Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. september 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205709
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116205709.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Q. Z., K.. XX.X.XXXX, O. J.

XXX, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66 p r
o t i žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.4.2012 uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 10 v znení: „1/3 poplatku predstavuje dohodnutý
úrok, zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou“ v časti týkajúcej sa 2/3 poplatku j e n e p r i j a t e ľ n á.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 376 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od
1.4.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti o úroky z omeškania nad 5,05% ročne. zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 21.3.2016 sa domáhala určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere

č. XXXXXXXXX zo dňa 20.4.2012 uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod
10 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná. Žalobu odôvodnil
tým, že príslušnou úverovou zmluvou mu bol poskytnutý úver vo výške 800 Eur za poplatok vo výške
772 Eur s tým, že celkovú sumu vo výške 1.572 Eur zaplatí žalovanému v 12 splátkach po 131 Eur.
Poplatok z daného úveru predstavuje 97% navýšenie. Uviedol, že za sporný poplatok žalovaný mu
neposkytol žiadne reálne plnenie. Navyše zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie

ide. Predstavuje podmienku, ktorá ako súčasť formulárovej zmluvy nebola individuálne dojednaná a
znamená hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Výška poplatku
prevyšuje úrok a navyše nie je ničím odôvodnené, že výška poplatku sa odvíja od výšky úveru.

2. Žalobca uplatnil aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 376 Eur s úrokmi z
omeškania 9% ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému. Poukázal na to, že z
predmetnej úverovej zmluvy zaplatil 1.176 Eur, hoci vzhľadom na absenciu náležitostí zmluvy podľa § 9

ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. (údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov) je úver považovaný
za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona.3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poprel aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho
zákonníka, keďže vo VOP strany si dohodli použitie Obchodného zákonníka a preto žalobca nie je
spotrebiteľom a nemôže sa domáhať spotrebiteľskej ochrany. Poplatok považoval za primeraný, keďže

žalovaný je nebankovým subjektom s vyššou mierou rizika podnikania. Navyše bol v zmluve jasne
uvedený hneď pri sume úveru. Jeho výška žalobcovi vyhovovala, keďže dobrovoľne uzatvoril úverovú
zmluvu. Poplatok predstavuje cenu plnenia a preto nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola
vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na jej plnenie nikdy neodpadol a žalovaný nezískal

ani majetkový prospech z nepoctivých zdrojov.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, zmluvou o úvere zo dňa 20.4.2012, všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, písomným vyjadrením žalovaného, prehľadom o úhradách žalobcu,
prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 15.2.2016 a zistil tento skutkový
stav:

5. Strany uzavreli dňa 20.4.2012 formou predtlače písomnú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX. Žalovaný
ňou poskytol žalobcovi úver vo výške 800 Eur za poplatok 772 Eur, ktorý žalobca sa zaviazal uhradiť
12 mesačnými splátkami po 131 Eur počnúc dňom 15.5.2012. Celkovo sa zaviazal zaplatiť žalovanému
1.572 Eur. V zmluve je krížikom vyznačené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel ako na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

6. Na rubovej strane zmluvy o úvere sa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré nie
sú stranami podpísané. Bod 10 obsahuje nasledovnú formuláciu: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane
poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak, ako

je to uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej
strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“.

7. V bode 15 VOP sa konštatuje, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného

zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa
uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva.

8. Podľa prehľadu o úhradách žalobcu celkovo z predmetnej úverovej zmluvy zaplatil 1.176 Eur. Jeho
posledné 4 úhrady už predstavovali preplatenie úveru 800 Eur. Išlo o úhrady zo dňa 21.10.2013,

18.11.2013, 9.2.2013 a 14.5.2014.

9. Z písomného prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 15.2.2014
vyplýva, že žalobca ich osobne navštívil dňa 4.2.2016, kedy im predložil podklady týkajúce sa
predmetného úveru a po ich preštudovaní spomínané združenie informovalo žalobcu o náležitostiach

spotrebiteľských zmlúv, o neprimeraných odplatách, úrokoch a príslušnej judikatúre.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(t.j. v danom prípade v znení účinnom od 1.3.2012 do 30.9.2013) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.14. Zákonom č. 102/2014 Z.z. účinným od 1.5.2014 k ustanoveniu § 52 ods. 2 OZ pribudla aj
nasledovná veta: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva“.

15. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Pri žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavosť právneho záujmu,

keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 3, 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

20. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

21. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.

22. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Žalovaný poukazoval na vylúčenie súdnej kontroly poplatku tvoriaceho súčasť ceny (odplaty za úver)
zrejme s poukazom na § 53 ods. 1 vetu druhú OZ. Uvedené ustanovenie je však potrebné vykladať v
súladesoSmernicouRady93/13/EHSz5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.

24. Podľa čl. 4 ods. 2 smernice hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného
predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané
výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

25. Podľa čl. 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

26. Vyššie uvedená úprava bola neskôr prijatá aj do nášho právneho poriadku zákonom č. 575/2009
Z. z., a to od 1.3.2010. Od uvedenej doby preto § 53 ods. 1 OZ znie nasledovne: „Spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

27. Súd zastáva názor, že sporný poplatok nie je vylúčený zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných
podmienok v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože nepredstavuje hlavný predmet plnenia. Za hlavný predmet
plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú základné plnenia zmluvya ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok Caja de Ahorrosy Monte de Piedad de Madrid,
EÚ:C:2010:309, bod 34).

28. Administratívny poplatok dohodnutý v úverovej zmluve rozhodne nie je základným plnením zmluvy,
a preto nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.

29. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane
a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci

Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt, bod 54).

30. Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na
skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie
podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu, s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je
dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 z 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei,

Iona Ofelia Matei proti SC Volksbank Romania SA bod 55, 56).

31. Súd v danom prípade neskúmal sporný administratívny poplatok z pohľadu primeranosti jeho výšky,
ale skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy

ani z VOP pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho
určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských
úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi
a v jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe
sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie

pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok
za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich
neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky
úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru
Vrchnýkrajinskýsúdodmietolauzavrel,žeuvedenéčinnostivykonávabankavovlastnomekonomickom

záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere
očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom
dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi
účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva,
že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.

32. Napokon možno poukázať aj na aktuálnu právnu úpravu Občianskeho zákonníka v znení jeho novely
účinnej od 13.6.2014, a to novelou č. 102/2014 Z. z.

33. Vyššie citovanou novelou totiž bol § 53 ods. 4 doplnený o ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky

a konkrétne pod písm. t/ bola uvedená zmluvná podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

34. Podľa prechodného ustanovenia k tejto úprave § 879p ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s/ a t/,
§ 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014; vznik týchto právnych

vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.6.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných
do 12.6.2014, ak nie je ustanovené inak.

35. Súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška administratívneho
poplatku odvíja od výšky úveru. Napríklad zo spisu 11C/16/2015 súd zistil, že pri úvere 863,04 Eur

poplatok bol 630,68 Eur, pri úvere 2000 Eur poplatok činil 1732 Eur (spis 11C/261/2015), pri úvere
800 Eur bol poplatok 240 Eur (spis 11C/42/2012), pri úvere 350 Eur činil poplatok 230,66 Eur (spis
11C/23/2016), pri úvere 500 Eur bol poplatok 484 Eur (spis 11C/110/2016). V tomto spore pri úvere 800
Eur bol poplatok 772 Eur. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne

sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti
administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Poplatok
772 Eur predstavuje 96,5% z úveru. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá na jeden rok, čo znamená,
že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala 96,5 % p.a., čo by viac ako 6 - násobne prevýšilopriemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách, keďže podľa internetovej stránky NBS v apríli
2012 pri spotrebiteľskom úvere od 1 do 5 rokov činila priemerná úroková sadzba 15,30 % p.a. Išlo by
nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobilo jej neplatnosť zo zákona s

poukazom na § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zrejme to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť
sa takémuto posúdeniu cez stanovenie administratívneho poplatku.

36. Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie, musí byť preto
predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú

splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej
kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný
predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok ako to vyplýva z §
497 Obchodného zákonníka), navyše nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez
možnosti ovplyvnenia žalobcom).

37. Pre posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo potrebné vyhodnotiť úverovú
zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.12.2011 do 31.12.2012).

38. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

39. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci

predmetu svojho podnikania alebo povolania.

40. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

41. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

42. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu.

43. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona. Medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

pod písm. i/ úroková sadzba spotrebiteľského úveru,
pod písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úveru; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
pod písm. y/ priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnená podľa § 21 ods. 2 za príslušný
kalendárny štvrťrok.

44. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, / a y/ a § 10 ods. 1.

45. Ani jedna z týchto vyššie uvedených náležitostí v zmluve uvedená nebola, preto s poukazom na § 11
ods. 1 psím. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

46. Už len pre úplnosť súd uvádza, že pod konečnou splatnosťou úveru nemožno považovať počet
mesačných splátok, pretože táto náležitosť je uvedená pod písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., kde sauvádza aj počet splátok. Konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline 5Co/286/2014 zo dňa 27.5.2014).

47.Vyššieuvedenézáverytedaznamenajú,žežalobcabymalžalovanémuvrátiťlensumuposkytnutého
úveru t.j. 800 Eur a keďže doposiaľ mu zaplatil 1.176 Eur, žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie
vo výške 376 Eur.

48. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

49. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

50. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

51. V danom prípade bezdôvodné obohatenie je plnením bez právneho dôvodu.

52. K námietke žalovaného, že právny vzťah je potrebné posúdiť podľa Obchodného zákonníka súd

uvádza, že je nedôvodná. Vychádzajúc z výpovede žalobcu nebolo preukázané tvrdenie žalovaného o
tom, že by si strany dohodli použitie Obchodného zákonníka, ale navyše súd zdôrazňuje, že aj keď by
si skutočne dohodli aplikáciu Obchodného zákonníka, takáto dohoda by bola absolútne neplatná pre
rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ, prípadne išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
ods. 1 OZ. Nepochybne totiž predmetná úverová zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy

podľa § 52 ods. 1 OZ. Keďže spotrebiteľské zmluvy sú upravené v rámci Občianskeho zákonníka a za
spotrebiteľskú zmluvu sa považuje aj zmluva uzatvorená podľa Obchodného zákonníka je nepochybné,
že všetky spotrebiteľské zmluvy majú občianskoprávny charakter a posudzujú sa podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti možno poukázať aj na § 54 ods. 1 OZ.

53. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

54. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské

zmluvy vrátane úverov. Ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv zákonodarca by to explicitne upravil. Citované ustanovenie sleduje
vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý dopadá
na spotrebiteľa podľa „tohto“ zákona, pričom je logické, že zákonodarca tým rozumel Občianskeho
zákonníka.

55. Napokon akékoľvek nezrovnalosti v tomto smere odstránila už spomínaná novela Občianskeho
zákonníka zákonom č. 102/2014 Z.z. Z nej je nepochybné, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je nepochybné,
že žalobca má postavenie spotrebiteľa, keďže zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, nie v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd v celom rozsahu poukazuje na právny záver,
ktorý vyslovil Najvyšší súd SR v rozsudku 3MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015. V ňom poukázal na to,
že spomínané novelizované ustanovenie § 52 ods. 2 OZ nadobudlo účinnosť 1.5.2014 a keďže právne
predpisy, ktorého je súčasťou nemajú k nemu prechodné ustanovenie znamená, že od ich účinnosti
(teda od 1.5.2014) sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

56. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval za opodstatnené žalobe vyhovieť. Z prisúdenej istiny
súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na 517 ods. 1, 2 OZ.

57. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

58.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.59. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

60. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

61. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

62. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby,
t.j. odo dňa 31.3.2016. Od uvedeného dňa teda vznikol aj zodpovednostný záväzkový vzťah, z ktorého

vyplynul uplatnený nárok. Preto pre výšku úrokov z omeškania nie je rozhodujúci dátum uzavretia
zmluvy, ale vznik zodpovednostného záväzkového vzťahu. Súd preto priznal úroky z omeškania podľa
citovaného nariadenia len vo výške 5,05% ročne a keďže žalobca žiadal úroky z omeškania vo väčšom
rozsahu (9% ročne), súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

63. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
mal totiž v konaní plný úspech (nie je relevantný neúspech ohľadom príslušenstva priznanej pohľadávky)
a preto súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

64. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku a to samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.