Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Monday, March 30, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Oboer/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713205599
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Pramuková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:3713205599.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátskou
kanceláriou verita, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Karpatská č. 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35
940 875, proti povinnému: B. B., nar. XX. X. XXXX, bytom W., o vymoženie pohľadávky 1 265,38
eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 8Er/464/2013, o

dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. októbra 2013, sp. zn.
8CoE/150/2013, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .
II. Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

(§ 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského
rozsudku z 20. 11. 2012, sp. zn. IBC12100567 Stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len „označený
rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Považská Bystrica uznesením z 11. 07. 2013, č. k. 8Er/464/2013-35 žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení poukázal na to, že
oprávnený a povinný uzavreli úverovú zmluvu, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, ktorej
súčasťou bola rozhodcovská doložka, ktorá je ale neplatná, lebo nebola so spotrebiteľom osobitne
dojednaná, splývala vo formulárovej zmluve s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami,
spotrebiteľ mohol úverovú zmluvu ako celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa zmluvným podmienkam
vopred naformulovaným dodávateľom bez toho, aby mal možnosť náležitým spôsobom posúdiť

obsah rozhodcovskej doložky a jej právne dôsledky. Táto doložka vytvorila v neprospech spotrebiteľa
nerovnováhu práv a povinností účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a takáto rozhodcovská doložka je
považovaná za neprípustnú (nekalú) a za neplatnú ju považujú aj ustanovenia § 53 ods. 1 a 4
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý z tohto dôvodu nie je
vykonateľný exekučný titul. Súd prvého stupňa vzhľadom na to žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 29. 10. 2013, sp. zn.
8CoE/150/2013 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Konštatoval,
že súd prvého stupňa správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú, správne postupoval
pokiaľ zisťoval, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku. Za správny považoval názor

súdu prvého stupňa ktorým vyslovil, že rozhodcovská doložka tak ako vyplýva zo zmluvy predstavuje
nekalú podmienku znemožňujúcu voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,ktorá tiež predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Z odôvodnenia teda vyplynulo, že aj podľa názoru odvolacieho súdu má v danom prípade
rozhodcovská doložka charakter neprijateľnej podmienky, ktorá v právach a povinnostiach zmluvných

strán spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a
súd prvého stupňa ju opodstatnene považoval za neplatnú. Správny je nielen záver súdu prvého stupňa,
že označený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku), ale aj záver, že právny predchodca oprávneného nepostupoval dôsledne podľa § 93b zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách a že žiadosť súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie bolo

potrebné zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Oprávnenýpodalprotiuzneseniuodvolaciehosúdudovolanie,vktoromžiadalnapadnutéuzneseniebuď
zmeniť tak, že dovolací súd „poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie“, alebo zrušiť rozhodnutia
súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom
prípade:

a) rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O. s. p.),
b) rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.),
c) rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný
(§ 237 písm. e/ O. s. p.),
d) odňali oprávnenému možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že odmietli vykonať

exekučný titul, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť,
e) konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a
f) svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)
po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či tento opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia
odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie
uvedených uznesení. Dovolanie oprávneného preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. prípustné

nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní
došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. Oprávnený procesné vady
konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom

konaní najavo, preto prípustnosť jeho dovolania z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť a opodstatnenosť jeho
dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a
právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v dovolacom konaní v

procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia (sp. zn. 3Cdo/243/2012,
sp. zn. 2Cdo/253/2012, sp. zn. 2Cdo/278/2012, sp. zn. 4Cdo/308/2012) a konštatuje, že právne
závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. S
prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky preto najvyšší súd na odôvodnenia týchto rozhodnutí
v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:
1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.) je daná iba ak
súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov v exekučných veciach ale vyplýva
priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. prekážku rozsúdenej veci (§ 237 písm. d/ O. s. p.) pre exekučné konanie netvorí rozhodcovský
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie nemá charakter exekučného
konania,3. ustanovenie § 237 písm. e/ O. s. p. dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal a meritórne
rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez
návrhu (oprávnený ale podal návrh na vykonanie exekúcie),

4. pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu
na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, pričom oboznamovanie s obsahom listín zamerané
na posúdenie splnenia podmienok konania sa nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti
oprávneného a povinného,
5. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý nemal

právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sa oprávnenému neodopiera právo na výkon rozhodnutia,
6.pokiaľvurčitejvecinedošlokuzavretiu(platnej)rozhodcovskejzmluvy,nemoholsporsospotrebiteľom
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),
7. postup banky nezodpovedal v danom prípade § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,
lebo rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby založila právomoc rozhodcovského súdu

zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením (viď § 67 ods. 1 a 2 zákona č. 510/2002 Z. z. o
platobnom styku a o doplnení a zmene niektorých zákonov),
8. nedôvodná a irelevantná je aj námietka oprávneného, že slovenský preklad Smernice nie je správny.

K týmto záverom (bod 1. až 8.) dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka - z dôvodov vysvetlených
už súdmi nižších stupňov - je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný
exekučný titul.

Dovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov, nepreskúmateľnosť ich
rozhodnutí a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorom tieto rozhodnutia spočívajú, nie sú vady
konania v zmysle § 237 O. s. p. a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených
dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania
nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávneného podľa
§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti
oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods.
1 O. s. p.). Najvyšší súd nepriznal povinnému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh
na ich priznanie (§ 151 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.