Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216208009
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2216208009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr.FedoraBenkuaMgr.KatarínyArnouldovej,vprávnejvecistarostlivostisúduomaloletéhoO.S.,nar.
XX.X.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa
rodičov: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, S., zastúpená splnomocnencom Advokátska kancelária
JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, IČO: 31 782 809, a D. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. X, S., zastúpený JUDr. Natáliou Borsosovou, advokátkou, Ul. Biskupa Királya 6,
Komárno, o návrhu matky na zvýšenie výživného a úpravu styku otca s maloletým, o odvolaniach rodičov
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10. januára 2017, č.k. 7P/26/2016-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. mení tak, že výživné otca na mal.
O. sa zvyšuje zo sumy 75 eur na 110 eur mesačne s účinnosťou od 19.5.2016, čím sa mení rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25.4.2014, č.k. 14P/17/2014-36 v časti výšky výživného a v
napadnutom výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdprvejinštancierozsudkomnapadnutýmodvolanímvovýrokuI.určilotcovipovinnosťplatiťvýživné
na maloletého O., nar. XX.X.XXXX, vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa mesiaca vopred do
rúk matky od 1.5.2016, čím zmenil rozsudok súdu prvej inštancie 14P/17/2014 zo dňa 25.4.2014 v časti
o výživnom. Vo výroku II. určil zročné výživné za obdobie od 1.5.2016 do 31.12.2016 v sume 600 eur,

ktorý povolil otcovi splácať po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, vo
výroku III. schválil rodičovskú dohodu ohľadne úpravy styku otca s maloletým a vo výroku IV. rozhodol o
tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo,
že matka sa domáhala návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 19.5.2016 zvýšenia výživného
zo sumy 75 eur na 350 eur mesačne od 1.1.2014 a úpravy styku otca s maloletým. Otec uviedol,
že pravidelne platí na O. 75 eur mesačne, návrh na zvýšenie výživného spätne od 1.1.2014 považuje
za odporujúci s dobrými mravmi, keď výživné bolo upravené dňa 25.4.2014. Jeho príjem je 350 eur

a nie je možné platiť výživné vyššie ako 75 eur mesačne. S maloletým sa stretáva často a rád. Súd
vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom zo dňa 25.4.2014, sp.zn. 14P/17/2014 bola schválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol
zaviazaný platiť na jeho výživu sumu 75 eur mesačne. Maloletý O. bol v tej dobe v nultom ročníku a v
čase podania návrhu navštevoval druhý ročník základnej školy. Matka uviedla, že býva v podnájme aj
so svojou plnoletou dcérou, ktorá sa ešte pripravuje na budúce povolanie, má náklady na bývanie vo
výške 250 eur mesačne. Náklady na maloletého O. vyčíslila sumou 368 eur mesačne. Za školský rok

2015/2016 mala mimo bežných mesačných nákladov ďalšie výdaje v celkovej výške 1.000 eur ročne.
Na pojednávaní v priebehu konania uviedla, že žiada výživné zvýšiť v minimálnom rozsahu 200 eur od
1.5.2016. Matka je zamestnaná na polovičný pracovný úväzok s čistým mesačným príjmom 160 eur
a podľa vlastného udania ak má možnosť, pracuje aj brigádnicky, z čoho má príjem približne 150 eurmesačne. Otec je zamestnaný ako čašník s mesačným príjmom 339 eur, od poslednej úpravy výživného
podľajehovyjadreniasajehofinančnásituácianezmenila.Zrozsudku sp.zn.14P/17/2014všakvyplýva,
že otec má príjem približne 700 eur. Okrem výživného otec kupuje maloletému ošatenie, počas pobytu

uňho zabezpečuje mu stravu a kultúrne programy. Maloletý O. na pojednávaní uviedol, že u otca je
každý druhý víkend od piatka po škole do nedele 19.00 hod., cez týždeň jeden, dva dni po škole. Otec
mu kupuje ošatenie aj hračky, chodievajú do kina, na výlety do Bratislavy, do Komárna k starým rodičom,
do Budapešti do zoologickej záhrady, boli aj v aqvaworde. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa
§ 62, § 75, § 78 zákona o rodine, na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že návrh matky je

dôvodný len čiastočne. U maloletého O. nastala zmena pomerov oproti roku 2014 v tom, že je o dva roky
starší a v júni bude mať 10 rokov. Navštevuje tretiu triedu základnej školy, plynutím času nastala zásadná
zmena na strane pomerov maloletého. Tým, že je starší, zvýšili sa automaticky aj jeho odôvodnené
potreby nielen na stravu a ošatenie ale aj náklady na šport a kultúrne podujatia. Pri posudzovaní príjmov
rodičov súd vychádzal nielen zo skutočného príjmu ale aj zo schopností a možností. Otec síce predložil
potvrdenie o výške príjmu 339 eur, avšak sám v písomnom podaní uviedol, že od roku 2014 sa jeho

príjem nezmenil, kedy podľa vlastného priznania mal príjem 700 eur. Matka má mesačný príjem 310 eur
a má dve vyživovacie povinnosti. Obidvaja rodičia sú povinní sa snažiť o zabezpečenie slušnej výchovy
a výživy svojho dieťaťa. Súd preto považoval návrh matky za opodstatnený a zvýšil výživné na 150 eur,
pričom zohľadnil aj skutočnosť, že okrem výživného otec sa podieľa na výchove a výžive maloletého
syna,keďtakmerpolovicumesiacasamuvenujeapočastejtodobymupochopiteľneposkytujeajstravu.

Okrem toho mu kupuje aj iné vecné dary a zabezpečuje mu hodnotné programy. Výživné v sume 150
eur viac než pravdepodobne neohrozia existenciu otca a dieťa potrebuje túto sumu na zabezpečenie
bežných životných nákladov. Keďže otec doteraz platil výživné 75 eur mesačne, vznikol mu nedoplatok
na výživnom za obdobie od 1.5.2016 do 30.12.2016 vo výške 600 eur (8 x 75 eur), ktorý mu súd povolil
splácať po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným. Ohľadne úpravy styku otca s maloletým sa rodičia

dohodli, uvedenú dohodu súd považoval za v záujme maloletého, preto ju schválil. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výrokom I., II., podali odvolanie obaja rodičia. Otec
vo svojom odvolaní uviedol, že si dovoľuje nesúhlasiť s tvrdením súdu, že v konaní sp.zn. 14P/17/2014

uviedol, že má príjem cca 700 eur. V uvedenom konaní predložil potvrdenie o svojom príjme, z ktorého
bolo súdu zrejmé, že jeho príjem bol vo výške minimálnej mzdy. V rozsudku je uvedené na strane 2 že
„otec maloletého od začiatku decembra 2013 pracuje ako čašník v N., jeho priemerný mesačný príjem
je okolo 700 eur“, avšak súd túto vetu iba odcitoval z písomne podaného návrhu matky, čo je zrejmé
zo začiatku tohto odseku: „svoj návrh matka odôvodnila tým, že ...“. Matka uviedla tiež, že podľa jej

vedomostí otec zarába 700 eur, avšak ako aj v tom konaní, aj v tomto konaní sa jednalo o účelové
tvrdenia a zavádzanie zo strany matky ohľadne jeho zárobku, čo bez pochýb preukázal predloženými
listinnými dôkazmi. Na výške výživného 75 eur sa s matkou maloletého v roku 2014 dobrovoľne dohodli,
keď matka si v tej dobe bola vedomá, že keď dobrovoľne opustila spoločný byt, zanechala mu dlhy, takže
bol nútený pod hrozbou straty bytu splácať spoločný hypotekárny úver. Pokiaľ podľa tvrdenia matky už v

čase uzatvárania rodičovskej dohody suma 75 eur nepostačovala na pokrytie nákladov, nemala takúto
rodičovskú dohodu uzavrieť. Jeho príjem nikdy nebol vo výške 700 eur, nemohol sa k takémuto príjmu
priznať ani slovne ani písomne. Súd sa vôbec nevysporiadal s jeho potvrdením o príjme vo výške 339
eur, ak ho však nebral do úvahy, mal to dostatočným spôsobom odôvodniť, a aj to, prečo si osvojil iba
účelové a zavádzajúce domnienky matky a to ešte z konania prebiehajúceho v roku 2014. Ani v jednom

z konaní nebol vyprodukovaný relevantný dôkaz o výške jeho príjmu 700 eur. Matka uviedla, že v mieste
bydliska si nevie nájsť prácu, kvôli synovi nechce cestovať do Bratislavy, preto pracuje len na polovičný
úväzok. Z predložených účtov vyplýva, že za nákupmi nemá problém matka vyraziť do Bratislavy ako
aj do zahraničia (Pandorf). Dokonca nemá problém za detské oblečenie utratiť vyššiu sumu než je to
potrebné. Podľa jeho názoru matka si nastavila neúnosne vysokú životnú úroveň, tomu prispôsobila aj

životnú úroveň syna a následne od neho žiada prostredníctvom súdu, aby sa spolupodieľal na takto
vysoko nastavenej životnej úrovni syna, aj napriek tomu, že jeho finančné možnosti to neumožňujú.
Maloletý takmer polovicu mesiaca sa nachádza v jeho starostlivosti, pričom mu poskytuje počas tejto
doby stravu, kupuje mu príležitostne ošatenie, hračky, robí mu program, dáva mu vreckové, na sviatky
mu kupuje hodnotnejší darček, čo potvrdil aj maloletý. Takže jeho výdavky na maloletého nepredstavujú

len sumu 75 eur mesačne. Pri výške výživného 150 eur by nastala situácia, že syn by požíval vyššiu
životnú úroveň než matka alebo otec, čo je v rozpore s § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Od poslednej
úpravy výživného sa jeho finančné možnosti nezmenili, je si vedomý, že nástupom do školy sa zvýšili
výdavky na syna, avšak o syna sa stará podstatne viacej, ako v čase predchádzajúcej úpravy, nakoľkoje uňho takmer polovicu mesiaca. Navrhol preto v napadnutým výrokoch I., II., zmeniť rozsudok súdu
prvej inštancie, návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.

3. Matka maloletého v odvolaní uviedla, že návrh podala z dôvodu, že v prípade poslednej úpravy
dohodnutá suma 75 eur nepostačovala na pokrytie nákladov spojených s výchovou a výživou
maloletého, avšak túto sumu akceptovala, nakoľko mala strach z otca maloletého a s pôvodnou dohodou
súhlasila iba z dôvodu jeho silného psychického tlaku na jej osobu. Nesúhlasí s konštatovaním otca, že
maloletý sa zdržuje u neho 12 - 15 dní v mesiaci. Je uňho každý druhý víkend od piatka do nedele a cez

týždeň jeden, maximálne dva dni sa stretnú po škole do 19.00 hod. Opatrovník taktiež navrhol zvýšiť
výživné na maloletého podľa zárobkových možností rodičov. Býva v podnájme, nakoľko spoločný byt
musela opustiť, otec maloletého jej zamedzil prístup k bytu. Práve z toho dôvodu má mesačné náklady
na bývanie 250 eur. Pravidelné mesačné výdavky na maloletého sú návšteva školského klubu 7 eur,
školské obedy 26 eur, náklady na bývanie 100 eur, strava 100 eur, ostatné výdavky na maloletého
školské potreby 25 eur, potreby v školskom klube detí 5 eur, športové aktivity 35 eur, kultúra, školské

výlety,školskéfotografovanie20eur,oblečenieobuv50eur,spolu368 eur.Okremtohomatkavynaložila
221 eur za školské potreby, 6 eur mesačne za školský klub, potreby do školského klubu 26 eur, bicykel
v hodnote 250 eur, kolieskové korčule v hodnote 44 eur, lieky, vitamíny v sume 50 eur, od septembra
2015 do mája 2016 nakúpené oblečenie v hodnote 312 eur, letný tábor v Hamuliakove 93 eur, letný tábor
v mesiaci júl 2016 vo výške 95 eur. Samotný reálny zárobok, ktorý otec maloletého dosahuje v čase

vyhlásenia rozhodnutia je nutné ďalej modifikovať s jeho možnosťami, ktoré rozširujú reálne dosahovaný
zárobok v spojení s jeho subjektívnymi vlastnosťami a možnosťami, ktoré determinujú aký zárobok by
mohol otec dieťaťa dosiahnuť. Pracuje ako čašník, jeho mzda je minimálna. Skutočnosť, aby dospelý
muž v najproduktívnejšom svojom veku pracoval za minimálnu mzdu je nevierohodná, a súd by nemal na
takúto informáciu prihliadať. Minimálne pri určení jeho zárobku by sa malo počítať s ďalším nezdaneným

príjmom, ktorý tvorí sprepitné, pričom matka poukazuje aj na nepravidelný pracovný čas otca, ktorý mu
nebráni sa ešte ďalej zamestnať. Maloletý dosiahne tento rok vek 10 rokov, pričom s týmto vekom priamo
súvisí taký nárast spotreby a to či už v ošatení, v záujmoch, v strave alebo iných potrebách primeraných
jeho veku. Suma 150 eur určená súdom prvej inštancie nemôže zodpovedať oprávneným nárokom na
výživu a výchovu maloletého. Preto uvedený rozsudok nepovažuje za správny a navrhuje, aby odvolací

súd zmenil napadnutý rozsudok a určil výživné na maloletého O. v sume 350 eur mesačne od 1.5.2016.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len CSP) po zistení, že odvolania podali včas oprávnené osoby - rodičia dieťaťa (§ 359 a
§ 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len

CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP)
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúcebeztoho,abybolviazanýrozsahomadôvodmipodanýchodvolaní,keďžeideokonanie,
ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 65, § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého je
čiastočne dôvodné a odvolanie matky je nedôvodné a preto je napadnutý rozsudok potrebné zmeniť.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 7P/26/2016 je zvýšenie výživného
na maloletého O. S., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 75 eur na sumu 350 eur mesačne s účinnosťou od
1.5.2016 a úprava styku otca s maloletým.

6.Predmetomprieskumuodvolaciehokonaniajeposúdeniesprávnostipostupuarozhodnutiasúduprvej
inštancie, ktorým bolo výživné otca na maloletého O. zvýšené zo sumy 75 eur na 150 eur mesačne
s účinnosťou od 1.5.2016 a zároveň určené zročné výživné za obdobie od 1.5.2016 do 31.12.2016 v
sume 600 eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným pod
stratou výhody splátok.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniamrozhodnýmpreposúdeniesplneniapodmienoknazvýšenievýživnéhoataktozistenýskutočný
stavodvolacísúdvcelomrozsahupreberá.Súdprvejinštancievšakniecelkomsprávnedospelkzáveru,

že ním určená výška zvýšeného výživného zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca maloletého.

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

9. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočne odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie ale sú dané
širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,

zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a pod. Na strane oprávneného
sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery existencie a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré
sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné

zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda nielen faktické príjmy ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné,
aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti,
pracovnéskúsenostiisituáciunatrhupráce.Okremtohojepotrebnévždyvyhodnotiťimajetkovépomery
oboch povinných rodičov.

10. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní obmedzenia alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že naposledy bolo výživné určované v júli v roku 2014 a to
sumou 75 eur, kedy bola schválená rodičovská dohoda o takejto výške výživného. V tej dobe matka mala
preukázaný príjem 150 eur a mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť, otec mal preukázaný príjem 350 eur, inú
vyživovaciu povinnosť nemal. Maloletý navštevoval nultý ročník Základnej školy O. N. v S. s vyučovacím
jazykom slovenským. V súčasnosti maloletý navštevuje tretiu triedu základnej školy, žije v spoločnej

domácnosti s matkou a so svojou plnoletou sestrou, ktorá sa však pripravuje na budúce povolanie.
Matka je zamestnaná na polovičný pracovný úväzok s príjmom 160 eur mesačne, podľa jej vyjadrenia
okrem toho ešte brigádnicky si dokáže privyrobiť 150 eur mesačne. Stále má okrem maloletého jednu
vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére. Otec maloletého je stále zamestnaný ako čašník, z potvrdenia o
príjme vyplynulo, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 339 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

S maloletým sa pravidelne stretáva každý druhý víkend v mesiaci a počas týždňa jeden, dva krát
po obede, po skončení vyučovania do 19.00 hod.. Takže vzhľadom k zisteným osobným majetkovým
pomerom rodičov i maloletého, odvolací súd dospel k záveru, že sa zmenili pomery a to na strane
maloletého tým, že je starší, v dôsledku čoho sa úmerne veku zvýšili náklady spojené s jeho výživou,
na strane matky sa pomery zmenili tým, že sa jej zvýšil príjem v prípade, ak brigáduje a na strane otca

k zmene pomerov nedošlo. Jeho preukázaný príjem je stále v sume približne 350 eur mesačne. Počet
vyživovacích povinností u oboch rodičov zostal nezmenený. Takto zistená zmena pomerov u maloletého
v prejednávanej veci zakladá dôvod na zvýšenie výživného, ktorého výška musí však reflektovať nielen
odôvodnené potreby maloletého ale aj schopnosti a možnosti povinného rodiča a prihliadnuť aj na ďalšie
okolnosti konkrétneho prípadu. V danom prípade preukázaný príjem otca bol vo výške 340 eur mesačne.

Otec maloletého pracuje ako čašník. Nebolo v konaní preukázané, že by jeho príjem bol vyšší ako
deklarovaná suma v potvrdení od zamestnávateľa. Suma 700 eur, s ktorou narábal súd prvej inštancie
nebola preukázaná a nebola ani otcom tvrdená a potvrdená ani v tomto konaní, ani v konaní, kde
bolo naposledy upravované výživné v roku 2014. Odvolací súd však má za to, že otec maloletého ako
čašník by mohol byť schopný zarobiť finančné prostriedky v takej výške, aby mohol prispievať na syna

zvýšenou sumou primeranou zmeneným pomerom maloletého a jeho odôvodneným potrebám, preto
s prihliadnutím k schopnostiam a preukázanému príjmu otca považoval súd za primeranú sumu 110
eur mesačne. Pokiaľ maloletý dostane 110 eur od otca, rodinné prídavky a vzhľadom na výšku príjmu
matky aspoň 50 eur od matky, bude mať finančné prostriedky na zabezpečenie vlastnej výživy. Pri taktourčenom výživnom odvolací súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec sa so synom pravidelne stretáva a na
jeho výžive sa podieľa aj iným spôsobom.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd pokiaľ sa týka zvýšenia
výživného, toto zvýšil na sumu 110 eur mesačne, a to s účinnosťou od 19.5.2016, teda od podania
návrhu. Odvolací súd nevidel žiaden dôvod, prečo by mal výživné zvýšiť s účinnosťou od 1.5.2016, keď
v konaní neboli matkou preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré jej bránili podať
návrh na zvýšenie výživného skôr. Preto v súlade s ustanovením § 77 ods.1 ZR určil zvýšené výživné

s účinnosťou od podania návrhu.

13. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného teda vo
výrokuI.podľa§388CSPzmenilavýživnézvýšilzosumy75eurnasumu110eurmesačnesúčinnosťou
od 19.5.2016.

14. Pokiaľ sa týka zročného výživného odvolací súd nemá vedomosť o tom, ako od 19.5.2016 doposiaľ
otec prispieval na výživu svojho syna, preto v časti nedoplatku na zročnom výživnom odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil, vec mu vrátil
na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie zistí akým spôsobom otec prispieval na výživu syna
od 19.5.2016 do ďalšieho rozhodovania súdu prvej inštancie a na základe týchto zistení opätovne určí

výšku zročného výživného.

15. O práve na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 CMP.

16. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).