18. Mal. L. je žiakom 1. ročníka základnej školy, ktorú navštevuje v Starej Ľubovni. Má zdravotné
problémy - syndróm ADHD v súvislosti s čím navštevuje rôzne odborné ambulancie. Tiež navštevuje
rôzne krúžky 2 x týždenne tanečný, 2 x týždenne lyžiarsky klub, 1 x týždenne tenis a 1 x týždenne
počítačový krúžok. Tieto záujmové aktivity mu odporúčala aj psychologička.

19. Dňa 16.8.2013 nastúpila na materskú dovolenku manželka otca P. L.. Následne dňa 16.9.2013
porodila druhé dieťa pochádzajúce z jej manželstva a manželstva otca. Od toho času až do apríla 2014
bola na materskej dovolenke. Od mája 2014 dostávala len rodičovský príspevok, privyrábala si prácou
z domu, kde priemerne zarobila 200 Eur mesačne.

20. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že dňom 16.8.2013 pribudla otcovi tretia vyživovacia
povinnosť a dňom 16.9.2014 štvrtá vyživovacia povinnosť. Vzhľadom na výdavky matky, ktoré podrobne
popísala a zhrnula, bolo výživné vo výške 240 Eur mesačne od 16.8.2013 do budúcna vo vzťahu k mal.
L. s prihliadnutím na jeho psychiatrické, metabolické a gastroenterologické problémy ale aj vzhľadom

na nutnosť denne mu zabezpečovať pravidelnú bezlepkovú, antihistamínovú stravu primerane.

21. Príjem otca za rok 2013 činil 1.462,75 Eur mesačne.22. Podľa ust. § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

23. Podľa ust. § 36 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to

vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami 6) Ustanovenia § 24,
§ 25 a 26 sa použijú primerane.

24. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví

rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

27. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,

ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

29. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných

pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a

zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie

potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého zrodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška

mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je

porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

30. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,

hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených

mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

31. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,

jeho možnosti a majetkové pomery.

32. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je
potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom
zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s

rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové
a rekreačná miery, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

33. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,
že výživné vo výške 340 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného
vychádzal zo zárobkových možností, schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca

v uvedenom období, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že
takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia
svojich potrieb a domácnosti. Pri určovaní výživného v uvedenom období súd vychádzal z doposiaľ
vykonaného dokazovania, zdravotného stavu maloletého dieťaťa - diagnózy aspergerov syndróm,
syndróm ADHD, maloabsorbčný syndróm, histamínová intolerancia, pričom maloletý bol uznaný za

osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Uvedené zdravotné problémy sa u maloletého prejavujú od
detstva. V súvislosti so zdravotným stavom maloletého mala matka zvýšené výdavky na zabezpečenie
jeho potrieb, finančné výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Pri určovaní výšky výživného
vychádzal aj zo skutočností, že príjem otca v uvedenom období bol vo výške 1.462,75 Eur. Priposúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a
z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu.
Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale

vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné
zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru
uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie
vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho
spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v
súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby

spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je
uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal.
deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a)
Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť
výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené

potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti
rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku,
zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení
majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej
hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého

prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo
podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v
plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti
stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné

plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie
vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či
menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé
riešenie. Ohľadom nesúhlasu matky s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove súd uvádza, že je viazaný
vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu.

34. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé

skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné za obdobie od
28.2.2012 do 15.8.2013 vo výške 340 Eur mesačne je primerané.

35. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

36. Vzhľadom na určenie vyživovacej povinnosti otcovi za obdobie od 28.12.2012 do 15.8.2013 vzniklo
dlžné výživné v celkovej výške 1.303,94 Eur.

37. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne:

Alikvotná časť za mesiac december 2012 340 Eur : 31 dní = 11 Eur x 3 dni spolu 33 Eur, 1/2013 do
7/2013 340 Eur x 7 mesiacov = 2.380 Eur, alikvotná časť za mesiac august 2013 340 Eur : 31 dní =

11 Eur x 15 dní spolu 165 Eur, dlžné výživné takto činilo 2.578 Eur. Od dlžného výživného súd odpočítal
platby otca v celkovej výške 1.274,06 Eur a to za súhlasného stanoviska oboch rodičov. Matka oznámila
súdu, že otec v uvedenom období zaplatil na výživu maloletého sumu 1.274,06 Eur.38. Otec s uvedeným súhlasil.

39. Dlžné výživné takto predstavuje sumu 1.303,94 Eur.

40. Vyčíslené dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku,
pretože vzhľadom k jeho pomerom, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je určenie
výživného pre maloleté dieťa by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu
splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do

troch dní. Určenie vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať vzhľadom s prihliadnutím doposiaľ
prebiehajúcemu súdnemu konaniu ako i rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove a mohol sa pripraviť
na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti svojho príjmu. Súd pri rozhodovaní o
spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb
maloletého dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami ale musela ich uspokojovať postupne tak ako vznikali
a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných

prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa.

41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.