Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. január 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/348/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115222107
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115222107.7

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu T.. Ľ. P.,
B.. XX.X.XXXX, X. T.Á. XXXX/XX, XXX XX C. U., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanej Slovenskej republike,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166
073, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 991,64 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 1 991,64 eura od 21.5.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 59,08% o ktorých výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, žalobou podanou na súde dňa 6.12.2013, uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy
9.106,70 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Krajského
úradu justičnej polície PZ Žilina, Č.: W.-XX/OVVK - 2003 zo dňa 9.12.2003 bolo voči nemu vznesené
obvineniepretrestnýčinzneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľapodľa§158ods.1písm.a/Tr.zákona

apretrestnýčinobmedzovaniaosobnejslobodypodľa§231ods.1Tr.zákonaformouspolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 29.7.203, sp. zn. XT/XXX/XXXX
bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené. V trestnej veci ho zastupoval advokát a trovy obhajoby
predstavujú sumu 9.106,70 eura. Listom zo dňa 18.11.2013 požiadal žalovanú , v rámci predbežného
prerokovania nároku, o náhradu škody vo výške 9.106,70 eura a o trovy predbežného prerokovania
nároku vo výške 628,18 eura ako príslušenstva pohľadávky podľa 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení uviedla, že predpokladmi zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú orgánom sú: nezákonné rozhodnutie (príp. nesprávny úradný postup), vznik
škody a príčinná súvislosť medzi namietaným nezákonným rozhodnutím (príp. nesprávnym úradným
postupom) a vzniknutou škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené
kumulatívne.

3. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie, tak podľa názoru žalovanej nie je možné za nezákonné
rozhodnutie považovať žiadne rozhodnutie v trestnom konaní žalobcu, keďže žiadne rozhodnutie nebolo
po svojej právoplatnosti zrušené pre nezákonnosť a nespĺňa preto atribúty nezákonného rozhodnutia
tak, ako to vyžaduje vyššie citované ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Nezákonným
je iba rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a následne bolo zrušené, pričom muselo byť

zrušené pre nezákonnosť. Pre existenciu nezákonného rozhodnutia nepostačuje len samotné zrušenie
právoplatného rozhodnutia, k takémuto zrušeniu musí dôjsť pre jeho nezákonnosť. Súčasne nie jepreukázané, že by akýkoľvek orgán v trestnom konaní nedovoleným spôsobom zasiahol do práv
žalobcu. Pokiaľ tieto orgány vykonávali dôvodné procesné úkony predpokladané (dovolené) právnym
poriadkom, pričom neprekročili zákonom stanovené medze, nie je možné hovoriť o nesprávnom postupe

týchto orgánov. Postup orgánov v prípravnom konaní ešte nie je rozhodnutím o vine obvineného, ktorá
sa v priebehu trestného konania dokazuje, resp. preveruje. Zastavenie trestného stíhania automaticky
neznamená, že orgány činné v trestnom konaní postupovali nesprávne, resp. nezákonne, preto
nemožno z uznesenia o zastavení trestného stíhania vyvodiť nezákonnosť ich rozhodovania, resp.
nesprávnosť ich postupu. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva „ďalej je potrebné poznamenať,

že skutočnosť, že bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby, sama o sebe neznamená, že jeho trestné
stíhanie bolo nezákonné alebo od počiatku inak vadné. Dôkazné požiadavky, ktoré je potrebné splniť,
aby mohla byť osoba uznaná vinnou (bežne označované ako dôkaz nad rozumnú pochybnosť), sa
líšia od dôkazných požiadaviek, ktoré je potrebné splniť, aby osoba mohla byť trestne stíhaná (v tomto
prípade sú bežne označované ako dôvodné podozrenie, že osoba spáchala trestný čin). Z tohto dôvodu
teda môžu existovať prípady dôvodného podozrenia, ktoré v súdnom konaní nevyústia v odsúdenie

nad rozumnú pochybnosť.“ (rozsudok Q. I. P.. Č. G. Z. J.H. XX.XX.XXXX, sťažnosť č. XXXXX/XX)
ŽalovanápoukázalarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislaveč.k.XCoXXX/XXXX-XXXzXX.XX.XXXX,
v ktorom súd dospel k záveru, že „v konaní nebolo preukázané porušenie základných zásad trestného
konania vyjadrených v § 2 Tr. poriadku vyšetrovateľom alebo orgánov činných v trestnom konaní
v medziach zákona, pričom uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia neboli v

prípravnom konaní zrušené ako nezákonné a i keď v danom prípade bola trestná vec navrhovateľky
postúpená súdom z dôvodu, že súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku prokurátorom v
obžalobe postúpená Obvodnému úradu, Odboru všeobecnej a vnútornej správy B. na prejednanie a
rozhodnutie o priestupku a následne bolo konanie o priestupku zastavené, pričom tento postup v zmysle
ustálenej judikatúry má v zásade rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a

vznesení obvinenia pre nezákonnosť, nemožno pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, ktoré nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom,
vychádzať len z týchto uvedených dôsledkov zastavenia konania o priestupku bez prihliadnutia aj
na osobitné okolnosti konkrétnej trestnej veci.... nezákonnosť predmetného uznesenia o vznesení
obvinenia navrhovateľky nemožno vyvodiť len zo skutočností, že následne bola trestná vec postúpená

na prejednanie a rozhodnutie o priestupku, ktoré konanie
bolo zastavené, pričom je potrebné vychádzať z toho, že nebolo zistené porušenie zásad trestného
konania, v zmysle ktorých pre vznesenie obvinenia podľa zákona postačuje, že zistené okolnosti
nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a že na podklade zistených skutočností je dostatočne
odôvodnený záver, že tento čin bol spáchaný určitou osobou a zo skutočnosti, že preukázanie viny

obžalovaného je až vecou dokazovania vykonávaného pred súdom.“ Ústavný súd odmietol ústavnú
sťažnosť voči uvedenému rozhodnutiu. Žalovaná tiež poukázala na nález Ústavného súdu ČR sp.
zn. N.. Ú. XXX/XXXX, podľa ktorého „ústavní soud zdůrazňuje, že jeho rozhodnutí v této věci nelze
v žádném případě interpretovat tak, že by každé vznesení obvinění, které nevyústilo v pravomocný
odsuzující rozsudek, bylo možno paušálně považovat za nezákonné.“ Z obsahu obvinení, ako aj z

obsahuostatnéhospisovéhomateriáluvyplývaexistenciadôvodnéhopodozrenia,žežalobcasadopustil
trestného činu a za daného stavu boli orgány činné v trestnom konaní povinné ho stíhať. V predmetnej
trestnej veci žalobcu, pokiaľ došlo k zastaveniu trestného stíhania uznesením Okresného súdu Prešov
sp.zn. XTXXX/XXXX zo dňa 29.07.2013, je typické, že trestné stíhanie žalobcu bolo zastavené z
dôvodu, že trestné stíhanie je premlčané. Zo systematického a jazykového výkladu súdom aplikovaného

ustanovenia zákona č. 300/2005 Z.z. vyplýva, že premlčanie trestného stíhania je jedným z prípadov
zániku trestnosti činu (vyplýva to výslovne z citovaného ustanovenia, ktoré je zaradené do tretej hlavy
označenej ako „zánik trestnosti a trestu“). Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Prešov sp.zn.
XT XXX/XXXX zo dňa 29.07.2013 vyplýva, že trestné stíhame nebolo premlčané v čase vznesenia
obvinenia ani v čase podania obžaloby, ale k premlčaniu došlo až počas súdneho konania, a to

konkrétnedňa27.08.2010.Zuzneseniaozastavenítrestnéhostíhaniavdanejsituáciipretoniejemožné
odvodiť nezákonnosť obvinenia, keďže uznesenie o zastavení trestného stíhania dôvodnosť obvinenia v
žiadnom prípade nespochybňuje a trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že došlo k zániku trestnosti
činu, a to po vznesení obvinenia. Žalobca mal možnosť napriek premlčaniu svojho trestného stíhania
podľa citovaných ustanovení trvať na prejednaní svojej trestnej veci a mohol dosiahnuť oslobodzujúci

rozsudok, pokiaľ si bol istý svojou nevinou. Nevyužitím tejto možnosti sám zmaril vecné prejednanie
trestnej veci a možnosť jeho prípadného oslobodenia z iných dôvodov ako z dôvodov premlčania. V
prípade, ak by trval na prejednaní svojej veci, aj v prípade odsudzujúceho rozsudku by mu nehrozil trest.Žalobca, pokiaľ by mienil svoj nárok odvodzovať od nezákonného rozhodnutia, nepreukázal využitie
riadnych opravných prostriedkov voči rozhodnutiu, ktoré by prípadne považoval za nezákonné.

4. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť a škodu žalovaná poukázala na ustanovenie § 151 ods. 1 zákona
č. 141/1961 Zb. (Trestný poriadok). Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že trovy obhajoby znáša
sám žalobca a úmyslom zákonodarcu celkom zjavne nebolo a nie je zaväzovať štát na náhradu trov
obvineného (obžalovaného). Pokiaľ by zákonodarca mal takýto úmysel, tak by to výslovne ustanovil
v Trestnom poriadku či v zákone č. 58/1969 Zb. Uvedené zákonné ustanovenie vylučuje možnosť

existencie priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi trestným stíhaním a trovami obhajoby. V
prípade žalobcu nešlo ani o prípad nutnej obhajoby, a teda nebolo nevyhnutné, aby žalobca vynakladal
prostriedky na svoju obhajobu. Bolo teda jeho slobodným rozhodnutím zvoliť si právneho zástupcu a
takýmto spôsobom naložiť so svojím majetkom. V príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím (príp.
nesprávnym úradným postupom) by mohla vzniknúť iba taká škoda spočívajúca v trovách obhajoby,
ktorá by predstavovala uhradenú odmenu a náhrady za skutočne vykonané a riadne vyúčtované úkony

právnej služby. V opačnom prípade nemôže byť na úkor štátu, že žalobca prípadne uhradil odmenu
a náhrady, na ktoré obhajcovi nárok nevznikol. Voči žalobcovi bolo vznesených niekoľko obvinení, o
ktorých bolo vedené spoločné konanie. Trestná vec žalobcu, pokiaľ išlo o obvinenie Č.:W.-XX/OWK-
XXXX zo dňa 29.01.2004, bola vylúčená na samostatné konanie (vylúčená časť bola ďalej vedená pod
Č.: L. - XX/BPK-U.-XXXX a na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. XXT XXX/XXXX). K vylúčeniu veci

došlo uznesením Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica Č.:L.-
XX/BPK-U.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V prípade ostatných obvinení sa ďalej viedlo spoločné konanie
a bola podaná spoločná obžaloba, o ktorej bolo konané na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. XT
XXX/XXXX, kde došlo uznesením zo dňa 29.07.2013 k zastaveniu trestného stíhania. Obhajca si v
predmetných konaniach účtoval odmenu napriek vedeniu spoločného konania niekoľkokrát za každé

obvinenie samostatne a vždy za totožné úkony právnej služby a v súvislosti s jednotlivými obvineniami
podal žalobca voči štátu vždy samostatnú žalobu na náhradu škody. V súčasnosti je tak vedených
niekoľko súdnych konaní o náhradu trov obhajoby za totožné úkony právnej služby majúcich pôvod v
totožnom trestnom konaní Žalobca bol trestne stíhaný na základe piatich obvinení a toto trestné konanie
sa viedlo ako spoločné konanie (po čiastočnom vylúčení jednej z vecí na samostatné konanie boli

predmetom spoločného konania 4 obvinenia), a teda išlo o konanie spojené zo zákona podľa § 20 ods. 1
zákona č. 141/1961 Zb. Odmena obhajcu za úkony právnej služby preto mohla byť určená výlučne podľa
§ 17 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z., resp. podľa § 13 ods. 4 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., a to tak, že obhajca mal pri výpočte odmeny vychádzať
z tarifnej odmeny podľa veci, ktorej hodnota je najvyššia. Z porovnania trestných sadzieb trestu odňatia

slobody, ktoré bolo možné uložiť, vyplýva vždy rovnaká 2 ročná maximálna sadzba trestu odňatia
slobody, a teda obhajca mohol vychádzať pri určení výšky tarifnej odmeny z ktoréhokoľvek obvinenia,
avšak odmenu a náhrady si mohol za úkon právnej služby účtovať iba raz. Podľa takto prezentovaného
výkladu by mohla byť spomedzi označených žalôb na náhradu škody spočívajúcej v tarifnej odmene
obhajcu Y.. N. Š. dôvodná iba jediná, pričom touto by mala byť zrejme tá, v ktorej sa uplatňuje odmena

zaplatená z časového hľadiska ako prvá. Ak by sa súd s uvedeným výkladom nestotožnil, bude potrebné
skúmať, s ktorým z 5 známych obvinení každý konkrétny úkon právnej služby súvisel a iba v prípade, ak
by úkon súvisel výlučne s obvinením na základe uznesenia Krajského riaditeľstva PZ, Úradu justičnej
a kriminálnej polície Žilina Č.: W.-XX/OWK-XXXX zo dňa 09.12.2003, mohol by byť v tejto časti nárok
dôvodný. Nie je možné pripustiť, aby si obhajca účtoval odmenu za totožný úkon právnej služby

niekoľkokrát za každé obvinenie bez ohľadu na vecný súvis úkonu s obvinením. Žalovaná dala tiež do
pozornosti, že obhajca si v prípade každého obvinenia uplatňoval odmenu za totožné úkony právnej
služby aj po vylúčení veci, a to vo vzťahu k obvineniu, ktoré bolo vylúčené na samostatné konanie
aj vo vzťahu k obvineniam, ktoré ostali v spoločnom konaní. Je zrejme. že úkony právnej služby po
vylúčení veci sa nemohli dotýkať aj vylúčenej veci aj spojeného konania. Obhajca vo veci vykonával

spoločné úkony týkajúce sa viacerých spoluobvinených (žalobcu a T.. Y. J.), a teda jeho odmena sa
mala znižovať aj podľa § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. , podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v znení účinnom do 31.05.2010 a v znení účinnom od 01.06.2010. Žalovaná spochybnila úkony,
ktoré neboli v tabuľke, ktoré uviedla vo vyjadrení. K hotovým výdavkom a režijným paušálom uviedla, že
mechanizmus, akým je vypočítaná náhrada hotových výdavkov na cestovné a náhrada za strata času, je

zmätočný, neprehľadný a nepreskúmateľný. Dochádza k uplatneniu parciálnych častí týchto výdavkov,
a to buď vo výške 1 alebo 1 , avšak vôbec nie je zrejmé, ako došlo k určeniu tohto pomeru. Prípadné
cesty museli byť vykonané aj v súvislosti s obhajobou spoluobvineného T.. Y. J., ktorý sa na náhrade
hotových výdavkov mal podieľať pomerne (viď citované ustanovenie). Obhajca mal navyše cestovať zaúčelom vykonania porady za klientmi (za T.. Y. J., prípadne za žalobcom) a takýmto spôsobom si účtovať
náhradu hotových výdavkov za cestovné a náhradu za stratu času, čo považuje žalovaná za neúčelné
a takéto náklady je

vylúčené prenášať na štát. V súvislosti s cestovaním obhajcu do Prešova dáva žalovaná do pozornosti,
že obhajca má trvalý pobyt v Prešove (viď napr. osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty,
prešovské evidenčné čísla vozidiel, s ktorými mal obhajca cestovať). Ak sa teda úkony právnej
služby mali vykonávať v mieste trvalého pobytu obhajcu, žalovanej sa javí ako absurdné, aby za
takéto úkony prislúchala náhrada za stratu času. Uvedené by nezodpovedalo účelu a charakteru

inštitútu tejto náhrady. Označené cesty pritom nie vždy zodpovedajú jednotlivým úkonom právnej
služby (dňa 11.04.2004 sa nemal podľa špecifikácie uskutočniť žiaden úkon právnej služby). Žalovaná
namietala, že sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena advokáta (obhajcu), nie náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V niektorých trestných veciach žalobcu dochádzalo
k úhrade trov právneho zastúpenia za žalobcu zo strany Odborového zväzu polície v SR. Žalobca
nepreukázal úhradu uplatnenej sumy a nepreukázal, za ktoré konkrétne úkony právnej služby mal

prípadne zaplatiť. Faktúry, ktoré žalobca doložil k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, nepreukazujú úhrady a už vôbec z nich nevyplýva, akého konkrétneho záväzku sa dotýkajú
(trestná vec je identifikovaná len spisovou značkou, ktorá ako už žalovaná uviedla vyššie, sa vzťahovala
na niekoľko obvinení, kde si obhajca účtoval odmenu vždy samostatne, a preto nie je preukázané, že sa
faktúra vzťahuje práve k obvineniam, od ktorých je v tomto konaní odvodený nárok). Žalovaná poukázala

na neurčitosť žaloby aj v časti uplatnených úrokov z omeškania, keďže tieto nie sú uplatnené v žiadnej
matematicky vyčísliteľnej sume, v dôsledku čoho je petit nevykonateľný a žaloba je neúplná, nejasná,
resp. nezrozumiteľná.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi a to: Uznesením na č.l. 3-5,

uznesením na č.l. 6-9, Predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody na č.l. 10-20, Námietkou
miestnej nepríslušnosti na č.l. 34-35, podaním žalobcu na č.l. 68, oznámením o výsledku predbežného
prerokovania nároku na č.l. 49, vyjadrením žalovanej na č.l. 74-80, žalobou o zaplatenie 5556,42 na č.l.
82, Predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody na č.l. 83-89, žalobou o zaplatenie 5556,42 na
č.l. 90, predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody na č.l. 91-96, žalobou o zaplatenie 1158,45

eura na č.l. 97, predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody na č.l. 98-99, žalobou o zaplatenie
5556,42 eura na č.l. 100, žalobou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na č.l. 101-107,
predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody na č.l. 108-118, žalobou o zaplatenie 10 293,97
eura na č.l. 119, predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody na .čl. 120-126, poskytnutím
informácie na čl. 138, výpisom z účtu na č.l. 139, hromadným príkazom na úhradu na č.l. 140, úhradami

na č.l. 141, výpisom z účtu na č.l. 142, úhradami na č.l. 143, príkazom na úhradu na č.l. 143, výpisom
z účtu na č.l. 144, úhradami na č.l. 145, príkazom na úhradu na č.l. 145, výpisom z účtu na č.l. 146,
úhradami na č.l. 147, príkazom na úhradu na č.l. 147, výpisom z účtu na č.l. 148, úhradami na č.l. 149,
príkazom na úhradu na č.l. 149, výpisom z účtu na č.l. 150, úhradami na č.l. 151, príkazom na úhradu na
č.l. 151, výpisom z účtu na č.l. 152, úhradami na č.l. 153, príkazom na úhradu na .čl. 153, výpisom z účtu

na č.l. 154, úhradami na č.l. 155, príkazom na úhradu na č.l. 155, úhradami na č.l. 156, výpisom z účtu
na č.l. 157, hromadným príkazom na úhradu na č.l. 158, výpisom z účtu na č.l. 159, príkazom na úhradu
na č.l. 160, výpisom z účtu na č.l. 161, príkazom na úhradu na č.l. 162, vyúčtovaním odmeny advokáta
na č.l. 163-164, vyjadrením žalovanej na č.l. 164a a 165, podaním žalobcu na č.l. 166-167, finančným
denníkom na č.l. 171-172, výpismi z účtu na č.l. 173-181, faktúrami na č.l. 182-190, výpismi z účtu

na č.l. 191-193, príjmovým pokladničným dokladom na č.l. 194, faktúrami na č.l. 195-198, príjmovým
pokladničným dokladom na č.l. 199, faktúrou na č.l. 200, výpisom z účtu na č.l. 201-202, príjmovým
pokladničným dokladom na č.l. 203, faktúrou na č.l. 204, príjmovým pokladničným dokladom na č.l. 205,
faktúrou na č.l. 206, príjmovým pokladničným dokladom na č.l. 207, faktúrou na č.l. 208, podaním na č.l.
209, záznamom u vyšetrovateľa policajného zboru na č.l. 210, zápisnicami na č.l. 211-269, záznamami

o preštudovaní spisu na č.l. 270, zápisnicami na č.l. 271-273, záznamom na č.l. 274, zápisnicami na č.l.
275-277, záznamom na č.l. 278, zápisnicou na č.l. 279-280, uznesením na č.l. 283-286, Sťažnosťou na
č.l. 289, uznesením na č.l. 290-292, Rozsudkom Najvyššieho súdu XCdo X/XX a zistil tento skutkový
stav:

6. Uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície PZ Žilina, Č.: W.-XX/OVVK - XXXX zo dňa
X.XX.XXXX bolo voči žalovanému vznesené obvinenie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a pre trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa
§ 231 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona.7. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 29.7.2013, sp. zn. XT/XXX/XXXX bolo trestné stíhanie
právoplatne zastavené z dôvodu, že došlo k zániku trestnosti činu.

8. Žalobca pred podaním žaloby požiadal žalovanú, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR, o
náhradu škody v rámci predbežného prerokovania nároku, a to písomným podaním zo dňa 18.11.2013.
Nárok na náhradu škody žalobca špecifikoval ako náhradu trov obhajoby v sume 9.106,70 eura a
súčasne požiadal o trovy predbežného prerokovania nároku vo výške 628,18 eura .

9. Ministerstvo spravodlivosti SR, listom zo dňa 14.5.2014 žiadosť žalobcu o náhradu škody odmietlo.

10. Odborový zväz polície Slovenskej republiky podaním zo dňa 19.4.2016 oznámil, že na základe
schválenej právnej ochrany uhradil náklady za právnu ochranu v celkovej výške.

11. Žalobca podaním zo dňa 8.9.2016 špecifikoval úhrady za obhajcu a to dňa 28.4.2004 zaplatil sumu
995,82 eura, dňa 6.9.2004 sumu 995,82 eura, dňa 29.3.2005 sumu 995,82 eura, dňa 5.4.2005 sumu
995,82 eura, dňa 10.5.2005 sumu 995,82 eura, dňa 14.6.2005 sumu 995,82 eura, dňa 4.7.2005 sumu
995,82 eura, dňa 8.8.2005 sumu 995,82 eura, dňa 23.9.2005 sumu 995,82 eura a dňa 4.10.2005 sumu
995,82 eura. Spolu 9.958,18 eura.

12. Podľa peňažného denníka a výpisu z účtu na č.l. 171 - 173 žalobca uhradil obhajcovi spolu
sumu 60000,- Sk (1.991,64 eura). Zvyšné sumy uvedené vyššie boli podľa výpisov z účtu uhradené
Odborovým zväzom polície Slovenskej republiky.

13. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

14. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

15. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v

správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej
len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

16. Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

17.Podľa§4ods.1zákonač.58/1969Zb.nároknanáhraduškodynemožnouplatniť,dokiaľprávoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

18. Podľa § 9 ods. 1, prvá veta, druhá veta zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo

treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým
súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán,
ktorý rozhodol v prvom stupni.

19. Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.20. Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Žalobca si podanou žalobou uplatnil proti žalovanej nárok na náhradu škody z právneho dôvodu
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v trestnom konaní. Zodpovednosť

štátu za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní je svojou povahou
občianskoprávny vzťah. Vyššie citovaný zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku zákonom špeciálnym, a preto ak tento špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu, právne vzťahy
sa riadia Občianskym zákonníkom. Nárok na náhradu škody je potrebné vždy vopred prerokovať, a
ak predbežné prerokovanie nevedie k uspokojeniu nároku, poškodený má právo obrátiť sa so svojim

nárokom na súd. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu je objektívnou
zodpovednosťou /bez ohľadu na zavinenie/, ktorej sa nie je množné zbaviť, a ktorá je založená na
súčasnom splnení troch podmienok, a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody. Všetky tieto podmienky musia byť splnene
súčasne.

24. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie tak súd vychádzal z toho, že zastavenie trestného stíhania má
rovnaké dôsledky ako zrušenie obvinenia pre nezákonnosť. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR z XX. X. XXXX, sp. zn. X T. S. XX/XXXX, ktorý uviedol: „Nárok na náhradu škody spôsobenej
začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým

prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj
podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného
do 30. júna 2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu
zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti

občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela
k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba
s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že
trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného
stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990 sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č.
35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. júna 1993 sp.zn. X S. XX/XX publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk
súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia
(vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti

zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné“. V predmetnej veci žalobca
nebol právoplatne odsúdený, konanie voči nemu bolo zastavené, a preto treba vychádzať z toho, že
žalobca čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nemožno súhlasiť s názorom
žalovanej, že žalobca mohol trvať na prejednaní svojej trestnej veci a mohol dosiahnuť oslobodzujúci
rozsudok. Za stavu, že konanie prebiehalo 10 rokov nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby

tento naďalej trval na prejednaní veci a to aj v prípade ak by mu žiadny trest nehrozil.

25. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi spočíva vo vzniku trov obhajoby v trestnom konaní po vznesení
obvinenia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obhajca žalobcu vykonal nasledujúce úkony:
prevzatieaprípravaobhajobyvrátaneprvejporadysklientom,účasťprivýsluchusvedkaJ..U.28.1.2004

na PZ Prešov (od 8.15 hod. do 11.15 hod., čistý čas 180 min.), účasť pri výsluchu svedka T. 28.1.2004
na PZ Prešov (od 11.30 hod. do 13.40 hod., čistý čas 130 min.), účasť pri výsluchu svedka N.. K.
28.1.2004 na PZ Prešov (od 14.25 hod. do 16.45 hod., čistý čas 140 min.), účasť pri výsluchu svedka N..
Š. 28.1.2004 na PZ Prešov, účasť pri výsluchu svedka X. 28.1.2004 na PZ Prešov, účasť pri výsluchusvedka J. 29.1.2004 na PZ Prešov (od 8.30 hod. do 11.50 hod., čistý čas 200 min.), účasť pri výsluchu
svedka I. 29.1.2004 na PZ Prešov, účasť pri výsluchu svedka I. 29.1.2004 na PZ Prešov (od 14.40
hod. do 16.45 hod., čistý čas 125 min.), účasť pri výsluchu svedka I. 29.1.2004 na PZ Prešov, účasť pri

výsluchu svedka P. 3.2.2004 na PZ Prešov, účasť pri výsluchu svedkyne P. 3.2.2004 na PZ
Prešov, účasť pri výsluchu svedkyne V. 16.6.2004 na PZ Prešov, účasť pri výsluchu svedka I. 16.6.2004
na PZ Prešov, účasť pri výsluchu svedka P. 16.6.2004 na PZ Prešov, účasť pri výsluchu svedka T.
26.8.2004 na PZ Prešov, účasť pri výsluchu svedka R. 26.8.2004 na PZ Prešov, účasť pri výsluchu
svedka N.. W. 26.8.2004 na PZ Prešov, účasť pri výsluchu svedka N.. U. 26.8.2004 na PZ Prešov, účasť

pri výsluchu svedka J. 23.9.2004 na PZ Prešov, účasť pri výsluchu svedkyne P. 2.12.2004 na PZ Prešov,
účasť pri výsluchu svedka V. 2.12.2004 na PZ Prešov, účasť pri výsluchu svedka J.. U. 2.12.2004 na PZ
Prešov, účasť pri výsluchu svedka X. 2.12.2004 na PZ Prešov, účasť pri výsluchu svedka T. 2.12.2004
na PZ Prešov, štúdium spisu po skončení vyšetrovania na PZ Banská Bystrica 21.3.2005 (od 10.00 hod.
do 15.20 hod., čistý čas 320 min.), účasť pri vyšetrovacích úkonoch dňa 7.4.2005 (čistý čas 165 min),
účasť pri výsluchu svedka J.. U. dňa 14.4.2005 na PZ Košice, návrh na doplnenie vyšetrovania dňa

27.4.2005, účasť pri výsluchu svedka J.. G. dňa 19.5.2005 v Levoči, účasť pri vyšetrovacích úkonoch
dňa 19.5.2005 (čistý čas 265 min) štúdium spisu dňa 31.5.2005 na PZ Banská Bystrica (čistý čas 150
min.), obhajoba pri hlavnom pojednávaní dňa 16.2.2012 na OS Prešov. Vykonanie týchto úkonov nebolo
medzi stranami sporné. Tieto boli podľa názoru súdu účelné a vyčíslené v súlade s advokátskou tarifou.
Pri zvyšných úkonoch nebolo preukázané, že ich obhajca vykonal, resp. aby súviseli s trestným stíhaním

žalobcu. Odmena za vyššie uvedené úkony bola bez DPH vo výške 1.220,26 eura (1x 32,25 eura, 29x
25,80 eura, 13x 33,22 eura a 1x 7,95 eura ) + 230,34 eura (19% DPH zo sumy 1.212,31 eura) + 1,59
eura (20% DPH zo sumy 7,95 eura). K tomu prislúchajúci paušál za rok 2004 - 25x 4,51 eura, za rok
2005 - 7x 4,98 eura, za rok 2012 - 1x 7,63 eura + DPH 20%, spolu 156,77 eura. V súvislosti s úkonmi
vznikol nárok na hotové výdavky na vyšetrovacie úkony dňa 29.1.2004 do Prešova - cestovné vo výške

6,90 eura a k tomu prislúcha náhrada za stratu času vo výške 18,82 eura, dňa 3.2.2004 do Prešova
- cestovné vo výške 6,90 eura a k tomu prislúcha náhrada za stratu času vo výške 18,82 eura, dňa
16.6.2004 do Prešova - cestovné vo výške 7,80 eura a k tomu prislúcha náhrada za stratu času vo výške
18,82 eura, dňa 26.8.2004 do Prešova - cestovné vo výške 8,10 eura a k tomu prislúcha náhrada za
stratu času vo výške 18,82 eura, dňa 23.9.2004 do Prešova - cestovné vo výške 12,15 eura a k tomu

prislúcha náhrada za stratu času vo výške 28,23 eura, dňa 2.12.2004 do Prešova - cestovné vo výške
8,10 eura a k tomu prislúcha náhrada za stratu času vo výške 18,82 eura, dňa 21.3.2005 do Banskej
Bystrice - cestovné vo výške 35,51 eura a k tomu prislúcha náhrada za stratu času vo výške 33,20 eura,
dňa 7.4.2005 do Prešova - cestovné vo výške 12,96 eura a k tomu prislúcha náhrada za stratu času vo
výške 13,28 eura, dňa 14.4.2005 do Košíc - cestovné vo výške 13,50 eura a k tomu prislúcha náhrada

za stratu času vo výške 12,45 eura, dňa 28.4.2005 do Banskej Bystrice - cestovné vo výške 35,51 eura
a k tomu prislúcha náhrada za stratu času vo výške 33,20 eura, dňa 16.2.2012 do Prešova - cestovné
vo výške 16,80 eura a k tomu prislúcha náhrada za stratu času vo výške 25,42 eura. Spolu 404,11 eura
bez DPH + 8,44 eura (20% DPH z 42,42 eura). Odmena advokáta predstavovala sumu 1.452,19 eura,
režijný paušál 156,77 eura a hotové výdavky 412,55 eura. Spolu 2.021,51 eura. Z tejto sumy žalobca

preukázateľne uhradil svojmu obhajcovi sumu 1.991,64 eura. Táto skutočnosť vyplýva z peňažného
denníka a výpisu z účtu (č.l. 171 - 173 spisu). Žalobcovi by nevznikli náklady na trovy obhajoby, pokiaľ
by proti nemu nebolo vznesené obvinenie. Vzniknutá škoda je teda v priamej príčinnej súvislosti so
vznesením obvinenia voči žalovanému. Pokiaľ ide o škodu prevyšujúcu sumu 1.991,64 eura tak zvyšne
trovy boli uhradené Odborovým zväzom polície Slovenskej republiky, a preto žalobcovi škoda nevznikla.

Tento sám potvrdil, že odborovému zväzu vyplatenú sumu neuhradil. Pre úspešné uplatnenie nároku
sa vyžaduje, aby žalobca škodu odborovému zväzu uhradil. Pokiaľ tak nespravil nárok na náhradu je
nedôvodný, a preto súd žalobu prevyšujúcu sumu 1.991,64 eura zamietol.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.991,64 eura.

28. Súd mal za preukázané, že žalobca splnil zákonom požadovanú podmienku a pred podaním
žaloby požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku žiadosťou, ktorú žalovaná prevzala dňa
20.11.2013. Žalovaná do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti nárok žalobcu neuspokojila, preto
je od 21.5.2014 v omeškaní. Súd ju preto zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s

ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.991,64 eura od
21.5.2014 do zaplatenia.29. Žalobca si uplatnil trovy predbežného prerokovania nároku vo výške 628,18 eura, ako príslušenstvo
pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd uvedený nárok žalobcovi nepriznal a to
jednak z dôvodu toho, že žalobca nepreukázal, aby uvedenú sumu právnemu zástupcovi uhradil a aj

z dôvodu toho, že pri tomto úkone súd vychádzal z úspechu vo veci samej. Keďže žalovaná bola v
konaní vo veci samej úspešnejšia bolo by nelogické, aby hradila žalobcovi trovy za úkon predbežné
prerokovanie nároku. Súd preto žalobu v tejto časti spolu s príslušenstvom zamietol.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia 1.991,64 eura zo
sumy 9.734,88 eura, teda v rozsahu 20,46% a žalovaná vo zvyšných 79,54%. Úspech žalovanej, ktorý
prevyšuje úspech žalobcu je 59,08%. Nakoľko súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre
ktorý by náhradu trov konania nepriznal, priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
59,08%. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).