Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18Csp/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316895218
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316895218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanému N. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. I. Y. XXX, v konaní o zaplatenie 413,26 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 11.07.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
413,26 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 413,26 eur od 26.10.2013 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXXX na
základektorejžalobcaprežalovanéhozriadilaviedolúčetžalovaného.Vzhľadomnaporušeniezmluvnej
povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny
a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným
výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred
zatvorením účtu vykonal dňa 25.10.2013 internú účtovnú transakciu , kedy debetný zostatok na účte

klientapreviedolnasvojvnútornýpohľadávkovýúčet.Tátotransakciamáspravidlapopis„bezhotovostný
prevod Vyrovnanie zostatku zatv. účtu alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu
banky, nie o úhradu zo strany žalovaného.

3.Nazákladevýzvysúdužalobcadoručilsúdudňa31.10.2016vyjadrenievktoromuviedol,žeistinadlhu
vo výške 413,26 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na
účte žalovaného. Žalovanému bolo počas trvania zmluvného vzťahu poskytnuté povolené prečerpanie

vo výške 320 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením nepovoleného prečerpania prvým
dňom po vzniku nepovoleného prečerpania, pričom nepovolené prečerpanie sa navyšovalo všetkými
nasledujúcimi debetnými obratmi na uvedenom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho
majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu
povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom
prečerpaní účtu“ 28 % p.a. od 01.02.2016. S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho
vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok. Pokiaľ ide o výšku uplatneného úroku, tá vyplýva z

priloženej Vývesky úrokových sadzieb, aktuálnej ku dňu zatvorenia účtu (výška 28,00 % p.a. je platná
od 01.07.2012).

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.5. S poukazom na ust. § 297 Civilného sporového poriadku, súd vo veci rozhodol na základe
predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od 18.05.2017
do 25.05.2017.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 04.07.2016 s prílohami, a z
nich najmä Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb zo dňa 05.09.2011, Všeobecnými

obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a.s., Sadzobníkom poplatkov Prima Banka, výpismi
z účtu žalovaného a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový
stav:

7. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 05.09.2011 „Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb“, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu žalovanému.

8. Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., podľa
ktorých bodu 3.3.1 Osobný účet - Banka vedie bežné účty s produktovým označením „Osobný účet“.
Tento druh bežného účtu vedie banka iba fyzickým osobám - spotrebiteľom nad 18 rokov veku. Popri
vedeníbežnéhoúčtuposkytujebankamajiteľoviúčturôznedoplnkovébankovéproduktyaslužbyurčené

bankou, ktorých rozsah a podmienky a ich zmeny sú predmetom zverejnenia. Majiteľ účtu nesmie bežný
účet využívať pre účely výkonu podnikateľskej činnosti. Úroky sú účtované mesačne.

Podľa bodu 3.12 VOB : Nepovolené prečerpanie - Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií
prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch

dohodnutýchmedzibankouaklientomakoajvinýchprípadochmôžedôjsťknepovolenémuprečerpaniu
bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje
majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte.
Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobru
nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade

úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane.
Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť.

9. Žalobca v žalobe uviedol, že suma 413,26 eur pozostáva zo sumy nepovoleného prečerpania.

10. Podľa žalobcom predložených „Úrokových sadzieb produktov“ je úrok pri nepovolenom prečerpaní
28,00 % ročne.

11. Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

12. Vzhľadom na predmet podnikania žalobcu ako banky (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), súd
na daný zmluvný vzťah aplikoval aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, majúc za to, že žalovaný
má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), keď pri uzatváraní zmluvy nekonal
ako podnikateľ.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s článkom 4. ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - „ hodnotenie nekalej povahy
podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na

jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto
podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou.15. Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti)
za vedľajšie plnenie a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené
zrozumiteľne.

16. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom
zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa
ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje
nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby

zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.

17. Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní

spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným
a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom.
Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť
podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania.

18. Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok.
Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť,
avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť,
že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv
majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania

technickéhoavysvetľujúcehocharakteru,naopaknesmúslúžiťktomu,abydonichčastovneprehľadnej,
zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak
i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno
priznať právnu ochranu.

19. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb nevyplýva, že rôzne poplatky
účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. V zmluve
je uvedené, že za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa
Sadzobníka poplatkov a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu. Avšak spotrebiteľ nebol priamo v

zmluve upozornený, že sa takýmto spôsobom môže dostať do nepovoleného prečerpania. Z hľadiska
transparentnosti zmluvy mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v
Obchodných podmienkach), pretože aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva
sa časom dostane do nepovoleného prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za
neprípustné obohacovanie zo strany banky.

20. Súd má teda za to, že v prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb, by pri omeškaní s
ich splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým,
že takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje
vysokým úrokom vo výške 28 % ročne, napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme

napr. úveru neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je teda v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo
nerovnovážna a preto neplatná a to aj napriek tomu, že v § 53 Občianskeho zákonníka uvedená nebola,
keďže tam uvedený výpočet je len demonštratívny.

21. Vyššie uvedenému záveru v súčasnom znení Občianskeho zákonníka korešponduje už výslovne

§ 53 ods. 4 písm. v), podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ
nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve
alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

22. Úroky vo výške 28 % p.a. - tzv. debetné úroky súd nepriznal z vyššie uvedených dôvodov.

23. Pokiaľ ide o poplatky za vedenie účtu a poplatku za výzvu - debet, súd ich nepriznal z nasledujúcich
dôvodov.24.Žalobcanepreukázalzmluvnédojednaniestránopovinnostižalovanéhoplatiťúrokyapoplatky,ktoré
boli vykonávané na ťarchu bežného účtu ako aj ich výšku. Od spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať

poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.

25. Súd má tiež za to, že tieto poplatky vzhľadom za dobu ich účtovania a vytvárania väčšieho debetného
zostatku, sú v rozpore s dobrými mravmi, tieto poplatky majú sankčnú povahu, čo je neprípustné a ich
hlavným cieľom je zvyšovanie zisku žalobcu.

26. Podľa názoru súdu je tu ešte aj iný dôvod, pre ktorý nemožno žalobcovi žalovanú sumu priznať.

27. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

28. Podľa § 100 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

29. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

31. Žalobca si uplatňuje nárok titulom nepovoleného prečerpania. Už zo samotného pomenovania
nároku žalobcu vyplýva, že ide o plnenie - nepovolené. Zároveň s poukazom na to, že nepovolené
prečerpanie nie je upravené v zmluve uzavretej medzi stranami sporu, ale iba vo všeobecných
podmienkach, ktoré nie sú podpísané, a teda žalovaný s nimi neprejavil svoj súhlas, žalobcom
uplatňovaný nárok nemá zmluvný základ. Z uvedeného dôvodu súd tento môže posúdiť iba ako nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia.

32.Žalobabolanasúdepodanádňa11.07.2016pričomtrirokyspätneodpodaniažaloby,žiadneplnenie
žalobca žalovanému neposkytol. Z výpisu z účtu je zrejmé, že od obdobia 01.06.2013 sú na ťarchu
účtu účtované iba debetné položky, teda už v tomto čase žalobca vedel o prípadnom dlhu žalovaného,

avšak neuplatnil si svoj nárok včas, pričom sám sa v žalobe odvoláva na ust. 3.12 VOP - ak nepovolené
prečerpanienastane,musíhomajiteľúčtubezzbytočnéhoodkladuvyrovnať.Vsúladesust.§5bzákona
o ochrane spotrebiteľa súd považuje nárok žalobcu aj za premlčaný, pretože tri roky spätne od podania
žaloby neposkytol žalobca žalovanému žiadne planenie (čo by bolo možné považovať za bezdôvodné
obohatenie), avšak účtoval si iba poplatky resp. úroky.

33. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p., podľa
ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v
tomto konaní úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však
žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.