Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 30, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/374/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110205564
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2110205564.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov: Mgr.
Fedor Benka a JUDr. Daniel Ilavský, v exekučnej veci oprávneného: Ferratum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Jakubovo námestie 19, Bratislava, IČO: 43 770 207, zastúpeného: Advokátska kancelária Antovszká,
s.r.o., Žabotova 2/B, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti povinnej: G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/
X, Q., o vymoženie 89,50 Eur s príslušenstvom, o žiadosti súdnej exekútorky JUDr. Andrey Krasňanovej,

Nám. A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica, pod sp. zn. EX 72/2010, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 8Er/156/2010-24 zo
dňa 29. októbra 2012, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a návrh oprávneného na

zmenu súdneho exekútora zamietol.

2. Zastavenie exekúcie a zamietnutie návrhu na zmenu súdneho exekútora odôvodnil
ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 8, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (zákona č. 233/1995
Z. z. - Exekučného poriadku, ďalej len „EP“), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 40 ods. 1 písm. a/, § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní (zákona č. 244/2002 Z. z., ďalej len „ZoRK“), § 25 ods. 1 a 2 ZoSÚ (zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pred spotrebiteľov), § 2 písm.
a/, b/, § 3 ods. 2 ZoSÚ2001 (zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1 až 3, §
53 ods. 1 a ods. 4, § 54 ods. 1 a ods. 2 OZ (zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka, ďalej len
„OZ“), čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách i stanoviskom Súdneho dvora vo veci Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi.

3. Vecne mal za to, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným tu bol založený
spotrebiteľským úverom, pričom povinný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ
a oprávnený konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V článku 14.4 Všeobecných obchodných
podmienok daného úveru potom bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá umožňuje žalobcovi
vybrať si z dvoch alternatív, je doplnená rozväzovacou podmienkou, pri ktorej by sa rozhodcovská
doložka nemala uplatniť ani vtedy, ak ktorákoľvek zo strán zmluvy podá žalobu na všeobecnom súde.

Rozhodcovská doložka síce umožňuje výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom žalujúcej
strane, núti však spotrebiteľa pre prípad takto vykonaného výberu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
V prípade, že by bola rozhodcovská doložka platná, snaha odstrániť jej účinky má zmysel len do času
uskutočnenia, resp. právoplatného skončenia rozhodcovského konania, pretože rozviazanie platnej
rozhodcovskej doložky až po právoplatnosti exekučného titulu vydaného na jej podklade, by na
oprávnenie rozhodcovského súdu vec v rozhodcovskom konaní prejednať aj rozhodnúť (a teda na

validitu exekučného titulu) nemalo žiaden vplyv. Súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že takáto
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stránv neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie zmluvy je v neprospech spotrebiteľa aj z dôvodu, že nie je
spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej
typovej (adhéznej) zmluvy pre veľký počet spotrebiteľov, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať buď

ako celok alebo ju úplne odmietnuť. Právomoc rozhodcovského súdu bola potom založená na absolútne
neplatnom zmluvnom dojednaní, a preto je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný
v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilý exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému
voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Preto keďže
existoval zjavný rozpor exekučného titulu so zákonom, súd prvej inštancie rozhodol o jej zastavení. S

ohľadom na naliehavý právny záujem povinného z dôvodu odstránenia rizík spojených s neprípustnou
exekúciou súd prvej inštancie rozhodol, že o trovách rozhodne osobitným uznesením (?). O návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora potom rozhodol tak, že tento zamietol, pretože vyhovenie
takémuto návrhu by vzhľadom na zastavenie exekúcie nebolo účelné a hospodárne.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote

odvolanie oprávnená, ktorá žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie (zrejme v časti zastavenia exekúcie). Dôvodila, že exekučný súd prekročil rozsah
svojej preskúmavacej právomoci vymedzenej ustanoveniami § 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 1 písm.
c) a ods. 2 ZoRK (ktoré neumožňujú exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky),
keď hmotnoprávne meritórne preskúmal platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským

rozsudkom, ktorého súčasťou bola rozhodcovská doložka, takýto výklad uvedených ustanovení
oprávnená považuje za nezákonný a protiústavný. Záver, že by uvedené ustanovenia oprávňovali
exekučný súd na hmotnoprávne posúdenie otázok, na ktorých je založený rozhodcovský rozsudok
považovala za absurdný. Účelom exekučného konania je nútená realizácia súdneho alebo iného
rozhodnutia, exekučný súd nemá kompetenciu kasačného orgánu. Hmotnoprávne posúdenie platnosti

rozhodcovskej doložky patrí výlučne do kompetencie rozhodcovského súdu alebo všeobecného súdu
pri rozhodovaní o žalobe podľa § 40 a nasl. ZoRK. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť exekučného titulu, a to ani ak je ním rozhodcovský rozsudok. Postupom prvostupňového súdu
bolo oprávnenému znemožnené domôcť sa svojho práva. Novému uplatneniu práva na všeobecnom
súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý je záväzný

a zásadne nezmeniteľný (§ 35 ZoRK). Jediný spôsob, akým môže byť rozhodcovský rozsudok zrušený,
je žaloba podľa § 40 ods. 1 písm. h/ ZoRK. Cieľom občianskeho procesného práva nemôže byť
znemožnenie výkonu právoplatne judikovanej pohľadávky a poskytnutie ochrany neplatičovi, ktorý
si dobrovoľne neplní svoje splatné dlhy a ktorý nevyužil žiadny z prostriedkov ochrany. Vecným
preskúmaním rozhodcovského rozsudku porušil súd prvého stupňa právo oprávnenej na spravodlivý

súdny proces. Neexistuje judikát SD EÚ, ktorý by ukladal exekučnému súdu povinnosť bez ďalšieho
ex offo posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve. Nesprávnym výkladom ustanovení
E. p. a ZoRK prvostupňový súd porušil právo oprávnenej na súdnu ochranu. Povinnému nebola
rozhodcovským konaním spôsobená žiadna ujma, naopak je povinný uhradiť oprávnenej nižšie trovy
konania a vzhľadom na písomnosť konania mu odpadli všetky výdavky na cestovanie. Nemožno mať

pochybnosti ani o meritórnej správnosti rozhodcovského rozsudku. Oprávnená tiež poukazovala na
to, že rozhodcovská doložka nebola neplatne dojednaná, keď povinný sa pred odoslaním súhlasu s
poskytnutím pôžičky musel oboznámiť so všeobecnými zmluvnými podmienkami oprávnenej, ktoré sú
neoddeliteľnousúčasťouzmluvyopôžičkeajezrejmé,žesnimivyjadrilsúhlas,nakoľkomupôžičkabola
poskytnutá. Zo znenia rozhodcovskej doložky v bode 14.4. všeobecných zmluvných podmienok vyplýva,

že oprávnená si dohodla s povinným znenie rozhodcovskej doložky v súlade s ustanovením § 53 O. z.,
pretože touto doložkou nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému
súdu Slovenskej republiky. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie
sporu zo zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
rozhodcovskej doložky, po začatí konania na príslušnom rozhodcovskom súde už nie je možné si zvoliť

narozhodovaniesporuvšeobecnýsúd.Bolazachovanámožnosťpovinnéhopodaťžalobunavšeobecný
súd. Vzhľadom na to, že dojednaná rozhodcovská doložka neobsahovala možnosť riešiť spor výlučne
v rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd mal právomoc v predmetnej veci rozhodovať.

5. Sudkyňa súdu prvej inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, keď

rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje za správne a odvolaniu nemieni vyhovieť (§ 374 ods.
4 O. s. p).

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len„CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 355 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie
(§ 44 ods. 2 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia

súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu.

8. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s
odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k
1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

9. Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zmysle § 44 ods. 2 EP posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený
preskúmať exekučný titul z formálnej stránky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 (R 46/2012), podľa ktorého pokiaľ

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný

súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 EP vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný.

10. Aj v uznesení zo dňa 27.02.2013 sp. zn. 5 Cdo 232/2012 Najvyšší súd SR konštatoval,
že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť či tento exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore

so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť)rozhodcovskéhorozsudku.Takútointerpretáciuustanovenia§44ods.2EPvyžadujeúčel

právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie zjavnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Najvyšší súd ďalej uviedol,
že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti
s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ani ustanovenia zákona o

rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/. Tieto ustanovenia sa týkajú
všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ,
pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria
bdelým"). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského
konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc

rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli
by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt"
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je
spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa

ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosťtohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa.

11. V predmetnej veci bola medzi povinným a oprávneným dňa 04.09.2009 uzatvorená
zmluva o pôžičke č. 10014273, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému sumu pôžičky vo
výške 62,50 eur (pôžička vo výške 50,- eur a náklady vo výške 12,50 eur). Zmluva bola dojednaná
prostredníctvom výmeny SMS správ, preto neexistuje jej písomná forma. Povinný bol povinný vrátiť
peňažnú pôžičku v 15-dňovej lehote splatnosti, t. j. dňa 24.09.2009. V čl. 1.2 Všeobecných obchodných

podmienok sa uvádza, že zmluva o pôžičke podľa týchto podmienok sa riadi príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka upravujúcimi zmluvný typ zmluvy o pôžičke a ustanoveniami o finančných
službách uzatváraných na diaľku podľa zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku. Na tento právny vzťah je teda nevyhnutné použiť ustanovenia § 53 až 54 OZ účinné v
čase uzatvorenia zmluvy. Exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj vzhľadom na právnu
úpravu ochrany spotrebiteľa v OZ.

12. Z predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorá je uvedená v zmluvných podmienkach,
ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., b/ pred príslušným súdom Slovenskej

republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho poriadku. Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky.

13. Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje povinnému
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje
hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom bol obsahom
všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená,
a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako

celok len prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko
slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje,
ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom
vybraného rozhodcovského súdu objektívne.

14. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne
posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd ďalej len dodáva, že pri posudzovaní neprijateľnosti uvedenej

zmluvnej podmienky je potrebné postupovať podľa § 53 ods. 1 OZ, ktoré obsahuje všeobecnú definíciu
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len demonštratívny výpočet
neprijateľných podmienok, preto kľúčová je vždy všeobecná definícia uvedená v ods. 1.

15. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je

v zmysle § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neplatná. Následkom je
skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.