Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715204089
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana ŠtubniakováKochanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715204089.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej
veci navrhovateľa 1/ P.. P. C., H.. XX.XX.XXXX, C. X. F. Č.. XXX, XXX XX M. H., občana SR a 2/ Z.. B. C.,
H.. XX.XX.XXXX, C. X. F. Č.. XXX, XXX XX M. H., občianky SR proti odporkyni A. R., H.. XX.XX.XXXX,
C. Š. XXXX/XX, T. - Z., občianky SR, zasúpenej AK Dlhopolec, s.r.o. so sídlom Nám. SNP 27, 960 01
Zvolen, IČO: 36 867 306, o zaplatenie 630,-Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľom v I./ a II./ rade spoločne a nerozdielne 630,-
Eur a trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 37,50 Eur na účet
vedený v Sberbank Slovensko, a.s., IBAN : K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, C. (K.) : F., do 3 (troch)
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaním zo dňa 31.03.2015 doručeným súdu 01.04.2015 domáhali od odporkyne
zaplateniasumy630,-Euranáhradytrovkonania.Svojnávrhodôvodnilitým,žeboliododňa14.04.2014
do 16.06.2014 vrátane, v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov výlučnými vlastníkmi

nehnuteľností vedených Okresným úradom Zvolen, okres Zvolen, obec Zvolen, k.ú. Z. na LV č. XXX
ako pozemok parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc.č. XXX
- záhrady o výmere o výmere 251 m2 a rodinný dom so súp.č. XXXX postavený na parc.č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli navrhovatelia
I./, II./ do svojho vlastníctva dňa 14.04.2014 udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe uskutočnenej
na Mestskom úrade Banská Bystrica, Malá zasadacia miestnosť č. 250, ul. Československej armády

26, 974 01 Banská Bystrica. Odporkyňa bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností do udelenia
príklepu na dražbe. Po uhradení ceny predmetných nehnuteľností dosiahnutej vydražením malo dôjsť
dňa 06.05.2014 k odovzdaniu predmetných nehnuteľností do držby navrhovateľov s tým, že predmetné
nehnuteľnosti mali byť odporkyňou vypratané a navrhovateľom mala byť odovzdaná dokumentácia
predmetných nehnuteľností ( najmä stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie pre rodinný dom)
a všetky kľúče potrebné na vstup do rodinného domu a k pozemkom. Odporkyňa však predmetné
nehnuteľnosti odmietla navrhovateľom odovzdať s tým, že uviedla, že tieto nehnuteľnosti neodovzdá. K

odovzdaniu predmetných nehnuteľností nedošlo ani do dňa 16.06.2014, kedy navrhovatelia pristúpili k
predaju predmetných nehnuteľností a ich vlastníkom sa povolením návrhu na vklad vlastníckeho práva
stal Z. N., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Z. L. XXXX/XX, C. C. počnúc dňom 17.06.2014. Navrhovatelia teda
v období od 14.04.2014 do 16.06.2014 vrátane, boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností, napriek
tomu, odporkyňa aj po 06.05.2014, kedy mali byť nehnuteľnosti odovzdané navrhovateľom, tieto obývala
a užívala a nehnuteľnosti nevypratala ani po 17.06.2014, kedy sa stal ich vlastníkom Z. N.. Týmto

konaním odporkyňa navrhovateľom ako vlastníkom nehnuteľností v rozhodnom období znemožnila
nehnuteľnosti držať a užívať. Nehnuteľnosti pritom obývala a užívala bez právneho dôvodu, čím došlo
z jej strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľov. Podľa zistení z internetových stránokrealitných kancelárii predstavovalo priemerné obvyklé nájomné za užívanie rodinného domu s dvorom a
záhradou v meste Zvolen a na okolitých obciach sumu 570,- Eur/mesiac, t.j. 19,- Eur/deň. Navrhovatelia
si však pre účely konania uplatnili len bezdôvodné obohatenie vo výške 450,- Eur za mesiac, čo

predstavuje 15,- Eur za deň. Vzhľadom na dĺžku rozhodného obdobia od 06.05.2014 (kedy mala
odporkyňa predmetné nehnuteľnosti navrhovateľom odovzdať) do 16.06.2014 (posledný deň, kedy
boli navrhovatelia vlastníkmi predmetných nehnuteľností), t.j 42 dní, predstavuje výška bezdôvodného
obohatenia sumu 630,- Eur.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľov nesúhlasila a v podaní zo dňa 03.05.2016 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedla, že návrh nepovažuje v celom rozsahu za dôvodný a namieta
základ uplatňovaného nároku, ako aj jeho výšku. Uviedla, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam navrhovatelia aktívne začali vykonávať úkony smerujúce k rýchlemu vysťahovaniu
odporkyne, najmä pristúpili k tomu, že nehnuteľnosti odpojili od energií. Nehnuteľnosti sa takto stali
neužívania schopnými a odporkyňa spoločne s ďalšími osobami, ktoré v rozhodnej dobe užívali

nehnuteľnostibolinúteníichopustiť,resp.bolinútenísaznichvysťahovať.Zatakéhotostavusatedajaví
ako veľmi nekorektné, že sa navrhovatelia domáhajú od odporkyne vydania bezdôvodného obohatenia,
kuktorémumalodôjsťužívanímnehnuteľnostíbezprávnehodôvoduzostranyodporkyne.Navrhovatelia
žiadny spôsobom tiež nepreukázali, že odporkyňa v rozhodnej dobe nehnuteľnosti skutočne užívala,
teda, že sa eventuálne na ich úkor bezdôvodne obohatila. Nehnuteľnosti tiež užívali aj ďalšie dve osoby,

ktoré tiež boli nútené ich opustiť a vysťahovať sa. Odporkyňa ďalej namietala aj vyčíslenie domnelého
bezdôvodného obohatenia, nakoľko navrhovatelia porovnávajú na prvý pohľad veľmi pekné a zariadené
nehnuteľnosti s nehnuteľnosťami, ktorých funkčnosť a zariadenie nezodpovedalo dôstojnému štandardu
bežnej rodiny, naviac bez možnosti pripojenia k elektrickej energii a ostatným médiám.

Na pojednávaní vo svojom výsluchu ako účastníčka konania uviedla, že bola v kontakte s pánom C.
ešte pred vykonanou dražbou nehnuteľnosti, nakoľko ešte pred dražbou mal o nehnuteľnosť záujem a
vtedy pri ohliadke pri stretnutí povedal, že sa bude snažiť vydražiť nehnuteľnosť za najvyššiu cenu,
teda ešte vyššiu ako bola určená znaleckým posudkom, ale nakoniec to dopadlo tak, že tá cena
bola ešte nižšia. Následne prebehla dražba, ktorú spochybnila a dala návrh na určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby. Navrhovateľ v I. rade podal na ňu aj trestné oznámenie z dôvodu, že neoprávnene
užíva nehnuteľnosť; ona vtedy v tom čase bývala v predmetnej nehnuteľnosti s partnerom a dvomi
maloletými deťmi. Uviedla, že počas obdobia, za ktoré si uplatňuje navrhovateľ vydanie bezdôvodného
obohatenia boli v nehnuteľnosti s partnerom a dvomi maloletými deťmi, ale tam nemohli bývať natrvalo,
chodili tam, mali tam osobné veci; deti presťahovali v tom období k starej mame, chodili si do domu po

osobné veci, chodili tam prevetrať, starali sa o to. Ďalej uviedla, že tam bývala tiež jej sestra, táto neskôr
zomrela, v septembri 2014. V čase bezprostredne po dražbe mala snahu sa dohodnúť s plynárňami
a elektrárňami ohľadne splátok za dlžné služby, nakoľko druh bol vtedy nezamestnaný a teda nemali
finančné prostriedky na úhradu služieb. Elektrárne so splátkami nesúhlasili, žiadali uhradiť celú čiastku.
Uviedla, že vo vodárňach jej povolili splátkový kalendár, potom pán C. sa začal angažovať, prepísal

si aj vodu, aj elektriku, teda bola už potom bezmocná. Ďalej uviedla, že robí na zmeny, teda potom
po skončení zmeny sa tam chodila vždy pozrieť, nakoľko tam mala chorú sestru. Potom, ako sestra
zomrela, už tam vôbec nemali dôvod byť. Dňa 06.05.2014 kedy malo dôjsť k odovzdaniu nehnuteľností
do držby navrhovateľov, vtedy bol prítomný aj navrhovateľ v I. rade, aj zamestnanec dražobníka; ona
im vtedy povedala, že predmetnú nehnuteľnosť neuvoľní, nakoľko spochybňuje platnosť dobrovoľnej

dražby. Uviedla, že v predmetnom období užívala nehnuteľnosť ona, jej druh, dve maloleté deti a ešte
sestra.

Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že bolo vedené konanie o vyslovenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby; v čase, keď prebehla dobrovoľná dražba, bolo možné na prvom kole dražby

znížiť hodnotu nehnuteľnosti na 75 % z hodnoty určenej znaleckým posudkom. Práve aj v tomto čase
sa viedlo na Ústavnom súde konanie, či takéto ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách je v
súlade s Ústavou SR, najmä článku 20, ods. 4 Ústavy SR, či sa jedná o obmedzenie vlastníckeho
práva v naozaj nevyhnutnej miere. Následne v roku 2015 došlo aj k novele Zákona o dobrovoľných
dražbách, kedy bolo upravené toto ustanovenie takým spôsobom, že na prvom kole dražby sa nemôže

ísť nižšie ako 90 % z hodnoty znaleckého posudku; práve preto aj odporkyňa v rámci konania o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby mala zato, že nehnuteľnosť bola na predmetnej dražbe vydražená za
neprimerane nízku cenu. Pokiaľ došlo neskôr k späťvzatiu návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby zo strany odporkyne bolo to z dôvodu, že s ďalším vlastníkom predmetných nehnuteľnostídošlo k uzatvoreniu dohody, kde rozdiel ceny, t.j. ceny, ktorú si odporkyňa predstavovala, pokiaľ by sa
nehnuteľnosť niekedy predávala a ceny, ktorú reálne zaplatili na dobrovoľnej dražbe navrhovatelia v I. a
II./ rade v tomto konaní, tak tento rozdiel jej bol zaplatený a tým pádom došlo medzi účastníkmi konania

k dohode a k späťvzatiu návrhu. Ďalej uviedla, že navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali, že
v rozhodnej dobe odporkyňa nehnuteľnosť užívala; pokiaľ navrhovatelia uvádzajú, že nehnuteľnosti
neboli formálne odovzdané po vykonanej dražbe, tieto naozaj formálne odovzdané neboli, ale nezakladá
to predpoklad toho, že tieto nehnuteľnosti odporkyňa následne aj užívala, a teda, že by na jej strane
došlo k nejakému bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ aj navrhovateľ uvádzal, že odporkyňu nejakým

spôsobom nenútil vysťahovať sa z predmetných nehnuteľností, bolo vedené na Okresnom súde Zvolen
konanie o vypratanie nehnuteľností, tento návrh bol zobratý späť, odporkyňa formálne odovzdala
nehnuteľnosť až v roku 2015, jednalo sa naozaj len o odovzdanie formou preberacieho protokolu;
v podstate vypratanie nehnuteľností, ako aj jej osobných vecí, k tomuto došlo takmer rok predtým,
teda nehnuteľnosť odporkyňa už takmer rok neužívala vôbec. Namietala, že nehnuteľnosť nemala
pripojenú vodu, elektriku, ani plyn. Pokiaľ porovnáva navrhovateľ výšku nájmu s riadne zariadenou

nehnuteľnosťou, takéto porovnanie je vlastne neporovnateľné.

Navrhovateľ v I. rade na pojednávaní uviedol, že nijakým spôsobom nepristúpil k odpojeniu energií, má
vedomosť o tom, že pani R. bola odpojená od plynu ešte pred dražbou nehnuteľnosti a to z toho dôvodu,
že bola neplatičom a mala vysoké záväzky voči plynárňam. Uviedol, že prvýkrát si podával žiadosť

o uzavretie zmluvy o dodávke vody dňa 11.06.2014. Zmluva s vodárňami následne bola uzatvorená
17.06.2014. Skôr s ním vodárne nechceli uzatvoriť zmluvu z dôvodu, že pani R. mala veľké nedoplatky
na vode, pani R. poslali výzvu na zaplatenie nedoplatkov. Jemu teda v čase, keď navštívil vodárne
povedali, že pani R. pošlú výzvu na úhradu nedoplatkov a ak sa tento problém vyrieši, tak až potom môžu
uzatvoriť zmluvu s ním. Pravdepodobne sa však nedohodli, úhradu pani R. nezaplatila a na základe

toho bola odpojená od vody. Dňa 26.05.2014 podal žiadosť na pripojenie sa k elektrickej energii, skôr
teda nemohol robiť kroky na odpojenie energií pani R., vzhľadom k tomu, že nemal žiadnu zmluvu z
elektrárňami Následne mu bolo z elektrární oznámené, že jeho požiadavka na pripojenie odberného
miesta bola zamietnutá z dôvodu nesplnenia technických podmienok, pripojenia odberného miesta
do distribučnej sústavy, nebol umožnený prístup na odberné miesto, odberné miesto je odpojené a

zapojenie odberného miesta sa nepodarilo ani po viacnásobnom snažení pracovníkov elektrární. Z toho
vyplýva,žedistribučnejspoločnostineboloumožnené,abysadostalaksvojmumajetku,t.j.kelektrickým
a prívodným hodinám; nedostali sa do domu, nakoľko pani R. ich odmietla pustiť a na základe toho,
že nemohol byť spravený odpis na hodinách, nemohli uzatvoriť so ním zmluvu, Nemohol teda ani v
jednej spoločnosti, a to ani z vodární, ani z elektrární vyvíjať činnosť, aby pani R. odpojili; keďže s

nimi nemal v tom čase uzatvorenú žiadnu zmluvu. Pokiaľ bola pani R. odpojená, tak bola odpojená na
základe toho, že bola neplatič. Uviedol, že je pravdou, že mal záujem o nehnuteľnosť pani R. ešte pred
dražbou, rokoval s dražobníkom a rokoval aj spolu s bankou o tom, že túto nehnuteľnosť vyplatí a došlo
k súhlasu oboch strán - teda dražobníka, aj banky o tom, že môže nehnuteľnosť odkúpiť od dražobnej
spoločnosti a následne vyplatiť z týchto finančných prostriedkov banku. Bol teda dohodnutý s pani R.,

malipripravenúkúpnuzmluvu,kjejpodpísaniuvšaknedošlozdôvodu,žesapaniR.eštepreduzavretím
zmluvy pýtal, či nemá nejaké ďalšie záväzky voči iným spoločnostiam, na čo ona uviedla, že nemá.
Požiadal teda na Okresnom súde Zvolen o lustráciu, či sú vedené nejaké konania na Okresnom súde
Zvolen a na základe tohto vyhľadávania sa na okresnom súde našlo 13 živých spisov, kde účastníčkou
bola pani R.. Na základe tohto zistenia bol právnikom upozornený, že pokiaľ odkúpi nehnuteľnosť a

vyplatí len banku, spácha trestný čin obchádzania veriteľa, pretože dom bol už v dražbe. Zúčastnil sa
teda dražby s tým, že dražba bola losovaním, náhodným výberom a on bol vybratý a túto nehnuteľnosť
vydražil. Tiež v období od 14.04.2014 do 16.06.2014 pani R. nepodala žiadny návrh voči dražobnej
spoločnosti na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Je zrejmé, že minimálne osobné veci odporkyňa
v nehnuteľnosti mala a rovnako neumožnila užívanie nehnuteľnosti navrhovateľom. Pri kontrole, ktorú

vykonali distribučné spoločnosti, vodárne, aj elektrárne, v čase kontroly pani R. tam bola a odmietla
distribučnej spoločnosti vstup do domu a zabránila tomu, aby distribučná spoločnosť kontrolovala svoj
vlastný majetok, t.j. elektrické hodiny a elektrické pripojenia.

Súd vytýčil pojednávanie na deň 21.03.2016, na ktoré sa odporkyňa nedostavila, predvolanie mala

riadne vykázané, neospravedlnila svoju neprítomnosť, nepožiadala o odročenie. Na pojednávaní
navrhovatelia v I./ a II./ rade vo svojom výsluchu ako účastníci konania uviedli, že na podanom návrhu
v plnom rozsahu trvajú.Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 10.06.2016 a 29.06.2016, ktorého sa zúčastnil navrhovateľ v I.
rade, odporkyňa a právny zástupca odporkyne, odporkyňa v II. rade sa tohto pojednávania nezúčastnila,
na toto pojednávanie bola predvolaná riadne, jej neprítomnosť ospravedlnil navrhovateľ v I. rade na

pojednávaní, nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania, keď potom z dôvodu
hospodárnosti konania súd vec na tomto pojednávaní prejednal v neprítomnosti navrhovateľky v II. rade,
keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v I. rade, navrhovateľky v II. rade a odporkyne ako
účastníčky konania, oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu odporkyne, listinnými dôkazmi,
keď zistil tento skutkový a právny stav:

Z výpisu z LV č.943 (čl.3 spisu) súd zistil, že nehnuteľnosti zapísané na tomto liste vlastníctva boli ku
dňu 16.06.2014 v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v I./ rade a v II./ rade.

Z notárskej zápisnice č. N 584/2014, Nz 14352/2014, NCRIs 14617/2014 zo dňa 14.04.2014 súd
zistil, že táto notárska zápisnica osvedčuje priebeh vykonania dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa

14.04.2014 na Mestskom úrade, ul. Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica. Predmetom
dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Zvolen, katastrálny odbor, k.ú.
Z., zapísané na LV č.XXX, bližšie špecifikované v predmetnej notárskej zápisnici. Vydražiteľom
nehnuteľností v zmysle notárskej zápisnice sa stal navrhovateľ v I./ rade a navrhovateľka v II./ rade.

Zozápisniceoodovzdanípredmetudražby(čl.6spisu)súdzistil,žetátobolavyhotovenádňa06.05.2014
o 10,00 h s tým, že odporkyňa neodovzdala predmet dražby.

Z rozhodnutia Okresného úrad Zvolen, katastrálny odbor č. N. XXXX/XX zo dňa 17.06.2014 (čl.7 spisu)
súd zistil, že týmto rozhodnutím bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k

nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu v prospech Z. N., H.. XX.XX.XXXX, Z. L. XX, XXX XX C.Á.
C., v podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.2014 uzavretej medzi navrhovateľmi v I./ a II./
rade ako predávajúcimi a Z. N. ako kupujúcim.

Zo žiadosti o uzatvorenie zmluvy o dodávke vody zo dňa 11.06.2014 (čl.65 spisu) súd zistil, že

navrhovateľ v I./ rade požiadal Stredoslovenskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť, a.s. o uzatvorenie
zmluvy o dodávke vody.

Z oznámenia zo dňa 02.07.2014 (čl. 67 spisu) súd zistil, že spoločnosť Stredoslovenská energetika,
a.s. oznámila navrhovateľovi v I./ rade, že odstupuje od zmluvy o zabezpečení dodávky a distribúcie

elektriny a zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberné miesto na adrese: Š. XXXX/XX, T.,
nakoľko požiadavka na pripojenie odberného miesta bola zamietnutá z dôvodu nesplnenia technických
podmienok pripojenia odberného miesta do distribučnej sústavy - nebol umožnený prístup na odberné
miesto. Odberné miesto je odpojené, zapojenie odberného miesta sa nepodarilo ani po viacnásobnom
snažení pracovníkov.

Zo zmluvy č. 614017182 (čl.73 spisu) súd zistil, že sa jedná o zmluvu o dodávke vody z verejného
vodovodu a o odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou, ktorá bola uzatvorená medzi
Stredoslovenskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou, a.s. ako dodávateľom a P.. P. C. ako
odberateľom dňa 16.06.2014. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s účinnosťou od 17.06.2014.

Podľasprávyzodňa21.06.2016(čl.88spisu) súdzistil,žespoločnosťSlovenskýplynárenskýpriemysel,
a.s.vobdobíod14.04.2014do16.06.2014 nemalsodporkyňouuzatvorenúzmluvuododávkezemného
plynu, a teda nezabezpečoval dodávku zemného plynu do odberného miesta na adrese: T., Š. XXXX/XX.

Podľa oznámenia zo dňa 17.06.2016 (čl.89 spisu) súd zistil, že spoločnosť Stredoslovenská energetika,
a.s. mala s odporkyňou na predmetnom odbernom mieste: Š. XXXX/XX, T., uzatvorenú zmluvu o
združenej dodávke elektriny na odberateľku: A. R. N. X. X. XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX. V uvedenomobdobí bolo predmetné odberné miesto odpojené od dodávky elektriny dňa 29.05.2014 z dôvodu
neuhradenia faktúry za dodávku a distribúciu elektriny v sume nedoplatku 330,92 Eur.

Podľa vyjadrenia zo dňa 22.06.2016 (čl.90 spisu) súd zistil, že dodávka vody z verejného vodovodu na
odbernom mieste na adrese: T., Š. XXXX/XX bola prerušená v období od 16.06.2014 do 11.06.2015.

Podľa oznámenia zo dňa 23.06.2016 súd zistil, že spoločnosti Stredoslovenská energetika bola dňa
27.05.2014 odoslaná požiadavka na odpojenie odberného miesta pre neplatenie a na základe informácií

od prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorý práce na odbernom mieste realizoval, bolo odberné
miesto neprístupné; z uvedeného dôvodu bolo odpojené v SIL (skrinka istiaca liatinová) na dome.
Prevádzkovateľ práce realizoval dňa 29.05.2014.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je celom rozsahu

dôvodný. Navrhovatelia v súdnom konaní preukázali, že v rozhodnom období t.j. odo dňa 14.04.2014
do 16.06.2014 vrátane, boli v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov výlučnými vlastníkmi
nehnuteľností vedených Okresným úradom Zvolen, okres T., X. T., E..Ú.. Z. na LV č. XXX ako pozemok
parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 536 m2, pozemok parc. č. XXX - záhrady o
výmere o výmere 251 m2 a rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 536 m2, o čom svedčí notárska zápisnica, spísaná notárskou kandidátkou
JUDr. E. N., u notárky JUDr. Kataríny Valovej, PhD. so sídlom v Bratislave, Moyzesova 3 spísanou v
Banskej Bystrici, Československej armády 26 dňa 14.04.2014, ktorou bol osvedčený priebeh dražby
predmetnej nehnuteľnosti pod č. N 584/2014, Nz 14352/2014, NCRIs 14617/2014, ktorá listina slúžila na
záznam vlastníckeho práva navrhovateľov do katastra nehnuteľností, keď na základe tejto záznamovej

listiny bolo zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech navrhovateľov ako to svedčí z titulu
nadobudnutianaLVč.XXXprek.ú.Z..Udelenímpríklepunadražbedňa14.04.2014sataknavrhovatelia
stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. V konaní si uplatňovali bezdôvodné obohatenie za obdobie od
06.05.2014 (kedy mala odporkyňa predmetné nehnuteľnosti navrhovateľom odovzdať) do 16.06.2014
(posledný deň, kedy boli navrhovatelia vlastníkmi predmetných nehnuteľností). Odporkyňa bola

pôvodnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ako to ďalej vyplýva z predmetnej notárskej zápisnice,
a odo dňa 14.04.2014, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania predmetnú nehnuteľnosť užíva bez
akéhokoľvek právneho dôvodu, keďže nehnuteľnosť po jej vydražení neodovzdala vydražiteľom, t.j.
navrhovateľom podľa § 29 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z., v znení neskorších predpisov. Navrhovatelia
tak preukázali svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj to, že odporkyňa od

06.05.2014do16.06.2016užívalapredmetnúnehnuteľnosťbezakéhokoľvekprávnehodôvodu,nakoľko
nehnuteľnosť odporkyňa dňa 06.05.2014 odmietla navrhovateľom odovzdať, o čom svedčí zápisnica o
odovzdaní predmetu dražby zo dňa 06.05.2014 (čl. 6). Nehnuteľnosti užívala v období od 06.05.2014
do 16.06.2016 o čom svedčí i súdne konanie vedené na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 11C/76/2014
o vypratanie nehnuteľnosti, z obsahu ktorého je zrejmé, že odporkyňa nehnuteľnosť vypratala a

odovzdala dňa 05.06.2015. Pokiaľ odporkyňa na svoju obranu v konaní uvádzala, že predmetnú
nehnuteľnosť neužívala sama, ale spolu s druhom, maloletými deťmi a sestrou, tieto tvrdenia zostali
len v rovine tvrdení, keď tieto skutočnosti v súdnom konaní nedokladovala žiadnymi listinnými dôkazmi
ani nenavrhovala v tomto smere vykonanie dokazovania, keď aj na výzvu súdu na pojednávanídňa 29.06.2016 uviedla, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania podľa § 120 ods. 4
O.s.p. Taktiež pokiaľ odporkyňa uvádzala, že v nehnuteľnosti počas obdobia, za ktoré si uplatňovali
navrhovatelia vydanie bezdôvodného obohatenia nebývala natrvalo, len tam chodila, mali tam zložené

osobné veci; chodili nehnuteľnosť prevetrať, pričom nevedela presne uviesť, v akom období chodila do
predmetnej nehnuteľnosti a dokedy tam prespávali, má súd za to, že aj z vyššie uvedeného tvrdenia
odporkyne vyplýva, že nehnuteľnosť v období od 06.05.2014 do 16.06.2014 užívala, túto neodovzdala
navrhovateľom, ani im neumožnila túto užívať.

Pokiaľ tiež odporkyňa uvádzala, že neodovzdala predmet dražby navrhovateľom z dôvodu, že napadla
platnosť dobrovoľnej dražby a bolo vedené konanie o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom
k späťvzatiu návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zo strany odporkyne došlo dôvodu, že s
ďalším vlastníkom predmetných nehnuteľností došlo k uzatvoreniu dohody ohľadne rozdielu vyplatenej
cenyzanehnuteľnosť,zobsahuspisuOkresnéhosúduZvolensp.zn.18C/93/2014jezrejmé,ževkonaní
nebolo o neplatnosti dobrovoľnej dražby meritórne rozhodnuté rozsudkom, konanie bolo zastavené

z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľky (v tomto konaní v postavení odporkyne) a v
zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/186/2010 zo dňa 16.12.2010 otázku neplatnosti
dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa ustanovenia § 21 ods.
2 zákon o dobrovoľných dražbách, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú). Zhodný právny záver
zaujal Najvyšší súd SR tiež v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/272/2007 z 22.05.2008, sp. zn. 2Cdo/66/2008 zo

dňa 30.06.2009 a sp. zn. 5Cdo/51/2009 z 23.06.2010.

Navrhovatelia si v konaní uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 15,- Eur za deň.
Vzhľadom na dĺžku rozhodného obdobia od 06.05.2014 (kedy mala odporkyňa predmetné nehnuteľnosti
navrhovateľom odovzdať) do 16.06.2014 (posledný deň, kedy boli navrhovatelia vlastníkmi predmetných

nehnuteľností), t.j 42 dní, predstavuje výška bezdôvodného obohatenia sumu 630,- Eur. Nárok
vyčíslili navrhovatelia na základe priemerného mesačného nájomného za porovnateľnú nehnuteľnosť
vo Zvolene. Nepochybne, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, odporkyňa užívala predmetnú
nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľov v posudzovanom období bez akéhokoľvek právneho dôvodu,
preto podľa zásad o bezdôvodnom obohatení podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka je povinná

navrhovateľom bezdôvodné obohatenie vydať. Tým že nehnuteľnosť odporkyňa užívala, získavala
na úkor navrhovateľov -vlastníkov, majetkový prospech, pretože v rozsahu v akom by bola povinná
platiť nájom, sa jej majetok nezmenšoval. Navrhovateľ ako vlastník v zmysle § 123 občianskeho
zákonníka je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať
s ním, teda aj prenajímať nehnuteľnosť za obvyklú trhovú cenu. Navrhovatelia dokladali priemernú

výšku mesačného nájomného za porovnateľnú nehnuteľnosť vo Zvolene inzerátmi z ponuky realitných
kancelárií zverejnenými cez internet (čl. 8, 9 a 11 spisu), z ktorého vyplýva priemerná mesačná
výška nájomného za porovnateľnú nehnuteľnosť sume 543,-Eur/mesačne (560,- Eur/mesačne, 570,-
Eur/mesačne, 500,- Eur/mesačne, t.j. priemer 543,- Eur/mesačne). Súd pri výpočte priemernej výšky
mesačného nájomného nemohol brať do úvahy výšku mesačného nájomného podľa inzerátu čl. 10

spisu (650,-Eur), nakoľko z obsahu tohto inzerátu vyplýva, že sa jedná o atraktívny, nadštandardný
rodinný dom/vilu centre Zvolena s veľmi peknou veľkou záhradou, po kompletnej rekonštrukcii. Súd
pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia z tohto titulu mohol vychádzať z priemernej mesačnej
výšky nájomného za porovnateľnú nehnuteľnosť vo výške 543,-Eur, pričom navrhovatelia si v konaní
uplatňovali bezdôvodné obohatenie len vo výške 450,-Eur/mesačne, t.j. 15 Eur/denne, teda súd má za

to, že daná suma nie je neprimerane vysoká a zodpovedá priemernej výške mesačného nájomného
za porovnateľnú nehnuteľnosť. Preto súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľom v I./ a II./ rade
spoločne a nerozdielne 630,- Eur, keď takúto sumu mohli získať navrhovatelia ako nájomné, keby
nehnuteľnosť prenajímali, rovnako takúto sumu by odporkyňa zaplatila, ak by nehnuteľnosť užívala
na základe riadne uzavretej nájomnej zmluvy Súd mal zároveň za to, že nariadenie znaleckého

dokazovania na určenie priemernej výšky mesačného nájomného by bolo vzhľadom k hodnote
sporu nehospodárne, pričom žiadny z účastníkov konania nariadenie znaleckého dokazovania ani
nenavrhoval.

Odporkyňa namietala aj výšku bezdôvodného obohatenia, keď uvádzala, že navrhovatelia porovnávali

na prvý pohľad veľmi pekné a zariadené nehnuteľnosti s nehnuteľnosťami, ktorých funkčnosť a
zariadenie nezodpovedalo dôstojnému štandardu bežnej rodiny, bez možnosti pripojenia k elektrickej
energii a ostatným médiám. Uviedla, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
navrhovatelia aktívne začali vykonávať úkony smerujúce k rýchlemu vysťahovaniu odporkyne, najmäpristúpili k tomu, že nehnuteľnosti odpojili od energií. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že
spoločnosť Stredoslovenská energetika, a.s. mala s odporkyňou na predmetnom odbernom mieste:
Školská 1438/12, Zvolen, uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny v období od 26.06.2013

do 25.06.2014. V uvedenom období bolo predmetné odberné miesto odpojené od dodávky elektriny
dňa 29.05.2014 z dôvodu neuhradenia faktúry za dodávku a distribúciu elektriny v sume nedoplatku
330,92 Eur. Zmluva o dodávke vody z verejného vodovodu a o odvádzanie odpadových vôd verejnou
kanalizáciou bola uzatvorená medzi Stredoslovenskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou, a.s.
ako dodávateľom a Ing. P. C. ako odberateľom dňa 16.06.2014 na dobu neurčitú s účinnosťou od

17.06.2014. Podľa vyjadrenia zo dňa 22.06.2016 súd tiež zistil, že dodávka vody z verejného vodovodu
na odbernom mieste na adrese: T., Š. XXXX/XX bola prerušená v období od 16.06.2014 do 11.06.2015.
Podľa správy zo dňa 21.06.2016 súd ďalej zistil, že spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
v období od 14.04.2014 do 16.06.2014 nemal s odporkyňou uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného
plynu, a teda nezabezpečoval dodávku zemného plynu do odberného miesta na adrese: T., Š. XXXX/
XX. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že danom období, za ktoré si navrhovatelia uplatňujú nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. od 06.05.2014 (kedy mala odporkyňa predmetné nehnuteľnosti
navrhovateľom odovzdať) do 16.06.2014 nemala odporkyňa uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu
na odbernom mieste, ktorým bola predmetná nehnuteľnosť, od elektriny bola nehnuteľnosť odpojená
dňa 29.05.2014 z dôvodu neuhradenia faktúry za dodávku a distribúciu elektriny a dodávka vody bola
prerušená v období od 16.06.2014, t.j. posledný deň obdobia, za ktoré si navrhovatelia uplatňujú nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je teda zrejmé, že v danom období bola nehnuteľnosť pripojená
na dodávku vody z verejného vodovodu a pokiaľ bola dňa 29.05.2016 odpojená od elektriny, túto
situáciu si odporkyňa zapríčinila sama, nakoľko k odpojeniu došlo z dôvodu neuhradenia nedoplatku, nie
konaním navrhovateľov. Vzhľadom na uvedené nepovažoval súd tieto námietky odporkyne za dôvodné.

Preto súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľom v I./ a II./ rade spoločne a nerozdielne 630,- Eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. a úspešným navrhovateľom priznal náhradu
trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 37,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).