Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Bajzová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205697
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3615205697.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu J., proti žalovanému W., o zaplatenie
3.238,48 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo
dňa 26. septembra 2016, č.k. 1C/124/2015-102, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 26. septembra 2016, č.k. 1C/124/2015-102 súd prvej inštancie zamietol žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 3.238,48
Eur, zmluvného úroku vo výške 11,35 % ročne zo sumy 2.374,11 Eur od 28.03.2014 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.374,11 Eur od 28.03.2014 do zaplatenia a náhradu trov
súdneho konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že súd na podklade výsledkov vykonaného

dokazovania, po ich zhodnotení dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, pretože žalovaný
nárokjepremlčaný.Vposudzovanomsporeideosporvyplývajúcizospotrebiteľskejzmluvy(zozmluvyo
úvere). Súd teda musí v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadať ex officio na prípadné premlčanie
žalovaného nároku. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa dohodli, že žalovaný bude plniť svoj dlh
v pravidelných mesačných splátkach. Na premlčanie sa preto vzťahuje ustanovenie § 103 Občianskeho
zákonníka. Premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich zročnosti, avšak, ak sa

pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky. Posledná splátka, ktorú žalovaný zaplatil pred zosplatnením dlhu, bola
zaplatená dňa 14.12.2011. Ďalšia nasledujúca splátka, ktorú už nezaplatil, nadobudla splatnosť dňa
20.01.2012. K zosplatneniu teda došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.01.2012 (a
nasledujúcich splátok). Premlčacia doba preto začala plynúť odo dňa 20.01.2012 (§ 103 veta druhá
Občianskeho zákonníka). Premlčacia doba je trojročná a uplynula dňa 20.01.2015. Žaloba bola podaná
dňa 10.11.2015. V čase podania žaloby bolo teda už žalované právo premlčané. Procesným dôsledkom

premlčania je zamietnutie žaloby (§ 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka v spojení s § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z.). Preto žalobu zamietol. Vec právne posúdil podľa § § 100 ods. 1, § 101 , § 103 , § 565
Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 23a ods. 1 zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav. Uviedol, že veriteľ môže žiadať od dlžníka zaplatenie celej pohľadávky z dôvodunesplnenia niektorej splátky, ak tak bolo dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným a ak sa pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti danej
nesplnenej splátky. Z tohto dôvodu žalobca uvádza, že pohľadávka nie je premlčaná, nakoľko k

zosplatneniu úveru došlo dňa 11.03.2014 a to listom - Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 12.03.2014. Žalobca nemal povinnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť a nedošlo k automatickému
zosplatneniu úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.01.2012, ako uvádza súd prvej inštancie
v rozsudku. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by k zosplatneniu dochádzalo na základe
jednejnezaplatenejsplátky.Vzhľadomnauvedenéniejemujasné,nazákladeakéhoprávnehopredpisu

dospel súd prvej inštancie k takémuto záveru a súčasne súd prvej inštancie svoj záver nepodložil
žiadnym právnym predpisom. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ
môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa
dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje
samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne. To
však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorých zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 in fine). Vyhlásením
mimoriadnej splatnosti sa stal celý dlh splatným dňa 11.03.2014 a od tohto dňa začala plynúť premlčacia
doba. V § 53 ods. 9 OZ sa spresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v
splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky, iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.
Zákonodarca sa však v tejto súvislosti dostatočne nevysporiadal s kogentnou úpravou zakotvenou v
poslednej vete § 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky. Za tohto legislatívneho
stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ

môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené
podmienky uvedené v § 53 ods. 9. Ak banka mala oprávnenie a nie povinnosť, z čoho vyplýva, že nie
je možné namietať nevykonanie jej domnelej povinnosti, keďže v zmysle VOP a ani žiadneho právneho
predpisu, nebolo povinnosťou banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, ale len jej oprávnením v prípade,
ak dlžník poruší zmluvné povinnosti alebo zmluvné dojednania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
5. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením premlčania uplatnenej pohľadávky, ako vykonal súd prvej
inštancie.

6. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

7. Súd prvej inštancie správne posudzoval premlčanie osobitne pri jednotlivých splátkach, aj splátkach

splatnýchprevyhlásenímmimoriadnejsplatnostiúveru(bezohľadunato,čisajednáoplatnévyhlásenie
mimoriadnej splatnosti). Vychádzal z výkladu ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého vyhlásením predčasnej splatnosti začína plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky pre splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala. Pokiaľ ide o splátky splatné pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti, nenastáva pri nich opätovne nová doba ich splatnosti, a tým nezačína plynúť

nová premlčacia doba od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Inak by pri premlčanej splátke začala
plynúť nová premlčacia doba aj po uplynutí 3 rokov (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
20Co/176/2014), čo je v rozpore so zákonnou úpravou premlčania a zákonných možností predĺženia
premlčacej doby.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s výkladom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého sa zročnosťou
nesplnenej splátky podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, od ktorej skutočnosti plynie
premlčacia doba, rozumie zročnosť prvej nezaplatenej splátky, pre ktorú veriteľ mohol, a napokon aj
vykonal právo na zaplatenie celého dlhu (§565 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie správnepočítal premlčaciu dobu od 20.01.2012 (zročnosť prvej nezaplatenej splátky). Keďže žaloba bola podaná
po uplynutí premlčacej doby, súd nemohol nárok na zaplatenie dlhu žalobcovi priznať.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu (v neprospech ktorého bolo rozhodnuté v napadnutej časti rozsudku), potvrdil napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní
úspešný, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho
konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanému v zmysle § 251

C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.