Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/320/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220021
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115220021.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: T. B., M.. XX.XX.XXXX,

Q. B. - Q., E.. J. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Čorbom, PhD., advokátom so sídlom v
Košiciach, ul. Szakkayho č. 1, proti žalovaným: 1./ T. B., M.. XX.X.XXXX, Q. R. Č.. XXX, 2./ F. B., D..
Q., M.. X.X.XXXX, Q. R. Č.. XXX, právne zastúpení: JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom
v Prešove, Hlavná 19, o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou pôvodne doručenou na Okresný súd Prešov dňa 10.9.2010 pod sp.zn. 15C/180/2010 v

znení zmien a dodatkov sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľnosti voči pôvodne žalovaným v 1. -
9. rade na tom skutkovom základe, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobcovi a
tieto si oplotili v rámci svojich pozemkov. V priebehu konania došlo k dohodám a späťvzatiu žaloby voči
žalovaným s výnimkou pôvodne žalovaných v 5. a 6. rade T. J. F. B.. V tomto konaní súd prejednáva
žalobuovypratanievočioznačenýmžalovaným,ktorípodľažalobymajúbyťzaviazanívyprataťpozemok
parc. č. XXX, orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie R., obec R., Správa katastra
Prešov, Katastrálny úrad Prešov a odstrániť z pozemku oplotenie a ostatné prekážky, uviesť skutočný

stav hranice tohto pozemku do stavu v zmysle vytyčovacieho náčrtu zo dňa 4.11.2005, ktorý tvorí
prílohu geometrického plánu č. XXXXXXXX - X/XXXX vypracovaného I.. T. A. dňa 15.2.2005 a odovzdať
pozemok žalobcovi v stave zodpovedajúcom stavu ku dňu 25.10.1972. Žalobca tiež požadoval od
žalovaných náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, dôvodili, že pozemok nadobudli od predávajúceho v stave a
hraniciach tak, ako ho doposiaľ užívajú, namietali vydržanie vlastníckeho práva.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, pôvodne žalovaných, aktuálne žalovaných, výsluchom
svedkov, spisovým materiálom 15C/180/2010 OS Prešov, listinami - rozhodnutím správy katastra
číslo vkladu F. XXXX/XX, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX, vytyčovacím náčrtom ku
geometrickémuplánu,výzvoužalobcuadresovanoužalovanýmnaodstránenieoplotenia,geometrickým
plánom č. XXX-XXX-XXXX-XX, výmerom č. XXXX/XX o vlastníctve pôdy právneho predchodcu žalobcu,
notárskou zápisnicou N XXX/XX, Nz XXX/XX, stavebným povolením a územným rozhodnutím vydaným

na žiadosť Jána Pavúka s manž., znaleckým posudkom I.. L. G. S. X/XXXX, písomnými stanoviskami
oboch strán sporu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:4.ŽalobcajepodľarozhodnutiaSprávykatastraPrešovzodňa2.8.2010,č.vkladuF.XXXX/XXvýlučným
vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. R., pozemok registra C KN parc. č. XXX, orná pôda o výmere 214 m2
na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi I.. G. B., nar. 5.3.1970 ako darcom a T. B., nar. 27.11.1938

ako obdarovaným.

5. Podľa predloženého geometrického plánu č. XXXXXXXX - X/XXXX vyhotoviteľa I.. T. A., úradne
overeného I.. F. D. dňa 16.3.2005, spornú časť pozemku užívajú žalovaní ako svoje vlastníctvo, nakoľko
sporná nehnuteľnosť bezprostredne súvisí s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaných, na ktorej majú

postavený rodinný dom a nehnuteľnosť vrátane zabratej časti vlastníctva žalobcu majú oplotenú, čím je
zamedzený výkon vlastníckeho práva žalobcu.

6. Žalovaní spochybňovali vlastnícke právo žalobcu predovšetkým, či sporné nehnuteľnosti evidované
ako vlastníctvo žalobca sú tými nehnuteľnosťami, ktoré boli pridelené právnym predchodcom žalobcu,
či došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s poukázaním na chýbajúcu prídelovú

listinu a žalobca sa vyjadroval aj k námietke, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo vydržaním. Na
preukázanie identifikácie spornej nehnuteľnosti patriacej žalobcovi predložil jeho právny zástupca výmer
o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX, z ktorého vyplýva, že do vlastníctva rodičov žalobcu boli pridelené
nehnuteľnosti vrátane role č. XX o výmere 0,5755 ha zapísanej vo vložke XXX. Roľa č. XX bola neskôr
v evidencii určeného operátu v katastri nehnuteľnosti v katastrálnom území Demjata evidovaná ako

parcela č. XXX/XX, čo vyplýva z poznámky uvedenej na výmere o vlastníctve pôdy podľa predloženej
kópie, ktorá súhlasí s originálom uloženým na Obvodnom pozemkovom úrade v Prešove. Uvedené
súhlasíajskópiouLVč.XXXX,kat.úz.R.,naktoromboloevidovanévlastníckeprávovprospechrodičov
žalobcu práve na základe výmeru č. XXXX/XX, č. XX a rozhodnutia OÚ v Prešove zo dňa 8.10.2001.
Skutočnosť, že pozemok (pozemky) ktorých vypratania žalobca sa domáha sú pozemkami pôvodne

tvoriacimi časť role č. 20, pridelenej právnym predchodcom žalobcu vyplýva aj z rozhodnutia Obvodného
pozemkového úradu v Prešove č. G.-XXXX/XXXX-X/Fe zo dňa 21.4.2008, ktorým bolo rozhodnuté o
reštitučnom nároku žalobcu. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že parcela č. XXX/XX bola v prídelovom pláne
vložka XXX označená ako roľa č. 20 o výmere 5755 m2, ktorej vlastníkmi boli rodičia žalobcu. Parcela
č. XXX/XX a roľa č. XX podľa vložky č. XXX sú totožné. Potvrdzuje to aj snímka grafického plánu z roku

1948, ktorú dňa 26.2.2013 vydal žalobcovi Obvodný pozemkový úrad v Prešove. Ďalej žalobca poukázal
na rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Prešove č. G.-XXXX/XXXX-X N. z 21.4.2008, ktorým
rozhodol, že žalobca splnia podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o/ a p/ zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení
vlastníctva k pozemku a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov na náhradu za pozemok, ktorý

prešiel do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu a v dôsledku politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské
práva a slobody. Žalobca upriamil pozornosť súdu na zdôvodnenie rozhodnutia, z ktorého vyplýva,
že žalovaným, resp. ich právnym predchodcom na základe registrovanej Dohody o zriadení práva
osobného užívania pozemku, rozhodnutie ONV o ich zriadení a geometrický plán zo dňa 26.6.1972

žiadal rozdeliť parcelu MP č. XXX, XXX a XXX-XXX na parcely označené v geometrickom pláne z
26.6.1972 a na označené parcely založiť list vlastníctva - právo osobného užívania pre J. Q. s manželkou
EN XXX/XX, pre T. U. s manželkou EN XXX/XX, T.M. B. s manželkou EN XXX/XX, T. A. s manželkou
EN XXX/XX. Rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania čis. fin. XXXX/XXXX/XXXX-P.
zo dňa 26.10.1972 ONV - finančný odbor v Prešove pridelil T. U. a manželke T. pozemok parc. č.

EN XXX/XX v kat. úz. R. vo výmere 720 m2, ktorý bol vo vlastníctve štátu a v správe MNV R. do
osobného užívania k výstavbe rodinného domčeka. Právnou mocou rozhodnutia vzniklo menovanému
právo uzavrieť Dohodu o zriadení práva osobného užívania k pozemku na základe geometrického
plánu z 26.6.1972. Žalovaní nadobudli nehnuteľnosť kúpou od T. U. s manž. V závere rozhodnutia sa
konštatuje, že rozhodnutiami z roku 1972 ONV - finančný odbor v Prešove pridelil fyzickým osobám

pozemky v katastrálnom území Demjata, ktoré už boli na základe výmeru o vlastníctve pôdy XXXX/XX
č. 43 pridelené G. B. a manželke W. rod. D.. Výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcu
vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, vlastníci G. B. s manželkou
nepreviedli vlastnícke práva k nehnuteľnosti na príslušný ONV, preto správny orgán mal za to, že sú
splnené podmienky § 3 ods. 1 písm. o/ zákona o prevzatí nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

7. Žalobca vo výpovedi uviedol, že disponuje výmerom o vlastníctve pôdy jeho rodičov, pridelenej od
pánaŠ.vkat.úz.R.aF.P..Žalobcamávedomosťopridelenípôdyžalovanýmpreúčelystavbyrodinných
domov v roku 1972, a to pre pána Q., B., A. J. U.. Ďalej žalobca uviedol aj to, že mal vedomosť o tomčo sa v roku 1948 parcelovalo, keďže tam bol prítomný. Na sporných nehnuteľnostiach od roku 1948
do roku 1957 aj pracoval spolu s rodičmi, potom išiel na vojnu. Ďalej žalobca uviedol, že R. chotár bol
extravilán a intervilán robený nanovo, pretože pôvodná mapa bola vo veľkej miere zničená vodou, tak sa

v rokoch 1994, 1995 robilo premeranie až do rokov 2007, 2008. Žalobca však už v roku 2003 oslovoval
niektorých žalovaných pána A., B., B. a upozorňoval ich na neoprávnené užívanie nehnuteľnosti. V
roku 2005 si dal vypracovať geometrický plán a opätovne zasielal dopisy na vydanie nehnuteľnosti. O
prídelovej listine žalobca vedomosť nemal, po smrti rodičov ju nenašiel.

8. V konaní vypočutý pôvodne žalovaný v 6. rade P. A. uviedol, že mali to tak zahradené odjakživa čo si
pamätá (narodený v roku 1975). Keď sa staval ich rodinný dom, robil sa tam násyp, dávala sa zemina,
teda pozemok je väčší ako v čase, keď sa začal dom stavať.

9. Pôvodne žalovaná v 2. rade L. B. uviedla, že to bolo takto zahradené, predtým tam bolo veľké
smetisko. Pôvodne žalovaná vyslovila presvedčenie, že ak by to bolo patrilo pánovi B., zrejme by nikomu

nedovolil to užívať. Pokiaľ žalobca mal o uvedenom vedomosť, prečo sa toho nikto nedomáhal až po
roku 2005.

10. Pôvodne žalovaná v 5. rade L. C. uviedla, že nemajú plot ani stromy a k vlastníctvu pozemku a domu
majú potrebné doklady. Na otázku prečo užíva sporný pozemok uviedla, že keby ho nekosili, tak by tam

bola dvojmetrová tráva a všelijaká háveď.

11. Pôvodne žalovaní v 7., 8. a 9. rade sa s poukázaním na ich vek k veci vyjadriť nevedeli.

12. Žalovaný T.M. B. uviedol, že pozemok kúpil od pána Pavúka s rozostavaným rodinným domom

v 5/1986 na základe notárskej zápisnice a potvrdil, že tam bolo veľké smetisko. Pozemok kúpil celý
oplotený. K rozlohe pozemku sa vyjadriť nevedel, o výmere v tom čase neuvažoval, mal 26 rokov. Potom,
ako tam bolo dovezených 20 tatroviek hliny, pozemok vyzerá veľmi dobre. Na otázku akú výmeru má
pozemok v súčasnosti uvádza, že 3,5 -4 áre. Na ďalšiu otázku, či nechcel žalovaný nechať pozemok
majetkovo vysporiadať uviedol, že o tom nevedel do času, kým sa o to nezačal zaujímať žalobca. K

oploteniu pozemku žalovaný uviedol, že v čase kúpy od U. bol pozemok oplotený až ku potoku.

13. Z predloženého výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX pre G. B. s manželkou W. D.. D., kat. úz.
R. - F. P. súd zistil, že od bývalého vlastníka R.. T. P. pre prídelcu G. B. s manželkou bolo pridelených
do vlastníctva poľnohospodárska nehnuteľnosť v kat. úz. R. - F. P. o výmere 1,1510 ha v prídelovom

pláne označená vl. č. XXX, parc. označ. XX roľa o výmere 0,5755 ha a kat. úz. F. P. vl. č. X, parc. označ.
XXX roľa o výmere 0,5755 ha.

14. Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. R. vyplýva, aký bol prechod vlastníckych práv k nehnuteľnosti
parc. č. XXX o výmere 214 m2 orná pôda a ako aktuálny vlastník je uvedený žalobca.

15. Na návrh strán boli v konaní vypočutí svedkovia.

16. Svedok G. B.Č., syn žalobcu vo výpovedi uviedol, že do roku 1984 bolo za záhradami pole v užívaní
družstva, o čom má vedomosť, nakoľko chodil na prázdniny k starým rodičom. Po strednej škole tam aj

praxoval na družstve a po 1989 si ľudia pozemky ohradili až do potoka. Svedok od roku 1992 v Demjate
býva, má tam aj trvalý pobyt. Počas užívania nehnuteľnosti družstvom sa pestovali poľnohospodárske
plodiny. Po dedkovej smrti v roku 1989 sa v 90-tych rokoch začali dávať dokopy papiere pre potreby
dedičského konania. V odpovedi na položenú otázku svedok potvrdil, že vlastníci mali svoje pozemky
až na niektorých oplotené od toho, čo užívalo družstvo. Svedok sa dopátral, že sa jednalo o vlastníctvo

jeho starých rodičov potom, ako začal žiť v Demjate, teda niekedy od roku 1992. Svedok tiež potvrdil,
že pozemok právnych predchodcov žalovaných (U.) bol oplotený, plot bol mierne pováľaný.

17. V konaní vypočutý svedok T. U. uviedol, že všetko vybavoval jeho svokor, teda kúpil pozemok aj
ho ohradil. Svedok chodil na týždňovky, len svokrovi za tým účelom dával peniaze. Pozemok sa kúpil

v roku 1972 a vtedy sa aj postavil dom, pričom najprv sa oplocovalo a potom sa staval dom. Svedok
si nespomenul kedy bol dom odpredaný. K otázke oplotenia svedok uviedol, že všetko robil svokor a
oplocovalo sa až do jarku tak, ako to mali aj ostatní. Neskôr nehnuteľnosť predal slobodnému švagrovi
a predával im len základy a čosi nad a oplotenie.18. V konaní vypočutý svedok T. Q. uviedol, že pokiaľ si dobre pamätá, tak sporné parcely užíval pán
U. s manželkou a mali to oplotené. V 80-tych rokoch to odkúpil pán B.Ž. a v nezmenenom stave to

užíva až doposiaľ. Svedok sa sťahoval v 1974 potom, ako si postavil dom a oplotil, pán Pavúk to mal
celé oplotené od cesty až k potoku a dlho tam nič nestaval. Neskôr rozostaval stavbu a odpredal ju
žalovaným. U. U. a jeho svokrovci B. to užívali dlhé roky spôsobom pestovania poľnohospodárskych
plodín. Oplotenie spornej nehnuteľnosti staval z jednej strany pán U. a z ďalšej strany svedok, nakoľko
svedok má v poradí prvý dom. Užívaniu pozemku v hraniciach oplotenia dlhé roky nikto nebránil, prvé

tri pozemky boli oplotené až k potoku a ďalšie ku chodníku. Za oplotením pozemky užívalo družstvo.
Prvé tri pozemky, okrem iných aj svedkove a U., družstvo neužívalo, pretože boli pridelené v roku 1972
a boli oplotené až k potoku.

19. Žalovaní predložili súdu notársku zápisnicu N XXX/XX, Nz XXX/XX z 5.5.1986, na základe ktorej T.
U. a T. U. ako predávajúci odpredali T. B. a F. B. nehnuteľnosť v kat. úz. R., a to rozostavaný rodinný dom

podľa stavebného povolenia čis. vyst. XXXX/XX zo dňa 29.8.1985 na pozemkoch v osobnom užívaní
vedených v LV č. XXX, parc. č. EN XXX/X, EN XXX/X za dohodnutú kúpnu cenu 48.865,- Kčs.

20. Žalovaní predložili súdu rozhodnutie ONV - odbor výstavby z 27.8.1985 na meno Ján Pavúk o vydaní
územného rozhodnutia o umiestnení stavby so stanovením podmienok pre stavbu.

21. Žalovaní predložili súdu stavebné povolenie z 29.8.1985 na meno T. U. s manželkou, ktorým im
bolo Odborom výstavby a územného plánovania ONV Prešov povolená v obci R. na pozemku parc.
č. XXX/XXX, LV č. XXX, EN č. XXX/XXX, kat. úz. R. výstavba jednopodlažného rodinného domčeka
pozostávajúceho z troch izieb a garáže.

22. Zo znaleckého posudku I.. L. G. vo veci posúdenia rozostavanosti rodinného domu v R. na parc. č.
XXX/XX z marca 1986 vyplýva, že pozemok je zapísaný v kat. úz. R. pod parc. č. XXX/XX o výmere
720 m2. Cena nehnuteľnosti podľa ZP 48.865,- Kčs.

23. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom záverečnom stanovisku súdu doručenom
12.1.2017 uviedol, že v konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že pozemok skutočne užívajú
dlhodobo žalovaní napriek zápisu na LV č. XXXX svedčiacemu o vlastníckom práve žalobcu.
Napriek spochybňovaniu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu, v konaní bolo vlastníctvo žalobcu
nepochybne preukázané a aj zo strany žalovaných došlo k upusteniu spochybňovania vlastníctva.

Napriek tomu žalovaní nepovažujú žalobu za dôvodnú, nakoľko vlastnícke právo k predmetnému
pozemku podľa ich tvrdení nadobudli vydržaním. K vydržaniu vlastníckeho práva v zmysle § 134 ods.
1 OZ je potrebné splniť predpoklady oprávnenú držbu nehnuteľnosti a nepretržitú držbu po dobu aspoň
10 rokov. Podľa žalovaných sporný pozemok užívali dobromyseľne ako svoj, pretože sa dobromyseľne
domnievali, že ho nadobudli kúpnou zmluvou od Jána Pavúka a manželky od roku 1986. T. U. a

manželka však dostali na postavenie rodinného domčeka pozemok parc. č. EN XXX/XX o výmere 720
m2, pričom podľa vyobrazenia umiestnenia pozemku je zrejmé, že hranica pozemku nezasiahla až k
miestnemu potoku, ale že ohraničená plocha pozemku mala pravidelný obdĺžnikovitý tvar, pričom medzi
hranicou pozemku pridelenou žalovaným a miestnym potôčikom sa nachádzal ďalší pozemok patriaci
právnym predchodcom žalobcu, neskôr vyvlastnený v prospech československého štátu a na základe

reštitučných predpisov vydaný žalobcovi. Žalobca spochybnil tvrdenie žalovaných, že nehnuteľnosť
nadobudli od pána U. už v hraniciach oplotenia s poukázaním na znalecký posudok I.. L. G. z 1.3.1986,
kde v znaleckom posudku sa oplotenie nespomína. Aj v prípade, žeby tvrdenia žalovaných boli pravdivé,
uvedená skutočnosť nemôže mať za následok dobromyseľnosť žalovaných a ich oprávnenie ujať sa
pozemku žalobcu. Žalovaní si podľa názoru žalobcu museli všimnúť nepomer medzi výmerou pozemku,

ktorý nadobudli a výmerou ohradeného pozemku, ak oplotenie siahalo až k potoku. Žalobca poukazuje
nato,žepomernadobudnutéhoaskutočnedržanéhopozemkunebolnízky,žalovanínadobudlipozemok
o rozlohe 720 m2 a skutočne užívajú pozemok a rozlohe 934 m2, teda rozloha predstavuje rozdiel 29,7
%.Rozdieljezpohľadužalobcumarkantnýalenletmýpohľaddogeometrickéhoplánualebokatastrálnej
mapybyžalovanýchmuselpresvedčiťotom,žeichpozemoknesiahaažkpotoku.Užalovanýchtedanie

je možné hovoriť o objektívnej požiadavke normálnej opatrnosti, kam nepochybne patrí aj oboznámenie
sa s predmetom prevodu podľa zápisov v katastri nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobe
vyhovieť.24. Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu v záverečnom návrhu doručenom súdu 25.1.2017
uviedli, že pozemok nesporne nadobudli od manželov Pavúkových, ktoré nehnuteľnosti v čase predaja
boli už oplotené. Vo vzťahu k namietanej normálnej miere opatrnosti boli žalovaní toho názoru, že je

potrebné ju posudzovať vzhľadom na miestne a časové zvyklosti, za ktorých bol úkon vykonaný. Je preto
rozdiel medzi normálnou mierou opatrnosti, ktorú je možné požadovať od účastníka právneho úkonu na
vidiekuzačiatkom20.storočiaatou,ktorúmožnooprávnenepožadovaťvsúčasnostičiužvmeste,alebo
na vidieku. Žalovaní preto popreli, žeby pri nadobúdaní nehnuteľnosti nepostupovali so zachovaním
primeranej miery opatrnosti. Napriek všeobecne zvýšenej miere právneho povedomia medzi laickou

populáciou nie je ani v súčasnosti zďaleka ojedinelé, ak pri kúpe nehnuteľnosti nie je vykonávané
premeriavanie kupovaných parciel a následné porovnanie so zápismi v katastri nehnuteľnosti. Práve
naopak, je to skôr výnimočná situácia, obzvlášť pri fyzických osobách. O to výnimočnejšie by takýto
postup bol v roku 1986. K argumentu, že žalovaní mohli zapísaný a skutočný stav „postrehnúť“
rozdiel vo výmere pozemku, tak s takouto argumentáciou žalovaní nemohli súhlasiť naopak, presný
odhad reálnej výmery „voľným okom“ je z ich pohľadu ojedinelý. Zdôraznili, že v ich prípade sa jedná

o ospravedlniteľný skutkový omyl v predmete vydržania. Príkladmo poukázali na rozsudok NS SR
5Cdo/260/2008 „Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak
tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba
vychádzať zo zásady, že je predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si

určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok
a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci.“ Žalovaní spomenuli aj ďalšie
judikáty NS ČR 22Cdo/417/98, 22Cdo/1848/98, 22Cdo/301/2000. Od odkúpenia nehnuteľnosti v roku
1986 od manželov Pavúkových žalovaní nehnuteľnosť tak, ako je v prírode reálne oplotená aj užívali,
pričom pri užívaní nedochádzalo k žiadnym sporom a nikto si neuplatňoval žiadne nároky. Na základe

uvedeného navrhli žalobu zamietnuť.

25. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej OZ“), vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

27. Podľa § 126 OZ,
(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

28. Podľa §134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

29. Podľa § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených

právnických osôb (§ 125).

30. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

31. Podľa § 134 ods. 4 OZ, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

32. Podľa § 135a ods.1 OZ, v zmysle novely zák.č. 131/1982 Z.z., vlastníkom veci, ktorá môže byť
predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú

vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan
aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).33. Podľa § 135a ods. 2 OZ v zmysle novely zák. č. 131/1982 Z.z., ak ide o pozemok alebo jeho časť,
ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť
právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan

nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v §
200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného
plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku,
má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku
dohodou zriadi právo osobného užívania.

34. Podľa § 199 ods. 1 OZ v zmysle novely zák. č. 131/1982 Z.z. právo osobného užívania môže sa
zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných
plánov alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo
garáží alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda,
nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania použiť.

35. Podľa § 199 ods. 2 OZ v zmysle novely zák. č. 131/1982 Z.z. na rovnaký účel môže byť v osobnom
užívaní občana len jeden pozemok.

36. Podľa § 200 ods. 1 OZ v zmysle novely zák. č. 131/1982 Z.z. výmera pozemku prenechaného

na výstavbu rodinného domčeka alebo na výstavbu rekreačnej chaty sa určí podľa územného plánu
alebo územného rozhodnutia. Pozemok na výstavbu rodinného domčeka nesmie byť väčší ako 800 m2,
pozemok na výstavbu rekreačnej chaty väčší ako 400 m2 a pozemok prenechaný na zriadenie záhradky
nesmie byť väčší ako 400 m2; výmera pozemku prenechaného na výstavbu garáže nesmie prevyšovať
výmeru na ten účel nevyhnutne potrebnú.

37. Podľa § 868 OZ, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

38. Podľa § 872 ods. 6 OZ ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde
na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

39. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi svedčí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti k parcele
č. XXX, orná pôda o výmere 214 m2, zapísaná na LV č. XXXX. Nehnuteľnosť však ako vlastnú užívajú
žalovaní T. J. F.D. B. ako svoje vlastníctvo spolu s nehnuteľnosťou v ich vlastníctve pridelenej pôvodne
do osobného užívania, na ktorej majú postavený rodinný dom a obe nehnuteľnosti sú ako jeden celok
oplotené. Žalovaní pred súdom namietali, že spornú nehnuteľnosť vlastnícky vydržali a relevanciu tejto

námietky bol nútený vyhodnotiť súd.

40. Vydržanie je osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri
splnení zákonom požadovaných predpokladov:

- spôsobilý predmet vydržania
- oprávnenosť držby,
- držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby u hnuteľných vecí trojročná, u
nehnuteľnosti desaťročná s možnosťou započítať oprávnenú držbu právneho predchodcu,
- výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie

vlastníckeho práva k veci vydržiteľom okamihom uplynutia vydržacej doby.

41. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa je treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho
hľadiska (osobného presvedčenia) samotného držiteľa. Pri hodnotení dobrej viery je vždy treba brať
v úvahu, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú je možné s ohľadom na okolnosti a povahu

daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať počas celej vydržacej doby dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec patrí.42. Žalovaní tvrdia, že oprávnenú držbu začali kúpnou nehnuteľnosti v 5/1986, teda kúpou od T. U. a
T. U. a túto nerušene užívali až do času, kedy si vlastnícke nároky začal uplatňovať žalobca (podľa
vyjadrenia žalobcu už v roku 2003 oslovoval niektorých žalovaných vrátane pána B. a upozorňoval na

neoprávnené užívanie nehnuteľnosti v spise dôkaz z roku 2005).

43. Zákon až do 31.12.2001 s možnosťou držby vo vzťahu k inštitútu vydržania nepočítal, zápočet
oprávnenej držby bol zákonom umožnený účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991, teda
od 1.1.1992. V prejednávanej veci to znamená, že pre zápočet držby podľa § 131 OZ je rozhodujúci

deň vzniku oprávnenej držby pre žalobcov, teda deň 1.1.1992. K vydržaniu vlastníckeho práva došlo,
pokiaľ v dobe po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Z.z. boli splnené
zákonné predpoklady vydržania. To sa týkalo aj veci, ktoré v dobe pred novelou č. 509/1991 nebolo
možné vydržať.

44. V čase zákonnej úpravy zák. č. 131/1982 právo osobného užívania bolo odvodené od socialistického

spoločenského vlastníctva a osobný užívateľ odvodzoval svoje právo od práva vlastníka pozemku,
prideleného do osobného užívania. Tento vlastník bol držiteľom pozemkov, pridelených do osobného
užívania ako aj ďalších pozemkov, ktoré osobný užívateľ z titulu osobného užívania užíval, aj keď nešlo
o užívanie oprávnené. Vlastníkom pozemkov v osobnom užívaní mohol byť len štát, alebo socialistická
organizácia. Je to zrejmé jednak z toho, že pozemky nemohli byť podľa vtedajšej legislatívy i teórie

predmetom osobného vlastníctva ( § 127 Občianskeho zákonníka v znení pred novelou č. 509/1991
Z.z.), ako aj preto, že oprávnený držiteľ pozemku, ktorý splnil v tejto dobe podmienky vydržania, mal
iba právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku podľa § 135a ods. 2 OZ v
znení platnom do 31.12.1991.

45. V prejednávanej veci sa jedná o situáciu, keď žalovaní započali oprávnenú držbu k veci z majetku
v tom čase v tzv. socialistickom vlastnícke k pozemku patriacemu do socialistického vlastníctva a
desaťročná lehota na vydržanie im uplynula až po novele Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Z.z.
a preto je na tento právny vzťah potrebné aplikovať aktuálnu právnu úpravu Občianskeho zákonníka.
„Vlastnícke právo k pozemku vydržaním nadobudne osoba, ktorá kedykoľvek po 1.1.1992 splní

podmienky stanovené v § 134 OZ, pretože zo znenia zákona nie je možné dôvodiť, žeby nebolo možné
takto prihliadať k dobe, počas ktorej mal oprávnený držiteľ pozemok v držbe pred 1.1.1992.“ ( NS ČR
22Cdo 1193/98).

46. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k

spornej nehnuteľnosti vydržaním, keď spornú nehnuteľnosť vlastnícky užívali od 5.5.1986 a uplynutím
desaťročnej vydržacej lehoty nadobudli vlastnícke právo najneskôr k 6.5.1996, pričom je nesporné,
že žalobca sa vlastníckych práv k nehnuteľnosti začal domáhať až po roku 2000. O tom, že žalovaní
boli dobromyseľnými držiteľmi svedčí to, že ich vlastnícke právo nikto nespochybňoval. Uvedené
vyplýva aj z výpovede vypočutých svedkov, ako aj z výpovede pôvodne žalovaných potvrdzujúcich, že

nehnuteľnosť v hraniciach oplotenia ohradil pôvodný vlastník pán Pavúk s manželkou a v nezmenenom
stave ich odpredal žalovaným. Spochybnenie žalobcu, že tvrdenie o oplotení je zavádzajúce, nakoľko
ani z vypracovaného znaleckého posudku pre potrebu kúpy nehnuteľnosti znalcom I.. L. G. nevyplýva
existencia oplotenia súd uvádza, že tak svedecké výpovede, ako aj výpovede pôvodne žalovaných sú
odlišné, keď potvrdzujú verziu žalovaných. Existenciu oplotenia potvrdil vo výpovedi aj svedok G. B.,

syn žalobcu. K spochybneniu dobromyseľnosti vydržania žalovanými s poukázaním na nedostatočnú
mieru primeranej opatrnosti súd uvádza, že dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z
ktorýchjemožnéusúdiť,žetotopresvedčeniedržiteľajeopodstatnené.Okolnosťami,ktorémôžusvedčiť
pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia
práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia sa držby (objektívne oprávnený

dôvod nadobudnutia držby). V predmetnej veci bol titulom vstupu do držby odpredaj nehnuteľnosti na
základe notárskej zápisnice, ktorou právni predchodcovia žalovaných manželia U. predali rozostavaný
rodinný dom spolu s pozemkom v hraniciach oplotenia s existujúcim oplotením. V zmluve sa výmera
pozemku neuvádza. Ďalšou okolnosťou, ktorá môže svedčiť o poctivosti nadobudnutia je tá skutočnosť,
že medzi predávajúcimi manželmi Pavúkovými a kupujúcimi - žalovanými bol príbuzenský vzťah

(svedok Pavúk vo výpovedi uviedol, že nehnuteľnosť predával slobodnému švagrovi), čo svedčí aj o
nepochybne zvýšenej dôvere vychádzajúcej práve z príbuzenského vzťahu, a teda aj na iné nazeranie
na „normálnu opatrnosť“. Ďalej o poctivosti môže svedčiť to, že pozemok bol oplotený a rovnako
boli oplotené aj susediace pozemky („k jarku“), teda existoval stav, ktorý nemohol vyvolávať žiadnezvláštne pochybnosti. Ďalej súd dáva za pravdu žalovaným, že schopnosť vedieť vizuálne posúdiť
výmeru 720 m2 a výmeru 934 m2, teda rozdiel cca 200 m2 je veľmi nepravdepodobná, zvlášť pre
laika. Záber nehnuteľnosti nie je natoľko markantný ako tvrdí žalobca, v percentuálnom vyčíslení

rozdiel predstavuje necelých 30 % pomeru kúpenej a zabratej plochy. Z pohľadu súdu sa nejedná o
významné prekročenie plochy vzhľadom na tvar a terén pozemku. Aj z predloženého geometrického
plánu zhotoviteľa I.. T.Á. A. vyplýva, že pozemok žalovaných má obdĺžnikový tvar a zabratá plocha v
primeranom obdĺžnikovom tvare nadväzujúcom na plochu kúpenú. Nejedná sa o nepravidelný útvar, aby
bolo možné ako u susediacich pozemkov, kde terén nie je pravidelný „zbystriť“, že zakúpený oplotený

pozemok nezodpovedá výmere pozemku prideleného do trvalého užívania. Napríklad judikatúra NS
ČR toleruje podľa okolností prípadu i prekročenie vo výške až 50 % výmery nadobudnutého pozemku,
výnimočne aj viac. S ohľadom na individuálnosť každého prípadu nie je možné závery judikatúry
absolutizovať. Daný prípad má svoje špecifiká, keď sporný pozemok bol žalovanými zakúpený už v
hraniciach oplotenia a oplotené v rovnakých hraniciach boli aj susediace pozemky, pričom po veľmi dlhú
dobu (u žalovaných od roku 1986 do roku 2003) nikto vlastnícke právo nespochybňoval. Zabratá plocha

nebola natoľko významná, aby bolo možné si všimnúť, že výmera nezodpovedá prideleným pozemkom.
Pozhodnotenídôkazovjednotlivoajvsúvislostiachdospelsúdkzáveru,žežalobažalobcujenedôvodná
a túto zamietol.

47. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.,
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval v zmysle princípu úspechu, keď úspešným
žalovaným priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % od neúspešného žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.