Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. február 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/81/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811208321
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3811208321.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. C. I.,

narodený X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, L. proti žalovanému: Ing. Q. K., narodený X.X.XXXX, bytom
R. XXX/XX, L., zastúpený JUDr. Zlaticou Hammerovou, advokátkou so sídlom Šumperská č. 27/3,
Prievidza, Mgr. Silviou Kaveschánovou advokátkou so sídlom Trnavská cesta 104, Bratislava o určenie
vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. „ U r č u j e , že žalobca je

a/ výlučným vlastníkom stavby nachádzajúcej sa v okrese Prievidza v obci B. X., k. ú. B., sociálna

budova, súpisné číslo XXX, postavenej na parc. č. XXXX/XX v celosti, stavba a pozemok, zapísané v
katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k.
ú. B.,
b/ výlučným vlastníkom stavby nachádzajúcej sa v okrese Prievidza v obci B. X., k. ú. B. - sušička,
súpisné číslo XXX, postavenej na parc. č. XXXX/XX v celosti, stavba a pozemok, zapísané v katastri
nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B.,
c/ výlučným vlastníkom stavby nachádzajúcej sa v okrese Prievidza v obci B. X., k. ú. B., sklad č. 1,

súpisné číslo XXX, postavenej na parc. č. XXXX/XX v celosti, nachádzajúcej sa v okrese Prievidza,
obec B. X., k. ú. B. stavba a pozemok, zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom
Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B.,
d/ výlučným vlastníkom stavby nachádzajúcej sa v okrese Prievidza v obci B. X., k. ú. B., sklad č. 4, bez
súpisného čísla, postavenej na parc.č. XXXX/XX v celosti, nachádzajúcej sa v okrese Prievidza, obec B.
X., k. ú. B., stavba a pozemok, zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza,
katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B.“.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasanávrhompodanýmosobnenasúdedňa24.5.2011,ktoréhozmenusúdpripustiluznesením
zo dňa 14.12.2011, následne uznesením na pojednávaní dňa 7.2.2014 a uznesením 6C/81/2011-358
zo dňa 4.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.2.2015, domáhal voči žalovanému určenia,
že kúpna zmluva uzavretá 1.10.2001 medzi Ing. C. I., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, L., štátny

občan SR ako predávajúci a Ing. Q. K., nar. X.X.XXXX, R. XXX/XX, L., štátny občan SR ako kupujúci,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Prievidza pod V 3442/01, je
neplatná a určenia, že žalobca je: a/ podielovým spoluvlastníkom pozemku parc. reg. „E“, evidovanej
na mape určeného operátu v okrese Prievidza, v obci B. X., katastrálne územie B., parc. č. XXXX/Xvo výmere 1010 m2, orná pôda s výškou spoluvlastníckeho podielu v 1-ici, parcela zapísaná v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza - katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre k. ú.
B., b/ podielovým spoluvlastníkom pozemku parc. reg. „E“, evidovanej na mape určeného operátu v

okrese Prievidza, v obci B. X., katastrálne územie B., parc. č. XXXX/X vo výmere 19 m2, orná pôda s
výškou spoluvlastníckeho podielu v 1-ici, parcela zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradom Prievidza - katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre k. ú. B., c/ podielovým spoluvlastníkom
pozemku - parc. reg. „E“ evidovanej na mape určeného operátu v okrese Prievidza, v obci B. X., k. ú.
B., parc. č. XXXX/X vo výmere 1761 m2, orná pôda s výškou spoluvlastníckeho podielu 19/28, parcela

zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza - katastrálny odbor na LV č.
XXXXprek.ú.B.,d/podielovýmspoluvlastníkompozemku-parc.reg.„E“evidovanejnamapeurčeného
operátu v okrese Prievidza, v obci B. X., k. ú. B., parc. č. XXXX/X vo výmere 30 m2, orná pôda s výškou
spoluvlastníckeho podielu 19/28, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom
Prievidza - katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B., e/ výlučným vlastníkom pozemku parc. reg.
„E“ evidovanej na mape určeného operátu v okrese Prievidza, v obci B. X., k. ú. B., parc. č. XXXX/X

vo výmere 1664 m2, orná pôda, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom
Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B., f/ výlučným vlastníkom pozemku parc. reg.
„E“ evidovanej na mape určeného operátu v okrese Prievidza, v obci B. X., k. ú. B., parc. č. XXXX/X
vo výmere 30 m2, orná pôda, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom
Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B., g/ výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. „C“

evidovanej na katastrálnej mape v okrese Prievidza, v obci B. X., k. ú. B., parc. č. XXXX/XX vo výmere
821 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným
úradom Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B., h/ výlučným vlastníkom pozemku parc.
reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape v okrese Prievidza, v obci B. X., k. ú. B., parc. č. XXXX/XX
vo výmere 1183 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom

OkresnýmúradomPrievidza,katastrálnyodbornaLVč.XXXXprek.ú.B.,i/podielovýmspoluvlastníkom
pozemku - parc. reg. „E“ evidovanej na mape určeného operátu v okrese Prievidza, v obci B. X., k. ú.
B., parc. č. XXXX/X vo výmere 1408 m2, orná pôda s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2, parcela
zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza - katastrálny odbor na LV č.
XXXX pre k. ú. B., j/ podielovým spoluvlastníkom pozemku - parc. reg. „E“ evidovanej na mape určeného

operátu v okrese Prievidza, v obci B. X., k. ú. B., parc. č. XXXX/X vo výmere 27 m2, orná pôda s
výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným
úradom Prievidza - katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B., k/ výlučným vlastníkom pozemku
parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape v okrese Prievidza, v obci B. X., k. ú. B., parc. č. XXXX/
XX vo výmere 95 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom

Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B., l/ výlučným vlastníkom
pozemku parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape v okrese Prievidza, v obci B. X., k. ú. B., parc. č.
XXXX/XX vo výmere 1456 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti
vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B., m/ výlučným
vlastníkom pozemku parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape v okrese Prievidza, v obci B. X., k.

ú. B., parc. č. XXXX/XX vo výmere 265 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela zapísaná v katastri
nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B., n/
výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape v okrese Prievidza, v obci
B. X., k. ú. B., parc. č. XXXX/XX vo výmere 371 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela zapísaná
v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre

k. ú. B., o/ výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape v okrese
Prievidza, v obci B. X., k. ú. B., parc. č. XXXX/XX vo výmere 320 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na
LV č. XXXX pre k. ú. B., p/ výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej
mape v okrese Prievidza, v obci B. X., k. ú. B., parc. č. XXXX/XX vo výmere 219 m2, zastavané

plochy a nádvoria, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza,
katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B., r/ výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. „C“ evidovanej
na katastrálnej mape v okrese Prievidza, v obci B. X., k. ú. B., parc. č. XXXX/XX vo výmere 453 m2,
zastavané plochy a nádvoria, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom
Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B., s/ výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. „C“

evidovanej na katastrálnej mape v okrese Prievidza, v obci B. X., k. ú. B., parc. č. XXXX/XX vo výmere 65
m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom
Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B., t/ výlučným vlastníkom stavby nachádzajúcej
sa v okrese Prievidza v obci B. X., k. ú. B., sociálna budova, súpisné číslo XXX, postavenej na parc. č.XXXX/XX v celosti, stavba a pozemok, zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom
Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B., u/ výlučným vlastníkom stavby nachádzajúcej
sa v okrese Prievidza v obci B. X., k. ú. B. - sušička, súpisné číslo XXX, postavenej na parc. č. XXXX/XX

v celosti, stavba a pozemok, zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza,
katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B., v/ výlučným vlastníkom stavby nachádzajúcej sa v okrese
Prievidza v obci B. X., k. ú. B., sklad č. 1, súpisné číslo XXX, postavenej na parc. č. XXXX/XX v
celosti, nachádzajúcej sa v okrese Prievidza, obec B. X., k. ú. B. stavba a pozemok, zapísané v katastri
nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B., y/

výlučným vlastníkom stavby nachádzajúcej sa v okrese Prievidza v obci B. X., k. ú. B., sklad č. 4, bez
súpisného čísla, postavenej na parc.č. XXXX/XX v celosti, nachádzajúcej sa v okrese Prievidza, obec B.
X., k. ú. B., stavba a pozemok, zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza,
katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. B.. Žalobca návrh zdôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel
dňa 1.10.2001 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, ku ktorým určenia vlastníckeho
práva sa domáha. Predmetom uvedenej kúpnej zmluvy bola aj sušička postavená na parcele číslo

XXXX/XX zastavaná plocha, ktorá vznikla odčlenením od pôvodnej stavby na parcele číslo XXXX/XX
geometrickým plánom č. 2/1999 vyhotoveným spoločnosťou Ing. L. L. GEOMAP. Vkladom tejto zmluvy
povoleným pod číslom V 3432/01 bol ako vlastník sušičky zapísaný žalovaný. Žalovaný kúpnu cenu
dohodnutú v kúpnej zmluve nezaplatil. Žalobca spochybnil platnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že podľa
jeho tvrdení sušička vymedzená v predmete kúpnej zmluvy nemá charakter samostatnej veci, ale je iba

časťou celej stavby sušičky. Geometrickým plánom boli rozdelené len pozemky pod stavbou. Samotná
stavba sušičky nebola nikdy skutočne fyzicky rozdelená. Keďže časť stavby vzhľadom k tomu, že nemá
charakter samostatnej veci, nie je spôsobilým predmetom prevodu vlastníckeho práva, žalobca napáda
platnosť kúpnej zmluvy.

2. Žalobca naliehavý právny záujem zdôvodňoval tým, že súdny výrok o neplatnosti kúpnej zmluvy
umožní zmenu zápisu v Katastri nehnuteľností. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania. Následne zmenou
návrhu zo dňa 27.10.2011 sa upravil návrh tak, že sa domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
1.10.2001 ako celku z dôvodu, že predmetom kúpnej zmluvy bolo niekoľko častí stavby, ktoré nemajú
charakter samostatnej veci.

3. Z dôvodu zmeny systému orgánov štátnej správy na úseku katastra, ako aj s prihliadnutím na aktuálne
zápisy v katastri nehnuteľností zmenil návrh do konečnej podoby v podaní zo dňa 2.11.2014.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom 6C 81/2011-258 zo dňa 28.2.2014, rozhodnutie v časti ktorým súd

zamietol určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu zo dňa 1.10.2001 nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.3.2014, vo výroku o určení vlastníckeho práva žalobcu a vo výroku o náhrade trov
konania Krajský súd v Trenčíne uznesením 5Co 342/2014-318 zo dňa 3.7.2014 rozhodnutie zrušil a
vrátil vec na ďalšie konanie.

5. Súd vykonal dokazovanie: Kúpna zmluva zo dňa 1.10.2001 zavkladovaná pod V XXXX/XX /prílohová
obálka č.l. 7/, Geometrický plán Ing. O. W. číslo 2/1999 zo dňa 15.11.1999 /prílohová obálka č.l. 7/,
Kolaudačné rozhodnutie zo dňa 20.12.1979 /prílohová obálka č.l. 7/, Znalecký posudok číslo 10/2012 /
prílohová obálka č.l. 7/, dve fotokópie sušičky /prílohová obálka č.l. 15/, Výpismi z LV č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX /č.l. 32-36/, Geometrický plán Ing. L. P. číslo 136/2001 zo dňa 3.7.2001 /č.l. 44-52/,

Výpisy z účtu VÚB číslo XXXXXXXXXX zo dňa 7.4.1998 a zo dňa 14.4.1998 /č.l. 67-68/, Geometrický
plán Ing. L. T. číslo 10/2012 /č.l. 71-110/, Zmluva o nájme nebytových priestorov a technológii zo
dňa 29.12.1994 a jej doplnok zo dňa 10.1.1995 /č.l. 117-121/, Odborné vyjadrenie OH-STATIK s.r.o.
z októbra 2011 /č.l. 122-131/, Rozhodnutia obce B.-X. o určení súpisného čísla zo dňa 4.11.2011 /č.l.
153-154/, Rozhodnutie o zmene užívania stavby zo dňa 18.2.1997 v znení opravy zo dňa 30.5.2012 /

č.l. 155-158/, fotodokumentácia sporného objektu, Kúpna zmluva zo dňa 27.3.1998, Zmluva o nájme
nebytových priestorov a technológii zo dňa 1.4.1999 a jej dodatok zo dňa 20.5.1998, Zmluva o nájme
nebytových priestorov a technológií zo dňa 29.12.1994; a výsluchom navrhovateľa, odporcu a svedkov
Ing. Y. Y., PhDr. O. J., Ing. O. W., Ing. O. R., Jozefa P., O. P. po zrušení rozhodnutia ďalšie dokazovanie:
upresnením odborného vyjadrenia OH- STATIK s.r.o. Prievidza, LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX k.ú. B., znalecký posudok 5/2014 Ing. N. B., zo dňa 5.1.2015, písomného vyjadrenia žalobcu
zo dňa 10.6.2015, Odborné vyjadrenie 294/2015 JHS s.r.o. Martin, prílohová obálky fotografie 39, 4
ks, písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.6.2015, písomné vyjadrenie žalovaného 26.6.2015, písomné
vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.8.2015, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 6.9.2016, doplnok č. 1 kukúpnej zmluve čl. XXX, výsluch znalca Ing. N. B., odborné stanovisko č. XX/XXXX N.. N. B., písomné
vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.10.2016, znalecký posudok č. XX/XXXX N.. N. B., písomné vyjadrenie
žalobcu zo dňa 28.11.2016 na základe čoho mal zistený tento skutkový a právny stav:

6. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 1.10.2001 kúpnu zmluvu, ktorou žalobca ako predávajúci predal
žalovanému ako kupujúcemu nehnuteľnosti, a to: jednu polovicu zo svojho vlastníckeho podielu na
parcelách E číslo XXXX, XXXX, XXXX a XXXX katastrálneho územia B.; jednu polovicu zo svojho
vlastníckeho podielu na parcelách C číslo XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX katastrálneho

územia B.; parcely C číslo XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX a XXXX/XX katastrálneho územia B. v celosti; stavby zapísané na LV č. XXXX: - sociálna
budova číslo súpisné XXX na parcele číslo XXXX/XX v celosti, - komín na parcele číslo XXXX/XX
zastavaná plocha v podiele 1/2, - komín na parcele číslo XXXX/XX iná plocha v podiele 1/2; stavbu
- sušička (poľnohospodársky objekt) na parcele číslo XXXX/XX zastavaná plocha v celosti, ktorá
vznikla odčlenením od pôvodnej stavby na parcele číslo XXXX/XX geometrickým plánom číslo X/XXXX

vyhotoveným dňa 10.11.1999 firmou Ing. L. L. GEOMAP, Vansovej 24, Prievidza a geometrickým plánom
číslo 136/2001 vyhotoveným dňa 25.6.2001 spoločnosťou GEOmark, s.r.o., Vansovej 24, Prievidza.
StavbasušičkyjesúčasťoupôvodnejstavbyzapísanejnaLVčísloXXXX.Podlahováplochaprevádzanej
stavby je 693 m2; stavba skladu (poľnohospodársky objekt) na parcele číslo XXXX/XX - zastavaná
plocha v celosti, ktorá vznikla odčlenením od pôvodnej stavby sušičky na parcele číslo XXXX/XX

geometrickým plánom číslo X/XXXX vyhotoveným dňa 10.11.1999 firmou Ing. L. L. GEOMAP, Vansovej
24, Prievidza. Stavba je súčasťou pôvodnej stavby na LV číslo XXXX a jej podlahová plocha je 265 m2;
stavba skladu (poľnohospodársky objekt) na parcele číslo XXXX/XX zastavaná plocha v celosti, ktorá
vznikla odčlenením od pôvodnej stavby na parcele číslo XXXX/XX geometrickým plánom číslo X/XXXX
vyhotoveným dňa 10.11.1999 firmou Ing. L. L. GEOMAP, Vansovej 24, Prievidza a geometrickým plánom

číslo XXX/XXXX vyhotoveným dňa 25.6.2001 spoločnosťou GEOmark, s.r.o., Vansovej 24, Prievidza.
Stavba je súčasťou pôvodnej stavby zapísanej na LV číslo XXXX. Podlahová plocha prevádzanej
stavby je 85 m2. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 2 059 620 Slovenských korún. Pre účely
kúpnej zmluvy a zápisu do Katastra nehnuteľností bol vyhotovený Geometrický plán číslo 2/1999
vyhotoveným dňa 10.11.1999 firmou Ing. L. L. GEOMAP, Vansovej 24, Prievidza na oddelenie a určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parcelám číslo XXXX/XX-43, XXXX/XX,XX,XX, XXXX/XX,XX,XX
a Geometrickým plánom číslo 136/2001 vyhotoveným dňa 25.6.2001 spoločnosťou GEOmark, s.r.o.,
Vansovej 24, Prievidza na zameranie parciel číslo XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX-XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX-XXXX/XX, XXXX/XX-XXXX/XX. Kúpna zmluva bola výsledkom
dohody medzi stranami sporu v rámci ich bezkonfliktného podnikateľského vzťahu. Účelom zmluvy

bolo majetkové vyporiadanie medzi žalobcom a žalovaným, keď žalobca spornú nehnuteľnosť označenú
ako sušička na parcele číslo XXXX/XX, komín na parcele číslo XXXX/XX a hospodársku budovu na
parcele číslo XXXX/XX nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.3.1998 od Poľnohospodárskeho
družstva V. B., ktoré predmetné nehnuteľnosti /časť haly sušiarne BS-18 - parcela č. XXXX/XX, časť haly
skladu produktov, plynová prípojka a stavebná časť komína s príslušnými stavebnými časťami, parcela

číslo XXXX/XX/ a tam sa nachádzajúce hnuteľné veci predtým prenajímalo žalovanému na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 29.12.1994, a následne žalobca už ako vlastník predmetných nehnuteľností /
aj sušičky/ Nájomnou zmluvou zo dňa 1.4.1998 žalovanému tieto nehnuteľnosti prenajal s dohodnutým
nájomným vo výške 80 000 Sk ročne, neskôr zmeneným na 0 Sk. Predmetom kúpnej zmluvy bola aj časť
nehnuteľnosti - sušička na parcele číslo XXXX/XX, ktorá parcela bola Geometrickým plánom Ing. O. W.

číslo 2/1999 zo dňa 15.11.1999 rozdelená na parcely číslo XXXX/XX o výmere 1 372 m2, XXXX/XX o
výmere 173 m2, XXXX/XX o výmere 405 m2, XXXX/XX o výmere 265 m2, XXXX/XX o výmere 37 m2 a
XXXX/XXovýmere63m2.KúpnazmluvabolazavkladovanádoKatastranehnuteľnostípodVXXXX/XX,
ktorým vkladom bolo zapísané vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy. Faktický stav v Katastri nehnuteľností zodpovedá prevodu vlastníckeho práva medzi

žalobcom a žalovaným na základe kúpnej zmluvy.

7. Žalobca ako aj žalovaný v časti nehnuteľnosti - sušička vykonávali stavebné úpravy. Následne bola
u žalobcu vykonaná daňová kontrola dane z príjmov fyzickej osoby od júna XXXX do júna 2011,
v ktorej závere boli zistené nedostatky týkajúce sa účtovníctva žalobcu. Výsledkom daňovej kontroly

bolo dovyrubenie dane, ktorú časť úhrady dane žiadal žalobca od žalovaného, avšak neúspešne.
Následne žalobca podal predmetný návrh, ktorým spochybnil platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 1.10.2001
pre nespôsobilý predmet kúpnej zmluvy - sušičku.8. Z fotodokumentácie sporného objektu, znaleckého posudku Ing. Pavla T. číslo 10/2012 a odborného
vyjadrenia OH-STATIK s.r.o. vyplýva, že časti nehnuteľnosti označenej ako sušička nepredstavujú
samostatné stavby. Po statickej stránke nedošlo k ich reálnemu rozdeleniu na samostatné stavby,

pretože ani v jednom prípade deliacej línie neboli zhotovené také stavebné úpravy, ktoré by
zabezpečovali v plnej miere reálne rozdelenie stavieb na samostatné stavby, ako na samostatné
veci. Existujúce zvislé murované konštrukcie, ktoré sa nachádzajú v mieste deliacej línie neplnia
funkciu zvislých nosných konštrukcií samostatnej stavby, ale len funkciu nenosných konštrukcií v rámci
rozdelenia priestoru pôvodnej stavby. Okrem vlastnej váhy neprenášajú žiadne účinky ďalšieho zvislého,

alebo vodorovného zaťaženia. Jednotlivé časti stavby nespĺňajú požiadavky na samostatné stavby /
mechanickáodolnosťastabilitastavby/podľa§43dods.1Stavebnéhozákona,požiadavkyprepožiarnu
bezpečnosť stavieb, požiadavky podľa § 24 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. požiadavky pre inžinierske siete
a podobne. Po statickej stránke jednotlivé užívateľské celky stavby sušička nepredstavujú samostatné
stavebné objekty.

9. Svedok Y. P., ktorý je bývalým zamestnancom strán sporu, vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval pre
žalovaného v jeho priestoroch, ktoré boli ohraničené z jednej strany zámočníckou dielňou a na druhej
strane sa nachádzala zamestnancami vybudovaná stena, ktorá bola od začiatku a oddeľovala užívacie
priestory žalobcu a žalovaného.

10. Svedok O. P. ktorý je bývalým zamestnancom strán sporu, vo svojej výpovedi uviedol, že účastníci
do roku 1999 fungovali spoločne, potom ako dve samostatné firmy, ktoré boli vizuálne oddelené zvonku,
každýmalsvojnápisazvnútrabolirozdelené.Skladovépriestorybolioddelenémúrom.Svedokzáverom
uviedol, že sa zasahovalo do základnej stavby, keďže sa vybudoval nosný pilier.

11. Vo svojej výpovedi svedok Ing. Y. Y., ktorý s účastníkmi podnikal ako živnostník, uviedol, že spornú
nehnuteľnosť - sušičku odkúpil žalobca sám z prostriedkov, na ktoré mu prispel žalovaný minimálne 2x
čiastkamipo500000Skvdomnení,žeuvedenúnehnuteľnosťkupujúspoločne.Potomakovyšlonajavo,
že nehnuteľnosti kúpil žalobca sám, vyhotovila sa kúpna zmluva. Žalobca túto skutočnosť mal vyriešiť
tak,žeprichystápodkladynareálnerozdelenienehnuteľnosti,vypracujekúpnuzmluvu.Uvedenázmluva

bola podpísaná. Viac ju so žalovaným neriešili, pretože mali túto záležitosť za uzavretú. Až po 10 rokoch
sa vynoril tento problém. Po uzatvorení kúpnej zmluvy a následnom rozdelení v predmetných objektoch
podnikali tak, ako sa tam podniká do súčasnosti. Častokrát v uvedenom období mali spoločné aktivity,
vychádzali bez problémov. Podľa svedka k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti došlo pred uzatvorením
zmluvy.

12. Svedok PhDr. O. J., ktorý sa s účastníkmi konania pozná, nie je však ich blízkou osobou, uviedol,
že podľa pokynov žalobcu vyhotovil kúpnu zmluvu k prevodu nehnuteľnosti, rovnako tak je uvedená
dohodnutá kúpna cena, ktorá bola dohodnutá na základe znaleckého posudku. Bola tam stanovená aj
lehota na zaplatenie kúpnej ceny, táto kúpna cena sa mala následne zúčtovaním prejaviť do účtovníctva

žalobcu. Svedok nevedel uviesť, či žalovaný kúpnu cenu zaplatil. Pre vyhotovenie kúpnej zmluvy bol
vypracovaný geometrický plán a existovalo vertikálne rozdelenie nehnuteľnosti.

13. Žalovaný po rozhodnutí odvolacieho súdu doložil do spisu listinný dôkaz - upresnenie odborného
vyjadrenia z 10/2011 ohľadom rozdelenia existujúcich stavebných objektov - predmetnej sušičky a

skladu, pričom Ing. U. C. posudzoval účelové rozdelenie stavieb a fyzické rozdelenie stavieb, pričom
uzavrel, že oba stavebné objekty sú užívateľsky rozdelené na dva samostatné objekty, tieto môžu
bez obmedzenia užívať dvaja vlastníci s rozdielnym účelovým využitím za podmienky odsúhlasenia
zodpovedajúcim úradom. Fyzické rozdelenie každej posudzovanej stavby nie je potrebné a má zmysel
len v prípade potreby fyzického odstránenia jednej z dotknutých častí.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení z 5.11.2014 tvrdil, že zmluva je neplatná ako celok. Doplnil, že
vzhľadomnavšetkyokolnostiprípadu,osobitnesprihliadnutímnaúčelaobsahkúpnej zmluvysledovala
zmluva prevod nehnuteľností ako celok, a to za účelom komerčného využitia nehnuteľností ako celok.
Ak by nemala byť predmetom prevodu čo i len jedna súčasť, kúpna zmluva by strácala zmysel ako

celok. Vyjadrením takéhoto ponímania prevodu bolo aj ustanovenie o kúpnej cene, ako celkovej kúpnej
cene a rozdelenie kúpnej ceny na pozemky a stavby malo výlučne účtovné daňové dôvody. Zo zmluvy
nie je možné stanoviť cenu za jednotlivé predmety prevodu, a to ani za pozemky a za stavby, a teda
ani za sušičku. Zmluva je preto neplatná ako celok. Následne požiadal o zmenu návrhu v dôsledkuusporiadania dotknutých pozemkov a žiadal určiť, že je spoluvlastníkom, resp. výlučným vlastníkom
označených nehnuteľností podľa aktuálneho stavu evidencie nehnuteľností v LV č. XXXX, LV č. XXXX,
LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k.ú. B..

15. Súd uznesením sp. zn. 6C 81/2011 zo dňa 4.12. 2014 rozhodol o pripustení zmeny žaloby v
zmysle návrhu žalobcu.

16. Žalovaný predložil do spisu znalecký posudok znalca Ing. N. B. zo dňa 5.1.2015, znalec z odboru

stavebníctvo, pozemné stavby a iné, ktorý v závere uvádza, že pre samotné užívanie predmetných
stavieb nie je nutné fyzické rozdelenie, každá z oboch stavieb bola rozdelená tak, aby splnila základné
podmienky na stavbu, predmetné stavy sú reálne rozdelené.

17. Žalobca namietal uvedený posudok v tom, že znalec len uvažuje o možnosti reálnej deliteľnosti
stavby, znalec pod pojmom reálne rozdelenie rozumie vnútorné rozčlenenie existujúcej stavby na dve

časti tej istej stavby, čo nie je podstatné. Ako reakciu na znalecký posudok Ing. N. B. pripojil posudok
znaleckej organizácie JHS, s.r.o. Martin, č. XXX/XXXX zo dňa 3.6.2015, z ktorého vyplýva záver, že
oba objekty nie sú samostatnými stavbami a teda samostatnými vecami. Okrem iného podmienkou
na posúdenie toho, či ide o samostatné stavby je i to, že každá stavba tvorila samostatný požiarny
úsek, čo v danom prípade nie je. Ďalej popísal konanie žalovaného, ktorý mu znemožňuje užívať

časť jeho stavby, odoberá vodu bez jeho súhlasu a za odber neplatí, pravdepodobne odoberá v
priestore skladu aj elektrickú energie, porušuje predpisy ochrany životného prostredia, poškodzuje pôdu,
podzemné vody a podobne. Svoju argumentáciu ďalej podporil Protokolom o vytýčení hranice pozemku
afotodokumentáciouvyznačenýchdeliacichlíniinapláštibudovstým,žedeliacalíniamedzipozemkami
nerešpektuje existujúci nosný systém, a teda, pokiaľ by malo dôjsť k reálnemu rozdeleniu stavby na dva

samostatné objekty, bolo by potrebné vybudovať nový nosný systém, teda zmeniť stavbu tak, že časť
existujúceho nosného systému by bolo treba odstrániť, čo je vzhľadom na existujúcu stavbu nemožné.

18. Žalovaný k predloženým listinám zaujal odmietavé stanovisko vo svojich písomných vyjadreniach
zo dňa 27.6.2016, zo dňa 4.9.2016, zo dňa 27.7.2016.

19. Súd okrem uvedeného doplneného dokazovania po rozhodnutí odvolacieho súdu opätovne vypočul
procesné strany. Žalobca tvrdil, že pri uzatváraní zmluvy pre účely posúdenia jej platnosti a neplatnosti
je významná prejavená vôľa účastníkov. Aj podľa rozhodnutia odvolacieho súdu je významné skúmať
či ide o čiastočnú neplatnosť podľa § 41 Občianskeho zákonníka. Účastníci zmluvy nemali v úmysle

previesť aj len jednotlivé nehnuteľnosti, tieto prevádzali ako celok. Z hľadiska obsahu je dôležité to,
že zmluva obsahovala určenie ceny 2.059.620 Sk, následne bol podpísaný dodatok k zmluve, ktorý
menilcenuvšetkýchprevádzanýchnehnuteľnostínasumu2.200.000Sk,čímbolinahradenédojednania
zmluvy ohľadne výšky ceny. Doplnok č. 1 k zmluve predložil žalobca na pojednávaní dňa 7.9.2016 a
zároveň bol predložený žalovanému. Nie je relevantné, či stavba sušičky je alebo v budúcnosti bude

reálne deliteľná, sporné je to, či stavba bola ku dňu podpisu kúpnopredajnej zmluvy rozdelená. Ak chce
žalovaný preukazovať reálne rozdelenie stavby v budúcnosti, tak tým jasne dáva najavo, že doteraz k
jej reálnemu rozdeleniu nedošlo.

20. Žalovaný argumentoval tým, že dodatok k zmluve nebol predložený skôr, mal výhrady k jeho pravosti

a ďalej zvýraznil, že odvolací súd zaujal stanovisko ohľadom reálneho rozdelenia stavby vzhľadom len
na dovtedy vykonané dokazovanie.

21. Súd vzhľadom na predložené listinné dôkazy - odborné vyjadrenie č. 294/2015 - č.l. 389 spisu,
vypočul na návrh procesnej strany znalca Ing. N. B.. Znalec uviedol, že predmetná stavba je pozemnou

stavbou, ide o nebytovú budovu a popísal jednotlivé podmienky stavby, pričom sú splnené kritériá pre
rozdelenie stavby. Znalec zotrval na závere posudku, že posudzovaná stavba bola reálne rozdelená.
Pri závere, že reálne rozdelenie bolo zrealizované v dostatočnom rozsahu bez vplyvu na bezpečnosť,
hygienu, požiarnu ochranu a ochranu proti hluku vychádzal z dokumentácie predloženej žalovaným,
výkresov, statického posudku, vychádzal z toho, že sa nezmenil účel stavby a ani podmienky pre

kategóriu budov. Budovy aj po rozdelení mohli byť plne využívané na daný účel ako pred rozdelením.

22. Následne žalovaný predložil Odborné stanovisko znalca Ing. N. B. č. 29/2016 zo dňa 27.9.2016,
z ktorého vyplýva záver, že pre samostatné užívanie predmetných stavieb nie je potrebné fyzickérozdelenie. Pri rozdelení budov boli splnené technické a legislatívne požiadavky kladené na budovy
danej kategórie, rozdelenie budovy bolo ekonomicky efektívne. Žalobca zaujal k predmetnému
stanovisku námietky /písomné podanie z 18.10.2016/, v ktorých spochybnil jednak nelogičnosť

odpovedí znalca, znalec odpovedal aj na právne otázky a nemal k dispozícií relevantnú dokumentáciu.
Žalobca opäť zdôraznil, že v čase podpisu zmluvy stavba nebola reálne rozdelená, neexistovali
samostatné spôsobilé veci k prevodu vlastníckeho práva.

23. Žalovaný následne predložil listinný dôkaz - znalecký posudok Ing. N. B. č. 34/2016 zo dňa

15.11.2016, z ktorého vyplýva záver, že pre samostatné užívanie predmetných pozemných stavieb nie
je potrebné fyzické rozdelenie zvislou deliacou konštrukciou, každá z posudzovaných stavieb v časti
obhliadky bola rozdelená tak, aby splnila technické, legislatívne a funkčné podmienky kladené na stavby.
Rozdelenie bolo ekonomicky efektívne. Predmetné stavby sú reálne rozdelené.

24. Žalobca ďalej hodnotil dodatok č. 1 k zmluve za platný úkon, hoci nie je overený podpis konajúcej

osoby. Kúpna cena za pozemky bola v zmluve uvedená 29.620 Sk, táto cena je určená nejasne,
nie je zrejmé či sa vzťahuje na predmet zmluvy uvedený v I. alebo na 7405 m2 uvedených v III.
Zmluvy. Aj s ohľadom na tieto nezrovnalosti ohľadom predmetu a ceny v časti pozemkov je zmluva
neplatná. V čl. III.ods.2 zmluvy je uvedené, že suma 2.030.000 Sk sa má vzťahovať na nehnuteľnosti
uvedené v bodoch II odst.1 písm. d,e,f,g,, čiže len stavby. Bola stanovená jednotná cena za všetky

stavby. Cena bola stanovená dohodou, neboli vyhotovené žiadne odborné stanoviská alebo podklady.
Záverom zhrnul, že teda celkové stanovenie ceny pozemkov, ktoré sa prevádzali vo výmere 6508 m2 a
nie ako uvádza zmluva 7405 m2 je neurčité a nie je zrejmé, čomu zodpovedala suma 29.620 Sk a aký
údaj predstavuje suma 2 059 620,- Sk. Vzhľadom na jednotne stanovenú cenu nie je jasné v prípade
oddelenia pozemkov od budov, akú sumu by mal kupujúci hradiť len za pozemky. Zmluva je neplatná,

pretože nemala jednoznačne stanovené základné náležitosti.

25. Žalovaný spochybňoval dodatok k zmluve, ktorý nebol predložený v origináli a ani z dodatku nie
je zrejmé, čo sa malo meniť, ide o nezrozumiteľný prejav, keďže stanovoval cenu 2.200.000 Sk. Inak
podpisnapredloženomdodatkujejehopodpis.Kúpnacenajestanovenáoddeliteľnezvlášťprepozemky

a zvlášť pre stavby. Podľa výkladu žalobcu vôľou žalobcu bolo previesť pozemky bezodplatne, preto je
podporený záver, že sa jednalo o oddeliteľnú časť z hľadiska kúpnej ceny. Záverom uviedol, že žalobca
účelovo prekrúca výklad predmetnej zmluvy, v zmluve je jasne definovaný predmet prevodu, je jasne
stanovená kúpna cena za pozemky a ani prípadná chybná výmera pozemkov nemá vplyv na označenie
predmetu prevodu a stanovenie kúpnej ceny. K tvrdenému dôvodu neplatnosti, ktorý sa týkal stavby

sušičky, ktorá podľa žalobcu nebola reálne rozdelená aj s poukazom na závery prvostupňového súdu vo
svojom prvom rozsudku, uviedol, že v konaní preukázal, že stavba sušičky bola reálne rozdelená na dve
samostatné veci a takto vzniknuté stavby spĺňali všetky technické a legislatívne požiadavky stanovené
právnymi predpismi. Táto časť stavby bola reálne prevoditeľná, a nemôže byť zmluva z tohto dôvodu
neplatná. Kúpna cena bola pritom žalovaným uhradená tak ako v konaní preukázali, čomu zodpovedá

aj to, že žalobca sa nikdy nedomáhal voči žalovanému zaplatenia kúpnej ceny.

26. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

28. Podľa § 118 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci,
a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych
vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.

29. Podľa § 119 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami

sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

30. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.31. Podľa § 123 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

32. Súd po vykonanom dokazovaní, po doplnení dokazovania a rešpektujúc právny názor odvolacieho
súdu a opierajúc sa o citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná
sčasti.

33. V prvom rade súd udáva, že otázka určenia neplatnosti kúpnej zmluvy bola právoplatne vyriešená
rozsudkom sp.zn. 6C 81/2011 zo dňa 28.2.2014 tak, že súd v tejto časti žalobu zamietol, pretože
žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Uvedený záver potvrdil aj KS
TN vo svojom rozsudku sp. zn. 5Co 342/2014 zo dňa 3.7.2014, pričom výrok v tejto časti nadobudol
právoplatnosť dňom 18.3.2014 vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo odmietnuté. Naliehavý právny

záujem žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam je čiastočne
daný, pretože v evidencii nehnuteľnosti je v rozsahu zmluvného prevodu nehnuteľností zapísaný ako
spoluvlastník, resp. ako vlastník žalovaný, prípadné pozitívne určenie vlastníckeho práva žalobcom
odstráni stav právnej neistoty u žalobcu, ktorý sa v dôsledku tvrdenej neplatnosti kúpnej zmluvy cíti
byť vlastníkom, resp. spoluvlastníkom a žalovaný jeho vlastnícke právo popiera. Naliehavý právny

záujem na určení svojho vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam má
žalobca len v takom rozsahu, v akom boli predmetom napadnutej kúpnej zmluvy. Žalobca sa nesprávne
domáha určenia vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam tak,
ako ich vymedzil v upravenom žalobnom petite, pričom takto vymedzený rozsah jeho vlastníckeho
práva zodpovedá aj jeho vlastníckemu právu nadobudnutému na základe iného právneho titulu, ako

je napadnutá kúpna zmluva /kúpne zmluvy z 25.6.1998, zo dňa 11.9.1998, zo dňa 23.6.1998 a
iné/. Žalobca má naliehavý právny záujem len na určení, že je spoluvlastníkom alebo vlastníkom
označených nehnuteľností v takých podieloch, v akých ich prevádzal dotknutou zmluvou na žalovaného.
Nie je možné pripustiť naliehavosť právneho záujmu na celkovom určení a deklarovaní vlastníckeho,
resp. spoluvlastníckeho práva žalobcu, ktoré právo nadobudol aj na základe iného právneho titulu

ako je napadnutá zmluva, a ktoré právo má evidované na jednotlivých LV, pretože žalovaný sa jeho
spoluvlastníckeho právo nad rámec dotknutej zmluvy nijako nedotýka a uvedené nie je ani predmetom
konania. Podľa ustálenej judikatúry má žalobca naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom
nehnuteľnosti vždy, ak žalovaný je zapísaný ako vlastník, pretože rozhodnutie súdu môže byť
podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti /ZSP 4/2003/. Uvedené však môže

platiť len potiaľ, pokiaľ sa otázka určenia vlastníckeho práva dotýka právneho titulu, ktorý je medzi
účastníkmi sporný. Súd preto žalobu žalobcu v rozsahu, v ktorom žiada rozhodnutím súdu určiť väčší
spoluvlastnícky podiel na uvedených nehnuteľnostiach než ten, ktorý bol u každej jednotlivej zmluvy
predmetom prevodu zamietol, a to z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Súd pritom ako
predbežnú otázku riešil otázku platnosti predmetnej zmluvy a vyriešenie tejto otázky je podkladom pre

rozhodnutie súdu o určovacom nároku žalobcu.

34. Žalobca založil dôvod neplatnosti zmluvy najskôr na tvrdení, že stavba sušičky nebola spôsobilým
predmetom zmluvy, pretože nebola samostatnou stavbou a nebolo možné reálne prevádzať len
časť tejto stavby spôsobom ako to učinili účastníci zmluvy. Súd už vo svojom prvom rozhodnutí

ohľadom otázky reálneho rozdelenia predmetnej stavby - sušičky zaujal stanovisko s poukazom
na dovtedy vykonané dokazovanie. Vychádzal z toho, že z výpovede žalobcu, fotodokumentácie
sporného objektu, znaleckého posudku Ing. L. T. číslo 10/2012 a odborného vyjadrenia OH-STATIK s.r.o.
vyplýva, že časti nehnuteľnosti označenej ako sušička nepredstavujú samostatné stavby. Z výpovede
žalovaného a svedkov vyplýva, že došlo k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti - sušičky, a to podľa

žalovaného vybudovaním priečky, spevnením základov na obvodových múroch v danej časti a prekrytím
panelmi, podľa svedka Y. P. vybudovaním steny, ktorá bola od začiatku a oddeľovala užívacie priestory
žalobcu a žalovaného, podľa svedka O. P. vybudovaním nosného piliera a podľa svedka PhDr. O. J.
existovalo vertikálne rozdelenie nehnuteľnosti. Svedok N.. Y. Y. uviedol, že došlo k reálnemu rozdeleniu
nehnuteľnosti pred uzavretím zmluvy.

35. Súd už vo svojom prvom rozhodnutí vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a
citovaných ustanovení zákona posúdil žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva
ako dôvodnú. Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 1.10.2001 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boliv skutkovom stave uvedené nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom, resp. spoluvlastníkom bol žalobca a
previedol tam uvedené nehnuteľnosti na žalovaného. V zmluve sa konštatuje, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom parciel registra „E“ KN, a to č. XXXX v podiely 1-ica, č. XXXX v podiel y 9/14-in, č.

XXXXvcelosti, parcelyč. XXXXvpodiely1-ica.Uparcielregistra„C“KN zapísanýchnaLV č. XXXXsa
uvádza, že žalobca je ich výlučným vlastníkom a ďalej v časti I . bod 1c sa konštatujú stavby zapísané
na LV č. XXXX, a to sociálna budova, komíny a sušička na parcele č. XXXX/XX, ako výlučné vlastníctvo
žalobcu. V časti II. V zmluve sa uvádza, že žalobca predáva žalovanému jednu polovicu zo svojho
vlastníckeho podielu na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, jednu polovicu zo svojho vlastníckeho

podielu na parcelách č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, a v celosti prevádza na žalovaného
nehnuteľnosti - parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX. Stavby zapísané v LV č. XXXX prevádza tak, že sociálnu budovu č.s. XXX v celosti,
komíny v polovici, stavbu sušičky, ktorá je v zmluve definovaná ako súčasť pôvodnej stavby uvedenej v
zmluve, podlahová plocha prevádzanej stavby je 693 m2. Na základe takejto kúpnej zmluvy bol vkladom
VXXXX/XXpovolenýzápisvlastníckehoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiamnažalovaného.Sporným

medzi účastníkmi bola otázka, či predmet kúpnej zmluvy - sušička je samostatnou vecou alebo nie, a
následne, či môže byť spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, a teda či mohol žalobca
kúpnou zmluvou previesť časť tejto stavby na žalovaného. Pred rozhodnutím o návrhu žalobcu v časti
určenia vlastníckeho práva súd posudzoval ako otázku predbežnú platnosť alebo neplatnosť kúpnej
zmluvy, na základe ktorej žalovaný nadobudol predmet kúpnej zmluvy.

36. Súd vychádzal z toho, že podľa Občianskeho zákonníka je súčasťou veci všetko, čo k nej podľa
jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Z toho ustanovenia
výkladom a contrario možno dôjsť k záveru, súčasťou veci nie je to, čo podľa jej povahy k veci
nepatrí a môže byť oddelené bez znehodnotenia veci, teda ide o samostatnú vec. Súčasť hlavnej veci

nie je samostatnou vecou v právnom slova zmysle. Hlavná vec a jej súčasť tvorí jedinú vec alebo
celok podrobený jedinému právnemu režimu. V dôsledku toho sa právne úkony, vzniknuté práva a
povinnosti, ktorých predmetom je hlavná vec týkajú aj jej súčasti. Súčasť hlavnej veci prechádza na
nadobúdateľa bez ďalšieho, teda i keď nie je výslovne uvedená a identifikovaná v zmluve o hlavnej veci.
V prípade separácie od hlavnej veci, musí ísť o oddelenie faktické, reálne, nestačí prejav vôle účastníkov

nadobudnúť súčasť veci ako samostatnú vec, ktorá ako taká môže byť samostatným predmetom
občianskoprávnych vzťahov. Je potrebné skúmať, či nedošlo k zmene druhu stavby, či nezanikla
pôvodnástavbaanevzniklanová.Súčasťveciniejespôsobilýmpredmetomobčianskoprávnehovzťahu,
pokiaľ nie je zákonom ustanovené inak. Súčasť veci má rovnaký právny režim ako hlavná vec. /
rozhodnutia R 53/1992, R 10/1986, R 4/1992/. Súčasťou hlavnej veci je všetko, čo k nej z jej povahy

prináleží a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa hlavná vec neznehodnotila.

37. Súd pri svojom skoršom rozhodnutí vychádzal zo záveru, že podľa znaleckého posudku a odborného
vyjadrenia znalcov /č.l. 82-83 a 97-98/, fotodokumentácie a technickej dokumentácie, sušička a sklad
nepredstavujú samostatné stavebné objekty. Po statickej stránke nedošlo k ich reálnemu rozdeleniu na

samostatné stavby, pretože ani v jednom prípade deliacej línie neboli zhotovené také stavebné úpravy,
ktoré by zabezpečovali v plnej miere reálne rozdelenie stavieb na samostatné stavby, ako na samostatné
veci. Existujúce zvislé murované konštrukcie, ktoré sa nachádzajú v mieste deliacej línie neplnia
funkciu zvislých nosných konštrukcií samostatnej stavby, ale len funkciu nenosných konštrukcií v rámci
rozdelenia priestoru pôvodnej stavby. Okrem vlastnej váhy neprenášajú žiadne účinky ďalšieho zvislého,

alebo vodorovného zaťaženia. Jednotlivé časti stavby nespĺňajú požiadavky na samostatné stavby /
mechanickáodolnosťastabilitastavby/podľa§43dods.1Stavebnéhozákona,požiadavkyprepožiarnu
bezpečnosť stavieb, požiadavky podľa § 24 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. požiadavky pre inžinierske siete
a podobne. Po statickej stránke jednotlivé užívateľské celky stavby sušička nepredstavujú samostatné
stavebné objekty. Vychádzajúc z uvedeného podľa Občianskeho zákonníka nemôžu byť časti sušičky

samostatnými vecami, ale len súčasťou stavby ako celku. Ohľadom reálneho rozdelenia stavby sušičky
tak, že vzniknú dve samostatné stavby v zmysle stavebnotechnickom, a v právnom zmysle dve
samostatné veci, súd neprihliadol na výpovede svedkov, nakoľko ide o to do takej miery odbornú
otázku, že pre jej posúdenie sú potrebné odborné znalosti. Podľa názoru súdu nie je významné ako
sa svedkom javí reálne rozdelenie nehnuteľnosti. Pričom tu súd poukazuje na to, že každý zo svedkov

opísal rozdelenie stavby inak: svedok Y. P. - vybudovanie steny, ktorá bola od začiatku a oddeľovala
užívacie priestory navrhovateľa a odporcu, svedok O. P. - vybudovanie nosného piliera a svedok PhDr.
O. J. - vertikálne rozdelenie nehnuteľnosti.38. Pokiaľ pre účely kúpnej zmluvy bol vyhotovený geometrický plán, v ktorom bola rozdelená pôvodná
parcela číslo XXXX/XX, na niekoľko menších parciel tak, aby bolo medzi účastníkmi zrejmé, ktorú časť /
časti/ nehnuteľnosti kúpnou zmluvou nadobudli, a teda takýmto spôsobom prejavili vôľu si spornú stavbu

rozdeliť, súd prišiel k záveru, že geometrickým plánom rozdelenie parcely, na ktorej stojí stavba na
viaceré výmerou väčšie či menšie parcely nemôže spôsobiť následok reálneho rozdelenia stavby ako
samostatnej veci. Nakoniec aj v kúpnej zmluve bolo uvedené, že stavba sušičky je súčasťou pôvodnej
stavby zapísanej na LV číslo XXXX a podlahová plocha prevádzanej stavby je 693 m2.

39. Súd preto pri svojom prvom rozhodovaní uzavrel, že nehnuteľnosť označená ako sušička,
ktorú kúpnou zmluvou nadobudol žalovaný, nie je samostatnou vecou, ale je súčasťou pôvodnej
veci - stavby zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území B.. Preto ako súčasť veci nebola
a nie je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. Žalobca teda nemohol žalovanému
súčasť veci, ako časť stavby sušičky predať spôsobom ako bola označená v zmluve. Kúpna zmluva
ako právny úkon svojím obsahom v časti predmetu kúpnej zmluvy, konkrétne súčasti veci odporuje

zákonu, ktorý vylučuje, aby súčasť veci bola vecou v zmysle § 119 Občianskeho zákonníka. Námietku
žalovaného ohľadom rozhodnutia o povolení užívania stavby a následne pridelenia súpisného čísla, súd
nepovažoval za rozhodujúcu pre posúdenie spornosti rozdelenia alebo nerozdelenia veci na samostatné
veci, keďže pri rozhodovaní o určení súpisného čísla obec ako stavebný úrad neposudzuje vec po
právnej stránke, ani neposudzuje po materiálnej stránke kúpnu zmluvu. V odôvodnení rozhodnutia

stavebnéhoúraduB.-X./č.l.154/jelenkonštatované,žeobecrozhodlaourčenísúpisnéhočísla,keďžez
pripojených príloh k žiadosti vyplýva, že žalovaný /tam žiadateľ/ vlastníctvo nadobudol kúpou. Námietku
žalovaného ohľadom objektívnosti podaného znaleckého posudku číslo XX/XXXX, keďže pozná a vie,
aké špekulatívne dôvody viedli žalobcu k spísaniu kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania a
ako špekulatívne sa správal v rámci daňovej kontroly správcom dane, a teda nemá dôveru k výberu

znalca žalobcom, súd nepovažoval za dôvodnú, keďže pri posúdení veci nevychádzal len z uvedeného
posudku, ale posudzoval aj ostatné predložené dôkazy a výpovede svedkov. Súd pri svojom skoršom
rozhodnutí taktiež nepovažoval za podstatné výpovede svedkov vykonávajúcich daňovú kontrolu u
žalobcu, keďže takto zistené skutočnosti nemali vplyv pre posúdenie neplatnosti zmluvy a určenie
vlastníckeho práva.

40. K uvedenému právnemu názoru prvostupňového súdu odvolací súd v uznesení sp. zn. 5Co
342/2014 zo dňa 3.7.2014 uviedol, že vykonané dôkazy, a to znalecký posudok č. 10/20102 Ing. L. T. a
odborný statický posudok Ing. U. C. sú spôsobilými listinnými dôkazmi v spojitosti s ostatnými dôkazmi
a vedú k záveru, že časť stavby sušičky, ktorá bola medzi účastníkmi prevádzaná nie je samostatným

stavebnýmobjektomanedošlo kreálnemurozdeleniusušičkynasamostatnéstavby.Tietozáveryneboli
vážne spochybnené, a to ani svedeckými výpoveďami. Predmetná časť sušičky nebola samostatnou
vecou v právnom zmysle slova, a preto v tejto časti kúpna zmluva odporuje zákonu a je preto podľa
§ 39 OZ neplatná. Odvolací súd však uviedol, že o možnosti oddelenia neplatnej časti kúpnej zmluvy
zo dňa 1.10.2001 o prevode časti sušičky na parcele č. XXXX/XXX od jej ostatných častí, prvostupňový

súd vyvodil nesprávne skutkové závery a vec nesprávne právne posúdil. Z napadnutej zmluvy vyplýva,
že kúpna cena bola osobitne dojednaná za prevádzané pozemky a osobitne za prevádzané stavby.
Kúpna cena za prevádzanú časť stavby sušičky na parcele č. XXXX/XX nebola medzi účastníkmi
dojednaná osobitne, ale je súčasťou kúpnej ceny dojednanej účastníkmi za všetky prevádzané stavby.
Kúpnu cenu prevádzanej časti stavby nie je možné oddeliť od ceny ostatných prevádzaných stavieb.

Z toho nutne plynie, že ak je kúpna zmluva neplatná ohľadne prevodu vlastníckeho práva časti stavby
sušičky na parcele č. XXXX/XX je neplatná aj v časti prevodu ostatných stavieb. Tak je potom možné od
kúpnej ceny prevádzaných stavieb oddeliť kúpnu cenu pozemkov, ktorú si v zmluve účastníci dojednali
ako cenu za 1 m2.

41. Po doplnení dokazovania súd dospel opätovne k rovnakému záveru, že prevod stavby sušičky, tak
ako zamýšľali účastníci zmluvy a nakoniec aj prejavili v kúpnej zmluve, je neplatný. Je nepochybné,
že žalobca a žalovaný mali v úmysle previesť ohľadom tejto stavby len jej časť, a to tú, ktorú po
vzájomnej dohode a reálnom prispôsobení užíval žalovaný. Stavba sušičky ako taká bola evidovaná
ako jedna nehnuteľná vec na LV č. XXXX, stojaca na parcele č. XXXX/XX - zastavaná plocha,

pričom išlo o výlučné vlastníctvo žalobcu. Žalovanému sa podľa názoru súdu nepodarilo v konaní
preukázať, že došlo aj z hľadiska stavebnotechnického a právneho k takému rozdeleniu stavby, ktoré
by znamenalo vytvorenie dvoch samostatných stavieb, ktoré boli v čase uzavretia a podpísania kúpnej
zmluvy spôsobilým predmetom prevodu. Súd poukazuje na to, že významné bolo posúdenie lentakého stavebnotechnického stavu, ktorý bol daný v čase uzavretia zmluvy a nie až následne. Obe
procesnéstranypredkladali súdu ajporozhodnutíodvolaciehosúduodbornévyjadrenia,resp.znalecké
posudky, ktorými preukazovali svoje tvrdenia. Žalobca tvrdenie založené na tom, že v čase zmluvy

nebola stavba relevantne rozdelená na dve samostatné stavby a žalovaný naopak tvrdenie, že došlo
k faktickému, stavebnotechnickému a aj právnemu rozdeleniu stavby na dve samostatné stavby. Súd
v prvom rade udáva, že otázka rozdelenia jednej stavby na dve samostatné stavby a tým vytvorenie
dvoch vecí z hľadiska právneho súdnou praxou nie je často a jednoznačne riešená. Stavba je
definovaná v Občianskom zákonníku ako stavba spojená so zemou pevným základom a v stavebnom

zákone sa nachádza definície stavby v § 43, a to tak, že stavba je stavebná konštrukcia postavená
stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie
vyžaduje úpravu podkladu. Pojem pevný základ zákon ďalej bližšie vysvetľuje. Stavebný zákon osobitne
neupravuje reálne rozdelenie jednej stavby na dve stavby, upravuje len podmienky stavebného
povolenia pri zmenách stavieb v dôsledku stavebných úprav, prístavbe a podobne a v prípade zmeny
užívania stavby upravuje proces povolenia zmeny užívania existujúcej stavby.

42. Vychádzajúc z doterajšej súdnej praxe predmetom občianskoprávneho vzťahu môže byť buď celá
stavba, alebo jej časť. Pokiaľ stavba nie je reálne rozdelená, predmetom prevodu možno platne urobiť
buď celú vec, alebo jej ideálnu časť. Ak má byť napr. prevedená reálna časť stavby, musí ísť o takú
jej časť, ktorá má právne už povahu samostatnej veci. Reálne rozdelenie stavby je možné len vtedy,

ak na základe stavebných úprav uskutočnených podľa stavebných predpisov vzniknú samostatné veci.
Pritomnareálnerozdeleniestavbynadvealeboviacsamostatnýchvecínestačílenrozdeleniestavebnej
parcely geometrickým oddeľovacím pásom . Judikatúra súdov sa striktne pridržiava pravidla, že stavbu
možno reálne rozdeliť len vertikálne.

43. Časť stavby nemožno prevádzať, pokiaľ stavba nie je reálne rozdelená. Reálne rozdelenie stavby
je možné len vtedy, ak na základe stavebných úprav urobených podľa stavebných predpisov vzniknú
samostatné veci. Pritom na reálne rozdelenie stavby na dve alebo viac samostatných vecí nestačí
rozdelenie stavebnej parcely geometrickým oddeľovacím pásom. Stavbu možno reálne rozdeliť len
vertikálne (Ro NS ČR z 8. 4. 2002, sp. zn. 22 Cdo 1465/2000).

44. Predmetom prevodu vlastníctva môže byť len vec spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych
vzťahov (§ 118 OZ) z právneho hľadiska samostatná. Či je takou vecou konkrétna časť stavby, môže
podľa názoru súdu určiť iba príslušný stavebný úrad postupom podľa § 85 SZ. Rozhodnutie o pridelení
popisného čísla je nevyhnutné nielen na zápis zmeny vo vlastníckych vzťahoch v evidencii nehnuteľností

(teraz v katastri nehnuteľností), ale je potrebné tiež z hľadiska určitosti vymedzenia predmetu zmluvy
o prevode nehnuteľností (B 1/1993).

45. V predmetnej veci je nesporné, že účastníci konania si reálne rozdelili stavbu sušičky
na dva reálne samostatné celky, ktoré aj samostatne užívali. Takéto rozdelenie zodpovedalo

ich predchádzajúcim spoločným aktivitám a taktiež finančnej účasti žalovaného na nadobudnutí
nehnuteľností, okrem iného i predmetnej stavby. Predovšetkým žalovaný sa snažil prostredníctvom
odborného vyjadrenia a znaleckého posudku Ing. N. B. preukazovať, že došlo k reálnemu rozdeleniu
stavby, pri ktorom boli splnené technické a legislatívne požiadavky kladené na budovy danej kategórie
a že rozdelenie bolo ekonomicky efektívne. Z týchto odborných vyjadrení vyplýva, že znalec sa

zaoberal predovšetkým rozdelením stavby z pohľadu užívania nehnuteľností, opisoval reálny stav
rozdelenia, pričom tvrdil, že obe stavby spĺňajú technické a aj legislatívne požiadavky kladené na
stavbu v zmysle stavebného zákona. V tejto súvislosti súd konštatuje, že so záverom znalca o splnení
legislatívnych požiadaviek na rozdelenie stavby sa nestotožňuje. Pre rozdelenie stavby na dve
samostatné stavby, i keď ich účel využitia by bol zachovaný, podľa názoru súdu je nevyhnutné dodržať

stavebné predpisy, a to nielen z pohľadu samotného vykonania stavebných úprav, ale predovšetkým
dodržať aj stavebno-právne konanie, a to stavebné povolenie a následne realizovať stavebnú úpravu za
účelom rozdelenia stavby v zmysle konkrétneho stavebného konania. Nie je predsa možné pripustiť,
aby si vlastník stavby faktickými úpravami reálne rozdelil stavbu a sám zhodnotil, že vytvoril ďalšiu
stavbu. Stratila by význam úprava stavebného zákona, pokiaľ by bola takto vytvorená nehnuteľná vec

- nová stavba bez dodržania procesu stavebného konania. Určiť, či určitá vec je stavbou a spĺňa
všetky požiadavky môže jedine príslušný stavebný orgán vydaním konečného rozhodnutia. Uvedenému
názoru zodpovedá aj uvedená súdna prax. V danej veci je nepochybné, že ani jeden z účastníkov
zmluvy pri vykonávaní „reálneho rozdelenia stavby“ nepostupoval v zmysle stavebného konania, zmenastavby bola uskutočnená len de facto, k stavbám v čase uzavretia zmluvy neboli ani vydané dve
samostatné súpisné čísla. Otázkou reálnej deliteľnosti stavieb sa najčastejšie súdy zaoberajú pri
konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k stavbe. Žalobcom predložené

odborné vyjadrenie č. 294/2015 nie je síce spôsobilým dôkazom o vytvorení novej stavby, avšak je
možné súhlasiť s tam uvedeným tvrdením, že reálne rozdelenie stavieb je možné len vtedy, ak vzniknú
na základe stavebných úprav vykonaných podľa predpisov o stavebnom konaní samostatné stavby,
ktoré budú mať samostatný vstup a zabezpečené napojenie na rozvody inžinierskych sietí. Prípadná
novovzniknutá nehnuteľnosť po vykonaní reálnej deľby musí spĺňať požiadavky mechanickej odolnosti

a stability, požiarnej bezpečnosti, hygieny a ochrany zdravia a podobne. Znalec potom následne
rozvíja, že tvrdené dve stavby uvedené požiadavky nespĺňajú. Zo všetkých predložených odborných
vyjadrení a znaleckých posudkov je zrejmé, že stavebná úprava budovy vykonaná pred uzavretím
zmluvy bola vykonaná bez akejkoľvek vyhotovenej stavebnej dokumentácie, nie je sporné, že obe
časti budov nemajú samostatnú elektroinštaláciu a iné inžinierske siete, čo sú nevyhnutne predpoklady
pre existenciu samostatnej stavby ako takej. Súd preto opierajúc sa o horeuvedenú súdnu prax, ktorá

je aplikovateľná aj v slovenskom právnom prostredí uzatvára, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
nedošlo ani z hľadiska stavebnotechnického a ani z hľadiska právneho k vytvoreniu novej stavby -
sušičky, ktorá bola predmetom predaja a poukazuje na vyhodnotenie dôkazov popísané vyššie. Ak
teda v čase uzavretia zmluvy z 1.10.2001 prevádzal žalobca žalovanému len časť stavby, ktorá nebola
spôsobilým predmetom prevodu, išlo o neplatný prevod.

46. Súd následne v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka skúmal, či možno oddeliť ostatnú časť kúpnej
zmluvy od jej neplatnej časti. Predmetom kúpnej zmluvy boli v jej obsahu uvedené nehnuteľnosti, za
ktorých kúpu bola dohodnutá kúpna cena. Kúpna cena bola v zmluve dohodnutá ako cena pozemkov
29.620 Sk a cena stavieb 2.030.000 Sk. Žalobca sa snažil v konaní argumentovať, že dohodnutá kúpna

cena za pozemky 29.620 Sk nezodpovedá dohodnutej cene 4 Sk /m2, pretože prevádzaná výmera
nebola 7405 m2. Súd uvádza, že uvedená nezrovnalosť nemôže spôsobovať neurčitosť stanovenia
kúpnejceny,pretožedôležitéjekonečnéstanoveniecenypozemkovvyjadrenej peňažnýmekvivalentom
29.620 Sk. Práve túto sumu zmluvné strany pripočítali k cene za stavbu a vytvorili konečnú kúpnu cenu
2.059.620 Sk. Argumentáciu žalobcu súd hodnotí ako účelovú až špekulatívnu už i s poukazom na to,

že žalobca pôvodne netvrdil, že kúpna cena nie je určená zrozumiteľne a jasne, uvedené namietal
až po tom, čo sa stalo významné po právnom názore vyslovenom odvolacím súdom to, či z hľadiska
určenia kúpnej ceny je deliteľná časť kúpnej zmluvy. Okrem toho súd udáva, že výmera pozemkov nie
je záväzným údajom verejného registra aký správa katastra poskytuje v evidencii nehnuteľnosti a vždy
je potrebné uprednostniť dohodu zmluvných strán o cene pozemkov. Tu súd zastáva záver, rešpektujúc

právny názor odvolacieho súdu, že neplatnosť zmluvy by sa týkala len časti, a to prevodu stavieb,
pretože kúpna cena za stavby bola skutočne dohodnutá ako celok, čo viackrát zvýrazňoval aj žalobca
privyjadreníúčeluprevodu.Zpovahyprávnehoúkonuakoajzjehoobsahuvyplýva,ženemožnoostatnú
časť kúpnej zmluvy /prevod zvyšných stavieb / oddeliť od ostatného obsahu, a teda neplatná je kúpna
zmluva v časti prevodu stavieb. Súd má za to, že v prípade určenia neplatnosti len časti kúpnej zmluvy

týkajúcej sa prevodu len stavby sušičky by zrejme došlo neprípustne k nahradeniu vôle účastníkov
kúpnej zmluvy oddeliť kúpnu cenu za sušičku od ostatných stavieb. Strana, ktorá by bola povinná vrátiť
kúpnu cenu druhej strane, by nemala vedomosť v akej výške má túto kúpnu cenu vrátiť /viď i napr.
rozsudok NS ČR 22Cdo 2127/2000 z 12.9. 2002/.

47. Následne v konaní však žalobca predložil doplnok č. 1.ku kúpnej zmluve /bez dátumu/, v ktorom
malo dôjsť k zmene dohodnutej kúpnej ceny tak, že cena za kúpu označených nehnuteľností - stavieb
mala byť zmenená na 2.200.000 Sk so súčasným konštatovaním, že celková dohodnutá cena je spolu
2.200.000 Sk. Žalovaný poprel platnosť dodatku k zmluve, namietal, že dodatok nepredložil žalobca v
origináli, avšak zároveň potvrdil, že podpis na dodatku je jeho podpis ako na prefotenej listine. Čo sa

týka argumentácie žalovaného, že dodatok týkajúci sa kúpnej ceny musí mať rovnakú právnu formu,
podpis musí byť overený, dodatok musí mať všetky formálne náležitosti ako samotná kúpna zmluva,
súd sa s uvedeným stotožňuje len čiastočne. Pre účely prevodu nehnuteľností sa vyžaduje overenie
podpisu predovšetkým prevodcu, a je to predovšetkým pre to, aby boli naplnené vecnoprávne účinky
prevodu. Kúpna zmluva po podpise zmluvných strán aj pri neoverení podpisov zostáva záväzná /

občianskoprávna úprava overenie podpisov zmluvy o prevode nehnuteľností neupravuje/ a podľa
názoru súdu dohoda účastníkov o zmene kúpnej ceny môže byť učinená aj spôsobom dodatku k
zmluve, ktorý zaväzuje len účastníkov zmluvy. Dodatok je uzatvorený v písomnej forme a z dodatku
má vyplývať nová dohoda o kúpnej cene. V zásade súd udáva, že takto sa môžu dohodnúť účastnícinapríklad aj o novej splatnosti kúpnej ceny a podobne, pričom takéto dodatky nie sú predkladané
príslušnému katastrálnemu úradu. Skutočnosť, že v konaní nebol predložený originál dodatku a
tento dodatok predložil žalobca až v závere konania vyvoláva vážne pochybnosti o jeho pravosti.

Účastníci neobjasnili v konaní prečo takýto dodatok uzavreli, s akým úmyslom a podľa názoru súdu
žalobca ho predložil a vyložil účelovo len vo svoj prospech, pretože vychádzajúc z názoru odvolacieho
súdu týkajúceho sa čiastočnej neplatnosti zmluvy ohľadom kúpnej ceny za stavby malo by pre žalobcu
významkeďbyspochybnilajcenupozemkovajejoddeliteľnosť,resp.neoddeliteľnosťodostatnejkúpnej
ceny. Výhrady žalovaného k tomu, že dodatok je bez dátumu, nie sú overené podpisy a teda nie je

platný žalobca nijako nerozptýlil. Súd však vychádzajúc zo znenia tohto dodatku dospel k záveru,
že tento nie je platný predovšetkým pre rozpor tohto úkonu s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
V predmetnom dodatku mala byť zmenená cena stavieb na 2.200.000 Sk, čo zodpovedá presnému
označeniu časti zmluvy, ktorá má byť zmenená. Zároveň je však konštatované, že celková dohodnutá
cena je 2.200.000 Sk. Uvedený prejav je nezrozumiteľný a neurčitý, pretože vôbec nie je zrejmé či

takýmto prípadným dodatkom chceli účastníci meniť len cenu stavieb alebo chceli zmeniť celkovú kúpnu
cenu, teda aj cenu za pozemky, pričom kúpna cena je jednou z podstatných náležitostí kúpnej
zmluvy. Podľa názoru súdu iný výklad i za použitia § 35 ods. 2 OZ nie je možný. Súd pritom uvádza, že
výklad dodatku podľa žalobcu jednoznačne sleduje len jeho záujem, a to spochybniť kúpnu cenu za
prevádzané nehnuteľnosti ako celok. Súd sa ohľadom tohto záveru opiera aj právny názor vyslovený

NSČR,podľaktoréhonestačí,žeúčastníkomprávnehovzťahujejasné,čojepredmetomzmluvy, pokiaľ
to nie je poznateľné z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je pritom objektívnou kategóriou a takýto
prejav by nemal vzbudzovať pochybnosti o jej obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného
vzťahu /napr. 22Cdo 2374/98, 3Cdon 227/1996, 33Odo 311/2011 a nakoniec i NS SR 4Cdo 288/2015/.
Vzhľadom k uvedenému považuje súd dodatok ku kúpnej zmluve za neplatné zmluvné dojednanie

podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd ešte dodáva, že aj zo samotného postoju oboch procesných
strán k tomuto dodatku v konaní vyplýva, že vôbec nebolo zrejmé, čo účastníci chceli dodatkom riešiť,
každý si dodatok vykladal z vlastného pohľadu.

48. Vzhľadom na všetko uvedené, súd dospel k záveru, že kúpna zmluva ako právny úkon svojím

obsahom v časti predmetu kúpnej zmluvy odporuje zákonu, a keďže nemožno časť kúpnej ceny za
spornú stavbu sušičky oddeliť od kúpnej ceny ostatných stavieb, súd považoval zmluvu za čiastočne
neplatnú podľa § 41 OZ v časti prevodu stavieb ako celok. Súd preto v časti stavieb vyslovil, že
ich vlastníkom je žalobca.

49. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodov vysvetlených vyššie.

50. O nároku procesných strán na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti
s § 255 ods. 2 CSP. V konaní mali účastníci približne rovnaký úspech a neúspech, keď žalobca bol
neúspešný v časti určenia neplatnosti zmluvy, ktorú otázku súd riešil ako predbežnú v druhej časti

žaloby-určenievlastníckehopráva.Svojoupovahouišlo orovnakédokazovanie,pričomvčastidruhého
určovacieho nároku bol v prevažnej časti úspešný žalobca. Súd aj vzhľadom na povahu sporu a potrebu
dokazovania práve otázky platnosti zmluvy rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP
v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie
súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania,
podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods.
1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu(§ 370 CMP).