Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 10Csp/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917200117
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6917200117.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci žalobcu: P.. U. Š., A.. XX.

XX. XXXX, H. XXX/XX, H. X., zast. JUDr. Evou Fűkőovou, advokátkou so sídlom AK Rimavská Sobota,
Hviezdoslavova 3 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Kubániho
16, Bratislava o určenie neplatnosti časti právneho úkonu, o vyhlásenie úveru za splatený, o vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 3326,17 Eur takto

r o z h o d o l :

I.Súd z a m i e t a žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, že Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX N. T. XX. XX. XXXX a Žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX
uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú v bode 6 v časti dojednanej úrokovej sadzby a RPMN
neplatné.

II.Súd z a m i e t a žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd vyhlásil úvery zo Žiadosti o poskytnutie
revolvingovéhoúveru/Zmluvaorevolvingovomúvereč. XXXXXXXXXXzodňa XX.XX.XXXXaŽiadosti
oposkytnutierevolvingovéhoúveru/Zmluvaorevolvingovomúvereč.8200051051zodňaXX.XX.XXXX

zo strany žalobcu za splatené.

III.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3326,17 Eur do 3-och dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV.Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasasvojoužaloboudomáhalvočižalovanémuurčenianeplatnostizmlúvorevolvingovomúvere
v časti úrokovej sadzby a RPMN, vyhlásenia úverov za splatené, vydania bezdôvodného obohatenia ako

aj náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 30. 11. 2012 uzavreli strany sporu dve zmluvy o revolvingovom
úvere, na základe ktorých mal žalovaný poskytnúť žalobcovi sumu 2 x 1500,- Eur. Namietal neprijateľnú
zmluvnú podmienku spočívajúcu v dohode o poskytnutí služby odkladu splátok, na základe ktorej pri
oboch zmluvách žalovaný pripísal na účet žalobcu iba sumu 1284,25 Eur, namiesto dohodnutej sumy
1500,- Eur. Pri oboch revolvingových zmluvách následne poskytol žalovaný žalobcovi revolvingový úver,
pričom zo zmlúv vyplýva, že poskytnutá čiastka revolvingu mala byť 790,84 Eur, žalovaný však žalobcovi
poskytol iba sumu 678,76 Eur. Namietal výšku ročnej úrokovej sadzby, ktorá sa prieči dobrým mravom,

považoval ju za neplatnú a preto ak zmluva neobsahovala jednu z obligatórnych náležitostí, ktorým je
úroková sadzba, zmluva je bez poplatkov a bezúročná. Namietal nesprávne uvedenie RPMN, taktiež,
že zmluvy neobsahujú adresu veriteľa, na ktorú môže spotrebiteľ uplatňovať reklamáciu či sťažnosť.
V zmluvách absentuje aj určenie doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Oba úverypovažoval žalobca za bezúročné a bez poplatkov. Pri prvom úvere žalobca uhradil žalovanému sumu
3718,03 Eur a mal reálne uhradiť iba sumu 1963,01 Eur (1284,25 Eur + 678,76 Eur), žalovaný sa
teda obohatil bezdôvodne v sume 1755,02 Eur. Pri druhom úvere žalobca uhradil žalovanému pri sumu

3537,16 Eur a mal reálne uhradiť iba sumu 1963,01 Eur ( 1284,25 Eur + 678,76 Eur), žalovaný sa teda
obohatil bezdôvodne v sume 1574,15 Eur.

2.Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Namietal miestnu príslušnosť súdu. Tvrdil, že dohoda o
poskytnutí služby odkladu splátok za odplatu bola samostatným a individuálne dohodnutým právnym

úkonom. Mal za to, že dojednanie o revolvingovom úvere nebolo obchádzaním zákona, úrokové sadzby
boli dojednané v súlade so zákonom a správny bol aj výpočet RPMN. Správne bola určená aj konečná
splatnosť úveru, taktiež bola určená aj adresa veriteľa na uplatnenie reklamácie. V rámci vyjadrenia k
žalobe vzniesol žalovaný námietku premlčania, bližšie ale nezdôvodnenú.

3.Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného, ktorí svoju

neprítomnosť riadne ospravedlnili, nežiadali o odročenie pojednávania a súhlasili s prejednaním veci
v jeho neprítomnosti.

4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa so žalobou, žiadosťou o poskytnutie
revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, žiadosťou o

poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX,
prehľad úrokových sadzieb, výpočet RPMN, stanovisko veriteľa k obom úverovým zmluvám, vyjadrenie
k žalobe, zmluvy o revolvingovom úvere spolu s oznámeniami veriteľa o schválení úveru, vyjadrenie Dr.
Fűkőovej, vyjadrenie žalovaného k vyjadrenie žalobcu zo dňa 5. 6. 2017, odpoveď na žiadosť zo strany
MS SR zo dňa 1. 8. 2016 a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

5.Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX. Zmluva je formulárové tlačivo s predtlačeným označením veriteľa - žalovaného,
s názvom "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere", do ktorého
záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere.

V danom prípade žiadal žalobca podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 1500,- Eur s tým, že
úver bude splácať v mesačných splátkach splatných vždy k 16. dňu v mesiaci vo výške po 80,37 Eur
mesačne. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 3 375,54 Eur. Predpokladaná RPMN za úver
mala byť vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru mala byť vo výške 70,01 %, priemerná RPMN
za úver mala byť vo výške 46,35 %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške

63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu mala byť vo výške 76,21 %. Poskytnutá čiastka revolvingu
mala byť 790,84 Eur. Formulár žalobca podpísal dňa 27. 11. 2012. Na formulári sa v bode 6 zapisujú
údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením "nevypĺňať." Tento bod vypĺňa veriteľ.
Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového limitu vo výške 1 500,- Eur s podmienkami splácania
po dobu 42 mesiacov, v splátkach vo výške 80,37 Eur, splatných v 16. deň mesiaca s tým že poskytnutá

čiastka úveru predstavuje sumu 1 500,- Eur. RPMN za úver bola určená vo výške 67,09 %, ročná
úroková sadzba úveru bola určená vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za úver bola určená vo výške
46,35 %, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu bola určená vo výške 60,49 % a ročná
úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške 76,21 %. Žalovaný formulár podpísal dňa 30. 11. 2012
a preukázateľne do formulára v bode 6 doplnil zmenené údaje oproti bodu 5 týkajúce sa RPMN za úver,

a predpokladanej RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, a to až po
podpísaní formulára žalobcom.

6.Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX Zmluva je formulárové tlačivo s predtlačeným označením veriteľa - žalovaného,

s názvom "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere", do ktorého
záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere.
V danom prípade žiadal žalobca podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 1500,- Eur s tým, že
úver bude splácať v mesačných splátkach splatných vždy k 16. dňu v mesiaci vo výške po 80,37 Eur
mesačne. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 3 375,54 Eur. Predpokladaná RPMN za úver

mala byť vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru mala byť vo výške 70,01 %, priemerná RPMN
za úver mala byť vo výške 46,35 %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške
63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu mala byť vo výške 76,21 %. Poskytnutá čiastka revolvingu
mala byť 790,84 Eur. Formulár žalobca podpísal dňa 27. 11. 2012. Na formulári sa v bode 6 zapisujúúdaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením "nevypĺňať." Tento bod vypĺňa veriteľ.
Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového limitu vo výške 1 500,- Eur s podmienkami splácania
po dobu 42 mesiacov, v splátkach vo výške 80,37 Eur, splatných v 16. deň mesiaca s tým že poskytnutá

čiastka úveru predstavuje sumu 1 500,- Eur. RPMN za úver bola určená vo výške 67,09 %, ročná
úroková sadzba úveru bola určená vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za úver bola určená vo výške
46,35 %, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu bola určená vo výške 60,49 % a ročná
úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške 76,21 %. Žalovaný formulár podpísal dňa 30. 11. 2012
a preukázateľne do formulára v bode 6 doplnil zmenené údaje oproti bodu 5 týkajúce sa RPMN za úver,

a predpokladanej RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, a to až po
podpísaní formulára žalobcom.

7.Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe a podaných vyjadreniach.

8.Žalobca na pojednávaní uviedol, že si chcela zobrať úver vo výške 3000,- Eur pretože jej neter sa

ocitla v ťažkej situácii v L.. Žiadala 3000,- Eur ale bolo jej povedané, že žalovaný poskytuje úver takýmto
spôsobom, teda na dva krát po 1500 ,- Eur. Pri spísaní žiadosti o úver obchodný zástupca žalovaného
vyplňoval žiadosť a boli vyplnené iba údaje v častiach pod bodmi 1 - 5. Kolónka 6 vyplnená nebola.
Po podpise žiadostí obchodný zástupca poslal žiadosti do Bratislavy a odtiaľ žalobcovi prišli žiadosti
podpísané zo strany žalovaného. Súčasťou dohody bola dohoda o zrážkach, ktorú žalobca podpísal ale

tú mu už naspäť podpísanú neposlali. Žalobca sa minulý rok asi v júni alebo v júli 2016 dozvedel o
neprijateľných praktikách žalovaného a nakoľko zrážky zo mzdy nemali konca, preto 22. 7. 2016
napísalanaMinisterstvospravodlivostiSRžiadosťapotomakoprišlaodpoveďsapokúsilasožalovaným
o mimosúdnu dohodu. Keďže neuspela obrátila sa na advokáta. Taktiež uviedla, že v čase podpísaní
žiadostí nevedela aký je rozdiel medzi úverom a revolvingovým úverom. Pred podpísaním žiadostí

žalobkyňanebolanikýmpoučená. Celýprocespodpisovaniatrvalasi10 minút.Predpodpísanímzmluvy
žalobcu neoboznámil zástupca žalovaného o možnosti odstúpenia od revolvingového úveru. Žalobca
uviedol aj, že nežiadal o poskytnutie revolvingového úveru ale iba úveru.

9.Krátkou cestou bola súdu predložená odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 01.08.2016,

ktorým predmetné ministerstvo reagovalo na žiadosť žalobcu o vyjadrenie k otázkam žalobcu zo dňa
22.07.2016 týkajúce sa jej zmluvného vzťahu so žalovaným a ktorým ministerstvo doporučilo žalobcovi
obrátiť sa so svojimi nárokmi na súd za pomoci kvalifikovanej právnej pomoci z dôvodu, že úverová
zmluva obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom.

10.Predtým ako súd pristúpil k právnemu posúdeniu veci, musel sa v prvom rade vysporiadať s
námietkou miestnej nepríslušnosti súdu, keď žalovaný tvrdí, že pri bezdôvodnom obohatení nejde o
spotrebiteľský spor, a preto miestne príslušným je všeobecný súd žalovaného.

11.Podľa§41Civilnéhosporovéhoporiadkusúdskúmamiestnupríslušnosťibananámietkužalovaného

uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj
bez námietky na začiatku konania.
Podľa § 42 Civilného sporového poriadku ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak
nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku
súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 19 písm. d/ Civilného sporového poriadku popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie
miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom,
ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského
konania.
Podľa § 390 Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12.Súd námietku nepríslušnosti, ktorá bola podaná žalovaným včas, teda pri prvom procesnom úkone
(podanie vyjadrenia k žalobe) nepovažuje za dôvodnú. V prvom rade sa nestotožňuje s názorom, že
bezdôvodné obohatenie je osobitný vzťah a teda nemá priamy súvis so spotrebiteľskou zmluvou.

Žalobca totiž žaluje vydanie bezdôvodného obohatenia na základe spotrebiteľskej zmluvy (v konaní sa
zisťuje, či bola resp. či bola platne uzavretá zmluva a pod.), vydania sa domáha z dôvodu, že tento úver
preplatil, a preto je tu jednoznačný súvis a tento spor sa odvíja práve od spotrebiteľského vzťahu medzi
stranami konania. Na tom z hľadiska miestnej príslušnosti súdu nič nemení skutočnosť, ak by prípadnepredmetná úverová zmluva nebola platne uzavretá, resp. že by vôbec zmluva nevznikla, pretože
úkony smerovali k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobcom ako
spotrebiteľom ( § 52 ods. 1/ - 4/ Obč. zák.) a teda na začiatku sporu ani nie je možné jednoznačne

konštatovať,čibola zmluvaplatneuzavretáaleboniealebočizmluvavzniklaalebonevznikla(tojepráve
predmetom sporu), a preto žalobca by bol poškodený, keby sa na neho nehľadelo ako na spotrebiteľa.
Vzhľadomnaust.č.3ods.1ačl.6ods.1a2C.s.p.pretosúddospelkzáveru,ženažalobcujepotrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa (princíp zvýšenej ochrany strany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu).

13.Následne sa súd zaoberal otázkou, či je prípustná podľa súčasného Civilného sporového poriadku
žaloba o určenia neplatnosti zmluvy o úvere v časti dojednanej RPMN a úrokovej sadzby a žaloba o
vyhlásenie, že úvery zo strany žalobcu sú splatené.

14.Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15.Súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere v časti dojednanej RPMN a úrokovej sadzby a
žalobu o vyhlásenie, že úvery zo strany žalobcu sú splatené zamietol z nasledujúcich dôvodov:

16.Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere v časti dojednanej RPMN a úrokovej sadzby a žaloba

o vyhlásenie, že úvery zo strany žalobcu sú splatené, sú žalobami podľa § 137 písm. d/ Civilného
sporového poriadku, teda žalobami o určenie právnej skutočnosti (nie sú žalobami o určenie, či tu právo
je alebo nie je) a takéto žaloby sú prípustné len v prípade, ak zákon dovoľuje sa domáhať takýchto
nárokov, ak to teda vyplýva z osobitného predpisu. Súd má za to, že zo žiadneho právneho predpisu,
ani zo zákona o ochrane spotrebiteľa nie je možné vyvodiť, že by takéto žaloby boli prípustné, preto

súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere v časti dojednanej RPMN a úrokovej sadzby a žalobu
o vyhlásenie, že úvery zo strany žalobcu sú splatené zamietol. K tomu je potrebné uviesť, že súd
prejudiciálne v konaní skúma otázku platnosti či neplatnosti napadnutých právnych úkonov, resp. či
vôbec právny úkon vznikol, nakoľko sa žalobca svojim tretím žalobným petitom domáha na žalovanom
vydania bezdôvodného obohatenia. Teda inými slovami, otázku platnosti či neplatnosti právneho úkonu,

resp. či vôbec právny úkon vznikol si súd v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia rieši ako
predbežnú otázku. Spotrebiteľ má teda k dispozícii na ochranu svojich porušených práv žalobu o
splnenie povinnosti, čo v podstate aj využíva.

17.Súd žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel z nasledujúcich dôvodov.

18.Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom k 30.11.2012,
(ďalej len OZ") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 30.11.2012, (ďalej len
„ZoSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 2 ods. 2 OZ, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práva
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa

navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 2 veta prvá OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie
súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.
Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje

obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 46 ods. 2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a
k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na
tej istej listine.

19. Predmetný zmluvný vzťah je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ide teda o vzťah
spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ a to bez ohľadu na jeho právnu formu.
Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. K tomuto záveru súd dospel
vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných) dojednaní, z ktorých vyplýva, že
žalovaný ako veriteľ mal poskytnúť žalobcovi finančné prostriedky a tento sa mal zaviazať tieto vrátiť

v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Z tohto spolu s okolnosťou,
že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa je potom nutné vyvodiť záver, že ide
o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úprave podľa OZ, ale tiež zákonnej úprave zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ZoSÚ). Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom. (§ 2 písm. d/ ZoSÚ). V danom prípade touto formou má byť zmluva
o revolvingovom úvere. Z tohto potom nutne vyplýva, že takáto zmluva musí spĺňať zákonom dané
podmienky uvedené nielen v zákonných ustanoveniach OZ, ale aj ZoSÚ.

20. Z predloženej listiny (zmluvných formulárov) i na základe vykonaného dokazovania možno bez
pochýb ustáliť, že žalobca pri oboch žiadostiach podľa bodu 5 zmluvy požiadal o úver a žalovaný v
bode 6 zmluvy uviedol zmenené údaje oproti bodu 5 zmluvy, a to ohľadne RPMN za úver a ohľadne
predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Je nepochybné, že v prípade doplňovania -
zmenených údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 OZ), ktorý mal žalobca

následne prijať, teda žalobca mal formulár opäť opatriť svojim podpisom a následne rovnopis doručiť
do dispozičnej sféry žalovaného. V danom prípade však tento postup pri uzavretí zmluvy nebol súdu
preukázaný, zmluva tak podľa názoru súdu ani nevznikla, pretože pri jej uzavretí nebol dodržaný
zákonom predpísaný postup (návrh zmluvy - akceptácia návrhu zmluvy bez výhrad, zmien či doplnkov).
Keďže na základe tejto zmluvy bolo žalobcovi poskytnuté plnenie, môže si žalobca prípadný nárok voči

žalovanému uplatňovať z titulu vydania prípadného bezdôvodného obohatenia.

21. Okrem tejto hlavnej právnej argumentácie, na ktorom je založené rozhodnutie súdu, súd uvádza, že
celý proces uzatvárania zmlúv bol netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s dobrými mravmi,
ale aj v rozpore so zákonom. V zmluvných dojednaniach je popísaný postup uzatvárania zmluvy. V praxi

podľa tohto je postup taký, že 1.) dlžník vyplní žiadosť/zmluvu, bod 5 žiadosti/zmluvy a podpíše ju iba on,
ale listina nie je vyplnená v bode 6, pri ktorom je uvedená poznámka "nevypĺňajte", 2.) takto podpísaná
a v bode 6 nevyplnená zmluva ide žalovanému, aby posúdil, či žiadosti dlžníka vyhovie alebo nie a v
akej výške, 3.) žalovaný ako dodávateľ a veriteľ v jednej osobe posudzuje žiadosť/zmluvu dlžníka, 4.)po vyhodnotení, keď žalovaný do žiadosti/zmluvy zapracoval možnosť zníženia a vykonania aj iných
zmien, bez toho, aby to bolo považované z jeho strany za porušenie zmluvy, vyhotoví oznámenie pre
dlžníka, podpíše žiadosť/zmluvu a následne 5.) tieto listiny zasiela dlžníkovi. Z tohto postupu vyplýva,

že spotrebiteľ a teda v danom prípade žalobca vlastne najprv podpíše žiadosť/zmluvu, kedy však nie je
vôbec zrejmé a jednoznačné, jasné a určité, či sumu, akú uviedol v žiadosti, aj fakticky dostane.

22. Žalovaný ako veriteľ si vyhradil právo žiadosť dlžníka posúdiť a prípadne ním požadovanú výšku
znížiť alebo zmeniť iné parametre. V tomto smere by takéto dojednanie samo o sebe nebolo v

rozpore so zákonom, ani s dobrými mravmi, žalovaný však zapracoval do zmluvy dojednanie, že takéto
zmeny môže urobiť jednostranne, nezávisle od vôle spotrebiteľa, bez jeho súhlasu, bez toho, aby mal
možnosť spotrebiteľ, teda aj žalobca sa k tomu vyjadriť a následne sa rozhodnúť, či podpíše alebo nie
takýto návrh zmluvy, ktorý mu predložil veriteľ ako dodávateľ. Do zmluvy (do jej zmluvných dojednaní)
dokonca zapracoval súhlas dlžníka, že s oznámením o schválení úveru bude oboznámený po jeho
odoslaní žalovaným až potom, čo už žiadosť/zmluvu dlžník podpísal. Takže s obsahom oznámenia by

sa mal dlžník oboznámiť podľa dojednaní v zmluve až potom, čo by ho už zmluva mala zaväzovať.
Ide o dojednanie jednoznačne koncipované v prospech výlučne jednej zmluvnej strany - dodávateľa
na úkor a v neprospech dlžníka - spotrebiteľa, ktorého takýmto dojednaním dodávateľ zbavuje jeho
práva slobodného rozhodnutia, či podmienky, ktoré mu dodávateľ oznámi dodatočne prijme alebo
nie a zaväzuje ho k prijatiu týchto podmienok nezávisle od jeho rozhodnutia. Celý takýto postup je

netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom.

23. Okrem toho žalovaným vypracované zmluvné dojednania, ktoré obsahujú aj postup veriteľa ohľadne
uzavretia zmluvy a tiež prehlásenia dlžníka a jeho súhlasy, sú písané drobným a ťažko čitateľným
písmom a je prakticky nemožné a vylúčené, že spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi riadne oboznámiť

a posúdiť ich obsah a význam. Súd konštatuje, že sú v nich "skryté" právne významné ustanovenia,
ktoré sú písané zložitým spôsobom a veľmi malým a ťažko čitateľným písmom, preto ľahko môžu ujsť
pozornosti spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu má súd za to, že pri vypracovaní týchto dojednaní postupoval
žalovaný v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a takémuto konaniu súd nemôže
poskytnúť ani právnu ochranu. Predmetné zmluvy sú neprehľadné, nezrozumiteľné, zavádzajúci je už

ich samotný názov ako zmluvy o revolvingovom úvere, hoci zmluva obsahuje údaje týkajúce sa dvoch
úverov, úveru aj revolvingového úveru.

24. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že žalobca má voči žalovanému nárok na
vrátenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia. V tomto konkrétnom prípade predmetom

bezdôvodného obohatenia bol majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide totiž o
také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala
právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Strany sporu sa spočiatku
domnievali, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli.

26.Súd sa stotožnil so spôsobom výpočtu bezdôvodného obohatenia, ako to bolo uvedené zo strany
žalobcu v žalobe. Čo sa týka zmluvy č. 8200051050 žalobca poskytol žalovanému sumu 3718,03 Eur.
Žalobca od žalovaného titulom zmluvy o úvere obdržal sumu 1963,01 Eur. Žalovaný sa na jeho
úkorobohatilorozdielmedzitýmitosumami,tedaosumu1755,02Eur.Čosatýkazmluvyč.8200051051
žalobca poskytol žalovanému sumu 3537,16 Eur. Žalobca od žalovaného titulom zmluvy o úvere

obdržal sumu 1963,01 Eur. Žalovaný sa na jeho úkor obohatil o rozdiel medzi týmito sumami, teda o
sumu 1574,15 Eur.

27.V rámci konania vzniesol žalovaný námietku premlčania, bližšie neodôvodnenú a nekonkretizovanú.

28.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

29.V prvom rade súd uvádza, že námietka premlčania je vznesená vágnym a absolútne neurčitým
spôsobom, keďže žalovaný žiadnym spôsobom neobjasnil, uplynutím akej premlčacej doby má byť
žalobcov nárok premlčaný, ani nevysvetlil, kedy táto mala začať plynúť a kedy mala skončiť, teda
žalovaný svoju námietku žiadnym spôsobom argumentačne nepodložil.

30.Bez ohľadu na vyššie uvedenú konštatáciu, námietka premlčania zo strany žalovaného dôvodná
nie je. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu, ak
právny dôvod neexistoval už od začiatku, dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia okamihom
poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby,
pričom subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil

bez právneho dôvodu a komu plnil. V prípade plnenia bez právneho dôvodu objektívne bezdôvodné
obohatenie u žalovaného by vznikalo od momentu každého čiastkového plnenia. Na základe vyššie
citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, sa teda právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
premlčí v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený
dozvie, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Žalobca sa

dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia v mesiaci jún resp. júl 2016, následne spísal žiadosť na
Ministerstvo spravodlivosti SR za účelom posúdenia zmluvného vzťahu so žalovaným. Po obdržaní
odpovede potom pristúpil najprv k riešeniu sporu so žalovaným mimosúdne, ale nakoľko úspešný
nebol, pristúpil k podaniu žaloby prostredníctvom advokáta v tomto konaní. Teda žaloba bola podaná
v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Najneskôr sa však právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia premlčí uplynutím objektívnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť od okamihu, kedy k
bezdôvodnému obohateniu došlo a jej dĺžka závisí od charakteru získania bezdôvodného obohatenia.
Plynutie objektívnej premlčacej doby nezávisí na žiadnej subjektívnej vedomosti oprávneného a
jej začiatok sa viaže na objektívne ustanovenú skutočnosť vzniku bezdôvodného obohatenia. Pri
bezdôvodnom obohatení získanom plnením bez právneho dôvodu sa začiatok objektívnej premlčacej

doby viaže na poskytnutie plnenia. Zo stanovísk veriteľa k zmluvám č. 8200051050 a č. 8200051051
zo dňa 31.10.2016, ktoré obsahujú prehľad prijatých platieb zo strany žalovaného ako aj zo žaloby
bodu III/A a III/B obsahujúceho špecifikáciu bezdôvodného obohatenia vyplýva, že nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca domáha v konaní premlčaný nie je, na základe čoho
súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške celkom 3326,17 Eur titulom bezdôvodného

obohatenia.

31. Ohľadne trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Nakoľko
ani jedna zo strán sporu nebola v spore plne úspešná, súd rozhodol tak, že ani jedna zo strán sporu
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote.

Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti,

v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnutédôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Rimavskej Sobote, dňa 12. septembra 2017